Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307205220
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8307205220.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: U. P. X. P. J. B. O. D.. Č.. XXXX,
U. U. O. XXXX/X, XXXXX V., N.: XXXXXXXX, zastúpeného: JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom so
sídlom Námestie slobody 2, 06601 Humenné, proti žalovanému: O. T., B.. X.XX.XXXX, O. X. O. XXXX/
X, XXX XX V., Z. U.: Y.. Ľ. X., L..C..X. XX, XXXXX V., o zaplatenie 1235,91 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 12. 02. 2018, č. k. 15C/27/2008-522
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 381,12 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 6,5% ročne zo sumy 254,68 Eur od 5.4.2007 do zaplatenia a úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 126,44 Eur od 29.9.2010 do zaplatenia a to v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok potvrdzuje.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 76 %.

IV. Štátu priznáva vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88% a vo vzťahu k
žalovanému v rozsahu 12%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.5.2007 domáhal zaplatenia 1235,91 Eur ako nedoplatku na úhradách
za plnenia poskytované s užívaním bytu, ktorý vyčíslil odo dňa 01.4.2006 do 30.4.2007 vo výške 499,28
eur spolu s poplatkom z omeškania. Na výzvu súdu dňa 27.6.2007 (čl.24) žalobca špecifikoval žalovanú
sumu ako sumu 941,35 Eur, ktorej sa domáhal titulom nedoplatku na úhradách za apríl 2006 až apríl
2007 a nedoplatku na úhradách vo výške 294,58 Eur za zúčtovacie obdobie roku 2005. Žalobca na

pojednávaní dňa 24.6.2008 (čl. 69) konkretizoval nedoplatok za rok 2005 ako súčet nedoplatku žalobcu
za rok 2004 vo výške 71,66 Eur, nedoplatku za rok 2005 vo výške 141,27 Eur a poplatku z omeškania
vo výške 2,5 promile denne od 1.7.2005 do 30.4.2006 v celkovej výške 159,33 Eur. Zároveň uviedol, že
z tejto sumy, ktorá predstavuje po sčítaní uvedených súm 372,26 Eur, odpočítal preplatok žalovaného
za rok 2005, ktorý mu bol vyčíslený na základe ročného vyúčtovania za rok 2005 vo výške 77,68 Eur. Na
základe uvedeného nedoplatok žalovaného za rok 2005 predstavoval sumu 294,59 Eur. Sumu 941,35
Eur definoval ako nedoplatok úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za rok 2006 a zároveň za

ďalšie 4 mesiace roka 2007.

2. V podaní zo dňa 1.7.2008 (čl.72) žalobca špecifikoval aj nedoplatky žalovaného za vyúčtovacie
obdobie roku 2007. Uviedol, že žalovaný svojvoľne zaplatil žalobcovi o 820,25 Eur menej ako bolopredpísané na základe dohody schválenej na schôdzi vlastníkov bytov, a zároveň k nedoplatku
žalobca započítal aj poplatky z omeškania vo výške 2,5 promile denne z rozdielu medzi predpísanými
mesačnými platbami a svojvoľne zníženými platbami uhradenými žalovaným a to z každého takého

nedoplatku odo dňa jeho splatnosti do 31.5.2008 (deň vyúčtovania roku 2007), teda v celkovej sume
486,92 Eur. Následne uviedol, že z dlžnej sumy žalobca odpočítal žalovaného preplatok, ktorý mu
vznikol za vyúčtovaný rok 2006 a 2007 v celkovej výške 1233,13 Eur, pričom uvedená suma 74,04
Eur predstavovala rozdiel medzi súčtom mesačných platieb určených na základe rozpisu a výškou
skutočných nákladov za služby spojené s užívaním nehnuteľností. Žalobca zároveň uviedol, že suma

74,04 Eur nie je predmetom tohto konania. Podaním zo dňa 23.9.2008 (čl. 76) označeným ako rozšírenie
návrhu, žalobca opäť zahrnul aj predmetné obdobie do žalobného návrhu. Žiadal priznať sumu 820,25
Eur titulom nedoplatku na platbách spojených s užívaním bytu za obdobie máj 2007 až máj 2008,
sumu 486,92 Eur titulom vyčíslených poplatkov z omeškania za uvedené obdobie, sumu 53,77 Eur
titulom nedoplatkov na platbách spojených s užívaním bytu za obdobie jún 2008 až september 2008 a
príslušných poplatkov z omeškania, avšak do uplatnenej sumy už nezapočíta preplatok žalovaného.

3. Podaním zo dňa 10.6.2010 (čl.122) žalobca rozšíril žalobu aj o nedoplatky na mesačných predpisoch
platieb na úhrady spojené s užívaním bytu za obdobie od júna 2008 do novembra 2008 v sume 79,86
Eur a poplatky z omeškania vo výške 2,5 promile z jednotlivých nedoplatkov za uvedené obdobia do
30.11.2008 v celkovej výške 22,04 Eur a zároveň o poplatky z omeškania vo výške 2,5 promile zo

sumy 2056,26 Eur (pozostávajúcej z pôvodne žalovanej sumy 1235,90 Eur a zo sumy 820,35 Eur ako
nedoplatok na predpísaných platbách máj 2007- máj 2008) od 1.12.2008 do zaplatenia a o sumu 74,33
Eur ako súčet nedoplatkov na platbách za rok 2007 a zároveň o poplatok z omeškania vo výške 2,5
promile denne zo sumy 74,33 Eur od 1.5.2008 do zaplatenia.

4.Napojednávaníkonanomdňa07.7.2010(čl.124)žalobcauviedol,žeupresňujesvojepredchádzajúce
podania na pripustenie zmeny petitu žaloby a žiada, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť mu 1491,02 eur (pozostávajúcu z istiny od 01.5.2007 do 31.5.2008 čo predstavuje sumu
820,35 eur, istinu od 01.6.2008 do 30.11.2008 čo predstavuje sumu 80,66 eur + 2,5 promile ako poplatok
z omeškania od 01.5.2007 do 31.5.2008 vo výške 487,11 eur + 2,5 promile ako poplatok z omeškania

od 01.6.2008 do 30.11.2008 čo predstavuje sumu 102,90 eur). Zároveň žiadal, aby súd pripustil zmenu
petitu žaloby o 2,5 promile poplatku z omeškania zo sumy 1761,70 eur od 01.12.2008 do zaplatenia.

5. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 15C/27/2008-126 zo dňa 3.8.2010 pripustil zmenu žaloby tak, že
žalobca sa domáha zaplatenia sumy 1491,02 Eur (pozostávajúcej z istiny od 1.5.2007 do 31.5.2008 vo

výške 820,35 Eur, istiny od 1.6.2008 do 30.11.2008 vo výške 80,66 Eur a poplatku z omeškania vo výške
2,5 promile od 1.5.2007 do 31.5.208 vo výške 487,11 Eur a poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile
od 1.6.2008 do 30.11.2008 vo výške 102,90 Eur) a poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile zo sumy
1761,70 Eur od 1.12.2008 do zaplatenia.

6. V poradí prvým rozsudkom č.k. 15C/27/2008-140 zo dňa 09. decembra 2010 súd prvej inštancie
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1491,02 Eur (pozostávajúcu z istiny od 01.5.2007 do 31.5.2008
vo výške 820,35 Eur, istiny od 01.6.2008 do 30.11.2008 vo výške 80,66 Eur a poplatku z omeškania vo
výške 2,5 promile od 01.5.2007 do 31.5.2008 vo výške 487,11 Eur a poplatku z omeškania vo výške 2,5
promile od 01.6.2008 do 30.11.2008 vo výške 102,90 Eur) a poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile

zo sumy 1761,70 Eur od 01.12.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

7. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3Co 28/2011-172 zo dňa 16.11.2011 zrušil rozsudok a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za nepreskúmateľný a v ďalšom konaní bude úlohou súdu konkrétne špecifikovať a uviesť v akej výške

a za aké obdobie priznal žalobcovi jednotlivé sumy, ktoré predstavujú nedoplatky žalovaného za služby
spojené s užívaním bytu a odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby spĺňalo zákonné požiadavky rámcovo
stanovené v ust. § 157 ods.2 O.s.p.

8. Podaním zo dňa 09.10.2012 (čl.178) žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie:

1, nedoplatku za rok 2005 v čiastke 294,59 Eur bez poplatku z omeškania,
2, sumy 941,35 Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile denne, tak ako to bolo uvedené
v platobnom rozkaze zo dňa 7.11.2007, sp.zn. 6Ro/114/2007 od 1.4.2006 do 30.4.2007 a od 1.5.2007
z čiastky 941,35 Eur do zaplatenia,3, sumy 1410,36 Eur pozostávajúcej z istiny vo výške 820,35 Eur za obdobie od 1.5.2007 do 31.5.2008,
poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile denne od 1.5.2007 do 31.5.2008 vyčíslený v sume 487,11
Eur, z istiny vo výške 80,66 Eur od 1.6.2008 do 30.11.2008 a poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile

denne od 1.6.2008 do 30.11.2008, vyčíslený v sume 22,24 Eur,
4, poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile denne zo sumy 820,35 Eur od 1.6.2008 do zaplatenia.

9. Podaním zo dňa 03.11.2014 (č.l.404) žalobca špecifikoval výpočet sumy, ktorú požaduje. Predmetné
podanie sa obsahovo zhoduje s vyššie uvedeným podaním na čl. 178. Obdobné podanie doručil žalobca

súdu aj dňa 14.01.2015 (čl. 408).

10. Písomným podaním zo dňa 20.3.2015 (č.l.417) žalobca špecifikoval návrh a žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu
1, nedoplatok za rok 2005 vo výške 294,59 Eur,
2, istinu od 01.4.2006 do 30.4.2007 vo výške 941,35 Eur ako aj poplatok z omeškania za jednotlivé

mesiace do 30.4.2007 z jednotlivých súm spolu vo výške 499,29 Eur, čiže do vyúčtovania za rok 2006,
t. j. do 30.4.2007;
3, poplatok z omeškania od 01.5.2007 zo sumy 941,35 Eur, 2,5 promile denne až do zaplatenia;
4, žiadal potvrdiť vyúčtovanie za rok 2007, ktoré bolo vykonané vzájomným zápočtom s tým, že za
rok 2006 a 2007 vznikol preplatok 1233,13 Eur a za obdobie od 01.5.2007 do 31.5.2008 nedoplatok

vo výške 1307,45 Eur, po vzájomnom zápočte predstavuje nedoplatok žalovaného sumu 74,33 Eur a
túto sumu mu priznať;
5, poplatok z omeškania zo sumy 820,35 Eur vo výške 2,5 promile denne od 01.6.2008 do zaplatenia;
6, sumu 101,90 Eur, t.j. istinu od 01.6.2008 do 30.11.2008 vo výške 80,66 Eur a poplatok z omeškania
vo výške 2,5 promile denne od 01.6.2008 do 30.11.2008 vo výške 21,24 Eur.

11. Podania žalobcu zo dňa 3.11.2014 (čl.404) a zo dňa 20.3.2015 (čl. 417) súd prvej inštancie
vyhodnotil ako návrhy na pripustenie zmeny žalobu. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom
č.k. 15C/27/2008 - 442 zo dňa 11.6.2015 nepripustil zmenu žaloby z dôvodu, že výsledky doterajšieho
konania nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol

vo veci samej tak, že zamietol žalobu v časti o zaplatenie nedoplatku za rok 2004 vo výške 71,65
eur s príslušenstvom, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi nedoplatok za služby za byt za rok 2005
vo výške 63,60 Eur spolu s poplatkom za omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania
od 16.6.2006 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti
uplatnený nedoplatok za rok 2005 zamietol. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi nedoplatok na

nákladoch za služby za byt za obdobie od 01.4.2006 do 31.12.2006 vo výške 119,42 Eur spolu s
poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania od 16.6.2007 do zaplatenia v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti uplatnený nedoplatok za rok
2006 zamietol. Žalobu v časti o zaplatenie vyčísleného poplatku z omeškania za obdobie od 01.4.2006
do 30.4.2007 v celkovej výške 499,28 eur zamietol.

12. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3Co/314/2015-474 zo dňa 30.8.2016 odmietol odvolanie
žalobcu proti výroku o nepripustení zmeny návrhu a v ostatnej časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
s tým, že súd prvej inštancie nevenoval žiadnu pozornosť námietkam žalobcu voči znaleckému posudku,
ktorý bol v konaní vyhotovený. Zároveň konštatoval, že v konaní nebol ustálený predmet konania, teda

za ktoré konkrétne roky si žalobca uplatňuje zaplatenie nedoplatkov spojených s užívaním bytu spolu s
poplatkom z omeškania, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

13. Podaním zo dňa 18.4.2017 (čl.489) žalobca špecifikoval predmet konania a žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť:

1, nedoplatok za vyúčtovacie obdobie rok 2005 do 30.4.2006 v sume 294,59 Eur. Proti vyúčtovaniu za
rok 2005 nebola doposiaľ podaná zo strany žalovaného reklamácia, vyúčtovanie bolo prevzaté,
2, nedoplatok za vyúčtovacie obdobie 2006 do 30.4.2007 vo výške 941,35 Eur, taktiež aj poplatok
z omeškania za jednotlivé mesiace do 30.4.2007 z jednotlivých súm spolu 499,29 Eur, keďže za
vyúčtovacie obdobie za rok 2006 t.j. do 30.4.2007, reklamácia podaná nebola a vyúčtovanie bolo

prevzaté,
3, za vyúčtovacie obdobie rok 2007 do 31.5.2008 sumu 1409,37 Eur, ktorá pozostáva:
a) z istiny od 01.5.2007 do 31.5.2008 vo výške 820,35 Eur,b) z poplatku z omeškania 2,5 promile denne od 01.5.2007 do 31.5.2008 vo výške 487,11 Eur,
vyúčtovanie bolo prevzaté, reklamácia podaná nebola,
4, nedoplatok vo výške 80,669 Eur za mesiace jún 2008 - november 2008 a poplatok z omeškania vo

výške 2,5 promile denne od 1.6.2008 do 30.11.2008 vyčíslený vo výške 21,24 Eur, t.j. celkovo spolu
101,91 Eur,
5, poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile denne zo sumy 820,35 Eur od 1.6.2008 až do zaplatenia,
6, zároveň žalobca žiadal zaplatiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia a poplatok za nepoužiteľný
posudok súdneho znalca.

Žalobca v tomto písomnom podaní uviedol, že vzhľadom k tomu, že vlastník bytu všetky vyúčtovania
prevzal a reklamáciu voči nim nepodal, teda s vyúčtovaním súhlasil, spoločenstvo už len vymáha dlh
z vyúčtovania v zmysle vyššie uvedenej špecifikácie. Z toho dôvodu odmieta znalecké dokazovanie,
lebo znalec N.. K. nie je nadriadený schôdzi vlastníkov bytov, aby znlacovi vnucoval svoje názory.
Vlastník bytu ignoruje spoločenstvo už 16 rokov, nezúčastňuje sa schôdzí spoločenstva a predvolania

nerešpektuje.

14. Písomným podaním zo dňa 31.10.2017 (čl.501) žalobca spresnil žalobcu a žiadal priznať sumu
294,59 Eur za rok 2005, do ktorej boli zahrnuté vzájomným zápočtom aj čiastky 131,15 Eur ako
nedoplatok za jún 2003 a suma 137,79 Eur ako nedoplatok za júl 2003, celkovo v sume 268,94 Eur

za rok 2003 a nedoplatok za júl 2005 vo výške 141,27 Eur po odpočítaní preplatku žalovaného. Ďalej
žiadal priznať za vyúčtovacie obdobie roku 2006 sumu 941,35 Eur a poplatok z omeškania zo sumy
311,21 Eur a 2,5 promile denne od 1.5.2007 až do zaplatenia. Za rok 2007 do 31.5.2008 žiadal žalobca
zaplatiť 820,35 Eur a poplatok z omeškania zo sumy 217,35 Eur a 2,5 promile denne od 1.6.2008 až
do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať sumu 101,91 Eur pozostávajúcu z istiny vo výške 80,66 Eur ako

nedoplatok za jún 2008 až november 2008 a poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile od 1.6.2008
do 30.11.2008 v sume 21,24 Eur. V predmetnom podaní žiadal, aby súd nebral do úvahy znalecký
posudok znalca N.. Y. K., pretože podľa vyjadrenia žalobcu tento nepochopil situáciu a podľa žalobcu je
znalecký posudok po matematickej stránke nesprávny a pre predmetné konanie nepoužiteľný. Žalobca
tiež namietal, že znalecký posudok nie je objektívny, pretože znalec s ním nekomunikoval. Zároveň

tvrdil, že obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že žalovaný voči žalobcovi žiadne nedoplatky nemá,
keďže na základe ročného vyúčtovania má žalovaný preplatky, je klamlivá, keďže ročné vyúčtovanie
vychádza z predpokladu, že žalovaný plnil predpísané mesačné platby za služby spojené s užívaním
bytu a nie platby svojvoľne znížené. Taktiež žalobca uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno,
keďže počas celého konania nepredložil žiadny dôkaz.

15. Súd prvej inštancie v poradí tretím rozsudkom č.k. 15C/27/2008-522 zo dňa 12.2.2018 žalobu v
celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v predmetnom konaní neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné
bremeno; žalobca má v konaní predniesť také tvrdenia, ktoré sú jasné, nemenné a tieto zároveň aj

preukázať. Žalobca počas celého konania nedokázal ustáliť predmet konania, jeho tvrdenia boli nejasné
a tieto ani nedokázal preukázať. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca odmieta vo veci znalecké
dokazovanie, nakoľko má za to, že súdny znalec nie je potrebný na ustálenie predmetu sporu, tento nie
je nadriadený schôdzi vlastníkov bytov a trval na tom, aby súd nebral znalecký posudok znalca N.. Y. K.
do úvahy. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že žalobca v spore nenavrhol vykonať žiadne iné dôkazy,

jeho podania neboli procesne bezchybné a nespĺňali náležitosti odôvodnenia nároku ani požiadavku
presnosti, naviac navrhnutý výrok rozsudku žalobcom by nemohol byť vykonateľný.

