Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207358
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6714207358.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: I. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom A. P. XXX/XX, XXX XX E., zastúpená JUDr. Evou Háberovou, advokátkou, Advokátska kancelária
Trhová 1, Zvolen, proti žalovaným: I. SVB Rákoš, so sídlom Rákoš 8960/24, 960 01 Zvolen, IČO:
45026114, II. MIONEX, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša č. 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36637726,
žalovaní I. a II. zastúpení JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie
Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, III. J.. S.. P. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXXXX/X, XXX XX
P., o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa

04. 01. 2018, č. k.: 15C/83/2014-261, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným I, II a III náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, žalovaným priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni každému v rozsahu 100% .
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 23.5.2014 žiadala

žalobkyňa určiť, že dobrovoľná držba, ktorej predmetom bol byt č. X, na I. poschodí, bytového domu
vo O., na ulici I., vchod č. XX, ktorý je zapísaný OÚ O., odbor katastrálny, na LV č. XXXX ako bytový
dom súpisné č. XXXX, nachádzajúci sa na parcelách registra C, parc. č. XXXX/X- zastavané plochy a
nádvoriaovýmere594m2,naLVč.XXXXvkat.úz.O.aparc.č.XXXX/X-zastavanéplochyanádvoriao
výmere1600m2naLVč.XXXX,kat.úz.O.,spoluspodielminaspoločnýchčastiach,zariadeniachdomu
vo výške podielu 8069/225407, ako aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 8069/225407 na pozemkoch
parc.č.XXXX/XaXXXX/X,ktoréhovlastníkombolažalobkyňaI.O.,vykonanáMIONEX,s.r.o.,sosídlom

Kpt. Jaroša č. 11, Banská Bystrica, IČO: 36637726 ako dražobníkom dňa 27.2.2014 o 13.00 hod. v
priestoroch Notárskeho úradu JUDr. Daniely Vozárovej, na adrese Skuteckého 17, Banská Bystrica na
návrhSVBRákoš,sosídlomRákoš8960/24,96001Zvolen,IČO:45026114,právnaformaSpoločenstvo
vlastníkov bytov a pozemkov je neplatná.
3. Tvrdila, že neexistuje záväzok žalobkyne voči žalovanému v I. rade, lebo zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 28.10.2013 nadobudla od spoločnosti REALTY MANAGEMENT, spol. s r.o., IČO:
46516191 pohľadávku voči žalovanému v I. rade, pričom právnym titulom pohľadávky je splatná a

neuhradená faktúra č. 2012163 žalovaného v I. rade za platby a poplatky za vodné a stočné pre bytový
dom na ulici I. XXXX/XX, XX, XX vo O., pričom výška pohľadávky z faktúry č. 2012163 predstavuje
sumu 2.085,22 €. Ďalšou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.12.2013 nadobudla od spoločnosť
REALTY MANAGEMENT, spol. s r.o., pohľadávku voči žalovanému v I. rade, a to pohľadávku splatnúčiastočne uhradenú faktúru č. 2013001 týkajúcu sa platieb a poplatkov za vodné a stočné pre bytový
dom na ulici Rákoš 8960/20, 22, 24 vo Zvolene, pričom úplná výška pohľadávky v zmysle faktúry
predstavovala čiastku 3.122,03 €. Žalovaný v I. rade ako dlžník vykonal čiastočnú úhradu na účet

spoločnosti REALTY MANAGEMENT, spol. s r.o. vo výške 556,46 € a na žalobkyňu prešla pohľadávka
voči žalovanému v I. rade vo výške 2.565,57 €. Ku dňu 31.12.2013 mala žalobkyňa voči žalovanému
splatnú peňažnú pohľadávku v celkovej výške 4.650,79 €. Pôvodným veriteľom predmetnej pohľadávky
bola spoločnosť MOS správa, s.r.o., IČO: 36 688 312, so sídlom Bratislava, Kopčianska 15.
4. Žalovaného v I. rade vyzvala na plnenie, žalovaný I. na výzvu nereagoval, preto započítala časť

