Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/130/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317215779
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317215779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35
831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: N. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. V., H. XXX, o zaplatenie 2.910,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 22. novembra 2018, č. k. 5Csp/244/2017-130, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby a výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Levice (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 22. novembra 2018, č. k. 5Csp/244/2017-130 konanie
čiastočne zastavil do sumy 1.408,82 Eur s príslušenstvom (prvý výrok).

1.2. Žalobu zamietol (druhý výrok).

1.3. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi (tretí výrok).

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová
banka a. s. podala na súd žalobu, ktorou sa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 2.910,30 Eur
s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že so žalovaným ako dlžníkom dňa 15.11.2004 uzatvoril zmluvu
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa zaviazal mu poskytnúť kreditnú kartu,
ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX, pričom žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo
výške 23,76 %.

2.2. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške
1.194,98 Eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 39,83 Eur. Následne
v zmysle dohodnutých podmienok si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho
platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu, pričom pred odstúpením
na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 21.11.2017 nový výpis z bankovej knihy
s konečným stavom ku dňu 31.10.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov,

sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným
zostatkom na úhradu vo výške 2.910,30 Eur. Konečný dlh žalovaného tak predstavoval sumu vo výške
2.910,30 Eur.3.1. O podanej žalobe bolo rozhodnuté platobným rozkazom zo dňa 13.02.2018, proti ktorému podal
žalovaný odpor v zákonnej lehote, v dôsledku čoho súd uznesením zo dňa 01.08.2018 platobný rozkaz
zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

3.2. V podanom odpore žalovaný uviedol, že je invalidný dôchodca, pričom si je vedomý, že žalobcovi
dlhuje časť uplatnenej sumy, avšak nie je v jeho silách splatiť celú sumu. V čase keď žiadal o úverovú
kartu Triangel, bol práce schopný zdravý človek a potreboval financie s tým, že ich vedel splácať
viac ako 10 rokov s kompletným súborom poistenia. Tento súbor poistenia si platil s vedomím, že ak

sa časom zmení jeho zdravotný stav, poprípade príde strata zamestnania, smrť alebo invalidita, tak v
tom čase sa bude plniť z titulu poistnej zmluvy, čo sa však nestalo. Následne po určitom čase sa jeho
zdravotný stav zhoršil, bol veľa mesiacov práceneschopný, jeho stav sa nezlepšoval a stal sa invalidným
dôchodcom. Nemohol ďalej pracovať, pričom Sociálna poisťovňa mu povolila len chránenú dielňu, ktorá
sa nenachádza v blízkosti jeho bydliska. Z uvedených dôvodov si prestal plniť svoje zmluvné povinnosti
a splácať predmetný úver. Poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, v súvislosti s ktorým má zvýšené

výdavky ako aj na nepriaznivú sociálnu situáciu.

3.3. Uviedol, že požiadal právneho predchodcu žalobcu o povolenie menších splátok, ale nedostal
žiadnu odpoveď. Poukázal tiež na mimoriadne vysoké úroky, ktoré považuje za nehorázne a tiež
nechápe, ako napriek tomu, že bol poistený a uzavrel komplexný súbor poistenia typu „B“ tak nebolo

plnené z poistnej zmluvy. Z uvedených dôvodov žiadal zrušiť platobný rozkaz s tým, že bol ochotný
splácať istinu mesačnou splátkou primeranou jeho invalidnému dôchodku, ale vo zvyšku žiadal žalobu
zamietnuť.

4. Počas konania zároveň právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu, ktorý požiadal

písomným podaním zo dňa 30.12.2017 o pripustenie zmeny žalobcu z dôvodu, že došlo k postúpeniu
pohľadávky a súd uznesením zo dňa 01.08.2018 pripustil zmenu žalobcu a namiesto doterajšieho
žalobcu Všeobecná úverová banka, umožnil vstup novému žalobcovi, a to spoločnosti Intrum Slovakia,
s. r. o. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 07.09.2018.

5. Žalobca elektronickým podaním zo dňa 29.09.2018 zobral svoju žalobu späť do sumy 1.408,82
Eur s príslušenstvom a žiadal, aby v tejto časti súd konanie zastavil. Poukázal na skutočnosť, že v
zmysle článku 5 bod 31 písm. b) obchodných podmienok, právny predchodca žalobcu listom zo dňa
06.01.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny
spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok a vyzval žalovaného na úhradu 1.501,48 Eur.

Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.501,48 Eur s príslušenstvom, pričom
podľa jeho názoru žalovaný uznal nárok žalobcu v sume 1.501,48 Eur a preto žiadal, aby v tejto časti súd
vydal rozsudok pre uznanie. Tiež súhlasil s tým, aby žalovanému bolo umožnené splácať dlžnú sumu
mesačnou splátkou, ktorá nepresiahne lehotu 4 rokov.

6.1. Žalovaný písomným podaním zo dňa 27.10.2018 poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav ako aj
na skutočnosť, že bol poistený v súvislosti s invaliditou, resp. úmrtím, pričom svoj úver splácal podľa toho
akobolschopný.Keďsamuvšakzhoršilzdravotnýstav,taksimyslel,žeztituluuzavretejpoistnejzmluvy
sa bude plniť v prospech veriteľa a že túto pôžičku bude splácať poisťovňa. Nechápe, že keď niekto
podpíše a mesačne platí kompletný súbor poistenia, prečo poisťovňa neberie do úvahy súbor poistení,

ktoré platil viac ako 10 rokov. Uviedol, že jeho úverový rámec činil sumu 1.194,98 Eur a dňa 06.01.2015
dostal upovedomenie o oznámení o okamžitej splatnosti úveru, v dôsledku čoho sa stal splatný dlh v
celom rozsahu. Na istine je však dlžná čiastka v sume 1.501,48 Eur a nepochopí, ako sa mohla táto
suma zvýšiť, keď už jeho karta bola zablokovaná, pričom už nemohol čerpať financie z kreditnej karty
vyššie ako bol jeho úverový rámec. Podal žiadosť o povolenie splátok advokátskej kancelárii E. ktorá v

tom čase zastupovala žalobcu, avšak nedostal žiadnu odpoveď.

6.2. Uznáva časť sumy, je si vedomý, že dlhuje financie, ktoré nie je v jeho silách splatiť v celej sume a
on navrhoval advokátskej kancelárii splátku vo výške 15 Eur mesačne, ktorá zodpovedá jeho dôchodku,
ktorý je mimoriadne nízky. Okrem toho sú voči nemu vedené exekúcie a má zvýšené výdavky na

lieky, resp. inú zdravotnú starostlivosť. Zároveň uviedol, že dňa 24.01.2018 obdržal list od VÚB a to
oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorá žiadala od neho sumu 3030,30 Eur spolu s úrokmi, pričom
táto pohľadávka mala byť postúpená žalobcovi. Do dnešného dňa nevie pochopiť, koľko spoločností
sa zaoberá jeho pôžičkou, keďže dáva nehorázne vysoké úroky a poplatky a jeho úverový rámec bolpôvodne 1.194,98 Eur. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd prekontroloval úroky tejto pôžičky, či sú
správne vystavené v tejto sume a prekontroloval celú situáciu.

7. Žalobca elektronickým podaním ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd
rozhodol v jeho neprítomnosti. Zároveň žiadal, aby súd vydal rozsudok pre uznanie, nakoľko žalovaný
uznal nárok žalobcu čo do sumy 1.501,48 Eur, a to s poukazom na § 282 CSP. Tiež súhlasil so splácaním
dlžnej sumy, avšak takým spôsobom, aby dlh žalovaného bol splatený v lehote 4 rokov pod následkom
straty výhody splátok.

8.1. Vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd zistil, že žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty
Triangel žalovaný dňa 02.11.2004 požiadal právneho predchodcu žalobcu, spoločnosť VÚB a. s.,
Mlynské Nivy (číslo žiadosti XXXXXXX) o úverový rámec vo výške 15.000,- SK /497,91 Eur/, pričom
mesačnásplátkamalabyť500,-SK/16,60Eur/stým,žespôsobúhradysplátokmalbyťbezhotovostným
prevodom a počet splátok bol dojednaný 30. V tom čase bol žalovaný zamestnaný v spoločnosti Golden

Trans Lontov.

8.2. Dňa 15.11.2004 schválil právny predchodca žalobcu úverový rámec vo výške 15.000,- SK /497,91
Eur/, so štandardnou mesačnou splátkou 500,- SK /497,91 Eur/. Súčasne žalovaný uzavrel komplexný
súbor poistenia „B“, pričom zobral na vedomie, že čiastka vo výške 6,5 % zo schválenej pevnej mesačnej

splátky úveru v predstavuje poistenie pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidite, pracovnej neschopnosti
a straty zamestnania, pričom bude zahrnuté toto poistenie do povinnej splátky a bude použité na
úhradu poistného. Súčasťou takéhoto zmluvného vzťahu mali byť aj obchodné podmienky pre vydanie
a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou a. s. v spolupráci
so spoločnosťou Slovenské kreditné karty a. s., ktoré bližším spôsobom upravovali práva a povinnosti

zmluvných strán.