16. Voči predmetnému rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žaloba namietajúc, že
súdu dostatočným spôsobom špecifikoval žalovaný nárok a to niekoľkokrát. Uviedol, že napriek tvrdeniu

súdu, že menil petit žaloby, išlo o zavádzajúce tvrdenie, nakoľko vždy iba upresňoval a špecifikoval
uplatnený nárok z dôvodu, že súd nebol schopný a ochotný pochopiť, čo žalobca žiada. Každým
podaním sa žalobca snažil iba čo najprimitívnejším spôsobom súdu a protistrane vysvetliť nárok a to
vrátane vzájomnej kompenzácie nedoplatkov a preplatkov. Na základe uvedeného nie je možné prijať
právny záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca uviedol, že nárok na zaplatenie 74,04

Eur titulom nedoplatku za rok 2007 spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile z uvedenej
sumy od 1.5.2008 do zaplatenia si neuplatnil, pretože by to mohlo znamenať, že jednotlivý nárok by
bol vyšší ako celková žalovaná čiastka. Tento nárok na zaplatenie 74,04 Eur si žalobca uplatnil titulom
nedoplatku po vzájomnom vyúčtovaní za obdobie roku 2007 čo vysvetlil v podaní z 22.9.2008. Žalobcazároveň namietal, že výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania je nevykonateľný, pretože
žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania, avšak náhrada trov v prípade žalovaného, ktorý je
zastúpený splnomocnencom a nie advokátom nie je zistiteľná ani vypočítateľná, a taktiež sa neopiera o

žiadnu legálnu definíciu. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že v plnom rozsahu vyhovie
žalobe a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania.

17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 24.4.2018 uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní popisuje
priebeh doterajšieho konania vo veci a uvádza dôkazy, ktoré predložil konajúcemu súdu. Neuvádza však

žiadne iné, nové relevantné dôkazy, ktoré by neboli predmetom doteraz vykonaného dokazovania a
posúdenia súdom. Zároveň konštatoval, že odvolacie dôvody proti výroku súdu o náhrade trov konania
svedčia o neznalosti platnej právnej úpravy na strane žalobcu. Navrhol napadnutý rozsudok podľa
obsahu vyjadrenia potvrdiť.

18. Odvolací súd vo výzve z 3.12.2018 vyzval strany sporu, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k možnému

použitiu ustanovení § 7b ods. 1, 2, 5, §8a ods. 2 a §10 ods. 1 zákona č. 192/1993 Zb. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, účinného v čase vyúčtovacieho obdobia, t.j. k 30.4. toho ktorého zúčtovacieho
obdobia, §53 ods. 1, 2, 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. §10 a, § 10c v spojení s § 3 nariadenia
vlády SR č.87/1995 Z.z.. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.12.2018 súhlasil s použitím uvedených
ustanovení.Zároveňuviedol,žeschôdzevlastníkovbytovsúzvolávanédo31.mája,kdesaodovzdávajú

vyúčtovania a vykonáva sa vyúčtovanie použitia fondu prevádzky a údržby opráv. Vyplatenie preplatkov
sa uskutočňuje do 15 dní. Čo sa týka vyúčtovacieho obdobia žalobca uviedol, že vyúčtovacie obdobie
bolo na schôdzi vlastníkov bytov dohodnuté do 31. mája toho ktorého roka, nakoľko v ich bytovke je
problém s neplatičmi a ku koncu každého kalendárneho roka je bytovka v strate 15000,- až 17000,-Eur.
Čo sa týka poplatku z omeškania žalobca poukázal na bod 1.4. zmluvy, v zmysle ktorého podľa § 4

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vlastník bytu platí poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile denne.
Výška poplatku z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31.12.2008, teda podľa žalobcu
platí nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. a bod 1.4.zmluvy. Žalovaný sa k výzve vyjadril podaním zo dňa
19.12.2018, v ktorom uviedol, že vo všetkých doteraz vydaných meritórnych rozhodnutiach súdov došlo
k aplikácií vo výzve súdu uvedených právnych predpisov, a preto výzva súdu prejudikuje rozhodnutie

odvolacieho súdu. Zároveň navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu
aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
dôvodné.

20. Z výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný
je vlastníkom bytu č. XX nachádzajúcom sa v bytovom dome na O. ulici č. XXXX/X v V. ako
aj podielu priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku. Dňa 02.5.2002 uzatvoril žalobca ako správca so žalovaným ako vlastníkom bytu
zmluvu podľa § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bola dohoda o pravidelných

mesačných poplatkoch za služby spojené s užívaním bytu a za obstaranie správy, prevádzky, údržby
a opráv spoločných častí a spoločných zariadení domu. Uvedenou zmluvou sa žalobca zaviazal
zabezpečiť výkon správy spoločných častí a spoločných zariadení domu, prevádzku, údržbu a opravy
spoločných častí a spoločných zariadení domu, činnosti spojené s užívaním bytu najmä dodávku tepla
a teplej úžitkovej vody, dodávku vody z verejného vodovodu, odvádzanie odpadových vôd, osvetlenie

spoločných častí a spoločných zariadení domu, kontrolu a údržbu tel. anténa iné činnosti podľa dohody.
Podľa čl. IV sa vlastník bytu č.XX zaviazal v pravidelných mesačných splátkach uhrádzať do 25. Dňa
mesiaca správcovi bytu poplatky za služby spojené s užívaním bytu vo výške 3656-Sk a do fondu
prevádzky, údržby a opráv podľa výmery podlahovej plochy sumu 600,- Sk. Podľa článku V. bod
1.2. zmluvy medzi stranami sporu zo dňa 2.5.2002 (ďalej len zmluvy) sa zmluvné strany dohodli, že

vyúčtovanie nákladov za služby uvedené v článku IV. zmluvy a určených záloh vlastníkom vykoná
žalobca 1 x ročne a to najneskôr do 31.mája nasledujúceho roka. Podľa článku V. bod 1.3. vyúčtovaním
zistený nedoplatok sú vlastníci bytu povinní zaplatiť správcovi do 15 dní od doručenia vyúčtovania a v
rovnakej lehote je správca povinný vrátiť vlastníkom bytu preplatok zistený vyúčtovaním. V článkuV. bod 1.4. sa zmluvné strany dohodli, že zmluvná strana, ktorá je v omeškaní so splnením povinností
podľa odseku 1.3., je povinná zaplatiť poplatok z omeškania v zmysle § 697 Občianskeho zákonníka
a § 4 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. vo výške 2,5 promile denne, najmenej však 25,-Sk (0,82

eur) za každý aj začatý mesiac omeškania. V konaní bolo preukázané, že za mesiac január 2005 bol
žalovanému vydaný rozpis pre zálohové platby vo výške 4256,- Sk, za mesiace február 2005-máj 2005
bol predpis vo výške 5320,- Sk, od júna do decembra 2005 bol predpis vo výške 4256,- Sk, od januára
do marca 2006 vo výške 4476,- Sk, od apríla do decembra 2006 vo výške 6476,- Sk, od januára 2007
do mája 2008 predpis vo výške 6401,- Sk s tým, že v auguste 2008 sa uhrádzala ešte platba vo výške