svojej splatnej peňažnej pohľadávky voči žalovanému v I. rade na pohľadávku žalovaného I. voči nej.
Žalovaný I. si na základe vyčíslenia nárokoval voči nej celkovú sumu vo výške 3.002,20 €. S poukazom
na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka mala za to, že započítaním došlo k zániku pohľadávky,
ktorú mal žalovaný I. voči nej. Započítanie oznámila žalovanému I. listom zo dňa 21.2.2014. Ku dňu
výkonu dražby nemala vo vzťahu k žalovanému I. žiaden peňažný záväzok po lehote splatnosti a teda
žalovaný I. nemal voči nej splatnú pohľadávku postihnuteľnú výkonom rozhodnutia.

5. Dražbu považovala za neplatnú aj z dôvodu spornosti vlastníctva k predmetu dražby. Na Okresnom
súde vo Zvolene sa viedlo konanie pod sp. zn. 16C 232/2011 o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam,ktorébolipredmetomdražby.Účastníkmitohtokonaniaboliokremžalobkynenastrane
žalovanej I. aj S.. N. V. spolu s manželkou O. V., ktorí boli žalobcami. Ku dňu podania žaloby o určenie
neplatnosti dražby v konaní 16C/232/2011 nebolo právoplatne rozhodnuté, teda predmet dražby sa týka

nehnuteľností, ktorých vlastníctvo je sporné.
6. Posledným dôvodom, pre ktorý namietala žalobkyňa neplatnosť dražby, bolo nedodržanie zákonom
stanovených podmienok na vykonanie a začatie výkonu zákonného záložného práva s poukazom na
ustanovenie § 15 Zákona o vlastníctve bytov, pretože neboli splnené zákonom stanovené podmienky,
a to existencia splatnej pohľadávky, ako aj vykonanie dobrovoľnej dražby bytu a nebytového priestoru,

ktoré musí byť schválené na schôdzi vlastníkov bytov nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V tomto prípade nemožno uplatniť ustanovenie
zákona, podľa ktorého ak sa hodinu po začatí schôdze vlastníkov nedostaví potrebná väčšina
rozhodujesanadpolovičnouväčšinouzúčastnených.Namietala,žeakovlastníčkanehnuteľnostínemala
vedomosť o tom, že by bol v zmysle zákona daný súhlas nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome žalovanému na vykonanie dobrovoľnej dražby.
7. Žalovaný v I. rade žalobu žalobkyne považoval v celom rozsahu za nedôvodnú. K námietke spornosti
vlastníctva uviedol, že žalobkyňa bola v čase konania dražby vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.
8. K započítaniu uviedol, že toto považoval za neplatné pre neexistenciu pohľadávky žalovaného
I. voči spoločnosti MOS správa alebo REALTY MANAGEMENT. Všetky tieto pohľadávky, ktoré boli

prezentované v konaní zo strany žalobkyne, sú pohľadávky, ktoré medzi sebou uzatvárali štatutárni
zástupcovia, či už samotná žalobkyňa alebo pán X.. Tieto pohľadávky nikdy neexistovali a neexistujú
a ohľadom týchto skutočností sa vedú pred Okresným súdom Zvolen konania. Zdôraznil, že po tom,
čo mali byť údajné pohľadávky postúpené na žalobkyňu od spoločnosti REALTY MANAGEMENT,
spol. s r.o., následne táto pohľadávky postúpila na spoločnosť REALTY MANAGEMENT. To znamená,

že tento zápočet nemohol spôsobiť zánik dlhu. Uvedené pohľadávky sú predmetom konania pred
Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 10Cb 33/2015, kde práve spoločnosť REALTY MANAGEMENT,
spol. s r.o. žaluje žalovaného I.. Tiež prebieha konanie pod sp. zn. 15Cb 40/2015, kde opätovne
spoločnosť REALTY MANAGEMENT žaluje žalovaného I.. Zároveň poukázal na reklamácie sporných
faktúr 2012163 a 2013001, ktoré vrátil pôvodnej spoločnosti MOS správa, s.r.o..

