Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. august 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201603
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718201603.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej

a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. V.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., G. XXX/XXX, proti žalovanej: P. E., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., M. XXX/X., v konaní o určenie povinnosti žalovanej, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 10C/24/2018-61 zo dňa 07.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta. Zároveň

rozhodol, že žalovaná má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozsudkusamostatnýmuznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
Žalobou podanou na súde dňa 27.04.2018 sa žalobca proti žalovanej domáhal určenia povinnosti
umožniť odobratie vzoriek potrebných pre porovnanie DNA vzorky maloletých detí O. J., nar.
XX.XX.XXXX a C. J., nar. XX.XX.XXXX s DNA vzorkami žalobcu. Za týmto účelom žiadal, aby súd
uložil žalovanej povinnosť dostaviť sa s maloletými deťmi do sídla znalca z odboru genetika, odvetvie

analýza DNA a poskytnúť znalcovi všetku potrebnú súčinnosť pre porovnanie vzorky maloletých detí
so vzorkou žalobcu, pričom všetky náklady s tým spojené je povinný uhradiť žalobca. Žalobca svoju
žalobu odôvodnil tým, že žalovaná pri narodení maloletých detí neuviedla do rodných listov a ani pri
neskoršom výsluchu na Okresnom súde Martin neoznačila žiadneho muža, ktorému by malo svedčiť
otcovstvo k maloletým deťom, t.j. v oboch rodných listoch detí bol otec skoro rok od ich narodenia
neuvedený. Žalobca ďalej uviedol, že so žalovanou sa spoznali v roku 2005, pričom mal vedomosť,
že v tom čase mala žalovaná dlhodobý vzťah. Žalovaná mu v apríli 2007 oznámila, že je tehotná.

Žalovaná ho o narodení detí neinformovala, dozvedel sa to dňa 18.12.2007 od tretích osôb. Žalobca
požiadal žalovanú listom zo dňa17.3.2008 o doriešenie otcovstva. Keď žalovaná nereagovala, žalobca
podal na Okresný súd Martin návrh o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov. Žalovaná
ho v konaní pred Okresným súdom Martin sp.zn.12Po/5/2008 označila ako otca maloletých detí. Po
tomto vyhlásení bol žalobca zapísaný do rodných listov detí a začal sa s deťmi stretávať. Žalovanú,
resp. jej matku následne informoval, že má záujem odobrať vzorku slín maloletých detí za účelom
vykonania DNA skúšky. Okresný súd mal z takto vykonaného dokazovania preukázané, že otcovstvo

k maloletým deťom bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Žalobca sa podanou žalobou domáha
uloženia povinnosti matke maloletých detí, ku ktorým otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov, umožniť odobrať vzorky DNA maloletých detí a asistovať pri ich odobratí. Súd v tejto súvislosti
uviedol, že žiadny hmotnoprávny predpis neumožňuje uložiť takúto povinnosť matke. Táto povinnosťmôže byť matke maloletých detí uložená len ako procesná povinnosť podľa ust. § 210 CSP v rámci
prebiehajúceho súdneho konania o určenie alebo zapretie otcovstva. Keďže takéto konanie neprebieha,
žalobcov uplatnený nárok nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Žalobou vo veci samej

sa možno podľa ust. § 137 písm. a/ CSP domáhať splnenia povinnosti. Splnenie povinnosti môže
vyplývať buď zo zákona alebo z právnych vzťahov, a to zmluvných aj mimozmluvných, pričom žalobou
podľa ust. § 137 písm. a/ CSP sa nemožno domáhať uloženia povinnosti, ktorú zákony Slovenskej
republiky neukladajú ako hmotnoprávnu povinnosť. V danom prípade sa však žalobca domáha uloženia
povinnosti, ktorú hmotnoprávne predpisy neukladajú, a teda nie je zákonný podklad na uloženie takejto

povinnosti. Súd preto žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa
ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal právo na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov konania.

2. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, v ktorom uvádza, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd v konaní nevypočul svedkov, ktorých

navrhoval žalobca vypočuť, a to rodičov žalobcu, ktorí tiež komunikovali so žalovanou a ktorým žalovaná
v komunikácií uviedla, že DNA vzorky maloletých O. a C. J., obaja narodení XX.XX.XXXX umožní
odobrať, len keď jej túto povinnosť určí súd. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalovaná na pojednávaní dňa 07.11.2018 jasne uviedla, že žalobcu v konaní,
ktoré sa začalo na návrh žalobcu označila za otca maloletých detí pod nátlakom tých skutočnosti, že sa

obávala možného riešenia veci v trestnoprávnom konaní. Žalovaná písomne v liste zo dňa 17.03.2008
tvrdila, že umožní skúšku DNA testu otcovstva, len keď jej túto povinnosť určí súd, no na pojednávaní
dňa 7.11.2018, keď mala možnosť nespochybniteľne preukázať, že otcom maloletých detí O. J. a C. J. je
žalovaný svoje tvrdenie zmenila a už s DNA skúškou otcovstva opäť nesúhlasila. Na základe uvedených
skutočností žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že žalobe žalobcu súd v

plnom rozsahu vyhovie a žalovanej určí povinnosť umožniť odobratie vzoriek potrebných pre porovnanie
DNA vzorky maloletých detí O. J. a C. J., obaja narodení XX.XX.XXXX s DNA vzorkami žalobcu.

