Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 1T/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815010011
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Török

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6815010011.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Marianom Törökom v trestnej veci proti obžalovanej A.. D. J.

pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 24. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

A.. D. J. rod. J., nar. XX. O. XXXX v E.
Y., trvalým bydliskom v X. na ulici
Č. Č.. XXXX/X, B.,

j e v i n n á, ž e

27. marca 2014 o 14. 55 h ako poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti Nemocnicou s poliklinikou,
n.o. so sídlom v X. na ulici P. Č.. XX (ďalej len „NsP“) určená službukonajúca ošetrujúca lekárka na
detskom oddelení NsP, pri príjme pacienta maloletého A. U.., nar. XX. O. XXXX v X. S. naposledy trvalým

bydliskom v A. Č.. XXX, v okrese X. na detské oddelenie nesprávne zhodnotila klinický stav pacienta
s hydrocefalom a zavedeným ventrikuloperitoneálnym shuntom (ďalej len „VPS“), ktorý sa prejavoval
spavosťou,zvracaním,neprijímanímstravyatekutíncezústaareagovanímlennabolestivépodnetyako
začínajúcuinfekciuhocivzhľadomnaskutočnosť,ževedela,žepacientodnarodeniatrpíhydrocefaloma
mázavedenýVPSavyššieuvedenépríznakymôžusvedčiťajprejehoporuchu,kuktorejajvskutočnosti
došlo a to najviac 24 hodín pred jeho prijatím na detské oddelenie a preto mala indikovať okamžité
vyšetrenie neurológom, neodkladné CT vyšetrenie mozgu a vyšetrenie očného pozadia, ktorými bolo
možné včas diagnostikovať poruchu VPS, následne mala vykonať opatrenia smerujúce k okamžitému

umiestneniu na vyššom odbornom pracovisku, nakoľko NsP v X. nebola na všetky tieto vyšetrenia
dostatočne vybavená, čím porušila § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v
znení účinnom v čase spáchania skutku, teda nevykonala všetky zdravotné výkony na správne určenie
choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu
osoby pri zohľadnení súčasných poznatkom lekárskej vedy, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu telesnej
teploty pacienta, k zástave srdcovej činnosti a dýchania, po následnej resuscitácii 28. marca 2014 v
čase cca od 06.55 h do cca 07.12 h k mozgovej smrti pacienta z dôvodu jeho ťažkého opuchu pri

hydrocefale a dňa 29. marca 2014 o 12. 05 h na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny Detskej
fakultnej nemocnice s poliklinikou v I. I., kde bol prevezený rýchlou zdravotníckou záchrannou službou
(vrtuľníkom) aj k jeho úmrtiu.

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania - porušením

dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,t ý m s p á c h a l a

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Z a t o j e j s ú d u k l a d á

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. j/ Tr. zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona, trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. l písm. a/ Tr. zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa §
50 ods. 1 Tr. zákona jej určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona ukladá obžalovanej aj trest zákazu činnosti vykonávať lekársku
prax na dobu 3 (troch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených A. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. Č.. XXX, okres X.

a A.. G. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. Č.. XXX, okres X., zastúpených Mgr. Elenou Szabóovou,
advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, Hlavné námestie č. 7, zapísanou v zozname advokátov SAK
pod číslom 3393 s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Vykonaným dokazovaním výsluchom obžalovanej A.. D. J., svedkov a poškodených A. U. a A.. G. U.,

svedkov A.. M. S., A.. A. Y., I.. W. I., W. A., O. Č., X. A., A. D., znalca A.. J. W.. Prečítaním a oboznámením
dôkazov a to trestného oznámenia, predbežnej správy z pitvy, správy úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pracovnej náplne, pracovnej zmluvy, dohody o zmene pracovnej zmluvy, úmrtného listu,
prepúšťacej správy, prijímacích a prepúšťacích správ, správy o povesti, výpisu z evidencie priestupkov
a odpisu registra trestov a ďalších, ustálil súd skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.
Obžalovaná A.. D. J. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a ako obžalovaná nevypovedala a
keďže nevypovedala ani v prípravnom konaní nebola čítaná táto výpoveď. Obžalovaná sa ku skutku
vyjadrovala len formou vyjadrenia k výpovediam niektorých svedkov a k dôkazom.
Poškodený A. U. ako svedok vypovedal, že dva dni pred tým, než bol jeho syn A. prijatý do nemocnice