6401,- Sk naviac v zmysle novely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a od júna do
novembra 2008 predpis vo výške 5401,- Sk. Žalovaný neuhradil sumu podľa predpísaných platieb za rok
2003 vo výške 268,94 Eur (8102,09 Sk), za rok 2005 sumu 141,27 Eur, za rok 2006 sumu 749,55 Eur,
za rok 2007 sumu 724,03, za obdobie od 1.1.2008 do 30.11.2008 neuhradil sumu 312,38 Eur, pričom
na základe ročného vyúčtovania dosiahol preplatky za rok 2003 vo výške 7,85 Eur, za rok 2004 sumu
189,42 Eur, za rok 2005 sumu 77,67 Eur, za rok 2006 sumu 630,13 Eur, za rok 2007 sumu 603,- Eur

a za rok 2008 sumu 320,28 Eur.

21. Podľa § 7b odseku 1 zákona č. 182/1993 Z.z., účinného v čase vyúčtovacieho obdobia, t.j. k
30.4. toho ktorého zúčtovacieho obdobia (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“), spoločenstvo môže
vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za
tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi
(ďalej len „úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do
majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do

vlastníctvabyty,nebytovépriestoryaleboinýnehnuteľnýmajetok.Spoločenstvomôževmenevlastníkov
bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo
a priľahlý pozemok.

22. Podľa § 7b odseku 2 zákona č. 182/1993 Z.z., spoločenstvo uzatvára v mene a na účet vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o
dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme
podľa odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na
jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis12aa).
Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných

zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene
vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.

23. Podľa § 7b odseku 4 zákona č. 182/1993 Z.z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.

Spoločenstvo zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré vznikli
pri výkone správy, až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky,
údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb
a tovaru, ktoré obstaráva spoločenstvo v rámci zmluvy o spoločenstve, nesie vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do

fondu prevádzky, údržby a opráv spoločenstvu.

24. Podľa § 8a ods.2 zákona č. 182/1993 Z.z. správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných

častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad
za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

25. Podľa § 10 ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú

povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky
mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po
vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby
a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, abysa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.

26. Podľa § 53 ods. 1, 2 , 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 10a nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

29. Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

30. V predmetnom konaní sa žalobca domáha zaplatenia nedoplatkov na úhradách za plnenia
poskytované v súvislosti s užívaním bytu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že z jeho strany v priebehu
konania dochádzalo iba k špecifikácií uplatneného nároku na základe výziev súdu, ktorý nebol schopný

pochopiť jeho vyčíslenie, a nie k samotným zmenám žalobného návrhu, odvolací súd poukazuje na
podanie zo dňa 9.10.2012 (čl.178), v ktorom žalobca žiada priznať okrem iného aj sumu 1410,36 Eur,
ktorá pozostáva z nedoplatku na platbách za rok 2007 vo výške 820,35 Eur, vyčísleného poplatku z
omeškania za uvedené obdobie vo výške 487,11 Eur, nedoplatku na platbách za obdobie jún 2008 až
november 2008 vo výške 80,66 Eur a vyčísleného poplatku z omeškania vo výške 21,24 Eur, pričom

následne v podaní zo dňa 20.3.2015 (čl. 417) žalobca žiada priznať za rok 2007 sumu 74,33 Eur (ktorá
je výsledkom vzájomného zápočtu nedoplatkov žalovaného vo výške 1381,78 Eur s preplatkami za rok
2006 a 2007 v celkovej výške 1307,45 Eur), a zároveň žiada priznať poplatok z omeškania vo výške
2,5 promile denne zo sumy 941,35 Eur od 1.5.2007 do zaplatenia, a obdobne ako je vyššie uvedené
nedoplatok na platbách za obdobie jún 2008 až november 2008 vo výške 80,66 Eur a vyčísleného

poplatku z omeškania vo výške 21,24 Eur. V podaní zo dňa 10.6.2010 (čl. 122) sa žalobca taktiež
domáha nedoplatku na platbách za rok 2007 vo výške 74,33 Eur spolu s poplatkom z omeškania vo
výške 2,5 promile denne z predmetnej sumy od 1.5.2008 do zaplatenia, pričom na pojednávaní dňa
7.7.2010 (čl. 124) si už uvedenú sumu neuplatňuje. Na základe uvedeného je zrejmé, že zo strany
žalobcu v priebehu konania dochádzalo k rozporným podaniam, ktoré bránili súdu prvej inštancie

ustáliť samotný predmet konania, a preto v snahe určiť predmet konania dochádzalo zo strany súdu
k viac násobným výzvam na špecifikovanie žalobného petitu. Keďže zo strany žalobcu nedošlo k
jednoznačnému označeniu žalovaných súm s označením období ich vzniku a následnému návrhu na
zmenu žalobného petitu, súd prvej inštancie mal vychádzať z uplatneného nároku žalobcu v zmysle
žaloby zo dňa 15.5.2007 a rozšíreného žalobného petitu zo dňa 10.11.2008 v zmysle uznesenia

Okresného súdu Humenné č.k. 15C/27/2008-126 zo dňa 3.8.2010.