9. K písomnému hlasovaniu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré sa uskutočnilo v dňoch
29.7. - 20.8.2013, uviedol, že spoločenstvo prijalo súhlas s vymáhaním nedoplatkov za užívanie
bytu a príspevkov do fondu opráv, prevádzky a údržby dobrovoľnou dražbou z dlhu presahujúceho
500,-- €, pričom doložil doklady do spisu, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že aj žalobkyňa ako aj
pán X., ako vlastníci niekoľkých bytov a nebytových priestorov, sa hlasovania zúčastnili. Hlasovanie

prebehlo v súlade so zákonom a bol dodržaný počet a kvórum v zmysle zákona. Súčasne poukázal na
uznesenie vlastníkov zo dňa 12.6.2013, ako aj pozvánku na zhromaždenie, prezenčnú listinu vlastníkov
a zápisnicu z písomného hlasovania vyhotovenú 22.8.2013 vrátane hlasovacích lístkov na byt č.
X,XX, ako aj nebytové priestory vo vlastníctve žalobkyne a pána X.. Žalobkyňa namietala neexistenciu
dlhu z dôvodu zániku pohľadávky zápočtom, nenamietala samotnú pohľadávku. Hlasovania ohľadom

dražby sa zúčastnilo 31 vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov je 44. Prešiel návrh na udelenie generálneho súhlasu pri vykonávaní dobrovoľnej
dražby s vymáhaním nedoplatkov za užívanie bytu a príspevkov do fondu opráv, prevádzky a údržbyv prípade existencie dlhu presahujúceho 500,-- € v jednotlivom prípade. Štandardným spôsobom bol
výsledok hlasovania uverejnený v bytovom dome na chodbe.
10. Žalovaný I. zdôraznil, že samotná žalobkyňa konštatovala spornosť pohľadávok, ktoré si uplatnila

proti vlastnej pohľadávke, ktorú mala voči žalovanému I. a práve z dôvodu spornosti týchto faktúr a
pohľadávok tieto následne previedla opätovne na spoločnosť REALTY MANAGEMENT, spol. s r.o..
Navyše v čase rozhodovania súdu vo veci samej v decembri 2017 sa situácia zmenila s tým, že
spoločnosť REALTY MANAGEMENT z dôvodu uzavretia dohôd o urovnaní z dôvodu práve neexistencie
sporných pohľadávok zobrala žalobu v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cb 33/2015 späť.

11. Žalovaný II žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
12. Žalovaný III považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, konanie žalobkyne považoval
za účelové. Poukázal na fakt týkajúci sa žalobkyne a pána Hajtmanského - štatutárneho zástupcu
spoločnosti REALTY MANAGEMENT, ktorí sú obžalovaní z prečinu podvodu. Preto podanie žaloby
považoval za účelové vzhľadom na uvedené trestné konanie. Zápočet a postúpenie pohľadávky ako
dôvod neplatnosti dražby považoval za neplatné. Sporná pohľadávka nie je schopná. K spornosti

vlastníctva uviedol, že táto spornosť bola odstránená. K samotnému zákonu o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov a k námietke zo strany žalobkyne uviedol, že žalobkyňa nespochybňuje zákonný
priebeh dražby. Jediné čo spochybňuje je, že hlasovala proti dražbe, teda, že nesúhlasila s vymáhaním
nedoplatkov formou dobrovoľnej dražby pri existencii dlhu presahujúceho sumu 500,-- € v jednotlivom
prípade. Táto skutočnosť je však irelevantná, keďže toto hlasovanie prebehlo v súlade so zákonom.

13. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je daný, keď ani
jeden z namietaných dôvodov neplatnosti dražby nebol preukázaný. Súd mal preukázané, že žaloba
bola podaná v lehote do troch mesiacov odo dňa príklepu podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.,
ďalej len ZoDD).
14. K prvej námietke ohľadom započítania pohľadávky okresný súd uviedol, že žalobkyňa nenapádala

a nenamietala samotnú pohľadávku žalovaného I voči nej z dôvodu neplatenia služieb a poplatkov
do fondu prevádzky, údržby a opráv, len tvrdila, že pohľadávka zanikla započítaním. Súd mal
preukázané, že pohľadávky, ktoré žiadala započítať žalobkyňa proti pohľadávke žalovaného I, sú
pohľadávky na základe faktúr 2012163 a 2013001, ktoré boli predmetom konania vedeného pred
Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 10 Cb 33/2015, v ktorom konaní bola konštatovaná spornosť

týchto pohľadávok. Akceptoval tvrdenie žalovaného I o spätnom postúpení pohľadávok na spoločnosť
REALITY MANAGEMENT spol. s r.o., aby táto spoločnosť mohla pohľadávky vymáhať v rámci súdneho
konania od žalovaného I. V tejto súvislosti vyvodil záver, že ak žalobkyňa tvrdila, že došlo k zániku
pohľadávky voči žalovanému I jednostranným započítaním, hoci išlo o sporné požiadavky a tieto
následne postúpila späť na túto spoločnosť, sama spochybnila zánik svojej pohľadávky voči žalovanému

I tým, že pohľadávky, ktoré nadobudla s ktoré si započítala, následne po tvrdenom zápočte postúpila na
vymáhanie spoločnosti REALITY MANAGEMENT.
15. Súd poukázal na ustanovenie § 580 OZ, keď vyvodil záver, že žalobkyňa nedisponovala takými
pohľadávkami, ktoré by boli spôsobilé na započítanie, preto nemohlo dôjsť k zániku jej pohľadávky
(záväzku, poznámka odvolacieho súdu), voči žalovanému I. Tvrdené skutočnosti sama spochybnila

tým, že tento dôvod neplatnosti dražby preukázaný nebol. Žalovaný I namietal postúpenie už medzi
pôvodným veriteľom a spoločnosťou REALITY MANAGEMENT, o čom svedčia námietky v konaní 10 Cb
33/2015. Samotná žalobkyňa vo svojom vyjadrení pripustila spornosť pohľadávok. Toto označila aj za
dôvod pre opätovné postúpenie pohľadávky na spoločnosť REALITY MANAGEMENT. Teda žalobkyňa
sama považovala pohľadávky za sporné. Pretože súd nezistil ku dňu konania dražby, že by zanikla

pohľadávka žalovaného I voči žalobkyni, tento dôvod súd nepovažoval za preukázaný a pri rozhodnutí
ho nepovažoval za dôvodný.
16. Vo vzťahu k druhej námietke ohľadom spornosti vlastníctva predmetu dražby mal súd preukázané,
že v čase vykonávania dražby vlastníčkou draženej nehnuteľnosti bola žalobkyňa. Z dôvodu vyriešenia
otázky vlastníctva bolo toto konanie prerušené až do právoplatného skončenia veci, ktorá prebiehala na

Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 16 C 232/2011. Žaloba ohľadom určenia vlastníctva manželov V. bola
zamietnutá. Rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom. Teda bolo potvrdené vlastníctvo žalobkyne
v čase vykonávania dobrovoľnej dražby, ani tento dôvod súd nepovažoval za správny, pretože v čase
konania dražby bola žalobkyňa vlastníčkou.
17. K tretej námietke ohľadom podmienok začatia výkonu záložného práva podľa § 15 Zákona o

vlastníctve bytov súd konštatoval, že žalobkyňa okolnosti týkajúce sa hlasovania nekonkretizovala a
dôkazy v rámci námietky neprodukovala s tým, že až po doložení listín zo strany žalovaného I potvrdila,
že sa zúčastnila písomného hlasovania a dôkazy doložil na základe tvrdenia žalobkyne žalovaný I. Súd
s poukazom na ustanovenie § 7c ods. 2 písm. i) ako aj § 15 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov nedospelk záveru, že by dražba nebola platná z týchto dôvodov, pretože hlasovanie bolo písomné, o písomnom
hlasovaní bola uskutočnená zápisnica, z ktorej vyplynulo, že hlasovania sa zúčastnilo 31 majiteľov bytov
a nebytových priestorov zo všetkých 44 vlastníkov, čo prestavuje 68,18 %, teda je zachovaná zákonná