v X. bol prepustený z I. I. po operácii nôžky. Pred uvedeným prepustením boli vykonané kompletné
vyšetrenia a tento bol v 100 % zdravotnom stave. Bol v poriadku a vadila mu len bandáž na nohe. V
stredu bol v poriadku, vo štvrtok ho ráno zobudil, bol spavý ešte aj hodinu po zobudení v čase keď sa
spavosť už nemala prejavovať. Pri raňajkách sa mu pozvracal, preto kontaktoval detskú lekárku A.. D.
aby zistil ako postupovať ďalej a na jej pokyn ho dopoludnia sledoval. Opäť ju telefonicky kontaktoval

po 12-tej hodine a doporučila mu, že ak sa jeho stav do hodiny nezlepíš má volať rýchlu zdravotnú
pomoc, aby A. previezli do nemocnice v X.. Následne navštívil osobne rýchlu zdravotnú službu a po
telefonickom kontakte bol z dispečingu daný súhlas a pokyn na prevoz A. do nemocnice v X.. K A. prišla
záchranárka s vodičom a po zistení stavu vykonali prevoz do nemocnice v X.. Následne bol chlapec
podrobený základnému vyšetreniu, snažili sa mu zobrať krv, čo sa nedarilo, následne mu bola nasadená

infúzia, bol prevezený na izbu, kde s ním svedok ostal. Postupom času sa jeho zdravotný stav začal
zhoršovať a svedok sa dozvedel, že chlapec je mierne dehydratovaný a treba mu doplniť tekutiny. S
príchodom večerných hodín sa jeho zdravotný stav rapídne zhoršoval a začal vydávať hlasité stony,
čo on zhodnotiť nevedel. Ale sestrička zistila teplotu 40 stupňov a následne mu začala dávať zábaly a
paralen proti teplote. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že okolo pol noci prišla lekárka pozrieť chlapca

ale keď bola privolaná k pôrodu odišla. Uvedená lekárka - obžalovaná bola do polnoci pozrieť A. dva
až trikrát. Starostlivosť potom ostala na sestričke, ktorá od polnoci prišla až okolo štvrtej. Chlapec okolo
druhej stíchol a tak si svedok myslel, že sa voľajako ukľudnil alebo sa mu podarilo zaspať. Ráno keď si
všimol, že mu začínajú černieť nechty urgoval lekárov. Za chvíľu bola plná izba personálu a keď videli,
že je zle začali s oživovaním. Celá resuscitácia trvala asi 17 minút, po ktorej chlapec bol opäť nahodený

na kardiovaskulárny systém a začal dýchať, bol zaintubovaný a preložili ho na áro. To už bolo ráno,keď čakal aj na manželku aby ho videla. Keď vyšiel službukonajúci lekár ukrajinského pôvodu ten mu
vysvetlil, že chlapec bude transportovaný do I. I. na detskú fakultnú nemocnicu. Okolo 08:30 h prišiel
z I. I. vrtuľník s lekárkou z rýchlej lekárskej záchrany, ktorá mu povedala, že nemôže ísť s nimi, aby si

o 12:00 zatelefonoval. Keď tak urobil, do telefónu mu oznámili skonštatovanie, že im je ľúto, ale A. už
možno bude mŕtvy. Následne bol odpojený od prístrojov a v sobotu o 13:00 bol vyhlásený za mŕtveho.
Uvedený svedok na kladené otázky ešte uviedol, že chlapec bol postihnutý na ľavú stranu na detskú
mozgovú obrnu, komunikoval vizuálne, nie rečou, chodil s problémami ale chodil. Naučili ho v siedmich
rokochchodiť.KedybolavykonanáposlednákontrolafunkčnostiVPSktomusanevedelvyjadriť,uviedol

