Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. november 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7C/102/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609207269
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4609207269.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcov: 1/ M. A., nar.

XX.X.XXXX, bytom XXX XX U. XXX, 2/ J. A., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX U. XXX, zastúpení G..
Y. E., E.. bytom I. 6, XXX XX Y., proti žalovanej: T. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX
Y., zastúpená BAJO LEGAL, s.r.o., IČO: 36 860 581, Landererova 8, 811 09 Bratislava, o ochranu
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná odstrániť kanalizačnú prípojku a betónový múr z pozemku parc.č. 30/4 záhrady o
výmere 439 m2 zapísaného na LV č. XXX v kat.úz. U. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov štátu v sume 484,48 eura, do 15
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby žalovaná odstránila časť strechy domu súp.č. XX,
ktorý je postavený na parc.č. 34/1 vedený na LV č. XXX a to v celom rozsahu v akom zasahuje do
pozemkuparc.č.30/3(vpriebehukonaniabolopreukázané,žeideoparc.č.30/4) vedenomnaLVč.XXX
pre katastrálne územie U., ďalej aby odstránila kanalizačnú prípojku a betónový múr z pozemku parc č.

30/3 (v skutočnosti ide o stavby na parc.č. 30/4, čo bolo zistené v priebehu konania) vedenom na LV č.
XXX a nahradila žalobcom trovy konania. V žalobe uviedli, že vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov pozemok parc.č. 30/3, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2, na
ktorej parcele je postavený rodinný dom súp.č. XXX vedený Správou katastra Topoľčany na LV č. XXX
pre okres X., katastrálne územie U.. Žalovaná vlastní vo výlučnom vlastníctve pozemok parc.č. 34/1,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 253 m2, na ktorom je postavená stavba rodinný
dom súp.č. XX vedené Správou katastra Topoľčany na LV č. XXX, katastrálne územie U.. Žalovaná v

roku 2008 v rozpore so Stavebným zákonom realizovala prestavbu strechy domu a odkanalizovanie
domu. Dňa 24.3.2009 na podnet žalobcov vykonal stavebný úrad stavebný dohľad a zistil, že stavba bola
vykonaná bez stavebného povolenia. Následne bolo začaté dodatočné stavebné konanie. Žalobcovia
boli ochotní sa so žalovanou dohodnúť, avšak táto s dohodou nesúhlasila a požiadala geodeta o
vytýčenie hraníc pozemkov, nakoľko sa domnievala, že celá strecha a odkanalizovanie domu sa
nachádza na jej pozemku. Geodet Ing. Bohumil Ondruška zistil, že hranicou medzi pozemkami je prienik
múru domu a terénu. Stavebný úrad rozhodnutím č. Výst. 80/2009-Me/1 zo dňa 23.9.2009 stavebné

konanie prerušil a žalobcov odkázal vzhľadom na to, že ide o námietku neoprávneného zásahu do
vlastníckeho práva na riešenie súdnou cestou.2./ Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.7C/102/2009-325 zo dňa 7.11.2011 bola žaloba žalobcov zamietnutá
s tým, že žaloba v časti určenia hraníc pozemkov, ktorého sa žlaobcovia domáhali v dôsledku zmeny
petitu v priebehu konania nie je dôvodná, pretože hranica medzi pozemkami medzi účastníkmi nie

je sporná a tvorí ju múr domu žalovanej a pokiaľ ide o odstránenie časti strechy na rodinnom dome
žalovanej, tak tento nárok nebol dôvodný, pretože nebolo účelné časť strechy odstraňovať, keďže by
došlo k znehodnoteniu celej strechy a žalobcovia časť pozemku, do ktorého strecha domu žalovanej
presahovala, nemohli ekonomicky hospodárnejšie využiť. V časti odstránenia kanalizačnej prípojky a
betónového múrika bolo preukázané, že tento zhotovil ešte otec žalovanej a žalobcovia sa po celú dobu

až do roku 2009 nedomáhali odstránenia týchto stavieb a tieto im neprekážali a nezasahovali do výkonu
ich vlastníckeho práva, pričom žalovaná bola presvedčená, že jej patrí tá časť pozemku, na ktorom stojí
múrik a prípojka.

3./NazákladeodvolaniažalobcovKrajskýsúdvNitrerozsudkomč.k.9Co/11/2012-374zodňa27.9.2012
potvrdil napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti týkajúcej sa určenia hranice a povinnosti žalovanej

odstrániť časť strechy na svojom rodinnom dome a vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok zrušil a vec
vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie s tým, že je potrebné zistiť, či kanalizačná prípojka a betónový
múr sú stavbami v právnom slova zmysle a či je potom namieste postup podľa § 135c OZ, ktorý upravuje
spôsob usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. V prípade, že ide o
stavbu v právnom slova zmysle, potom je možný postup podľa § 135c OZ, v ktorom zákon upravuje

spôsob vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku a určuje aj poradie spôsobov
vyrovnania týchto právnych vzťahov.