8.3. Návratkou zo dňa 13.09.2005 požiadal žalovaný o nový úverový rámec vo výške 21.000,-
SK /697,07 Eur/ s mesačnou splátkou 700,- SK /23,24 Eur/. Návratkou zo dňa 28.05.2007 požiadal
žalovaný o nový úverový rámec vo výške 30.000,- SK /995,82 Eur/, ktorý by splácal minimálnou

mesačnou splátkou 1.000,- Sk /33,19 Eur/ po dobu 30-ich mesiacov. Následne žiadosťou zo dňa
30.08.2007 požiadal žalovaný o nový úverový rámec vo výške 33.000,- SK /1095,40 Eur/ s mesačnou
splátkou 1.100,- SK /36,51 Eur/.

9.1. Z výpisu pôžičkovej karty Triangel za obdobie od 01.01.2009 do 31.10.2017 súd zistil, že žalovaný

vykonal debetné transakcie v rozsahu 75.689,90 SK /2.512,44 Eur/ a kreditné transakcie, teda úhrady
vo výške 38.926,- SK /1.292,11 Eur/.

9.2. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2017 postúpil právny predchodca
žalobcu na žalobcu pohľadávky, pričom v zmysle prílohy č. 3 rámcovej zmluvy o pohľadávkach,

išlo o pohľadávku, ktorú mal právny predchodca žalobcu voči žalovanému z titulu zmluvy W., ktorá
predstavovala sumu 2.910,30 Eur. Žiadosťou o postúpenie a prevod právny predchodca žalobcu dňa
08.01.2018 s účinnosťou od 19.01.2018 postúpil takúto pohľadávku v zmysle rámcovej zmluvy o
postúpení pohľadávok na žalobcu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 24.01.2018 právny
predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky z titulu zmluvy č. XXXXXX na žalobcu. Toto

oznámenie malo byť doručované žalovanému, čo vyplýva z podacieho hárku zo dňa 25.01.2018. Z
rozhodnutia Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalovaný poberá k 01.01.2018 invalidný dôchodok vo
výške 200,50 Eur mesačne.

9.3. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti, ktoré vystavila spoločnosť Slovenské kreditné karty,

resp. Consumer Finance Holding vyplýva, že v predžalobnej upomienke na doplatenie splatných splátok
bol žalovaný vyzvaný, aby ich zaplatil v zákonnej lehote pod následkom straty výhody splátok, a keďže
túto povinnosť si nesplnil, dlh z kreditnej karty Triangel č. XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom
rozsahu a predstavuje sumu 1.501,48 Eur. Z výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 13.04.2018
a 25.06.2018 vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzýval žalovaného

na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú vyčíslil na sumu 3.465,38 Eur, resp. 3.512,59 Eur. Listom zo dňa
10.03.2018 mal žalovaný požiadať advokátsku kanceláriu E. V. & Q., s. r. o. o poskytnutie splátok vo
výške 15,- Eur k predmetnému dlhu.10. Takto zistený skutkový stav posúdil prvoinštančný súd podľa ustanovení § 1 ods. 1, § 2 písm. a/,
b/, § 3 ods. 1, 2, 6, § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov, § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka a podľa § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11. Na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu, ako
právnická osoba, ktorá podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, a to spoločnosť VÚB

banka a.s., uzavrela so žalovaným formulárovú zmluvu, predmetom ktorej bol poskytnutý úverový
rámec, na základe ktorej žalovaný mohol čerpať finančné prostriedky, pričom ten sa zaviazal ich
splácať. V konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by finančné prostriedky boli poskytované
žalovanému v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, povolania, príp. zamestnania. Keďže
išlo o formulárovú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený, pričom žalovaný nemohol ovplyvniť
takýto obsah, a obsah tejto zmluvy pripravoval právny predchodca žalobcu, súd považoval žalovaného

za spotrebiteľa a právneho predchodcu žalobcu za veriteľa, a to v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, pretože vzhľadom na poskytnuté finančné prostriedky, ako aj dohodnuté
zmluvné podmienky, je zrejmé, že išlo o spotrebiteľský úver. Tento spotrebiteľský úver bol uzavretý na
dobu neurčitú /článok 56 obchodných podmienok/.