však, že je to zaznamenané v zdravotnej dokumentácii. Obžalovaná sa k výpovedi uvedeného svedka
vyjadrila, a vo vyjadrení okrem iného uviedla, že keď sa vrátila z pôrodnice komunikovala so svedkom,
pýtala sa ho ako je s A.Š. a on jej povedal, že teplota poklesla a zaspal. U A. bola niekoľkokrát, nie že
dva až trikrát, a stále podľa potreby doplnila do infúzie čo bolo potrebné. Svedok jej ešte povedal, že
keď A. nedostane tie svoje tabletky potom je nekľudný a že si s ním nebudú vedieť dať rady.
Ako svedkyňa vypovedala aj poškodená A.. G. U., matka maloletého, kde okrem iného uviedla, že

kritického dňa t. j. 27. 03. 2014 bola na pracovnej ceste a vrátila sa presne vtedy, keď syna A.
rýchla zdravotná služba nakladala a odvážala, teda syna už nevidela. Na nasledujúci deň išla prvým
autobusom, keďže v noci jej volal manžel, že ich prevezú. Keď s manželom čakali, prišla záchranná
prepravná služba z I. I. a syna odviezli. Ohľadom svojho syna v podstate s nikým z personálu
nekomunikovala. Čo sa týka kontroly VPS uviedla, že naposledy boli asi trištvrte roka predtým a je o

tom správa. Svedkyňa tiež uviedla, že sa v minulosti stalo, že po ošetrení syna v nemocnici v X. bol
prevezený do I. I., o tom sú záznamy. V ktorých prípadoch to bolo kvôli VPS, to nevedela uviesť.
Svedok A.. M. S. vypovedal, že je zamestnaný v rC. nemocnici ako lekár. S obžalovanou je vo vzťahu
ako kolega a poškodených nepozná. Ráno bol privolaný na detské oddelenie personálom, že sa jedná
o zhoršený stav pacienta. Po príchode na oddelenie zistil, že pacient potrebuje byť resuscitovaný, preto

začali s resuscitáciou. Po krátkom čase bol preložený na oddelenie OAI s tým, že ďalej bol presunutý na
stredisko do I. I.. Prvotné vyšetrenie vykonal po príchode na izbu a pacient sa nachádzal v stave klinickej
smrti. Následne potom v rámci starostlivosti o pacienta vykonal sekundárne vyšetrenie. K presnému
času resuscitácie sa nevedel vyjadriť, bolo to ráno pred siedmou hodinou. Okrem neho sa pri resuscitácii
nachádzala A.. J. a A.. Y. a k ostatnému personálu sa vyjadriť nevedel. K resuscitácii uviedol, že sa riadil

metodickými postupmi, pacient bol napojený na pľúcne prístroje, dostal liek - adrenalín a asi po troch -
štyroch minútach bola reakcia srdca. K preloženiu do I. I. uviedol, že je to pravidlo, že detský pacient po
resuscitácii musí byť preložený na vyššie pracovisko, teda špecializované detské pracovisko, kde sa mu
vie poskytnúť najkvalitnejšia pomoc. Do I. I. bol odvezený asi po hodine od preloženia na jeho oddelenie.
Svedkyňa A.. A. Y. v deň, keď bol maloletý prijatý na oddelenie, tak jej končila služba a bola pripravená,

že odchádza avšak pýtala sa, či má niečo pomôcť a keďže jej pani doktorka povedala nie, odišla.
Nasledujúci deň prišla do práce pred 07:00 h ešte nebola prezlečená, keď sestrička oznámila, že malý
nedýcha, preto hneď išla pozrieť, čo sa deje. Pacient bol bledý, ťažko bolo povedať či dýcha, akciu
ešte zachytila, avšak či bola, ťažko povedať. Toto šla oznámiť A.. J., že musia začať s resuscitáciou.
Robili vonkajšiu masáž srdca, bol pripojený na kyslík a robili umelé dýchanie, keď zistili, že to neuspeje

volali áro. Prišiel lekár a asi aj dve sestričky. Resuscitáciu prebral lekár a usmerňoval ďalší priebeh.
Bol donesený aj defibrilátor. Pacient bol napojený, výboj však nebol potrebný, pretože naskočila akcia a
pacient bol prevezený na áro. Kto inicioval prevoz do I. I. nevedela uviesť, nevedela uviesť či to nebolo
áro.
Svedkyňa I.. W. I. vypovedala, že pracuje ako vedúca sestra na oddelení anesteziologickej medicíny.