4./ Po doplnení dokazovania znaleckými posudkami znalkyne Ing. Jarmily Nováčikovej, PhD. a Ing.
Ľudmily Mužíkovej súd zistil, že kanalizačná prípojka a betónový múr, ktoré zriadila žalovaná na

pozemku žalobcov sú podľa stavebného zákona stavbami a betónový múr je možné pri vhodnom
technologickom postupe odstrániť bez poškodenia statiky rodinného domu súp.č. XX a taktiež aj
kanalizačnú prípojku je možné pri vhodnom technologickom postupe odstrániť bez porušenia statiky
rodinného domu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozsudkom sp.zn. 7C/102/2009 - 673 zo
dňa 13.11.2015 zriadil vecné bremeno na pozemku parc.č. 30/4 spočívajúce v umiestnení betónového

múrika a kanalizačnej prípojky v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne vypracovanom znalkyňou
Ing. Ľudmilou Mužíkovou a zároveň žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcom náhradu za zriadenie vecného
bremena v sume 500 eur. Žalobcov zaviazal na náhradu trov štátu v sume 14,82 eura a žalovanú na
náhradu trov štátu v sume 484,48 eura, pričom žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania,
nakoľko na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania súd zistil, že kanalizačná

prípojka a betónový múrik vybudované na pozemku žalobcov sú podľa znaleckého posudku stavbami
v právnom slova zmysle a keďže tieto boli vybudované neoprávnene, je potrebné pri vysporiadaní
vzťahov medzi účastníkmi konania postupovať podľa § 135c OZ, ktorý upravuje vyrovnanie vzťahov
medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Účastníkom sa nepodarilo nepochybne preukázať, kedy
bola vybudovaná kanalizačná prípojka a betónový múrik a tvrdenie žalovanej, že to bolo ešte v roku

1987 nebolo preukázané ani správou Obce Krtovce zo dňa 15.2.2011, podľa ktorej bol vodovod v
obci vybudovaný a daný do užívania 30.5.1987, pretože z tejto nevyplýva, kedy si občania budovali
prípojky a ako to bolo v prípade právnych predchodcov žalovanej a pokiaľ by aj vodovodná prípojka
bola vybudovaná v roku 1987, to ešte neznamená, že v tom istom roku bola vybudovaná aj kanalizačná
prípojka a betónový múrik a žiadnymi inými dôkazmi tvrdenie žalovanej preukázané nebolo. Vzhľadom

k tomu, že tvrdenia žalovanej potvrdili iba jej rodinní príslušníci, tak bolo potrebné z jej strany produkovať
ďalšie dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že sporné stavby boli zhotovené skutočne v roku 1987, avšak
žiaden takýto ďalší dôkaz žalovaná neprodukovala. Je pravdou, že ani zo sťažnosti podanej žalobkyňou
v 2/r. dňa 7.9.2001, ktorá však nikde zaregistrovaná nebola, nie je možné zistiť, aká prestavba na
rodinnom dome žalovanej sa mala robiť v roku 2001 a taktiež ani z obsahu darovacej zmluvy z roku

2002, ktorou žalovaná nadobudla dom do vlastníctva, nie je možné zistiť, aké investície v tom čase
resp. ešte pred uzavretím zmluvy robila, pretože v zmluve je uvedená len oprava a rekonštrukcia domu,
najmä vnútornej časti domu, kúpeľne, stropných a bočných obkladov bez bližšej špecifikácie a teda nie
je preukázané, či v rámci týchto rekonštrukcii sa budovala aj kanalizačná prípojka a betónový múrik.
Zo znaleckého posudku Ing. Gabriela Vičana (č.l.614) vypracovaného v roku 1991 vyplýva iba to, že

súčasťou rodinného domu č.XX bola kanalizácia do žumpy, avšak nie je tam žiadna zmienka o ďalšej
kanalizačnej prípojke na pozemku žalobcov. Snahou žalovanej bolo preukázať vybudovanie sporných
stavieb už v roku 1987 jej právnymi predchodcami s tým, že tieto boli vybudované dobromyseľne a
v dôsledku toho došlo k vydržaniu vecného bremena spočívajúceho v umiestnení týchto stavieb napozemku žalobcov, avšak podľa názoru súdu uvedené vydržanie jednoznačne preukázané nebolo,
keďže žalovaná nepreukázala, že sporné stavby boli vybudované už v roku 1987 a okrem toho
nepreukázala, že jej rodičia ich vybudovali v dobrej viere, že budujú na svojom pozemku, o čom svedčí

výpoveď svedka G. A., ktorý rodinný dom s.č.XX predtým vlastnil a taktiež aj výpoveď svedkov V., ktorí
uviedli, že budovali so súhlasom žalobcu v 1/rade a teda pokiaľ by boli presvedčení, že budujú na svojom
pozemku, tak by k tomu nepotrebovali súhlas žalobcov. Žalobcovia sa po celé roky nesťažovali na
vybudované stavby, i keď vedeli, že je to na ich pozemku, pretože tieto boli zrealizované s ich súhlasom
a problém nastal až po oplotení parc.č.37/2 žalovanou, čím bol zamedzený žalobcom prechod cez

tento pozemok a tento spor sa riešil až v súdnom konaní. Pokiaľ by žalobcovia mali vedomosť, že
múrik a prípojka sú budované na cudzom pozemku, teda na pozemku žalovanej, tak by si logicky ani
nepodali návrh na ich odstránenie. Uvedené vylučuje dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovanej,
ktorí budovali múrik a prípojku, pričom žalovaná nehnuteľnosti nadobudla až v roku 2002 a to bez
ohľadu na to, či stavby boli vybudované v roku 1987 alebo v roku 2001. Okrem toho dobromyseľnosť
žalovanej od roku 2002 je spochybniteľná, keďže nehnuteľnosti nadobudla od rodičov a teda musela

mať vedomosť o všetkých záležitostiach týkajúcich sa realizácie prípojky a múrika. Doba vyhotovenia
múrika a prípojky napriek prevedenému dokazovaniu zostala naďalej sporná, i keď nepochybne to
bolo ešte pred nadobudnutím nehnuteľností žalovanou. Uvedené však vylučuje nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním a preto súd pri usporiadaní vzťahov medzi účastníkmi
musel dodržať postup podľa § 135c OZ, nakoľko došlo k zriadeniu stavby na cudzom pozemku a do