požiadavka. Písomné hlasovanie prebehlo od 29. 7. do 20. 8. 2013. Pri hlasovaní bolo odovzdaných
37 na hlasovacích lístkov, 24 hlasov bolo s odpoveďou áno, čo predstavovalo 54,54 %. Súd teda
konštatoval, že hlasovanie prebehlo v súlade so zákonom, zúčastnila sa ho nadpolovičná väčšina
všetkých vlastníkov. Žalobkyňa sa tohto hlasovania zúčastnila, čo bolo preukázané odovzdanými
hlasovacími lístkami zo dňa 1. 8. 2017. Pokiaľ tvrdila, že nebola informovaná o výsledku hlasovania, zo

žaloby nevyplynuli iné námietky, len nezákonnosť tohto hlasovania. Bolo preukázané, že vlastníci bytov
nebytových priestorov 12. 6. 2013 pristúpili k schváleniu písomného hlasovania. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
18. Proti rozsudku sa odvolala žalobkyňa, uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
Rozsudok žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne ho zmeniť a žalobe
vyhovieť.

19. Uviedla, že už v podanej žalobe vysvetlila, že neexistujú dôvody, pre ktoré žalovaný I neuznával
faktúry predložené zo strany MOS správa, s.r.o. týkajúce sa vodného a stočného, ako o tom svedčia
z jeho strany zasielané reklamácie a listy v súvislosti s vrátením predložených faktúr. Žalovaný I k
takémuto postupu nemal dôvod, faktúry predkladané mu spoločnosťou MOS správa, s.r.o., boli dôvodné
a jeho postup v tomto ohľade je nepochopiteľný. Domnieva sa, že žalovaný I vo svojich reklamáciách

voči faktúram uvádzal, že tieto neuznáva, avšak dôvody si iba vykonštruoval s tým, aby ich zaplatenie
odďaľoval, resp. nemusel ich zaplatiť. Tvrdila, že pohľadávky nikdy nepovažovala za sporné a nebol to
dôvod, prečo ich znovu postúpila na spoločnosť REALITY MANAGEMENT spol. s r.o. Domnieva sa,
že neexistencia pohľadávky žalovaného I voči jej osobe je jedným z dôvodov, ktorý zakladá dôvodnosť
určenia dražby za neplatnú.

20. K druhému dôvodu, ktorým sa dovolávala určenia neplatnosti dražby, namietala, že vec nemožno
nadobudnúť od nevlastníka, pričom poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 10. 2. 2010,
sp. zn. ÚS 50/2010 - 11. Pôvodným vlastníkom predmetu dražby bola spoločnosť MOS s.r.o. Zvolen,
ktorá následne kúpnou zmluvou V 497/07 zo dňa 6. 2. 2007 previedla nehnuteľnosti na manželov S..
N. V. a O. V.. Túto kúpnu zmluvu súd uznal za absolútne neplatnú. Od menovaných nehnuteľnosti mala

nadobudnúť ona. Aj keď súd mal k dispozícii rozhodnutie 16 C/232/2011, ustálil vlastníctvo dražby na
jej osobu, hoci nehnuteľnosti mala nadobudnúť od nevlastníka.
21. Žalovaný I a II vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že so skutočnosťami uvádzanými žalobkyňou v
odvolaní nesúhlasia, považujú ich za irelevantné, nepresné, zmätočné a nepravdivé, žiadali odvolací
súd odvolanie zamietnuť.