Mala službu v rannej zmene, ktorá začína od 06:00 h keď boli privolaný na resuscitáciu na detské
oddelenie. Bolo to medzi 06:00 - 07:00 hod. ako prvý išiel lekár A.. S. a ona šla za ním. Nevedela sa
vyjadriť ako prebiehala resuscitácia, keď dieťaťu nabehla akcia tak išli na áro. Kto vybavoval prevoz do
I. I. nevedela uviesť. Záverom svojej výpovede ešte chcela doplniť, že poďakovanie patrí A.. J., pretože
ona urobila všetko čo bolo potrebné a nie oni.

Svedkyňa W. A. zamestnaná ako zdravotná sestra na detskom oddelení vypovedala, že do práce
prišla na rannú službu od 06:00 do 18:00 h. Okolo pol tretej doviezla rýchla zdravotná pomoc pacienta
v sprievode otca. Umiestnili ho na vyšetrovňu a upovedomila A.. J., že majú pacienta. Odobrali mu
krv, dali infúziu, merali tlak a potom mu dali saturáciu na sledovanie stavu srdca. Teplota ešte nebola
vysoká spolu s otcom bol premiestnený na izbu a čakali na výsledky. Keďže otec oznámil, že pacient

je nejaký teplý zistili teplotu, podali mu paralen a okolo 18:45 h prišla druhá sestrička na výmenu.
Pri vstupných vyšetreniach bol prítomný otec pacienta. Koľkokrát bola pacienta skontrolovať nevedela
uviesť, pretože mala na starosti aj ďalších. Od otca pri preberaní pacienta sa dozvedela, že tento bol v
utorok prepustený z I. I. po nejakom zákroku, avšak netušila po akom. Na kladené otázky k obžalovanejuviedla, že počas služby bola jedna lekárka na detskom aj novorodeneckom oddelení a preto sa musela
starať aj o ďalších.
Svedkyňa O. Č. vypovedala, že nastúpila do nočnej služby a menila sa s pani A.. Chlapec bol na izbe

asi č. 2, keďže mal teploty prezliekali ho, bol spotený na posteľ mu namontovali bočnicu aby nespadol.
Proti teplote mu dávali čipky, lebo lieky cez ústa neprehĺtal. Okrem toho venovala chlapcovi zvýšenú
pozornosť, dávala mu zábaly každých 10-15 min. a naviac pri chlapcovi bol na izbe jeho otec.
SvedokX.A.vypovedal,žepracujeakozáchranár,obžalovanúpoznázvideniaaspoškodeným-pánom
U. sú v priateľskom vzťahu. Keďže majú stanovište neďaleko ako býva pán U. nepamätá presne aký

deň to bol, prišiel pán U. a povedal im, že s chlapcom niečo je. Po nahlásení operačnému stredisku išli
k nim na výjazd, prvotne vyšetrili pacienta a zobrali ho do X. na detské oddelenie do nemocnice. Ďalej
uviedol, že s kolegyňou sú v službe bez lekára a väčšinu pacientov vezú do nemocnice. Svedok tiež
uviedol, že prvotné vyšetrenie, ktoré vykonali spočívalo v tom, že sa zmeral tlak, pulz, saturácia, či je pri
vedomí, či dýcha, merala sa glikémia a zistili, že bol spavý.
Svedkyňa A. D. vypovedala, že pôsobí ako záchranárka a v kritickom čase mala službu. Po príchode