úvahy prichádzala buď odstránenie stavby na náklady stavebníka, alebo jej prikázanie za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku, avšak s jeho súhlasom alebo zriadenie vecného bremena za náhradu.
Predpokladom pre rozhodnutie na odstránenie stavby je, aby takéto odstránenie bolo účelné a účelnosť
je treba posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho
ekonomickyvýhodnejšie,pričomsúdvtomtoprípadenepovažovalzaúčelnéodstráneniestavby,pretože

existenciou betónového múrika a kanalizačnej prípojky nie sú zásadným spôsobom ohrozené záujmy
žalobcov, ktorí do podania návrhu na súd rešpektovali daný stav po dobu minimálne 8 rokov, a k
vybudovaniu stavieb došlo v roku 2001 a aj viac ako to bolo v roku 1987. Okrem toho žalobcovia
nemôžu pozemok využiť ekonomicky výhodnejšie, pretože tento je prístupovou cestou pre autá a nie je
možnosť využiť ho iným spôsobom a takúto možnosť žalobcovia ani neprezentovali. Pri rozhodovaní o

možnom odstránení stavieb súd prihliadal aj na skutočnosť, že sporné stavby žalovaná nebudovala, ale
jej boli darované a pri možnom odstránení týchto stavieb by mohlo dôjsť k ďalšiemu znehodnocovaniu
rodinného domu žalovanej, nakoľko betónový múrik bol pôvodne vybudovaný s tým zámerom, aby
žalobcovia neodpratávali sneh na múr domu, čím dochádzalo k zvyšovaniu vlhkosti stavby. Znalkyňa
Ing.Nováčiková síce vo svojom posudku uviedla, že sporné stavby je možné odstrániť pri vhodnom

technologickom postupe bez poškodenia statiky domu, avšak nezaoberala sa tým, aký vplyv by malo
odstránenie týchto stavieb na možné zhoršenie kvality domu a tým aj bývania žalovanej. Z uvedených
dôvodov mal súd za to, že odstránenie stavieb nie je účelné a keďže usporiadanie pomerov medzi
účastníkminebolomožnéaniprikázanímstaviebzanáhradudovlastníctvažalobcov,nakoľkožalobcovia
s týmto nesúhlasili, tak do úvahy prichádzala už len možnosť zriadenia vecného bremena za náhradu.

5./ Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobcovia ako aj žalovaná a Krajský súd v Nitre
uznesením sp.zn. 9Co/50/2016 - 722 zo dňa 16.03.2017 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že pokiaľ súd prvej inštancie postupujúc v
zmysle zákonných ustanovení, ako aj posudzujúc naplnenie jednotlivých zákonných predpokladov na

vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu dospel k záveru, že dobromyseľnosť u právnych
predchodcov, a teda vydržanie vecného bremena spočívajúce v umiestnení týchto stavieb na pozemku
žalobcov nebolo jednoznačne preukázané, a teda žalovaná nesplnila podmienky vydržania vecného
práva spočívajúceho v umiestnení stavieb na pozemku žalobcov, je jeho záver vecne správny. Z
vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že kúpnou zmluvou zo dňa 25. 10. 1974 predávajúci G.

A. a kupujúci U. V. a manželka T. V., kúpili parc. č. XXX/X - dvor a parc. č. XXX/X - záhrada, parc. č.
34/1 - dom, parc. č. 33/3 - záhrada a parc. č. 37/4. Darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného
bremena zo dňa 01. 03. 2002 darovali U. V. a manželka T. V. predmetné nehnuteľnosti obdarovanej T.
V., a to pozemok parc. č. 34/1 - dom súp. č. XX na parc. č. 34/1 (žalovanej). V konaní bol vypočutý
svedok G. A., ktorý bol pôvodným vlastníkom domu žalovanej, ktorý uviedol, že kým on bol vlastníkom,

žiaden kamenný múrik tam nebol, on žiaden múrik nestaval a stena mala rovné zakončenie. Počas jeho
vlastníctva strecha mala presah na druhý pozemok, ktorý je teraz vo vlastníctve žalobcov, nevie však,
či to bolo 30 cm, nepamätá si. V čase, keď predával dom právnym predchodcom žalovanej, uviedol,
že títo mali vedieť, kde je hranica pozemkov, keď si mali dať urobiť geometrický plán. Na výslovnúotázku právneho zástupcu žalobcov svedok uviedol, že hranicou medzi pozemkami (medzi pozemkami
žalobcov a žalovanej, resp. jej právnych predchodcov), bol múr domu. V konaní vypočutý ďalší svedok
U. V., ktorý je otcom žalovanej a zároveň darcom predmetného domu, v konaní uviedol, že kanalizačná