12.1. V konaní tiež bolo nesporné, že žalovaný takýto úver čerpal, pričom sa dostal do omeškania s jeho
splácaním. Súd v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu, keďže žalobca, na ktorého bola postúpená
pohľadávka, odvodzoval aktívnu legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú predložil, resp.
žiadosti o prevod pohľadávky, pričom jeho právnym predchodcom bola banka.

12.2. Napriek tomu, že súd pripustil zmenu na strane žalobcu, v zmysle § 80 CSP, z
ustálenej judikatúry a to uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.12.2011 spisová značka
6Cdo/42/2011 vyplýva, že súd nemá v rámci rozhodovania o zmene žalobcu hodnotiť právne úkony
z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z
pohľadu hmotno-právnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci

samej s tým, že súd pri rozhodovaní o súhlase so zmenou žalobcu musí len posúdiť,
či žalobca preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely takéhoto rozhodnutia
stačí preukázanie, že nastala formálno-právna skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za
následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd však v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť či
sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotno-právnej úpravy.

12.3. Z uvedených dôvodov tak súd napriek tomu, že pripustil zmenu na strane žalobcu, má oprávnenie
pri rozhodovaní vo veci samej hmotnoprávne preskúmať platnosť resp. neplatnosť postúpenia
pohľadávok.Pripostupovanípohľadávok zostranybankynainýsubjektjepotrebnéokremvšeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, a to § 524 a nasl. aplikovať aj osobitné ustanovenia uvedené v §

92 ods. 8 zákona o bankách. Zákon o bankách nad rámec pravidiel, ktoré sú upravené v Občianskom
zákonníku, sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.

13.1. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa
28. marca 2018, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách celkom jednoznačne

definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke, buď inej
banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky, z
ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky
klientovi,abypohľadávkusplniladruhounepretržitéviacnež90dnítrvajúceomeškanieklientasplnením
čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje

úpravu situácie, v ktorej banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte
pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní;
okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak
súčet všetkých omeškaní klienta s plnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval
kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok.

13.2. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že bankovú pohľadávku je možné postúpiť
iba v tej časti, ktorá je po splatnosti a po písomnej výzve na plnenie, pričom výzva musí byť urobená
zo strany banky a omeškanie klienta musí trvať viac ako 90 dní. Súd následne preskúmal platnosťpostúpenia pohľadávky, a dospel k názoru, že žalobca nepreukázal zákonné podmienky pre postúpenie
takejto pohľadávky, a teda nie je podľa názoru súdu aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Považoval
za potrebné uviesť, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že došlo k zosplatneniu úveru v

zmysle§53ods.9Občianskehozákonníka,pretožebolapreukázanálenskutočnosť,že dňa06.01.2015
oznámila spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., resp. Slovenské kreditné karty žalovanému
zosplatnenie úveru.

13.3. Na to, aby mohla byť úspešne zosplatnená pohľadávka, musí predchádzať upozornenie banky

adresované klientovi - žalovanému v lehote nie kratšej ako 15 dní o tom, že banka môže zosplatniť
úver z dôvodu, že je v omeškaní so splátkami viac ako tri mesiace. Súdu však nebol predložený žiadny
listinný dôkaz, z ktorého by vyplýval takýto postup banky a z ktorého by tiež vyplývalo, že právny
predchodca žalobcu doručil účinným spôsobom upozornenie, v ktorom by bol žalovaný poučený na
následky omeškania so splácaním úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu
tak podľa názoru súdu nedošlo platným spôsobom k zosplatneniu pohľadávky zo strany právneho

predchodcu žalobcu.

14.1. Súd prvej inštancie považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti urobila spoločnosť Consumer Finance Holding, resp. Slovenské kreditné karty.
Takáto spoločnosť však nebola zmluvným účastníkom úverového vzťahu, pričom v konaní nebolo

preukázané, že by takáto spoločnosť bola oprávnená konať za právneho predchodcu žalobcu, pretože
zmluvu uzatvárala Všeobecná úverová banka. Zo žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Triangel
vyplýva, že za VÚB a. s. vykonáva vybavovanie reklamácie, resp. zákaznícky servis Slovenské
kreditné karty a. s. Z tohto ustanovenia však nemožno vôbec odvodiť, že Slovenské kreditné karty,
resp. Consumer Finance Holding boli oprávnení predčasne zosplatniť predmetný úver. Uviedol, že z

obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, je v prvom článku určený
správca, a to Slovenské kreditné karty a. s., alebo iný subjekt, ktorého banka poverí správou kariet a
písomne o tom informuje klienta.

