Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. jún 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201741
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118201741.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Kubániho č. 16, proti žalovanému: D. G., L.. XX.XX.XXXX,
J. E. E. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 842,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 23.11.2018 č.k. 24Csp 23/2018 - 51 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
601,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.11.2018 do zaplatenia. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 30.04.2015 žalovaný požiadal žalobcu o
poskytnutie spotrebiteľského úveru na kúpu/opravu auta a tento mu žiadaný úver schválil oznámením

zo dňa 30.04.2015 vo výške 750 eur s výškou mesačnej splátky 23,59 eura a s počtom splátok 42.
Celková čiastka, ktorú sa žalovaný ako dlžník zaviazal zaplatiť predstavovala sumu 1.065,78 eura.
Predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov za úver bola dohodnutá vo výške 25,61%, ročná
úroková sadzba úveru vo výške 17,70% a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 75 eur. V tlačive
žiadosti o poskytnutie úveru, ani v oznámení o schválení úveru nie sú uvedené predpoklady použité pri
výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov. V žiadosti o poskytnutie úveru, ani v oznámení o schválení
úveru nie je uvedené, akým spôsobom skúmal žalobca schopnosť žalovaného ako dlžníka splácať

poskytnutý úver. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1 a do
vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zaplatil sumu 148,28 eura. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v
omeškaní s úhradou splátky č. 2 viac ako 3 mesiace, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa
04.10.2015 a list s oznámením žalovaný prevzal dňa 18.09.2015. Žalovaná suma vo výške 842,50 eura
predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku.

3. Dňa 09.11.2018 súd vyzval žalobcu na vyjadrenie, akým spôsobom posúdil schopnosť žalovaného

splácať spotrebiteľský úver. Žalobca sa k tejto výzve nevyjadril.

4. Základom sporu je neuvážené poskytovanie spotrebiteľských úverov v spojení s nízku finančnou
gramotnosťou. Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že v predmetnom spore ide ospotrebiteľský právny vzťah a žaloba žalobcu je dôvodná len v časti. Žalobca a žalovaný uzatvorili
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nie zmluvou revolvingového typu. Revolvingový úver je úver, ktorý
umožňujeklientovičerpaťposkytnutézdrojeopakovane,beznutnostižiadaťopovoleniečerpaniabanku.

Príkladom revolvingového úveru sú kreditné karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec. Ak
klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po
pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne,
bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou
splátkou zvyšuje. V predmetnej veci ide o klasickú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej

veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky v určitej výške a dlžník sa zaviazal ich do určitej doby
vrátiť bez toho, aby sa automaticky poskytol ďalší úver, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že úver mal byť
splatený v 42 mesačných splátkach do 01.11.2018.

5. Žalobca ako veriteľ v zmluve neuviedol predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
a hrubo porušil svoje povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže úver

žalovanému poskytol bez akýchkoľvek údajov o jeho príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave, ani
neskúmal schopnosť žalovaného ako dlžníka splácať poskytnutý úver. Žalobca ako veriteľ hrubo
porušil svoje povinnosti skúmať schopnosť dlžníka splácať poskytnutý úver, preto je potrebné tento
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca teda nebol ani oprávnený vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru.

6. Ročnú percentuálnu mieru nákladov je potrebné považovať za najdôležitejší údaj pre spotrebiteľa
vzhľadom na to, že zahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutím spotrebiteľského
úveru. Je preto najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonom č.
129/2010 Z.z. zákonodarca preto sprísnil obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj tým

spôsobom, že pri povinnom údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov pridal aj nutnosť uviesť všetky
predpoklady, ktoré boli použité pre jej výpočet, pričom tieto predpoklady musia byť uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Aj keď v tomto prípade je v zmluve uvedená hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov, nie sú v nej uvedené spomínané predpoklady, ktoré boli použité pre jej výpočet. Absencia
týchto údajov spôsobuje fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