pána U. a vybavení formalít išli na výjazd, vyšetrili jeho syna, naložili do sanitky a previezli do X.
nemocnice. Ona rozhodla, že pôjdu do X. nemocnice, pretože podľa zákona majú ísť do najbližšieho
zdravotníckeho zariadenia. Ďalej na kladené otázky svedkyňa uviedla, že konzultovala áro, kde jej
oznámili, že oddelenie majú plné, preto s pacientom išli na detské oddelenie. Pacienta prevzala A.. J. a
kto tvoril zvyšok personálu nevedela uviesť. K dôvodom prevozu svedkyňa uviedla, že pacient dýchal,

reagoval na bolestivé podnety, bol však spavý a otec hovoril, že celý deň bol už taký, dokonca už aj
večer pred tým. Teda keďže už dlhšie prevládal taký stav, rozhodla o prevoze. Tieto informácie poskytla
pri odovzdávaní pacienta aj A.. J..
Za spracovateľa znaleckého posudku LEGE ARTIS znalecká organizácia s.r.o. bol vypočutý ako
spracovateľ A.. J. W., ktorý pri svojom výsluchu uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na písomne

podanom znaleckom posudku a ďalej k veci vypovedal, že k spracovaniu znaleckého posudku mal
k dispozícii ako podklady spisový materiál, zdravotnú dokumentáciu nebohého, záznamy z jeho
ambulantných vyšetrení a z archívu detskej neurologickej ambulancie v Poprade. Nebohý A. U. trpel
syndrómom zvýšeného vnútrolebečného tlaku zapríčineného poruchou drenážneho systému, ktorý mal
v tele implantovaný pre hydrocefalus. Okrem toho trpel nebohý A. U. v čase prijatia na chronické

ochorenia - Detskú mozgovú obrnu s štvorkončatinovým postihnutím, Chronickým obštrukčným
hydrocefalom so závislosťou od ventrikuloperitoneálnej drenáže s ventilom, Detským autismom a
poruchami správania, stavom po operačnom predlžení Achilovej šľachy trojhlavého svalu lýtka ľavej
dolnej končatiny s naložením redresnej dlahy (25. 03. 2014). Na Detskom oddelení NsP X. bol neb.
A. U. hospitalizovaný od 27. 03. 2014 o 14:55 hod. Podľa prijímacej správy dieťa bolo hospitalizované

na chirurgickom oddelení od 23.-25. 03. 2014, za účelom operačného zákroku - elongácia m.triceps
surae ĽDK, sec. Vulpius, redresná orteza. Po prepustení vraj dieťa bolo viac spavé, v deň príjmu od
rána stav zhoršený, slabo reaguje na vonkajšie podnety, 1x zvracal, nič nepil ani nič nejedol. Pacient bol
privezený o 15.00 hod. v soporoznom stave na hospitalizáciu. Boli bezodkladne vykonané vyšetrenia,
ktoré však neviedli k správnej diagnóze, keďže neboli vykonané všetky, ktoré pre danú diagnózu boli

potrebné. Neboli vykonané najmä neurologické vyšetrenie a vyšetrenie počítačovou tomografiou - CT. Z
príznakov, ktoré sa prejavili u A. nebolo možné jednoznačne myslieť na poruchu drenážneho zariadenia,
pretože uvedené príznaky sa vyskytujú aj pri iných ochoreniach u takto chorých detí. CT vyšetrenie a
ďalšie bolo potrebné naplánovať do 12 hodín od prijatia, pričom postup vyšetrení bol v danom čase
zvolený správne, pretože po prvotných vyšetreniach a zistení, že dieťa je dehydratované vyzvracané,

má málo tekutín a vysokú teplotu, tak bolo potrebné stabilizovať jeho zdravotný stav, t. j. dieťa prijať,
zaviesť vnútrožilovú infúziu, podávať tekutiny a po stabilizácii stavu naplánovať neurologické vyšetrenie
a CT. Časová os vývoja zhoršenia zdravotného stavu pacienta nedovolila tieto zrealizovať, lebo došlo
k prudkému zhoršeniu zdravotného stavu. V momente prijatia sa tieto vyšetrenia nejavili ako okamžite
nevyhnutné, ale najbližších niekoľko hodín ukázalo, že ich odloženie na neskôr nebolo celkom správne.