31. Predmetom konania vo veci samej je zaplatenie sumy 1235,91 Eur na základe pôvodnej žaloby
zo dňa 15.5.2007, pozostávajúcej zo sumy 941,35 Eur ako nedoplatku za apríl 2006 až apríl 2007
ako aj zo sumy 294,58 Eur, ktorá predstavuje súčet nedoplatku žalovaného za rok 2004 vo výške

71,66 Eur, neuhradených platieb za plnenia v roku 2005 vo výške 141,27 a poplatkov z omeškania vo
výške 2,5 promile denne zo sumy 212,93 Eur od 1.7.2005 do 30.4.2006, teda poplatky z omeškania v
celkovej výške v sume 159,33 Eur, po odpočítaní preplatku žalovaného za rok 2005 vo výške 77,68 Eur.
Taktiež predmetom sporu v zmysle žaloby je aj zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 2,5 promiledenne za každý deň omeškania z jednotlivých nedoplatkov na mesačných platbách za obdobie od apríla
2006 až do apríla 2007, vypočítaný do 30.4.2007, v celkovej výške 499,28 Eur. Zároveň predmetom
žaloby v zmysle uznesenia Okresného súdu Humenné, ktorým súd pripustil rozšírenie žaloby, je aj o

zaplatenie sumy 1409,36 Eur (po oprave chyby v sčítaní nie o zaplatenie sumy 1491,02 Eur ako bolo
uvedené v uznesení ale o 1409,36 Eur ako je správna suma určená na základe nižšie uvedených súm),
pozostávajúcej z nedoplatku na platbách spojených s užívaním bytu za obdobie od mája 2007 do mája
2008 vo výške 820,35 Eur, nedoplatku na platbách spojených s užívaním bytu za obdobie od júna 2008
do novembra 2008 vo výške 80,66 Eur a poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile denne z jednotlivých

omeškaných platieb od 1.5.2007 do 31.5.2008 v celkovej sume 487,11 Eur a poplatku z omeškania
vo výške 2,5 promile denne z jednotlivých omeškaných platieb v období od júna 2008 do novembra
2008 v celkovej výške 21,24 Eur a poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile zo sumy 1761,70 Eur
od 01.12.2008 do zaplatenia.

32. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že v predmetnom konaní sa žalobca domáha

zaplatenia nedoplatkov ako aj poplatkov z omeškania od žalovaného za obdobie rokov apríl 2006 až
november 2008, pričom je nevyhnutné preskúmať aj obdobie rokov 2003-2008, keďže do uplatnenej
pohľadávky vo výške 294,58 Eur žalobca započítava aj výsledok účtovného obdobia za rok 2003, 2004
a 2005, teda nejde len o skutkové tvrdenia ako tvrdí žalobca, ale uplatnený nárok pozostáva z dlžných
plnení žalovaného voči žalobcovi za obdobia 2003 až 2005.

33. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že súd nemôže preskúmavať vyúčtovanie žalobcu, keďže voči tomuto
vyúčtovaniunebolapodanáreklamácia,súdsasuvedenýmtvrdenímnestotožňuje.Vuvedenomprípade
sa nejedná o žiadne rozhodnutie, ktorým je súd viazaný v zmysle § 135 CSP, ale o predpis dlžných súm
Spoločenstva vlastníkov bytov, ktorým si žalobca uplatňuje voči žalovanému nedoplatky na platbách
ako aj príslušenstvo pohľadávky, a teda súd má kompetenciu vo veci samej preskúmať žalobcom

uplatňované sumy, či zodpovedajú zákonným nárokom žalobcu.

34. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1235,91 Eur, ktorá pozostávala zo sumy 941,35 Eur
ako nedoplatku na úhradách za apríl 2006 až apríl 2007 a zo sumy 294,58 Eur ako nedoplatku na
úhradách za zúčtovacie obdobie 2005. Žalobca sumu 294,58 Eur špecifikoval ako súčet nedoplatku

žalobcu za rok 2004 vo výške 71,66 Eur, nedoplatku za rok 2005 vo výške 141,27 Eur a poplatku
z omeškania vo výške 2,5 promile denne od 1.7.2005 do 30.4.2006 v celkovej výške 159,33 Eur. Z
predložených listinných dokladov (čl. 5, čl. 43) je odvolaciemu súdu zrejmé, že k dlžnej sume za rok
2004 vo výške 71,66 Eur žalobca dospel na základe zápočtu preplatku žalovaného za rok 2004 vo výške
189,42 Eur (5706,60 Sk) a nedoplatku za 2003 v celkovej sume 261,08 Eur (7865,40 Sk). K sume 261,08

Eur dospel na základe rozdielu medzi nedoplatkom na predpísaných platbách spojených s užívaním
bytu vo výške 268,93 Eur (8102,- Sk) a preplatkom vo vyúčtovaní za služby spojené s užívaním bytu za
rok 2003 vo výške 7,85 Eur (236,60 Sk), vypočítaným zo súm, ktoré mal žalovaný platiť podľa predpisu
(268,93Eur-7,85Eur).Odvolacísúdjetohonázoru,žejedôvodnépriznaťžalobcovinároknazaplatenie
sumy 71,66 Eur (261,08 Eur - 189,42 Eur), keďže mal za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k

prejavu smerujúcemu k započítaniu voči pohľadávke žalovaného na vyplatenie preplatku za skutočné
náklady spojené s užívaním bytu, a zároveň boli splnené všetky predpoklady pre platné započítanie v
zmysle § 580 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd považuje tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal dlh
na úhradách spojených s užívaním bytu za mesiac jún a júl 2003 vo výške 268,94 Eur za nesporné v
zmysle § 151 ods. 1 CSP, keďže žalovaný uvedené tvrdenia žalobcu nespochybnil.

35. Čo sa týka žalobcom uplatneného nedoplatku žalovaného za rok 2005 vo výške 141,27 Eur, odvolací
súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nedoplatku na úhradách za služby spojené s užívaním bytu
sumu63,60Eur,keďžezvykonanéhodokazovaniajezrejmé,žežalovanýzaplatilžalobcovisumu1554,-
Eur, pričom skutočné náklady spojené s užívaním bytu boli vo výške 1617,60 Eur. Odvolací súd je toho

názoru, že je dôvodné zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 63,60 Eur (1617,60 Eur - 1554 Eur),
titulom nedoplatku na službách spojených s užívaním za rok 2005. Odvolací súd poukazuje na to, že
k rovnakému záveru by dospel aj v prípade, ak by zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej úhrady za
plnenia spojené s užívaním bytu za júl 2005 vo výške 141,27 Eur a následne by započítal vzniknutý
preplatok vo výške 77,67 Eur na základe vyúčtovania za rok 2005.