prípojka - odtok z kúpeľne sa kopal v roku XXXX, kedy sa tam robil aj múrik, keďže dom je starý a
nemal betónový základ, ale je robený zo starých nepálených tehál. Žalobca v 1. rade bol pritom, keď
sa to kopalo. Svedok uviedol, že všetko sa robilo so súhlasom pána A.. Rovnako zhodne vypovedal
svedok D. V. ohľadne budovania kanalizačnej prípojky a betónového múrika, ktorý uviedol, že na svojom
pozemku si môže robiť, čo chce, napriek tomu však pýtali vždy súhlas od žalobcu v l. rade. Znaleckým

posudkom č. 4/2010 znalca Ing. Ivana Ištvánffyho bolo určenie, že hranica medzi pozemkom parc. č.
30/3 zapísanom na LV č. XXX a pozemkom parc. č. 34/1 zapísanom na LV č. XXX kat. úz. U., okres X.,
prebieha po okraji múra domu stojaceho na parc. č. 34/1. Na základe doplnku k uvedenému znaleckému
posudku bolo ustálené, že múrom domu stojacom na parc. č. 34/1 bol myslený v znaleckom posudku
múr samostatného domu, a nie "prídavný múrik" okolo domu. Z uvedeného preto nesporne vyplýva,
že vybudovaná kanalizačná prípojka a betónový múrik sú postavené a vybudované na pozemku vo

vlastníctve žalobcov. Súd prvej inštancie správne posudzoval, či právni predchodcovia žalovanej mohli
byť v dobrej viere, alebo nie, pričom zohľadnil nielen dôkazy, ktoré produkovala žalovaná, ale vychádzal
aj z objektívnych skutočností, pričom bral do úvahy i osobné presvedčenie samotného otca žalovanej,
od ktorého nadobudla nehnuteľnosť. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že jej právni predchodcovia po tom, ako
kúpili predmetné nehnuteľnosti, postavili kanalizačnú prípojku a múrik v tom presvedčení, že stavajú

na vlastnom, toto tvrdené presvedčenie nie je v súlade s vykonaným dokazovaním. Pokiaľ by otec
žalovanej bol v dobrej viere a presvedčení o tom, že buduje kanalizačnú prípojku, ako aj oporný múrik na
svojom pozemku, nebol by dôvod žiadať súhlas od žalobcu v l. rade. To, že tento súhlas vždy žiadali od
žalobcu v l. rade, vyplynulo nielen zo svedeckej výpovede G. A., ale aj z výpovede jeho syna, ktorý bol v
konaní vypočutý. Uvedená skutočnosť narúša tvrdenú dobrú vieru predchodcu žalovanej, že budoval v

presvedčení,žestaviatietostavbynasvojompozemku.Pokiaľbypredchodcoviažalovanejboliskutočne
vnútorne presvedčení, že stavajú na svojom pozemku, nežiadali by súhlas od žalobcov na vybudovanie
kanalizácie a betónového múriku. Žalovaná ani nepreukázala titul (či už platný alebo neplatný), na
základe ktorého by si jej predchodcovia odvíjali vnútorné presvedčenie, že sú aj vlastníkmi nehnuteľností
vo väčšom rozsahu, než v akom nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy v roku 1974 s G.

Oravcom, a teda nie je možné dospieť ani k záveru, že svoje právo vykonávali v ospravedlniteľnom
omyle,ažemutedasvedčíoprávneniezvecnéhobremena.Právnearelevantnéjevždylenpreukázanie
dobromyseľnosti, pre danosť ktorej nie je postačujúce iba subjektívne presvedčenie držiteľa (ktoré
ani nebolo preukázané v konaní), ale objektívne posudzovanie tohto presvedčenia, keďže právni
predchodcovia žalovanej neboli dobromyseľní a nesvedčí im oprávnenie z vecného bremena, nemohla

do držby tohto práva vstúpiť ani žalovaná, ktorá predmetnú nehnuteľnosť, resp. rodinný dom nadobudla
v roku 2002. Uvedené skutočnosti tak vylučujú, že predchodcovia žalovanej, resp. žalovaná nadobudla
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.

6./ Na základe uvedeného súd prvej inštancie pristúpil na postup v zmysle § 135c OZ s tým, že za

neoprávnenústavbuvzmyslecitovanéhoustanoveniaObčianskehozákonníkasapovažujetakástavba,
ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť
stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému
nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, príp. obligačné
právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na

cudzom pozemku len sčasti. Osobu, ktorá je oprávnená podať žalobu na vyporiadanie neoprávnenej
stavby je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Konanie o vyrovnanie
vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhované
vyporiadanie nie je prijateľné, musí tento vzťah medzi účastníkmi upraviť iným spôsobom vyplývajúcim

z ust. § 135c OZ pri zachovaní zákonom stanoveného poradia. Z hľadiska neoprávnenosti stavby nie
je dôležitá ani subjektívna stránka stavebníka, t. j. dôvod, na základe ktorého vznikla neoprávnená
stavba (omyl stavebníka, úmyselné konanie). Nie je teda rozhodujúci, či stavebník realizoval stavbu v
dobrej, či zlej viere, a preto sa neposkytuje zvýšená ochrana stavebníkovi, ktorý bol v dobrej viere a
to dokonca ani v tom prípade, keď vlastník pozemku o stavbe vedel a nezabránil tomu. Ustanovenie