Uvedené ďalšie vyšetrenia je zvyčajne potrebné vykonať do 12 hodín od prijatia pacienta. Uvedené
vyšetrenia nebolo možné v danom čase vykonať v X. a vyžiadalo by si to preklad alebo konzultáciu
na vyššom pracovisku. Znalec sa tiež vyjadril k výskytu poruchovosti drenážneho systému, ktorý je
implantovaný do ľudského tela, ktorý môže za rôznych okolností a z rôznych príčin zlyhať. Kontrola
funkčnosti by sa mala robiť zhruba jedenkrát za pol roka a ak je stav stabilizovaný, nevyskytujú sa

žiadne neurologické ani psychické príznaky je možné to obmedziť na jedenkrát ročne. Znalec ďalej
uviedol, že aj v prípade vyšetrenia očného pozadia pri poruche drenážneho systému je možné zistiť
opuch terčíka zrakového nervu, ktorý je nepriamou známkou zvýšeného vnútrolebečného tlaku. Tento
opuch je nepriamou známkou aj pri iných chorobách, ktoré nemusia mať zvýšený vnútrolebečný tlak. Kďalšiemu postupu pri zistení upchatia drenážneho systému znalec uviedol, že je možné mechanickým
pumpovaním silikónovej hadičky alebo pumpičky, ktorú mal implantovanú v záhlaví v podkoží zistiť, či
sa dá ventil prepumpovať. Ak je ten vankúšik tvrdý, nestlačiteľný palcom, znamená to, že je systém

niekde upchatý, potom je možné resp. potrebné ihlou napojenou na striekačku po vpichnutí do vankúšika
otiahnuťzmozgovýchkomôrpotrebnémnožstvomozgovomiechovéhomokuabysaznížilvnútrolebečný
tlak do času keď bude pacient prichystaný na operačnú revíziu. Jedná sa však o vysokošpecializovaný
zákrok a v praxi ho dokážu vykonať neurológovia, ktorí sa starajú o takéto deti alebo neurochirurgovia.
Je to stav, ktorý je potrebné riešiť do 12 hodín. U uvedeného pacienta znalec predpokladá, že drenážny

systém sa mohol upchať možno 24 hod. pred vznikom jeho príznakov. Uvedené príznaky mali však
dramatický a rýchly priebeh. Pacient bol konštitučne aj celkovo polymorbídny, teda viac chorý, preto aj tá
poruchadrenážnehosystémumalatakrýchlyaprepacientazávažnývplyv.Znalectiežkonštatoval,žeje
správne najprv stabilizovať zdravotný stav pacienta a následne realizovať preklad na vyššie pracovisko.
Na otázku, či je možné vyjadriť sa k tomu, či by vôbec pacient mohol prežiť preklad na vyššie pracovisko
znalec uviedol, že za preklad pacienta na iné pracovisko je vždy zodpovedný odosielajúci lekár, ktorý

o transporte rozhoduje, ten je povinný zvážiť vhodnosť a spôsob transportu, či lekárskou službou prvej
pomoci, či vrtuľníkom a či vôbec. Ak klinický stav nie je stabilizovaný ale prudko sa zhoršuje, je vždy na
rozhodnutí lekára, či k transportu dá pokyn a súhlas alebo nie. Znalec uviedol aj to, že ak by došlo k
úspešnej úprave poruchy drenážneho systému, na zdravotný stav oproti času pred vznikom poruchy, by
nedošlo k žiadnej zmene a k recidíve poruchy znalec uviedol, že ďalšia možná porucha vzniká s takou

pravdepodobnosťou ako keby to bol nový drenážny systém.
Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie - súdneho lekárstva je zrejmé,
že príčina smrti maloletého A. U. bola navodená stavom, ktorý bezprostredne súvisí s poruchou
drenážneho systému. Prehliadkou a pitvou bola identifikovaná mozgová príčina smrti pri vodnatieľke
mozgu. Vyšetrením bola ďalej zistená nepriechodnosť cievky, ktorá znamená závažnú poruchu jej