7. Podľa ust. § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

8. V tejto súvislosti sa poukázalo na zmluvnú podmienku uvedenú v článku 8 bod 8.1 zmluvy o úvere. Z
obsahu tohto bodu vyplýva, že ide o text upravujúci záväzok dlžníka platiť zmluvnú pokutu v konkrétnej
presne špecifikovanej výške. Išlo o text vopred naformulovaný bez možnosti, aby do jeho obsahu mohol
zasiahnuť dlžník. Zmluvná pokuta je osobitný sankčný inštitút, ktorý by mal byť osobitne individuálne

medzi stranami vždy dohodnutý. Sankcia vo forme zmluvnej pokuty je uvedená v tlačive žiadosti o
poskytnutie úveru. Oznámenie veriteľa o schválení úveru však neobsahuje ustanovenie o zmluvnej
pokute, preto toto dojednanie je potrebné považovať za neplatné, keďže nenapĺňa zákonnú požiadavku
písomného dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na charakter dojednania a začlenenia v texte právneho úkonu nemôžu byť žiadne pochybnosti, že

predmetná zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by
sa jednalo vtedy, keď by práve táto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O
individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si dlžník zvolí určitú formu záväzku, avšak
musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, minimálne ich nemôže vylúčiť. Z
týchto dôvodov žaloba bola zamietnutá aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty.

9. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 750 eur a žalovaný mu vrátil sumu 148,28 eura.
Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 601,72 eura s príslušným úrokom z
omeškania. V prevyšujúcej časti bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

10. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovenéaj v jej zamietavej časti. Ako dôvod uviedol, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca
pred uzavretím zmluvy vyžadoval od dlžníka údaje o jeho príjmoch, výdavkoch, sociálno-ekonomickej
situácii a tiež doklad o jeho príjme. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva domnienka o

tom, že pokiaľ dodávateľ sám nepreukáže skúmanie schopností spotrebiteľa splácať úver platí, že ju
neskúma. Prvoinštančný súd ani neumožnil vyjadriť sa žalobcovi k tejto otázke a predložiť dôkazy o
splnení povinností. Postup súdu nespĺňa požiadavku predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a vedie k
pochybnostiam aj o jeho objektivite.

12. Správnym nie je ani záver o tom, že zmluva neobsahuje uvedenie predpokladov použitých
pre výpočet RPMN. Zo zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že ročnou
percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, s
výnimkoupoplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovených
v zmluve, výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania.

13. Skutočnosť, že ustanovenie o zmluvnej pokute nie je individuálne dohodnuté, nespôsobuje jeho
neplatnosť. Jasne a nesporne to vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa uvedeného ustanovenia individuálne dohodnutá podmienka nikdy nie je neprijateľná podmienka
a individuálne nedohodnutá podmienka je neprijateľná len vtedy, ak spôsobuje nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve zodpovedá ustanoveniu
§ 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a jeho vykonávacieho predpisu (§ 3a Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z.). Ustanovenie § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a z neho vyplývajúce obmedzenia zmluvnej
pokuty boli dodržané. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí nároku na zmluvnú pokutu odôvodnil
skutočnosťami, ktoré sú všeobecné, neurčité a nepreskúmateľné a súčasne sú v rozpore s ustanovením

§ 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

15. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné zdôrazniť, že jednou z
povinností uložených veriteľovi pri poskytovaní spotrebiteľského úveru je i povinnosť veriteľa posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, vyplývajúca z ust. § 7
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. S porušením povinnosti

konať s odbornou starostlivosťou zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
v ustanovení § 11 ods. 2 spája významné právne následky. V prípade, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa ustanovenia § 7 ods. 1 tohto právneho predpisu, nebol oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Pri hrubom porušení tejto povinnosti sa
úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považovalo

posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

17. Splnenie povinností posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vôbec netvrdil a ani ničím
nepreukazoval. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Aby strana mohla splniť svoju
povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou

tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.