§ 135c OZ sa týka len prípadov stavieb, ktoré sú nehnuteľnosťami, t. j. sú spojené so zemou pevným
základom (§ 119 ods. 2 OZ). Za stavbu je možné považovať i kanalizačnú prípojku, zriadenú na cudzom
pozemku, ktorú je tiež možné v zmysle § 135c OZ prejednať ako neoprávnenú stavbu (rozsudok NS
ČR zo dňa 04. 11. 2003 sp. zn. 22Cdo 1308/2003). Od neoprávnenej stavby zriadenej podľa § 135cOZ je potrebné odlišovať nepovolenú stavbu, čiže tzv. čiernu stavbu, ktorá bola postavená v rozpore s
príslušnými administratívnymi predpismi a bez potrebných správnych rozhodnutí. Väčšinou ide o stavby
bez stavebného povolenia alebo o stavbu postavenú v rozpore so stavebnými predpismi. V prípade, že

stavba je neoprávnená nielen z hľadiska ust. § 135c OZ, ale z hľadiska jeho prevedenia v stavebnom
konaní dochádza ku kumulácii dvoch dôvodov, pre ktoré je možné rozhodnúť o odstránení stavby
a jej odstránenie môže nariadiť nielen súd, ale aj stavebný úrad. Občiansko-právnym prostriedkom
ochrany proti nepovolenej (čiernej) stavbe je žaloba na odstránenie stavby. Oprávnenosť stavby sa
vždy posudzuje podľa právnej úpravy okamihu vzniku stavby alebo veci v právnom zmysle, zatiaľ čo

vyporiadanie medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku prebieha podľa právnej úpravy platnej v dobe
rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe (účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je treba
vždy hodnotiť objektívne, t. j. s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam a povahe každého prípadu). V
rámci tejto voľnej úvahy súd vždy musí prihliadnuť k tomu, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore
s dobrými mravmi. Prihliada sa najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením
stavby vznikla, k tomu, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe bývajú, či nie, aký je rozsah zastavaného

pozemku, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku alebo naopak, či bol v dobrej viere, že
mupozemokpatrí.Súdmusívtýchtoprípadochporovnaťhospodárskuainústratu,ktorábyodstránením
stavby vznikla so záujmom na ďalšie využitie stavby. Je treba prihliadnuť aj k dôvodom, pre ktoré vlastník
pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie, a pokiaľ vlastník pozemku
o neoprávnenej stavbe vedel, tiež k dobe, ktorá od zriadenia stavby uplynula (rozsudok NS ČR sp. zn.

22Cdo 432/2002).

7./ Z hľadiska občianskeho práva môže zriadiť občan stavbu predovšetkým na základe práva
vlastníckeho. Pokiaľ tento predpoklad nie je splnený, ide z občiansko-právneho hľadiska o tzv.
neoprávnenú stavbu. Vtedy súd rozhoduje podľa § 135c OZ. Od občiansko-právneho oprávnenia zriadiť

stavbu je treba rozlišovať, či stavebník je oprávnený zriadiť stavbu i podľa predpisov správneho práva
a stavebných predpisov. Z uvedeného je treba vyvodiť, že ak bola stavba postavená bez stavebného
povolenia, ide o tzv. čiernu stavbu, ktorá je sankcionovaná stavebnými predpismi, a pokiaľ chýba
občiansko-právny titul ku stavbe na pozemku z hľadiska úpravy občianskeho práva, ide o stavbu
neoprávnenú, ktorá je sankcionovaná § 135c OZ. Z uvedeného teda vyplýva, že neoprávnená a

nepovolená stavba sú na sebe nezávislé právne inštitúty, ktorých zásadné odlíšenie spočíva v tom, že u
neoprávnenejstavbyabsentujesúkromno-právneoprávnenieprerealizáciustavby,zatiaľčonepovolená
stavba je postihnutá absenciou verejno-právneho oprávnenia. Nie je však vylúčené, že u tej istej stavby
budú absentovať obidve oprávnenia (tak verejno-právny, ako aj súkromno-právny) a bude teda zároveň
neoprávnenou i nepovolenou (rozsudok NS ČR z 19. 05. 2003 sp. zn. 22Cdo 2261/2001).

8./ Až po vyriešení otázky, či stavby zriadené na pozemku žalobcov a to betónový múrik a kanalizačná
prípojka sú stavbami neoprávnenými alebo ide o nepovolené stavby tzv. čierne stavby, súd prvej
inštancie pristúpi k rozhodnutiu o návrhu žalobcov na odstránenie neoprávnenej stavby a podľa jeho
záverov v naznačenom smere potom pristúpi k vyporiadaniu v zmysle § 135 písm. c/ Občianskeho

zákonníka.