22. Poukázali na to, že so všetkými dôvodmi a skutočnosťami, ktoré uvádza žalobkyňa v odvolaní, sa
súd prvej inštancie vyporiadal a vyhodnotil ich. Domnievajú sa, že žalobkyňou v odvolaní uvádzané
skutočnosti vyjadrujú len jej vnútornú ľudskú nespokojnosť s napadnutým rozhodnutím, čo neznamená,
že rozhodnutie je nesprávne alebo dokonca nespravodlivé. Vyslovili presvedčenie, že súd je vo
svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napádaného rozhodnutia koherentný a presvedčivý, jeho

rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o zamietnutí žaloby. Vzhľadom
na platnú judikatúru je rozhodnutie presvedčivé, závery, ku ktorým súd dospel, sú prijateľné a racionálne.
23. Žalovaný III v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobkyňa aj v odvolaní uvádza ďalšie
tvrdenia a dôkazy, ktoré mala uplatniť na súde prvej inštancie. Vo vzťahu k námietke spornosti
vlastníckeho práva poukázal na to, že v čase výkonu dobrovoľnej dražby bola žalobkyňa vlastníčkou

predmetu dražby a doteraz nebolo žiadnym súdom určené, že vlastníkom predmetu dražby v čase
výkonu dobrovoľnej dražby nebola žalobkyňa. Otázka vlastníckeho práva je nesporná. Vo vzťahu k
neexistencii pohľadávky uviedol, že údajná pohľadávka žalobkyne, ktorú chcela použiť na započítanie,
bola sporná a nebola žalovaným I nikdy uznaná, a to ani dohodou o urovnaní, ani prípadným čiastočným
plnením, ktorá skutočnosť vyplýva zo znenia dohody o urovnaní a reklamácií žalovaného I. Žalobkyňa

nepreukázala jej platné postúpenie, pričom vzhľadom na následné konanie (spätné postúpenie
pohľadávky) je zrejmé, že pri postúpení pohľadávky a aj pri jednostrannom zápočte absentovala
podstatnánáležitosťprávnehoúkonu,atovážnosťvôle.Vovzťahuknedodržaniuzákonomstanovených
podmienok výkonu dobrovoľnej dražby poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že
dražba bola realizovaná v súlade so zákonom, a to vrátane požiadavky na schválenie vykonania

dobrovoľnej dražby nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Tento
dôvod však žalobkyňa v odvolaní neuvádza, teda odvolací súd sa ním musí zaoberať.24. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
26. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne

správne, keď vykonal navrhnuté dokazovanie, vyvodil z neho správne skutkové zistenia, ktoré z
vykonaných dôkazov vyplynuli. Súd dôsledne vychádzal z tvrdení žalobkyne ako aj ňou navrhnutých
dôkazov. Pri rozhodnutí vychádzal aj z dôkazov navrhnutých žalovanými v rámci ich procesnej obrany.
Prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo. Okresný súd na zistený skutkový stav správne
aplikoval príslušné právne normy, uviedol svoje úvahy, na základe ktorých dospel ku konečnému
rozhodnutiu. Rozhodnutie je zrozumiteľné, odôvodnené a presvedčivé.

27. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a aj vo vzťahu k argumentom žalobkyne
uvedeným v odvolaní uvádza, že so všetkými argumentmi sa súd vo svojom rozhodnutí podrobne
zaoberal a na tieto dal odpoveď. Okresný súd podrobne zdôraznil, prečo nemôže byť dražba vyhlásená
za neplatnú. V odvolaní v tomto smere žalobkyňa neuvádza žiadne nové skutočnosti, neargumentuje
voči záverom súdu prvej inštancie ani nespochybňuje jeho úvahy. Jej argumentácia smeruje k

opodstatnenostifakturácie,čovšakniejepredmetomtohtokonania,keďžesúdsprávnedospelkzáveru,
že pohľadávka je sporná a nemožno ju započítať. Správne prihliadol aj na skutočnosť, že žalobkyňa
pohľadávku, ktorú započítava, spätne previedla spoločnosti REALITY MANAGEMENT spol. s r.o., hoci,
pokiaľ by súd akceptoval jej tvrdenie, v prípade, že by došlo k započítaniu, pohľadávka, prípadne jej časť
by zanikla a potom nebolo čo spätne postupovať. Odvolací súd nemohol akceptovať tvrdenie žalobkyne,