14.2. V konaní však žalobca a ani jeho právny predchodca nepreukázal, že by informoval žalovaného

o tom, že správca kariet je oprávnený zosplatniť takýto úver, pričom v žiadosti o vydanie kreditnej
platobnej karty absentuje podpis spoločnosti Slovenské kreditné karty a. s., pretože tá obsahuje iba
podpis právneho predchodcu žalobcu. Z týchto dôvodov má súd za to, že oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti bolo urobené neoprávnenou osobou, a preto je takýto právny úkon neúčinný voči
zmluvným stranám úverového vzťahu, resp. ich právnym nástupcom a z tohto dôvodu neboli splnené

ku dňu postúpenia pohľadávky zákonné predpoklady pre jej platné postúpenie, pretože predmetná
pohľadávka, ktorá bola postúpená, nebola v čase jej postúpenia splatná.

14.3. Okrem toho v súdnom konaní nebolo preukázané zo strany žalobcu, resp. jeho právneho
predchodcu, že v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách vyzval žalovaného osobitnou výzvou na úhradu

dlžnej sumy z predmetného úveru. Keďže pohľadávka bola postúpená v rozpore so zákonom, a to §
92 ods. 8 zákona o bankách, ide o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a
z tohto dôvodu žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, preto súd žalobu zamietol v
celom rozsahu.

15. Konanie čiastočne zastavil čo do sumy 1.408,82 Eur s príslušenstvom v zmysle § 145 ods. 2 CSP,
pretože právny zástupca žalobcu, ktorý je oprávnený disponovať s predmetom konania, zobral svoju
žalobu čiastočne späť a to do začiatku pojednávania. Z uvedených dôvodov tak aj prípadný nesúhlas
zo strany žalovaného by bol neúčinný.

16. Prvoinštančný súd uviedol, že nevydal vo veci rozsudok pre uznanie tak ako sa ho dožadoval
žalobca, pretože žalovaný bol spotrebiteľ, ktorý nemá právnické vzdelanie a potrebnú vedomosť
o tom, že si voči nemu uplatňoval pohľadávku neoprávnený subjekt, a teda v prípade, ak by mal o
tom vedomosť, tak by neurobil takýto uznávací prejav. Z tohto dôvodu je takýto uznávací prejav zo strany
žalovaného neúčinný a súd na neho neprihliadol. Okrem toho v podanom odpore žalovaný uviedol, že

uznávanárokčodozosplatnenejistiny,avšakakoneskoršiesámpoukázal,tátoistinasaneustálemenila
napriek tomu, že mal schválený určitý úverový rámec. Zároveň právny predchodca žalobcu v podanej
žalobe nešpecifikoval, v akej výške si uplatňuje zosplatnenú istinu zo žalovanej sumy. Z uvedených
dôvodov tak takýto prejav vôle žalovaného nemožno považovať za dostatočne určitý, pretože v podanejžalobe si uplatňoval právny predchodca žalobcu dlh vo výške 2.910,30 Eur a až následne zobral svoju
žalobu čiastočne späť a uplatňoval si iba nesplatenú istinu úveru. Keďže ide o spotrebiteľa a jeho prejav
uznať takýto nárok nebol dostatočne jasný a zrozumiteľný, súd aj z tohto dôvodu neprihliadal na takéto

uznanie nároku, a preto nevydal rozsudok pre uznanie, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre
takýto procesný postup.

17. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, pretože
žalovaný mal úspech v celom rozsahu v súdnom konaní, resp. čiastočné zastavenie konania zavinil

žalobca, nakoľko zobral svoju žalobu čiastočne späť bez uvedenia relevantného dôvodu, ktorý by zavinil
žalovaný. Avšak žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, preto mu súd nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

18. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým podľa ust. § 365 ods. 1
písm. h/ C.s.p. napadal predmetný rozsudok vo výroku č. II, ktorým súd I. inštancie žalobu v prevyšujúcej

časti zamietol a v súvisiacom výroku č. III o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd na základe
ustanovenia§388C.s.p.rozsudoksúduI.inštancievnapadnutejčastizmeniltak,žezaviažežalovaného
zaplatiť žalobcovi 1501,48 €, úrok z omeškania vo výške 8,00 % p.a. zo sumy 1501,48 € od 21.11.2017
do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu
trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

19. Odvolanie odôvodnil tým, že súd I. inštancie rozhodol v tomto spore v rozpore so zásadou
kontradiktórnosti konania a ust. § 282 C.s.p., keď žalobu v časti o zaplatenie 1501,48 € s prísl. zamietol,
pričom pri rozhodovaní neprihliadol na uznávací prejav žalovaného a na návrh žalobcu na rozhodnutie
sporu rozsudkom pre uznanie nároku. Rozhodnutie súdu I. inštancie nie je správne.

20.1. Žalovaný žalobcom uplatnený nárok nerozporoval, naopak, vo svojom vyjadrení uviedol, že nárok
žalobcu v časti zosplatnenej istiny uznáva, čo konštatuje aj súd v odôvodnení predmetného rozsudku.
Suma zosplatnenej istiny predstavuje sumu 1501,48 €, čo bolo preukázané aj oznámením predchodcu
žalobcu zo dňa 06.01.2015.

20.2. Z vyjadrenia žalovaného nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že nárok, ktorého
zaplatenie je predmetom tohto sporu žalovaný uznáva. Podporne odkázal na právne závery vyjadrené
v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/660/2014 ako aj v rozhodnutí Krajského súdu v
Trnave, č. k. 24Co/345/2016-67. Požiadavka určitosti uznávacieho prejavu je v zmysle súdnej judikatúry

splnená aj bez výslovného použitia výrazu uznanie dlhu, ak je z okolností prípadu nepochybné, že
išlo o uznávací prejav (R 25/1993). V procesnom práve, v ktorom sa uplatňuje princíp prejavenej vôle
sporových strán, je podľa čl. 11 ods. 1 C.s.p. rozhodujúci obsah a nie forma právneho úkonu.

21. Odvolateľ poukázal na to, že v podaní zo dňa 28.09.2018 navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie

nároku podľa ust. §282 C.s.p. z dôvodu uznania nároku žalovaným. Nakoľko boli splnené zákonné
podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku,
súdI.inštanciemalnazákladeuznávaciehoprejavužalovanéhootomtosporerozhodnúťrozsudkompre
uznanie nároku podľa ust. § 282 C.s.p. bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav, predložené dôkazy a
bez toho, aby vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva, pretože takýto

postup súdu I. inštancie bol v rozpore s podstatou rozhodovania na základe uznania nároku podľa §
282 C.s.p.

22. V prípade uznania nároku žalovaným súd neskúma hmotnoprávne predpoklady uznania (Števček,
M., Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck,

2012, s. 555). Takéto posudzovanie skutkového a právneho stavu je potom logicky pojmovo vylúčené
i v prípadnom odvolacom konaní, pretože by tým priamo negovalo podstatu rozhodovania na základe
uznania nároku a procesnoprávne účinky uznávacieho úkonu žalovaného, ktoré nie je možné vziať späť
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z18. marca 1999, sp. zn. 6 Obo 380/98, publikované
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 10/2000).

23. K účinkom procesného úkonu uznania nároku podporne odkázal na Uznesenie Najvyššieho súdu
SR pod sp. zn. 3 Obo 38/2009 zo dňa 25.3.2010. Prípadná argumentácia súdu I. inštancie o potrebe
vykonania ex offo súdnej kontroly z dôvodu spotrebiteľského charakteru sporu aj v prípade procesnéhouznania nároku je bez opory v práve. C.s.p. v ust. § 282 jednoznačne stanovuje, že v prípade
uznania nároku žalovaným súd na návrh žalobcu rozhodne rozsudkom pre uznanie. Pre spotrebiteľské
spory žiadna výnimka v tomto smere neplatí, žiadnu výnimku neuvádza ani C.s.p. vo svojej tretej časti,

druhá hlava, diel prvý. Pre prípad dohody sporových strán súlad s hmotným právom súd posudzuje len
v prípade schvaľovania súdneho zmieru (§ 148 ods. 2 C.s.p.).

24. Súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, čo bol však vzhľadom
na vyššie uvedené nesprávny procesný postup, vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky na

rozhodnutie vo veci rozsudkom pre uznanie. Len pre úplnosť žalobca uviedol, že uznesením zo dňa
01.08.2018 súd vyhovel návrhu na zmenu strany sporu. Správnym procesným postupom by súd I.
inštancie žalobe vyhovel v žalobcom upravenom rozsahu a vo veci by rozhodol rozsudkom pre uznanie
nároku podľa ust. § 282 C.s.p. Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
I. inštancie zmenil v súlade s petitom tohto odvolania. Proti žalovanému si uplatnil náhradu trov konania
za zaplatený súdny poplatok v konaní pred súdom I. inštancie, za zaplatený súdny poplatok za podané

odvolanie, náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci podľa § 13a ods. 1 písm.
a), c), vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného
rozkazu, odvolanie zo dňa 12.02.2019).

25. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

26. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď

v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby a výroku o náhrade trov konania podľa § 387
ods. 1 CSP ako vo výrokoch vecne správne potvrdil.

27.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

27.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 187 ods. 2 CSP).

28. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,

ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

29. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú
postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy ako aj judikatúru a vo veci aj
správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi
závermi napadnutého rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšku žaloby, uvedenými
v jeho odôvodnení.

30. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

31. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že
„Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal.“(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

32. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o doplnení niektorých zákonov, v

znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere

podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa dôvodovej správy k zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 ZoB na mysli
oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla
určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a

nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky,
úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa
požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa.
Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas
trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad

nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a
zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym
predpisom upravenou činnosťou.

34.1. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci hlavným právnym problémom je otázka platnosti

či neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa § 39 OZ, ako aj otázka, či súd môže ex
offo (z úradnej povinnosti) zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prípade, že po
podaní žaloby žalovaný uznáva nárok žalobcu uplatnený v žalobe, a tiež aké podmienky pre postúpenie
pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods.
8prvávetaZoBmusiabyťsplnené,abydošlokplatnémupostúpeniupohľadávkybankyvočižalovanému

na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo v prípade ich nedodržania prichádza sankcia v
podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia.

34.2. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej
nie je cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy

o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí
prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom
ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.

35. K odvolateľovej argumentácii, že prvoinštančný súd nesprávne procesne postupoval, keď skúmal

aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a nevyhovel žalobe žalobcu rozsudkom pre uznanie, hoci boli splnené
podmienky na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre uznanie, pričom súd prvej inštancie uznesením zo
dňa 01.08.2018 súd vyhovel návrhu na zmenu strany sporu, odvolací súd poznamenáva, že otázku
aktívnej vecnej legitimácie v súdnom spore súd skúma vždy aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiadnastrananenamieta;rozhodnutiesúduopristúpeníazmenesubjektovvkonaníjeprocesnýmrozhodnutím,
ktoré vymedzuje okruh strán v konaní, bez toho, aby riešilo či sa zaoberalo otázkou vecnej legitimácie
strán v konaní, teda či a ktorej strane svedčí hmotné právo a ktorá strana je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti, o ktorú v konaní ide. Otázku vecnej legitimácie súd posudzuje až v rozhodnutí o veci samej
a až po jej posúdení sa môže zaoberať posudzovaním podmienok na vydanie rozsudku pre uznanie
nároku v zmysle § 282 CSP. Ak súd v konaní zistí nedostatok vecnej legitimácie žalobcu, napríklad v
dôsledku neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ako sa to stalo aj v tejto posudzovanej veci, je to
dôvod na zamietnutie žaloby, bez ohľadu na to, že žalovaný či už v písomnom vyjadrení k žalobe alebo

na pojednávaní nárok uplatnený žalobou uzná.

36. Súd prvej inštancie sa v tejto veci veľmi podrobne vysporiadal so všetkými relevantnými dôvodmi
týkajúcimi sa neplatnosti právneho úkonu o postúpení pohľadávky, a preto odvolací súd si tieto
skutočnosti všimol a v plnom rozsahu s jeho uvedenými argumentmi súhlasí a navyše poukazuje aj
na to, že odvolateľ v odvolaní vôbec nenamietal nosné dôvody rozhodnutia prvoinštančného súdu o

nedostatku vecnej legitimácie žalobcu v dôsledku neplatnosti dohody o postúpení pohľadávky ako aj o
tom, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo urobené neoprávnenou osobou.

37. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby a výroku o náhrade trov konania podľa

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

38. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP)
odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v odvolacom
konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

39. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).