9./ Na základe stanoviska súdu druhej inštancie vyzval súd sporové strany na predloženie ďalších
návrhov na doplnenie dokazovania a na základe stanoviska žalobcov dopytom na Okresný úrad
Topoľčany odbor starostlivosti o životné prostredie zistil, že v r. 2016 z jeho strany nebola vykonaná

žiadna kontrola odpadov z rodinných domov strán sporu, avšak zo strany žalobcov bola predložená
zápisnica zo dňa 06.10.2016, z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaná sa sťažovala na neznesiteľný zápach
z chovu ošípaných vykonávaného žalobcami a uvedená vec bola predmetom šetrenia, pričom v rámci
tohto šetrenia bol zistený z rodinného domu žalovanej trativod z kúpeľne a v zápisnici bolo konštatované,
že vypúšťaním odpadových vôd dochádza k znečisťovaniu a ohrozeniu povrchových a podzemných vôd

s tým, že trativod je potrebné odstrániť v termíne do 30 dní odo dňa doručenia zápisnice. Pokiaľ toto
nebude splnené, tak sa začne priestupkové konanie. K tejto zápisnici sa žalovaná podľa jej výpovede
vyjadrila a zaslala stanovisko, v ktorom poukazovala, že podobnú kanalizačnú prípojku ako má ona,
má každý dom v U. a žiadala, aby sa to plošne riešilo a na základe tohto jej stanoviska Okresný
úrad Topoľčany ďalej vo veci nekonal. Na návrh žalovanej bol Obecný úrad U. požiadaný o podanie

správy ohľadom vybudovania kanalizačnej prípojky a betónového múrika, pričom Obec U. oznámila, že
neeviduje žiadne stavebné povolenie ani nedisponuje žiadnymi dokladmi a ani jej nie je známe, v ktorom
roku bola vybudovaná kanalizačná prípojka a betónový múrik žalovanej. V akcii "Z" bolo realizované
iba budovanie vodovodných rozvodov v obci a nie prípojok do rodinných domov. Prípojky vodovodu dorodinných domov si budoval každý občan na vlastné náklady sám. Kanalizačné prípojky do rodinných
domov sa v obci nebudovali.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 O.z., všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 O.z., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 132 ods. 1 O. z., vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností, ustanovených zákonom.

Podľa § 135 c/ ods.1 O.z., ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže
súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil
(ďalej len "vlastník stavby").
Podľa ods.2/ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva

vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Podľa ods.3/ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak,
najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnuté na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

10./ Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania je nesporné, že v prípade kanalizačnej prípojky

ako aj betónového múrika vybudovaných na pozemku parc.č. 30/4 patriacom žalobcom ide o stavbu
neoprávnenú, keďže obe tieto stavby boli vybudované na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal
vlastník stavby právny titul umožňujúci mu zriadiť takúto stavbu. Cudzím pozemkom je pre zriaďovateľa
stavby každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, právo zodpovedajúce
vecnému bremenu prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Keďže pre kvalifikáciu

stavby ako neoprávnenej postačuje ak stojí na cudzom pozemku len časti, pričom nie je rozhodujúce, či
stavebník realizoval stavbu v dobrej, či zlej viere a preto sa neposkytuje zvýšená ochrana stavebníkovi,
ktorýbolvdobrejviereatodokoncaanivtomprípade,keďvlastník pozemkuostavbevedelanezabránil
tomu, tak na základe uvedeného je možné jednoznačne konštatovať, že v prípade kanalizačnej prípojky
a betónového múrika ide o stavby neoprávnené. Skutočnosť, že v oboch prípadoch ide o stavby vyplýva

nesporne zo znaleckého posudku Ing. Nováčikovej, PhD. č. 18/2013, ktorá na uvedenú otázku dala
jednoznačnú odpoveď, že podľa stavebného zákona sa jedná o stavby. Zároveň v tomto znaleckom
posudku konštatuje, že betónový múr je vybudovaný na pozemku parc. č. 30/4, ktorý je vo vlastníctve
žalobcov, čiže na cudzom pozemku. Neobstojí teda tvrdenie žalovanej, že v prípade kanalizačnej
prípojky ide o inžinierske siete a jej snaha preukázať toto tvrdenie neustálym podsúvaním rozhodnutia

Krajského súdu Nitra v inej veci - 7Co/22/2012, v ktorej však právny záver súdu vychádzal z iného
skutkového stavu ako v prejednávanej veci. Zároveň je nesporné, že predmetné stavby boli postavené
bez stavebného povolenia a ide o tzv. čierne stavby, nakoľko žalovaná nebola schopná predložiť žiadne
rozhodnutie o povolení stavby kanalizačnej prípojky a betónového múra na parc.č. 30/4, pričom v zmysle
zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení účinnom v čase zriadenia týchto stavieb bolo potrebné

na ich uskutočnenie stavebné povolenie a to či už boli vybudované v r. 1987 alebo v r. 2001, pretože v
oboch prípadoch stavebný zákon s poukazom na ustanovenie § 54 v znení účinnom do 30.04.1990 ako
aj v znení účinnom do 31.12.2001 vyžadoval stavebné povolenie pre uskutočňovanie stavieb, ich zmien
a udržiavacie práce na nich. Žalovaná v tomto smere neprodukovala žiadne dôkazy a teda jednoznačne
stavby boli zariadené bez akéhokoľvek povolenia zo strany stavebného úradu a preto tieto je potrebné

zároveň považovať za nepovolené stavby, ktoré sú sankcionované stavebnými predpismi a podľa §
88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby
postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Pri neoprávnenej stavbe je v zmysle § 135c
ods. 1 O.z. vlastník pozemku oprávnený domáhať sa jej odstránenia na náklady toho, kto stavbu zriadil.
V tomto prípade je nesporné, že žalovaná resp. jej právni predchodcovia zriadili kanalizačnú prípojku