18. Žalobca po prvýkrát uviedol tvrdenie o tom, že pri skúmaní schopnosti žalovaného splácať
spotrebiteľský úver sa postupovalo s odbornou starostlivosťou až vo svojom opravnom prostriedku.Žalobcapritompodanímzodňa09.11.2018(č.l.49spisu)bolovyzvanývlehote10dnívyjadriťsaktomu,
akým spôsobom posúdil schopnosť žalovaného pred uzavretím zmluvy splácať spotrebiteľský úver a
ako zobral do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského

úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Na túto výzvu doručenú právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 09.11.2018 žalobca žiadnym spôsobom nereagoval. Možnosť predloženia
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany v odvolacom konaní síce vylúčená nie
je, avšak len za predpokladu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní

pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. c) a d) CSP). Ak žalobca na výzvu súdu vôbec nereagoval a
následne súd vo veci rozhodol, takýto postup prvoinštančného súdu nemožno označiť za vadný, majúci
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobcovi ako poskytovateľovi úveru taktiež nič nebránilo
predložiť prostriedky procesného útoku, resp. prostriedky procesnej obrany v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie.

19. Správny je i záver, podľa ktorého zmluva neobsahuje údaj spočívajúci v uvedení všetkých
predpokladovpoužitýchnavýpočetRPMN.Podľaust.§9ods.2písm.k)zákonač.129/2010Z.z.vznení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

20. Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN, je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický

výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť
správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť
do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o
ročnejpercentuálnejmierenákladovuvedenejvzmluvemoholposúdiťsprávnosťtejtonáležitostizmluvy.

21. S neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1 spája
následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

22. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva ďalšia podstatná skutočnosť majúca vplyv na správnosť
v zmluve uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov. V prípade úveru vo výške 750 eur suma
75 eur predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru mala byť uhradená započítaním pri poskytnutí
úveru. Je teda nepochybné, že žalobca do spotrebiteľského úveru zahrnul i poplatok za jeho
poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je poplatok za poskytnutie úveru,

pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby, treba považovať len
za náklady spotrebiteľského úveru. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj
poplatok za poskytnutie úveru, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa,
ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom
takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Žalovanému

teda bol poskytnutý úver v skutočnosti nie vo výške 750 eur, ale vo výške 675 eur. Ak žalobca pri
výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie, bez akýchkoľvek
pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od celkovej výšky úveru. Taktiež
nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa je sankcionovaná
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v spojení s ustanovením §11 ods. 1 zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

23. Ako to už bolo skôr konštatované, zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu úveru nie vo výške 750 eur,
ale len vo výške 675 eur. Vo vzťahu k úveru vo výške 675 eur však žiadna písomná zmluva uzatvorená
nebola. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného

v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Dôsledkom
nedodržania písomnej formy vyplývajúcej z ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy je to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.24. Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu, žalobcovi nárok na jej zaplatenie nevznikol. Je nepochybné,
že v prípade zmluvnej pokuty nebolo dodržané ustanovenie § 3a ods. 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z., podľa ktorého ak sankcie podľa ods. 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov,

následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť
úrokyzomeškaniapodľatohtonariadeniavlády.Žalobcaprivýškeposkytnutýchfinančnýchprostriedkov
vychádzal zo sumy 750 eur, hoci reálne žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 675
eur. Celkovou výškou úveru sa myslí suma, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy,
ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s úverom a ktoré nie sú spotrebiteľovi

reálne vyplatené. Ak žalobca pri uzatváraní zmluvy uviedol zavádzajúci a nesprávny údaj o výške
poskytnutého úveru, zmluvná pokuta nemohla byť dojednaná platne v súlade s ustanovením § 544 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Spôsob určenia zmluvnej
pokuty musí byť teda jednoznačný. Pri nesprávne uvedenej výške úveru, zmluvná pokuta vychádzajúca
z tohto nesprávneho údaja sa nedá považovať za jednoznačne dojednanú, čo spôsobuje neurčitosť

takéhotodojednaniaatedaajjehoneplatnosťvzmysleustanovenia§37ods.1Občianskehozákonníka.

25. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok vo
výrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčastiavovýrokuotrováchkonaniaakovecnesprávnypotvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému
v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).