Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Kotrčová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/267/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714200058
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714200058.1
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: Q. V., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom V., F. XXXX/X proti žalovaným : 1/ V. S., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom V.,
X. XX, 2/ Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, H. XXXXX, Spolková republika Nemecko, v konaní o
určenie neplatnosti darovacej zmluvy a vrátenie daru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č.k. 10C/1/2014-198 zo dňa 24.02.2016, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalovaným 1/, 2/
náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že využitie inštitútu vrátenia daru predpokladá predtým platné
uzatvorenie darovacej zmluvy a následné také správanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho
rodiny, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Žalobca žalovaným v rade 1/, 2/ vyčítal, že ho vyháňajú z
bytu, snažia sa ho umiestniť v domove dôchodcov, takéto konanie u žalovaných v rade 1/, 2/ preukázané
nebolo.Pokiaľižalovanávrade1/sapokúšalaanakoniecajvybavilaprežalobcuumiestnenievdomove
dôchodcov, kde mal nastúpiť v januári 2014, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca bol s
takýmto riešením viac-menej uzrozumený, že takéto riešenie rodina prijala vzhľadom na jeho zdravotný
stav, ktorý sa výrazne zhoršil v druhej polovici roku 2013, keď bol opakovane hospitalizovaný pre
kardiovaskulárne choroby a pre mozgovú príhodu a dokonca jeden čas bol imobilný. Za logické preto súd
považoval, že rodinní príslušníci - nevlastné deti žalobcu žalovaní v rade 1/, 2/ sa snažili nájsť vzhľadom
na zdravotný handicap žalovanej v rade 1/ a na druhej strane na odchod žalovaného v rade 2/ do
zahraničia najvhodnejšie riešenie ako sa postarať o osamelého a chorého človeka v situácii, keď obýva
byt na 4. poschodí v obytnom dome, v ktorom sa nenachádza výťah. Takéto správanie žalovaných v rade
1/,2/súdvyhodnotilskôrakosprávanie,ktorébolovsúladesmorálkouavšeobecnevžitýmipredstavami
o vzťahoch medzi rodinnými príslušníkmi, mladšou a staršou generáciou. Žalobca konštatoval, že
žalovaní počas jeho pobytu v Trstenej odniesli veci z bytu, šperky manželky, vlastne vybielili mu byt.
Takéhoto konania sa jednoznačne nedopustil žalovaný v rade 2/, pokiaľ tak konala žalovaná v rade 1/
ako vyplynulo z dokazovania bolo to po dohovore so žalobcom v rámci prípravy predaja bytu, ktorý bol
v spoluvlastníctve obidvoch súrodencov a riešenia starostlivosti o žalobcu po prepustení do domáceho
ošetrenia. Akonáhle však žalobca prejavil vôľu vrátiť sa do bytu, nebol produkovaný dôkaz, že by
žalovaní v rade 1/, 2/ žalobcu v užívaní bytu akýmkoľvek spôsobom obmedzovali, že by pokračovali
v predávaní bytu a pod., resp. že by tak robili v čase vyhlásenia rozsudku. Ani tvrdenie, že žalovaná
v rade 1/ vylákala od žalobcu bankomatovú kartu sa v konaní nepotvrdilo. Žalobca udelil žalovanej v
rade 1/ generálne plnomocenstvo a bankomatovú kartu jej poskytol v čase, keď bol hospitalizovaný v
Trstenejakeďzanímžalovanádochádzala,čojejspôsobovalonemalénákladyabolanútenánakupovať
pre žalobcu rôzne potrebné veci. V rámci trestného konania žalovaná predložila ústrižky bločkov zregistračnej pokladne preukazujúce nákupy vecí, ktoré pre žalobcu nakupovala, i keď žalobca v priebehu
konaniajejaktivityvtomtosmerebagatelizoval.Súduverilžalovanejvrade1/akoižalovanémuvrade2/,
že žalovaná bola motivovaná dobrým úmyslom, snahou pomôcť žalobcovi vyriešiť jeho situáciu a je len
smutné, že došlo k nedorozumeniu, ktoré vyústilo do takého konfliktu, že medzi žalobcom a žalovanými
v rade 1/, 2/ došlo k súdnemu sporu. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania okresný súd ustálil, že
dobré mienené konanie žalovaných v rade 1/, 2/ bolo žalobcom nesprávne pochopené. Motiváciou
žalovaných ku konaniu, ktoré vo vzťahu k žalobcu vykonali, resp. k bytu, ktorý žalobca užíval, ale ktorý
spoluvlastnícky patrí žalovaným v rade 1/, 2/, bola snaha žalobcovi pomôcť vyriešiť jeho problém a
vychádzala z pocitu zodpovednosti voči bývalému manželovi matky žalovaných. O trovách konania
okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. s prihliadnutím na úspech žalovaných v
rade 1/, 2/ v spore a na to, že náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi si neuplatnili.