36. Za obdobie od apríla 2006 do apríla 2007 si žalobca uplatnil sumu 941,35 Eur titulom nedoplatku
na úhradách spojených s užívaním bytu, ktoré vznikli v dôsledku zníženia si žalovaným preddavkov na
platby spojené s užívaním bytu oproti predpísaným platbám. Z predložených listinných dokumentov jesúdu zrejmé, že žalovaný mal zaplatiť na základe predpísaných platieb žalobcovi za obdobie apríl 2006
až december 2006 sumu 1934,67 Eur, pričom podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.12.2012 (čl.200),
ktoré nebolo rozporované žalovaným, zaplatil sumu 1185,12 Eur, z uvedeného vyplýva, že žalovaný

mal voči žalobcovi dlh na úhradách spojených s užívaním bytu za predmetné obdobie vo výške 749,55
Eur (1934,67 Eur - 1185,12 Eur). Z ročného vyúčtovania nákladov za služby za obdobie od 1.1.2006
do 31.12.2006 vyplýva, že skutočné náklady na ústredné kúrenie, teplú úžitkovú vodu, studenú vodu a
zrážkovú vodu boli vyúčtované pre žalovaného byt vo výške 1284,26 Eur a ostatné skutočné náklady
boli vyúčtované vo výške 497,- Eur, teda celkovo skutočné náklady za služby spojené s užívaním bytu

predstavujú sumu 1750,27 Eur. Žalobca vyúčtoval žalovanému za obdobie 1.1.2006 do 31.12.2006
preplatok na zaplatených poplatkoch za služby spojené s užívaním bytu vo výške 630,13 Eur, teda
po odpočítaní preplatku žalovaného, od jeho dlhu, ktorý vznikol z dôvodu neuhradenia predpísaných
platieb v plnej výške, žalovanému vznikol dlh za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 vo výške 119,42
Eur (749,53 Eur - 630,13 Eur). Odvolací súd je toho názoru, že je dôvodné zaviazať žalovaného
na zaplatenie sumy 119,42 Eur za obdobie od 1.4.2006 do 31.12.2006. Súd nemohol vychádzať zo

žalobcom uplatneného obdobia, teda do 30.4.2007, keďže zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov jasne vyplýva, že vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome správca vyhotovuje do
31.mája kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok.

37. S nedoplatkami za uplatnené obdobie od 1.1.2007 do 30.4.2007 sa súd vysporiadal spolu s ďalšími
nedoplatkami od 1.5.2007 do 31.12.2007, teda na základe listinných podkladov predložených stranami
sporu týkajúcich sa účtovného obdobia 1.1.2007- 31.12.2007. Žalovaný mal podľa predpisu zaplatiť
za rok 2007 žalobcovi titulom platieb na úhrady spojené s užívaním bytu sumu 2549,69 Eur (12 krát
po 212,47 Eur (6401,- Sk)). Z písomného podania žalobcu zo dňa 1.7.2008 (čl.72) má odvolací súd

za preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1825,66 Eur (11 krát po 165,97 Eur). Z ročného
vyúčtovania nákladov je zrejmé, že žalovaný mal skutočné náklady za ústredné kúrenie, teplú úžitkovú
vodu, studenú vodu a zrážkovú vodu za rok 2007 v sume 1136,69 Eur a ostatné náklady za služby na
byt vo výške 810,- Eur, teda celkové náklady za služby v hodnote 1946,69 Eur. Na základe uvedeného je
zrejmé, že žalovaný má voči žalobcovi dlh na platbách spojených s užívaním bytu za zúčtovacie obdobie

od 1.1.2007 do 31.12.2007 vo výške 121,03 Eur (1946,69 Eur - 1825,66 Eur).

38. Čo sa týka nedoplatkov na platbách spojených s užívaním bytu za žalované obdobie od 1.1.2008
do 31.12.2008, ktoré si žalobca uplatnil, odvolací súd mal za preukázané, že žalovaný mal podľa
rozpisu platieb za uvedené obdobie uhradiť žalobcovi sumu 2138,05 Eur, pričom zaplatil sumu 1825,67

Eur. Z ročného vyúčtovania nákladov za obdobie 1.1.2008 až 31.12.2008 vyplýva, že žalovaný mal
za uvedené obdobie pri platbách, ktoré mu boli predpísané, preplatok vo výške 320,28 Eur. Skutočné
náklady žalovaného spojené s užívaním bytu predstavovali za rok 2008 sumu 2030,25 Eur, z čoho
suma 1214,34 Eur predstavovala skutočné náklady za ústredné kúrenie, teplú úžitkovú vodu, studenú
vodu a zrážkovú vodu za rok 2008 a suma 815,91 Eur predstavovala ostatné náklady. Z poštového

peňažného poukazu žalovaného za december 2008 vyplýva, že žalovaný uhradil aj za december 2008
sumu 165,97 Eur namiesto sumy 179,28 Eur. Po pripočítaní žalovaným zaplatenej sumy za december
2008 vo výške 165,97 Eur k sume zaplatenej za rok 2008 vo výške 1825,67 Eur, mal odvolací súd
za preukázané, že žalovaný za rok 2008 zaplatil žalovanému sumu 1991,64 Eur, pričom za rok 2008
na platbách spojených s užívaním bytu mal žalovaný podľa rozpisu zaplatiť sumu 2317,33 Eur, dlh

žalovaného predstavoval 325,69 Eur, do ktorého je potrebné zarátať preplatok 320,28 Eur. Odvolací súd
konštatuje, že žalovanému vznikol voči žalobcovi za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 dlh vo výške
5,41 Eur (2317,33 Eur - 1991,64 Eur - 320,28 Eur).