3. Žalovaná sa k podanému návrhu vyjadrila tak, že rozhodnutie okresného súdu považuje za správne.
Otec maloletých V. C. uviedol, že podáva odvolanie, nakoľko súd nevypočul svedkov, ktorých uviedol.

Svedkovia majú byť jeho rodičia, ktorí žalovanú videli raz v živote a ich maloleté deti nikdy nevideli a
nikdy nejavili ani záujem o stretnutie s O. a C.. Ďalej V. C. zase zavádza, že nevedel o narodení detí,
nakoľko hneď po narodení detí bol v nemocnici a držal deti na rukách a nejaký čas strávil snami na izbe
v prítomnosti aj jej matky. Od začiatku pojednávania tvrdila, že ja som nikdy nemala strach z DNA, za
tým si stojí, ale nie súdnou cestou a to len preto, že súdne DNA by ona mohla žiadať len v prípade, že by

si nebola vedomá, že je otec maloletých, alebo v prípade, že by to žiadali maloletý v jej zastúpení. Žiada,
aby odvolací súd akceptoval rozhodnutie súdu zo dňa 07.11.2018, kde bola žaloba v celom rozsahu
zamietnutá.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219
ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP v odvolaní
napadnutej časti potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie prejednávanej veci a vecne správne rozhodol. Rozhodnutie prvostupňového súdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné:

10. Žalobca sa žalobou proti žalovanej domáhal určenia povinnosti umožniť odobratie vzoriek
potrebných pre porovnanie DNA vzorky maloletých detí O. J., nar. XX.XX.XXXX a C. J., nar.

XX.XX.XXXX s DNA vzorkami žalobcu. Za týmto účelom žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
dostaviť sa s maloletými deťmi do sídla znalca z odboru genetika, odvetvie analýza DNA a poskytnúť
znalcovi všetku potrebnú súčinnosť pre porovnanie vzorky maloletých detí so vzorkou žalobcu, pričom
všetky náklady s tým spojené je povinný uhradiť žalobca.

11. Odvolací súd uvádza, že význam odobratia vzoriek potrebných na porovnanie DNA má význam
pri určení alebo zapretí otcovstva. Súd spravidla ustanoví v konaní znalca z odboru genetiky, ktorý
vypracuje znalecký posudok, v ktorom na základe testov DNA účastníkov konania a maloletého dieťaťa
určí pravdepodobnosť otcovstva k maloletému dieťaťu. Na základe takto vykonaného dokazovania
súd následne v rozsudku určí otcovstvo k maloletému dieťaťu, prípadne určí, že osoba nie je otcom

maloletého dieťaťa, alebo návrh zamietne.

12. V konaní bol preukázané, že otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov v konaní pred
Okresným súdom Martin sp. zn. 12Po/5/2008, v ktorom žalovaná označila ako otca maloletých detí
žalobcu. Po tomto vyhlásení bol žalobca zapísaný do rodných listov detí. V zmysle § 93 ods. 1 Zákona o

rodine môže muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, otcovstvo pred súdom
zaprieť do 3 rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota
sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Zákon uvádza, že len ak je vylúčené
otcovstvo dieťaťa je možné zaprieť otcovstvo, konanie o zapretie otcovstva je konaním, v ktorom je súd
povinný zisťovať skutočný stav veci. Význam testov DNA by hral rolu v prípade, ak by žalobca (otec)

podal návrh na zapretie otcovstva do 3 rokov odo dňa, kedy bol otcovstvo takto určené. Žalobca však tak
neurobil. Odvolaciemu súdu preto nie je zrejmé, prečo sa žalobca domáha odobratia vzoriek na účely
testov DNA, nakoľko mu už uplynula lehota, v ktorej mohol iniciovať konanie o zapretie otcovstva.

13. Vzhľadom na to, že žalobcovi uplynula zákonná lehota na domáhanie sa zapretia otcovstva, v ktorom

konanísúdmôženariadiťznaleckédokazovaniezaúčelomurčeniaalebozapretiaotcovstvaspoukazom
na ust. § 210 CSP, ktorý hovorí o súčinnosti strán a tretích osôb, odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s názorom okresného súdu. Keďže konanie o určenie alebo zapretie otcovstva neprebieha a
právny poriadok Slovenskej republiky nepozná možnosť uloženia povinnosti odobratia vzoriek na účely
testov DNA, odvolací súd súhlasí s okresným súdom, ktorý žalobu žalobcu zamietol.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust.
§ 387 ods. 1 a 2 CSP v odvolaní napadnutej časti potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

15. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §

396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ (žalobca) v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej
strane však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva
z výrokovej časti tohto rozsudku.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)