2. Žalobca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu vyjadril nesúhlas s konštatovaním, že motiváciou
žalovaných 1/, 2/ bola snaha pomôcť žalobcovi vyriešiť jeho problém a vychádzala z pocitu
zodpovednosti. Zastal názor, že byt, ktorý je predmetom daru v uvedenom spore chceli žalovaní v rade
1/, 2/ predať, hlavne žalovaná v rade 1/. Jej vyjadrenia označil za zhluk klamstiev s tým, že veľmi dobre
vie ako narábať a manipulovať s ľuďmi v jej okolí. Byt potrebovala akútne predať, pretože jej vysoko
nastavený životný štýl, ktorý dovtedy žila sa zrazu stal minulosťou. Bola na penzii s nízkym príjmom a
tiež prišla o majetného priateľa, ktorý jej tento životný štýl dopriaval. Predať predmetný byt bola rýchla
cesta ku peniazom, zabezpečeniu jej vysokého životného štandardu. Uviedol, že žalovaná v rade 1/
nie je úprimný človek. Tvrdenie, že doteraz byt nepredala, aby mal kde bývať, je iba ďalšie klamstvo z
jej strany. Byt nepredala nie pre jeho dobro, ale preto, že podal návrh na zrušenie darovacej zmluvy k
predmetnému bytu a tiež návrh na predbežné opatrenie, ktorým by sa zakázalo s daným bytom nakladať
dorozhodnutiasúdu.Anitvrdeniažalovanejvrade1/akovypratávalabytavynášalajehoosobnévecipo
dohode so žalobcom nie je právne korektné. Má svedka - susedu, ktorá má byt priamo oproti spornému
bytu, a ktorá môže dokázať, že ju videla utekať z daného bytu po schodoch, rýchlo s plnými taškami
spolu s dcérou. Namietol tiež tvrdenia žalovanej v rade 1/, že 1.000,- Eur boli náklady, ktoré vynaložila,
keď u nej býval, nevie aké to boli náklady, keďže si platil obed, ktorý si rozdelil na dve časti a jednu
zjedol na večeru. Navyše v období, keď býval u žalovanej v rade 1/ platil sporný byt na F. ulici. Vytýkal
súdu, že nebral do úvahy cenu jeho oblečenia a všetkých ostatných vecí, ktoré zobrala z jeho bytu.
Žiadal vypočuť MUDr. A. z Nemocnice s poliklinikou Trstená, primárku oddelenia dlhodobo chorých,
ktorá svojou výpoveďou môže preukázať neprávoplatnosť generálnej plnej moci zo dňa 17.10.2013,
ktorá je kľúčovou v celom tomto spore. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p. ) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní(§379C.s.p.)abeznariadeniapojednávania(§385C.s.p.)odvolanímnapadnutérozhodnutie
súdu podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie
náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.).
5. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodujúce
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Ide o tzv. dôkazné
bremeno, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v priebehu konania
neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch,
keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla
byť preukázaná, a teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti a ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
6.Aktedažalobcavkonanítvrdil,žežalovanívrade1/,2/vovzťahukjehoosobesasprávajúspôsobom,
ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, bolo jeho povinnosťou súdu tieto skutočnosti preukázať a
navrhnúť na ich preukázanie relevantné dôkazy.7. V priebehu konania a podanom odvolaní žalobca žiadal vypočuť k udeleniu generálnej plnej moci
podpísanej žalobcom 17.10.2013 v Trstenej primárku oddelenia dlhodobo chorých MUDr. A.. Ani
odvolací súd nepovažoval vykonanie tohto dôkazu za významné z hľadiska rozhodnutia súdu vo veci
samej, nakoľko podpis žalobcu na generálnej plnej moci bol riadne overený pracovníčkou Mestského
úraduvTrstenej17.10.2013apokiaľžalobcavpriebehuceléhokonanianamietal,ženičtakétožalovanej
nepodpísal, resp. že nevedel, čo písal, z oboznámenej výpovede pracovníčky Matričného úradu v
Trstenej V. D. bolo preukázané, že generálnu plnú moc žalobca pred ňou riadne podpísal, bol poučený,
aby si listinu riadne prečítal, následne pred ňou ju aj vlastnoručne podpísal. Pri uvedenom úkone bol
žalobca riadne pri zmysloch, vedel presne čo podpisuje, čo robí, podpisoval sa riadne na linajku k
splnomocniteľovi, a pokiaľ by bola videla, že žalobcovi zdravotný stav neumožňuje tento úkon vykonať,
tak by ho vykonať odmietla.