39.Pokiaľideonárokžalobcunazaplateniepoplatkuzomeškaniavovýške2,5promilezdlžnýchsúmaž

do zaplatenia, odvolací súd konštatuje, že žalobca si síce uplatnil podľa § 697 Občianskeho zákonníka
a v zmysle čl. V bod 1.4. zmluvy zo dňa 2.5.2002 poplatok z omeškania, ktorý si strany sporu dohodli
vo výške 2,5 promile denne, ale takto uvedená výška poplatku má jednoznačne povahu neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným možno bez akýchkoľvek pochybností posúdiť
ako vzťah spotrebiteľský, pričom základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať

neprijateľné zmluvné podmienky, teda také dojednania, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Vo vzťahu k poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile denne, odvolací súd
uvádza, že takto formulovaný poplatok je neúmerne vysoký, pričom spotrebiteľské vzťahy nesmúbyť zdrojom neprimeraných ziskov. V konaní absentuje dôkaz, že žalovaný ako spotrebiteľ bol s
podstatou poplatku z omeškania oboznámený. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet
neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil

dôsledky zo spotrebiteľskej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

40. Odhliadnuc od vyššie uvedeného treba zdôrazniť, že nárok na poplatok z omeškania má len
prenajímateľ voči nájomcovi v zmysle § 697 Občianskeho zákonníka a nie Spoločenstvo vlastníkov

bytov, ktoré nie je prenajímateľom ale správcom. Zároveň je však nevyhnutné uviesť, že žalobca sa
uvedenéhonárokudomáhazdôvoduomeškaniažalovanéhosplnenímpeňažnéhozáväzku,tedasvojou
podstatou sa žalobca domáha zákonného nároku na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Na základe uvedeného odvolací súd priznal žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 10a a § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. zákonný nárok na úrok z omeškania vo výške
6,5% ročne (dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda 2 x 3,25%) z dlžnej sumy 254,68 Eur (suma 71,66
Eur ako priznaný nedoplatok za rok 2004 + suma 63,60 Eur ako priznaný nedoplatok za rok 2005 +
suma 119,42 Eur ako priznaný nedoplatok na službách spojených s užívaním bytu za rok 2006) od
5.4.2007 do zaplatenia, keďže odvolací súd mal za preukázané, že výzva na zaplatenie nedoplatkov na
službách spojených s užívaním bytu za rok 2006 bola žalovanému doručené dňa 20.3.2007 s tým, že

tento mal do 15 dní uvedené nedoplatky zaplatiť, teda do 4.4.2007. Na základe uvedeného sa žalovaný
dostal dňa 5.4.2007 do omeškania so zaplatením nedoplatkov za služby spojené s užívaním bytu, ktoré
mu vznikli do roku 2006, preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške
6,5% ročne zo sumy 254,68 Eur od 5.4.2007 do zaplatenia. Zároveň odvolací súd priznal žalobcovi
úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10c a § 3 vyhlášky č.

87/1995 Z.z. zákonný nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne (výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu) z dlžnej sumy 126,44 Eur (suma 121,03 Eur ako priznaný
nedoplatok na službách za rok 2007 + suma 5,41 Eur ako priznaný nedoplatok na službách za rok 2008)
od 29.9.2010 do zaplatenia, keďže odvolací súd mal za preukázané, že uznesenie Okresného súdu č.k.

15C/27/2008-126 zo dňa 3.8.2010, ktorým súd pripustil rozšírenie žaloby aj o nedoplatky na službách za
obdobie od mája 2007 do decembra 2008, bolo žalovanému doručené dňa 28.9.2010, teda od tohto dňa
si bol žalovaný vedomý existencie nedoplatkov voči žalobcovi za uvedené obdobie a od nasledujúceho
dňa po doručení predmetného uznesenia, sa žalovaný dostal do omeškania s ich platením.

41. Súd nemohol priznať úrok z omeškania z jednotlivých súm za jednotlivé zúčtovacie obdobia, lebo
zo spisového materiálu nevyplýva (a teda žalobca nepreukázal), kedy došlo k doručovaniu vyúčtovania
nákladov k 30.4., toho ktorého zúčtovacieho obdobia. Preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu úroku
z omeškania tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

42. Čo sa týka znaleckého posudku N.. Y. K., odvolací súd pri rozhodovaní o uplatnených nárokoch,
neprihliadal na znalecký posudok z dôvodu vznesených námietok žalobcu týkajúcich sa nespolupráce
znalca so sporovými stranami ako aj posudzovania právnych otázok znalcom. Odvolací súd sa stotožnil
s námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že znalec sa vyjadroval aj k právnej stránke veci, keď
uviedol, že nemožno započítať dlh z predchádzajúceho účtovného obdobia s výsledkom vyúčtovania

v nasledujúcom období. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 580
Občianskeho zákonníka je možné započítať splatné pohľadávky veriteľa a dlžníka, ak sa jedná o
pohľadávky rovnakého druhu, ktoré sa vzájomne kryjú a ak niektorý z účastníkov urobil voči druhému
prejav smerujúci k započítaniu. Na základe uvedeného odvolací súd je toho názoru, že je dôvodné
započítať nedoplatok z roku 2003 voči pohľadávke žalovaného, ktorá vznikla na základe vyúčtovacieho

obdobia za rok 2004. Odvolací súd vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, s výnimkou
predmetného znaleckého posudku, pričom poukazuje na to, že okrem roku 2004 dospel k rovnakým
záverom ako znalec. Za žalované obdobie dlh žalovaného predstavuje 381,12 Eur (71,66 Eur + 63,60
Eur +119,42 Eur + 121, 03 Eur +5,41 Eur).

43. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu a podľa § 388 CSP
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a v prevyšujúcej
zamietavej časti rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd priznal
v spore úspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu pomernej časti trov konania. Úspech žalovaného
v spore predstavoval 2763,43 Eur (celková žalobcom uplatnená suma 3144,55 Eur - žalobcovi priznaná
suma 381,12 Eur), čo v percentuálnom vyjadrení činí 88 %, jeho neúspech vo výške 381,12 Eura (v
časti, v ktorej súd priznal žalobcovi nárok), čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 12 %. Pomer
úspechu a neúspechu žalovaného potom predstavoval 76% (88 % - 12%). Odvolací súd preto priznal

žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76 %. V súlade s ustanovením §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Podľa uvedeného pomeru úspechu súd v zmysle § 259 v spojení S § 255 ods. 2 CSP priznal
aj nárok na náhradu trov štátu.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).