Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207411
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316207411.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, práv. zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.,
IČO: 50 361 368, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: C. O., nar. XX.XX.XXXX, T.
XXX/XXX, XXX XX Y., o zaplatenie 1.941,42 EUR s prísl., t o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 15Csp/42/2016-86 zo dňa 31.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku po zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti s príslušenstvom a úrokom
a vo výroku o náhrade trov konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.523, 60 eur s
úrokom z omeškania. Konanie do výšky 39,28 eur s príslušenstvom zastavil, žalobu v prevyšujúcej časti
s príslušenstvom a úrokom zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 58 %. Rozsudok
odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.941,42 eur s príslušenstvom
titulom zmluvy o úvere zo dňa 03.06.2013. Súd prvej inštancie uviedol, že bolo dokázané, že došlo
k uzavretiu zmluvy o úvere. Vzhľadom na jej charakter ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva

o spotrebiteľskom úvere v danom prípade neobsahuje zákonné náležitosti a okrem iného neobsahuje
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nie je zrejmá aká je výška splátok
istiny, poplatkov, úrokov ani termíny ich splatnosti. Súd ďalej uviedol, že dojednaná úroková sadzba je v
rozporesdobrýmimravmi,pretožetakmero100%prevyšujepriemernésadzbyúverovposkytovanýchv
rovnakom období. Ďalej uviedol, že v predmetnej zmluve bola RPMN nesprávne uvedená v neprospech
spotrebiteľa, čo má taktiež za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Ďalšou zákonnou
náležitosťou bola celková čiastka, ktorú ma spotrebiteľ zaplatiť. Takýto údaj v predmetnej zmluve

absentuje. Z dôvodu absencie zákonných náležitostí zmluvy je poskytnutý úver bezúročný a bez
poplatkov. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na úrok z úveru vo výške 24,50 eur ročne odo dňa
nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti a tento nárok nie je možné priznať z toho dôvodu,
že od splatnosti úveru dlžník je v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania, nie však dohodnuté zmluvné
úroky (rozhodnutie NS SR 4Obo/146/1998). Súd prvej inštancie je toho názoru, že veriteľ má nárok na
zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. V tomto smere poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co/190/2014. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel

súd prvej inštancie k záveru, že žalobca má nárok len na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom
a úhradou žalovaného, teda rozdiel medzi sumou 2.000 eur a 437,16 eur, čo činí 1.562,84 eur. Žalobca
má nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy, čo je v súlade s platnou právnou úpravou.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP.2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku
rozsudku, ktorým žaloba vo zvyšnej časti bola zamietnutá. Nesúhlasil s tým, že neuvedenie výšky

splátok istiny, úrokov a poplatkov má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Poukázal
na to, že Smernica 2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere amortizačnú tabuľku,
z ktorej by bolo zrejmé členenie splátky úver, k čomu dospel aj Súdny dvor EÚ. Nesúhlasil s tým,
že v zmluve bol dohodnutý neprimerane vysoký úrok. Poukázal na to, že priemerný úrok pri danom
type úveru predstavoval 14,56 %. Uvedená hodnota predstavuje aritmetický priemer a do tejto hodnoty

z jednej strany vstupujú tak hodnoty minimálne, ako aj maximálne. Výška úrokovej sadzby 24,50 %
nepredstavuje ani dvojnásobok priemernej hodnoty úrokových sadzieb a nie je preto pravdivým tvrdením
súdu, že výška úrokovej sadzby je viac ako o 100 % vyššia ako priemer bánk. Nesúhlasil s tým, že
výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Rozhodnutie v tejto časti
považoval za nepreskúmateľné a arbitrárne. Nesúhlasil s tým, že v zmluve je nesprávne uvedené RPMN
v neprospech spotrebiteľa. Nie je jasné na základe akých skutočností súd takýto záver uvádza, pričom

tento záver je zjavne nepravdivý. Nesúhlasil s tým, že v zmluve nebola obsiahnutá celková čiastka, ktorú
má spotrebiteľ zaplatiť. Celková čiastka úveru tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených
s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 3. Údaj
o výške poskytnutého úveru, ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje. Poukázal na
rozhodnutie Európskeho Súdneho dvora C-42/2015, z ktorého vyplýva, že sa zmluva o úvere môže

považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Uviedol, že samotné číselné neuvedenie celkovej
čiastky nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, nakoľko celková čiastka úveru je
zozmluvyjednoznačneidentifikovateľnájednoduchýmmatematickýmsúčtomvýškyposkytnutéhoúveru
a celkových nákladov spotrebiteľa. Ďalej žalobca nesúhlasil so záverom, že súd neuviedol z akého

právneho predpisu vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá
nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Poukázal na to, že rozhodovacia prax súdov v otázke priznávania
zmluvných úrokov po zosplatnení je rôznorodá, čo nie je v súlade s princípom právneho štátu. Ďalej
uviedol, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné a že platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu
možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Z toho dôvodu ust.

§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015,
pretože by došlo k porušeniu zákazu retroaktivity. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stavpokiaľuzavrel,žemedzistranamibolauzatvorenázmluvaoúvere,ktorájezmluvouspotrebiteľskou,
podliehajúcou režimu zákona o spotrebiteľských úveroch. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že úver
je bezúročný a bezpoplatkový, pretože zmluva o úvere neobsahuje celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ

zaplatiť. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovaného, že tento údaj môže spotrebiteľ
zistiť matematickým súčtom výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa. V danom prípade súd
neaplikoval Smernicu 2008/48/ES, ale zákon o spotrebiteľských úveroch. Z tohto zákona vyplýva, že
zmluva má obsahovať aj údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Takýto údaj v predmetnej
zmluve naozaj uvedený nie je. Aj keď možno súhlasiť so žalovaným, že zmluva obsahuje výšku úveru a

celkovú výšku nákladov, účelom zákona o spotrebiteľských úveroch podľa názoru odvolacieho súdu je
dať spotrebiteľovi jasnú, úplnú a zrozumiteľnú informáciu o celkovej výške jeho záväzku. Účel zákona
nie je naplnený, ak si celkovú výšku záväzku má spotrebiteľ vypočítať. Odvolací súd je teda toho názoru,
že v danom prípade nebola v zmluve uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť a z tohto
dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nezaoberal ďalšími

námietkami odvolateľa, pretože záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je s prihliadnutím na tieto
skutočnosti správny. Odvolací súd súhlasí aj s tým, že úrok z úveru patrí len do účinkov vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, vychádzajúc z rozhodnutia NS SR 4Obo/146/1998, na ktorý odvolací súd je
povinný prihliadať ako na rozhodnutie najvyššej súdnej autority. Rovnako záver o tom, že ust. § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015 vyplýva

z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015. Vecne správny je aj výrok o trovách
konania, ktorý zodpovedá výsledku konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v
napadnutých výrokoch potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, trovy odvolacieho konania mu nevznikli.
Neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol,

že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.