8. K tvrdeniam žalobcu o tom, že darovaný byt žalovaní v rade 1/, 2/ mali záujem odpredať a
jeho umiestniť do domova dôchodcov, vypočutý svedok Ing. V. V., švagor žalobcu uviedol, že počas
hospitalizácie v Martine po mozgovej príhode žalobca nevedel chodiť, čiastočne ho postavili na nohy až
v Trstenej, na čo sa účastníci dohodli, že žalobca pôjde bývať k žalovanej v rade 1/. Žalobca požiadal
žalovanú v rade 1/, aby povytrieďovala jeho osobné veci, ktoré mal v byte. Sám dokonca nosil svoje
osobné veci zo svojho bytu do bytu žalovanej v rade 1/ a tiež potvrdil, že medzi účastníkmi prebehol
rozhovor ohľadne predaja bytu užívaného žalobcom, kvôli problémom žalobcu dostať sa do bytu na
4. poschodie bez výťahu. Podľa výpovede svedka žalobca mal dokonca sám sprostredkovať stretnutie
pracovníčky realitnej kancelárie so žalovanou v rade 1/. Pokiaľ sa týkalo predaja osobného motorového
vozidla zn. Škoda 120 GLS ev. č. MT 103-CP kúpnu cenu za odpredaj motorového vozidla 400,- Eur,
žalovaná odovzdala žalobcovi, keď u nej býval, pričom žalobca túto skutočnosť popieral.
9. V nadväznosti na takto zistené a konštatované skutočnosti sa odvolací súd stotožnil so záverom
vyslovenýmzostranyokresnéhosúdu otom,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenoanepredložilsúdu
dostatočné dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie zákonných podmienok pre využitie inštitútu vrátenia
daru v zmysle ust. § 630 OZ.
10. Právnym dôvodom, na základe ktorého sa môže darca domáhať vrátenia daru je správanie
obdarovaného voči darcovi a členom jeho rodiny, ktoré porušuje dobré mravy. Pod porušením dobrých
mravovsimôžemepredstaviťnapr.hrubéhanlivéurážky,psychickýnátlak,fyzickénásilie,neposkytnutie
potrebnej pomoci. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj
darovanej veci inej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných
jubileí. Tak isto je ustálený názor súdov, že za právne relevantné sa považuje iba také správanie sa
obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo, pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu.
11. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná v rade 1/ navštevovala žalobcu počas
jeho hospitalizácie v zdravotníckom zariadení, nakupovala pre žalobcu veci, ktoré potreboval, obstarala
predaj jeho motorového vozidla. Po návrate z nemocnice si žalobcu nasťahovala do svojho bytu a po
zhoršenívzájomnýchvzťahovsažalobcapresťahovaldobytu,ktorývlastníckypatrížalovanýmvrade1/,
2/, v ktorom doposiaľ býva. Pokiaľ sa týka okolnosti odovzdania platobnej karty, podpísania generálnej
plnej moci, odsťahovania vecí žalobcu z bytu, výpoveďami svedkov bolo preukázané, že všetky tieto
skutočnosti prebehli po vzájomnej dohode žalobcu a žalovanej v rade 1/. Ani výpoveď susedy žalobcu
by preto nemala z hľadiska takto ustálených skutkových zistení zásadný význam.
12. V nadväznosti na to odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že nebolo preukázané také
objektívne správanie žalovaných 1/, 2/ vo vzťahu k žalobcovi, ktoré by spĺňalo predpoklady na použitie
inštitútu v zmysle ust. § 630 OZ. V nadväznosti na to, stotožniac sa s odôvodnením rozhodnutia zo
strany okresného súdu, toto ako správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).
13. Nakoľko z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by žalovaným v rade 1/, 2/ vznikli trovy odvolacieho
konania, žalovaným v rade 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania i napriek ich úspechu
nepriznal.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.