funkcie. Príčina smrti bola navodená stavom, ktorý bezprostredne súvisel s poruchou drenážneho
systému. Včasným liečebným postupom, ktorý by spočíval vo včasnom obnovení funkcie drenážneho
systému bolo možné znížiť riziko úmrtia. Takúto liečbu môže poskytnúť pacientovi špecializované
neurochirurgické pracovisko.
Z ďalších listinných dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané a oboznámené sú pracovné

zmluvy, náplne a dodatky k týmto týkajúce sa výkonu práce obžalovanej A.. D. J.. Z úmrtného listu
je zrejmé, že A. U., nar. XX. O. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX. Ďalej sa súd oboznámil s lekárskymi
správami, prepúšťacími správami zo zdravotnej dokumentácie, ktoré sa nachádzajú v spise.
Podľa správ je obžalovaná v mieste bydliska aj zamestnávateľom hodnotená kladne. Súdne trestaná
nebola.

Na základe dôkazov, ktoré boli vykonané tak, ako je to uvedené vyššie je možné na jednej strane
jednoznačne konštatovať, že po zhoršení zdravotného stavu maloletého A. U. bol tento prevezený do
nemocnice v X. dňa 27. 03. 2014 v popoludňajších hodinách, kde bol prijatý po vyšetrení na detské
oddelenie. Podľa vyjadrenia znalca A.. J. W. bol postup nemocnice a personálu po prijatí A. správny
keďže bol tento dehydratovaný bolo potrebné jeho zdravotný stav stabilizovať, čo vykonané bolo a keď

mu stúpla teplota boli vykonané úkony na jej zníženie.
Znalci z odboru súdneho lekárstva však jednoznačne uviedli, že príčina smrti maloletého A. U.. bola
navodená stavom, ktorý bezprostredne súvisel s poruchou drenážneho systému, teda systému, ktorý
odvádzal mozgovo miešny mok z komorového systému jeho mozgu do dutiny pobrušnicovej. Každé
oddialenie v diagnostike popísaného stavu spôsobujúce oddialenie liečby a zvyšuje úmrtnosť na túto

komplikáciu. Včasným liečebným postupom, ktorý
by spočíval vo včasnom obnovení funkcie drenážneho systému bolo možné znížiť riziko úmrtia, kde
takúto liečbu môže poskytnúť pacientovi špecializované neurologické pracovisko. Tento záver znalcov z
odboru súdneho lekárstva, ako i záver znalca na hlavnom pojednávaní je podporený i ďalšími listinnými
dôkazmi a to lekárskymi správami zadováženými a oboznámenými na hlavnom pojednávaní vrátane

protokolu o vykonanom dohľade č. 340/2014, ktorého súčasťou je aj zápisnica o prerokovaní písomných
námietok dohliadajúceho subjektu k protokolu o vykonanom dohľade. Všetky tieto listinné dôkazy, ako
i závery znalcov preukazujú jednoznačne, že minimálne v časovom horizonte 12 hodín od prijatia, t. j.
od 14.55 h dňa 27. 03. 2014 mala obžalovaná zabezpečiť prevoz maloletého na vyššie špecializované
pracovisko eventuálne s takým to pracoviskom konzultovať zdravotní stav pacienta za účelom ustálenia

správnych liečebných postupov a v týchto intenciách postupovať, čo obžalovaná nevykonala.
Obhajoba obžalovanej, že tak urobila včas (t. j. bezodkladne alebo najneskôr do dvanástich hodín
od prijatia pacienta na oddelenie) nebola žiadnym dôkazom okrem tvrdenia obžalovanej (aj to až
na hlavnom pojednávaní vo vyjadrení) preukázaná. Práve naopak obžalovaná kontaktovala vyššiepracovisko a zabezpečila prevoz pacienta až po zhoršení zdravotného stavu pacienta a jeho upadnutím
do kómy v ranných hodinách nasledujúceho dňa po prijatí pacienta na hospitalizáciu.
Obžalovaná tak svojím nedbanlivostným konaním, vo forme vedomej nedbanlivosti, ktorá spočívala v