že pohľadávka žalovaného I voči žalobkyni neexistuje.
28. K ďalšiemu namietanému dôvodu, a to otázke vlastníctva predmetu dražby odvolací súd konštatuje,
že žalobkyňa si odporuje vo svojej argumentácii, ktorá je skôr v jej neprospech. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD
v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť

dražby. Významné aspekty výkonu nedobrovoľnej dražby pre správnu aplikáciu režimu a posúdenie
relevantných otázok neplatnosti dražby sú: 1. daná (existujúca), splatná a preukázaná pohľadávka čo
do dôvodu i výšky, 2. splnenie ďalších hmotnoprávnych podmienok pre výkon záložného práva podľa
Občianskeho zákonníka a podľa osobitných právnych predpisov, 3. správny a zákonný procesný postup
pri realizácii dražby a zachovanie práv dotknutých osôb. Citované ustanovenie okrem iného upravuje,

ktorá osoba môže byť dotknutá a ktorá môže požiadať súd o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
Žalobu možno odôvodniť tým, že dotknutá osoba spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, čo nie je
daný prípad, v druhom prípade musí preukázať, že boli porušené ustanovenia ZoDD. Odvolací súd
zdôrazňuje,žežalobumôžepodaťibaosoba,ktorátvrdí,žetýmboladotknutánasvojichprávach.Zákon
výslovneneurčuje,ktoréjehoustanoveniamajútakúpovahu,porušenímktorýchmožnožalobevyhovieť.

Vtejtosúvislostijepotrebnépoukázaťajnato,ženepostačujeakékoľvekporušenieustanoveniazákona,
ale musí ísť o také porušenie, ktorým je zároveň osoba namietajúca porušenie aj reálne dotknutá na
svojich právach, teda musí existovať príčinná súvislosť medzi porušením niektorého z ustanovení ZoDD
a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby.
29. Žalobkyňa tvrdí, že v čase dražby nebola vlastníkom draženej nehnuteľnosti. Ak by súd vychádzal

z tejto premisy, musel by zákonite dospieť k záveru, že ak bola vydražená nehnuteľnosť vlastnícky
nepatriaca žalobkyni, a táto bola vydražená, žalobkyne sa to žiadnym spôsobom nemohlo dotknúť a
nemohla utrpieť na svojich právach vo vzťahu k vlastníctvu danej nehnuteľnosti. Žalobkyňa zrejme
poukazuje na aplikáciu zásady nemo plus iuris v dobrovoľnej dražbe. Znenie ZoDD nedáva jednoznačnú
odpoveď na otázku, či nadobudnutie vlastníckeho práva v dobrovoľnej dražbe možno považovať za

originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a či udelenie príklepu licitátorom v dobrovoľnej
dražbe v spojení s včasným uhradením ceny zhojí akékoľvek vady nadobúdacích titulov k predmetu
dražby a prelomí zásadu "nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet", ktorá je platná
pre zmluvné prevody.
30. Osoba, ktorá tvrdí, že jej prislúcha vlastnícke právo k predmetu dražby, sa svojho vlastníckeho práva

môže domáhať výlučne žalobou o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona. V tejto
súvislosti odvolací súd uvádza, že samotná platnosť dražby nie je jedinou podmienkou nadobudnutia
vlastníckeho práva k vydraženej nehnuteľnosti. Je správny záver, že zmluvné prevody vlastníckeho
práva sú v Slovenskej republike založené na princípe, že nikto nemôže previesť viac práv, než sámmá, inak povedané, ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť
prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje
výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by ustanovoval opak.

31. Ak žalobkyňa namieta, že nebola vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, potom nemôže byť o to viac
dotknutá na svojich právach z tohto namietaného dôvodu, nemožno ju považovať za dotknutú osobu, tou
môže byť skutočný vlastník, ktorý by bol dotknutý vykonaním dražby. Okresný súd tak správne dospel
k záveru, že nemôže obstáť ani argument žalobkyne vo vzťahu k spornosti vlastníctva, pretože nejde
o porušenie ustanovení ZoDD, ktoré žalobkyňa ani nešpecifikovala, v príčinnej súvislosti so vznikom

ujmy na jej právach.
32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, preto
im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).