ako aj betónový múrik na cudzom pozemku - parc.č. 30/4 patriacom žalobcom a to bez akéhokoľvek
právneho dôvodu. I keď obe stavby boli zriadené ešte pred rokom 2002, keď žalovaná nadobudla
do vlastníctva rodinný dom súp.č. XX spolu s pozemkom parc. č. 34/1 od svojich rodičov darom -
tak ako od vlastníčky stavby rodinného domu, ku ktorému prináležia kanalizačná prípojka a betónovýmúr, sú žalobcovia oprávnení od nej požadovať odstránenie neoprávnených stavieb na jej náklady a
tým je nesporne daná jej pasívna vecná legitimácia v konaní o žalobe žalobcov na odstránenie oboch
neoprávnených stavieb. Oprávnenosť nároku žalobcov na odstránenie stavieb je podporená aj ďalším

argumentom, že ide o stavby nepovolené v zmysle stavebného zákona s tým, že odstránenie stavieb
nariadi stavebný úrad. Za takýchto okolností potom neprichádza do úvahy zriadenie vecného bremena
za náhradu podľa § 135c ods. 3 O.z. (prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku
parc.č. 30/4 podľa § 135c ods. 2 O.z. nebolo možné vzhľadom na jednoznačný nesúhlas žalobcov) a to
aj s prihliadnutím na chýbajúcu dobromyseľnosť zriaďovateľov stavieb a žalovanej ako ich dcéry, ktorú

konštatoval vo svojom rozhodnutí sp.zn. 9Co/50/2016 Krajský súd v Nitre s tým, že žalovaná nesplnila
podmienky vydržania vecného práva spočívajúceho v umiestnení stavieb na pozemku žalobcov.

11./ Občiansko-právnym prostriedkom ochrany proti nepovolenej (čiernej) stavbe je žaloba na
odstránenie stavby, pričom účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je treba vždy hodnotiť
objektívne t.j. s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam a povahe každého prípadu. V rámci tejto voľnej

úvahy musí súd vždy prihliadnuť k tomu, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi.
Prihliada sa najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k
tomu, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe bývajú alebo nie a aký je rozsah zastavaného pozemku,
či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku alebo naopak, či bol v dobrej viere, že mu
pozemok patrí. Prevedeným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že predmetné stavby boli

zriadené bez súkromno-právneho oprávnenia pre realizáciu stavby, čo znamená, že ide o stavby
neoprávnené a zároveň boli zriadené bez verejno-právneho oprávnenia, čo znamená, že zároveň ide aj
o stavby nepovolené. Z uvedeného dôvodu súd pri rozhodovaní o žalobe na odstránenie týchto stavieb
skúmal hospodárnosť a účelnosť tohto postupu, pričom zo znaleckého posudku Ing. Nováčikovej, PhD.
vyplýva, že betónový múr je možné pri vhodnom technologickom postupe odstrániť bez poškodenia

statiky rodinného domu súp. č. XX a rovnako aj kanalizačnú prípojku je možné odstrániť pri vhodnom
technologickom postupe. Znalkyňa zároveň uviedla, že kanalizáciu je možné viesť iným spôsobom
ako cez pozemok žalobcov a betónový múr je možné konštrukčne prerobiť do takej formy, ako ho
má žalovaná z opačnej strany domu, ale vyžaduje si to dodržanie všetkých ustanovení stavebného
zákona č. 50/1976 Zb. Z obsahu znaleckého posudku zároveň vyplýva, akým spôsobom je možné

tieto neoprávnené a nepovolené stavby odstrániť a ako je možné kanalizáciu napojiť na kanalizáciu
vedúcu odpadové vody z umývadla a zvedenú do spoločnej kanalizácie vedúcej cez pozemok parc.č.
37/2 vlastnícky patriaci žalovanej. Pokiaľ ide o účelnosť a hospodárnosť takéhoto spôsobu odstránenia
neoprávnených stavieb, tak zo strany žalovanej neboli produkované žiadne dôkazy, aké finančné
náklady by si odstránenie stavieb vyžadovalo a akým spôsobom by odstránenie stavieb ovplyvnilo

kvalitu bývania v rodinnom dome súp.č. XX, kde žijú rodičia žalovanej. Žalovaná teda neprodukovala
žiadne dôkazy, ktorými by odôvodnila záver o potrebe zachovania týchto neoprávnených stavieb s
poukazom na hospodársku a inú stratu, ktorá by jej odstránením stavieb vznikla. Je pravdou, že na
druhej strane ani žalobcovia neuviedli, ako by účelnejšie využili časť pozemku, kde sa betónový múrik
a kanalizačná prípojka nachádza a ako ich existujúce stavby obmedzujú pri využívaní a uplatňovaní

vlastníckych práv k zvyšnej časti pozemku parc.č. 30/4, avšak je nesporné, že konaním žalovanej resp.
jej právnych predchodcov došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcov, pričom podľa
článku 20 ods. 1 Ústavy SR, ako aj podľa § 124 O.z. má vlastník právo na ochranu svojho vlastníckeho
práva. Uvedená ochrana požíva prioritu pred právami iných osôb a v tomto prípade právo žalobcov
domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva odstránením neoprávnených stavieb vybudovaných na

ich pozemku je podporené aj ďalším argumentom vyplývajúcim zo stavebného zákona, keďže zároveň
ide o stavby nepovolené a v takom prípade stavebný úrad nariadi odstránenie stavieb postavených
bez stavebného povolenia a tomuto je možné predísť iba v prípade vydania dodatočného povolenia
stavby ak nie je v rozpore s verejným záujmom. Na závere súdu o potrebe odstránenia stavieb nič
nemení ani skutočnosť, že žalobcovia podľa tvrdenia žalovanej súhlasili s vybudovaním neoprávnených