tom, že obžalovaná vedela, (vedieť mala a mohla ako lekárka s dlhoročnou praxou, že nevykonaním
všetkých dostupných vyšetrení, naviac u pacienta s tak komplikovaným zdravotným stavom akým
pacientbol,čobyviedlokzisteniupríčinyzhoršeniazdravotnéhostavuanáslednémuzahájeniusprávnej
liečby) že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, t. j. záujem na ochrane
života, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že také ohrozenie života nespôsobí, ale v dôsledku

nezistenia v danom prípade poruchy drenážneho systému a preto nevykonaním opatrení - liečebných
zákrokov na odstránenie poruchy došlo k úmrtiu pacienta ako bezprostredný následok poruchy -
upchatia drenážneho systému na odvádzanie mozgovomiechovej tekutiny z mozgových komôr.
Obžalovaná A.. D. J. tak svojím konaním vo forme vedomej nedbanlivosti naplnila všetky zákonné znaky
trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, keď čin spáchala závažnejším
spôsobom konania, ktorý spočíva v tom, že porušila dôležitú povinnosť (nariadiť vykonať všetky

dostupné vyšetrenia eventuálne zdravotný stav a liečebné postupy konzultovať s vyšším pracoviskom)
a táto povinnosť menovanej plynula zo zákona.
Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal súd z citácie ustanovenia § 149 Tr. zákona, ktorý za
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere od
2 rokov do 5 rokov. V danom prípade pri ukladaní trestu a jeho výmery zistil súd u obžalovanej jednu

poľahčujúcu okolnosť a to, že menovaná viedla riadny život, vykonávala zodpovednú prácu lekárky dlhé
roky, čo je zrejmé z kladných charakteristík a pracovného posudku. Súdne trestaná nebola. Súd nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť a s ohľadom na okolnosti prípadu, ktoré boli na jednej strane vymedzené
vážnym a komplikovaným zdravotným stavom maloletého pacienta, kde aj podľa vyjadrenia znalca
také prejavy s akými bol privezený do nemocnice v inklinovanom čase mohli svedčiť o akomkoľvek

zdravotnomprobléme anadruhejstranenemožnoopomenúťajtúskutočnosť,žepredmetnánemocnica
v ktorej obžalovaná v uvedenom čase pracovala nedisponovala takým oddelením a takým prístrojovým
vybavením, ktoré by umožnilo nariadiť a vykonať celé spektrum potrebných, resp. možných vyšetrení,
tedaajCTvyšetrenia,ktorébyviedlokustáleniupríčinyzhoršeniazdravotnéhostavu,vdanomprípadek
zisteniu poruchy drenážneho zariadenia a keďže ostáva úplne v hypotetickej rovine, kedy by bol správny

čas na prevoz pacienta na vyššie pracovisko, keďže sám znalec skonštatoval, že po prijatí do nemocnice
bol postup personálu správny, keď tieto smerovali k stabilizácii pacienta infúznou liečbou v dôsledku
jeho dehydratácie a po zvýšení teploty liečebnými postupmi k zníženiu tejto teploty, preto dospel súd k
záveru, že trest na spodnej hranici trestnej sadzby je postačujúci a preto uložil obžalovanej trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, avšak nespojený s jeho výkonom, keď výkon trestu obžalovanej

podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
Keďže k spáchaniu trestného činu, aj keď formou nedbanlivostného konania, považoval súd za potrebné
obžalovanej uložiť aj trest zákazu činnosti vykonávať lekársku prax na dobu 3 (troch) rokov.
Poškodení A.. G. U. a A. U. zastúpení právnou zástupkyňou si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu
škody, obžalovaná však v čase skutku pracovala na základe pracovnej zmluvy v Nemocnici X. ako

poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a keďže nie je možné jednoznačne ustáliť, že by zodpovednou
osobou za spôsobenú škodu bola práve obžalovaná, preto súd poškodených s uplatneným nárokom na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré

boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri
vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.