stavieb a žaloba na ich odstránenie bola podaná až po uplynutí doby minimálne 8 rokov, pretože z
prevedeného dokazovania vyplýva, že žalobcovia namietali neoprávnenosť stavieb už v r. 2001, čoho
dokladom je sťažnosť žalobkyne v 2./rade zo dňa 07.09.2001 (č.l.72), i keď táto je koncipovaná iba
všeobecne ako sťažnosť na prestavbu rodinného domu žalovanej realizovanú v tom čase jej otcom
U. V., avšak žalobcovia v rámci tejto sťažnosti poukazovali na skutočnosť, že nebolo vydané stavebné

povolenie. Je pravdou, že táto sťažnosť sa ďalej neriešila resp. v tomto smere neboli predložené žiadne
ďalšie doklady, avšak je nesporné, že v r. 2009 sa viedlo konanie o dodatočné stavebné povolenie
a v zázname zo dňa 03.08.2009 (č.l. 16) bolo konštatované, že predmetom dodatočného stavebného
povolenia je odkanalizovanie rodinného domu vedľa obvodového muriva od susedov A. do dažďovejobecnej kanalizácie. Žalobcovia teda vedeli o neoprávnenej stavbe, ale na druhej strane voči nej
podávali námietky a teda nemožno konštatovať, že by proti zriadeniu neoprávnenej stavby nezakročili.
Podľa názoru súdu však ochrana vlastníckeho práva v prípade neoprávnenej stavby, ktorá je zároveň

aj stavbou nepovolenou tzv. čiernou stavbou, prevažuje nad všetkými argumentmi produkovanými
žalovanou alebo zistenými v priebehu dokazovania, ktoré by svedčili v prospech zachovania týchto
stavieb a preto súd mal za to, že žaloba na odstránenie kanalizačnej prípojky a betónového múra z
parc.č. 30/4 je dôvodná a v celom rozsahu jej vyhovel.

12./ Zároveň súd rozhodol aj o trovách štátu, ktoré vznikli vyplatením svedočného a znalečného
zo štátnych prostriedkov, pričom už v predchádzajúcom rozsudku súd konštatoval, že zo štátnych
prostriedkov bolo vyplatené svedočné v sume 16,50 eura (č.l. 352), ako aj znalečné v sume 13,14 eura
(č.l. 237), čo je spolu 29,64 eura a z tejto sumy polovica tvorí 14,82 eura a preto zaviazal žalobcov
na náhradu trov štátu v tejto výške a na zaplatenie sumy 14,82 eura zaviazal aj žalovanú spolu so
sumou 469,66 eura (č.l. 543), ktorá bola vynaložená zo štátnych prostriedkov na vyplatenie znalečného

znalkyni Ing. Mužíkovej , pričom tento znalecký posudok bol vypracovaný pre prípad rozhodnutia súdu
o zriadení vecného bremena v prospech žalovanej a teda je spravodlivé, aby trovy tohto znaleckého
dokazovania znášala žalovaná a na základe tohto rozhodnutia súdu žalobcovia už zaplatili trovy štátu
vo výške 14,82 eura. Na trovy štátu, ktoré zostali na strane žalovanej v sume 484,48 eura ešte za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý mal ustanovenie o trovách štátu, ale v súčasnosti

nemá toto ustanovenie ekvivalent, pretože v CSP sa nenachádza, tak súd aplikoval článok 4 ods. 1
Civilného sporového poriadku, keďže daná procesná situácia týkajúca sa náhrady trov štátu, ktoré už
boli vyplatené svedkovi a znalcovi zo štátnych prostriedkov nie je riešená v CSP a preto súd posudzoval
otázku, kto bude znášať trovy dôkazu v kontexte ustanovenia § 253 a § 262 CSP a rozhodol analogicky
podľa výsledku konania (§ 255 CSP v spojení s § 260 CSP) tak, že v konaní neúspešnej žalovanej uložil

zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov v sume 484,48 eura.

13./ O náhrade trov konania rozhodol súdu podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že podľa § 255 ods. 2 CSP
žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania , nakoľko obe strany mali vo veci iba čiastočný
úspech a to žalobcovia v časti konania o odstránenie neoprávnených stavieb kanalizačnej prípojky

a betónového múra a žalovaná bola úspešná v časti konania o určenie hranice a odstránenie časti
strechy, pričom tento úspech jednej ani druhej strany nie je možné vyčísliť percentuálne alebo zlomkom.
Podľa názoru súdu nie je možné stotožniť sa so stanoviskom zástupkyne žalobcov produkovaným
na pojednávaní dňa 27.10.2017, kde žiadala priznať žalobcom náhradu trov konania v plnej výške
s tým, že v časti žaloby o odstránenie strechy boli žalobcovia neúspešní iba z dôvodu, že zábrany

proti padajúcemu snehu sa robili až dodatočne v priebehu konania, pretože žaloba v tejto časti bola
zamietnutá aj z iných dôvodov, nielen z dôvodu vybudovania zábran. Z uvedených dôvodov mal súd za
to, že tak žalobcovia ako aj žalovaná mali v konaní iba čiastočný úspech, na základe ktorého im nie je
možné priznať právo na náhradu trov konania, či už celkom, alebo aspoň sčasti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.