Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Monika Czafiková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203613
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216203613.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: O. F., R..
XX.XX.XXXX, T. D. A. XXXX/X, J., o zaplatenie 5.645,04 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.479,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00
% ročne zo sumy 4.479,94 eur od 15.01.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,72 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.03.2016 doručenou súdu dňa 11.03.2016 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 5.645,04 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa24.05.2012 uzatvoril žalobca so žalovaným Úverovú zmluvu č.
20/246/12, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 6.000,00
eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných

splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 16.05.2022. Po vyčerpaní
poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 17.12.2013
vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedenému na výzve. Pohľadávka
žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zospaltnenia (dňa 14.01.2014) predstavovala 6.080,76
eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 5.645,04 eur; úrokov 368,94 eur, ktoré
predstavujúdohodnutýúrokvzmyslezmluvy,ktorýbolžalovanýpovinnýsplatiťvrámcianuitnýchsplátok
poskytnutéhoúverudopredčasnéhozosplatnenia;úrokovzomeškania6,78eur(každáomeškanádlžná

splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 8,00 %
ročne, úrok z omeškania bol dohodnutý v zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to
v článku Následky porušenia zmluvných povinností); poplatkov 60,00 eur - za upomienky (15 eur za
každú) a výzvu na predčasné splatenie úveru (30 eur) v zmysle Sadzobníka poplatkov, ktoré si žalobca v
súdnom konaní neuplatňuje. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby nerealizoval žiadnu
úhradu. Na základe uvedeného sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia istiny 5.645 eur, úroku
368,94eur,úrokuzomeškania6,78eur,úroku15,90%ročneznezaplatenejistinyvovýške5.645,04eur

od 15.01.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne z nezaplatenej istiny 5.645,04
eur a nezaplatených úrokov 368,94 eur od 15.01.2014 do zaplatenia.3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Úverovú zmluvu č. 20/246/12
zo dňa 24.05.2012, Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.05.2012 a od 01.02.2016, výzvu
na predčasné splatenie úveru zo dňa 17.12.2013, druhú upomienku zo dňa 21.10.2013, Sadzobník

poplatkov.

4. Žalobca na výzvu súdu v podaní doručenom súdu dňa 13.05.2016 bližšie špecifikoval uplatnenú
pohľadávku, zaslal aj históriu transakcií na úvere a výpočet zmluvných úrokov aj úrokov z omeškania.
Dňa 05.12.2016 žalobca doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že po vyčerpaní poskytnutého úveru

žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto
žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru zosplatnil úver dňa 14.01.2014 v zmysle §
565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), v súlade s Úverovou
zmluvou čl. 7, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou
upomienkou zo dňa 21.10.2013. K svojmu podaniu žalobca pripojil prehľad splácania, stav omeškaných
splátok, prepočet zmluvných úrokov, prepočet úrokov z omeškania a doručenku k Výzve na predčasné

splatenie úveru.

5. Žalovaný sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril.

6. Súd vo veci dňa 30.11.2017 vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán. Žalobca svoju neprítomnosť

na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s
predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 24.05.2012 Úverovú zmluvu č. 20/246/12, na základe ktorej

poskytol žalovanému úver vo výške 6.000,00 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné
prostriedky v 120 mesačných splátkach po 100,65 eur. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba
15,9 %, RPMN 18 %, priemerná hodnota RPMN bola 19,59 %, s lehotou splatnosti do 120 mesiacov odo
dňa podpisu zmluvy, pričom banka vykoná poslednú splátku vo výške zostatku úveru s príslušenstvom
v deň uvedený v bode 5.2 (15. deň. kalendárneho mesiaca) posledného mesiaca tejto lehoty a celkovou

čiastkou splatnou spotrebiteľom 12.316,80 eur. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu a bol v omeškaní
s úhradou svojho záväzku, preto podaním zo dňa 17.12.2013 vyzval žalobca žalovaného k splateniu
celej sumy poskytnutého úveru najneskôr do 08.01.2014.

8. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

10. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

11. Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.15. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu

uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

16. Podľa ustanovenia § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa ustanovenia § 9 odsek 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom

úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto
náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

18. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

19. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať

o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,

výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

22. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený
záväzkový vzťah, a to úverovou zmluvou zo dňa 24.05.2012 č. 20/246/12, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.000,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať formou 120

pravidelných mesačných splátok vo výške 100,65 eur. Ročná úroková sadzba bola stanovená na 15,9
%, RPMN vo výške 18 %, pri priemernej hodnote RPMN 19,59%. Je nesporné, že táto zmluva je svojím
obsahom zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, kde žalovaný je spotrebiteľom, ktorý zmluvu
uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti

ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb a žalobca je podnikateľom
v oblasti poskytovania úverov. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu strán tejto
zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvuso žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v
tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom,
rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona

o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je teda potrebné prednostne aplikovať osobitný právny
predpis, a to zákon o spotrebiteľských úveroch, v neupravených otázkach Občiansky zákonník a
Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov.

24.Keďžesúdvyhodnotil,žeúverovúzmluvuuzavretúmedzižalobcomažalovanýmjepotrebnéposúdiť

i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal, či má uvedená zmluva všetky obligatórne
náležitostivyžadovanézákonomospotrebiteľskýchúveroch,pričomdospelkzáveru,žeúverovázmluva
má v tomto smere nedostatky.

25. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o výške, počte a
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov výšku, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). V súlade s ustanovením
§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje
neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V
uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, teda nie je naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Logickýmvýkladomtohtoustanoveniamožnodospieťkzáveru,žezozmluvymusíjednoznačnevyplývať
splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo.
Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok (100,65 eur), avšak pre určenie práv
a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých

splátkach plní osobitne na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky
nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplýva spôsob splácania
úrokov a poplatkov. Predložená zmluva o úvere takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala.
Tieto informácie sú významné pre spotrebiteľa najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe
predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný

úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp., aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku
odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver, preto je potrebné, aby bol s nimi oboznámený ešte
pred uzavretím zmluvy. Ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Napriek tomu, že tento údaj možno z celého obsahu zmluvy
a obchodných podmienok vyvodiť, zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2 písm. f) výslovne

takúto náležitosť vyžaduje. Súd je toho názoru, že konečnou splatnosťou úveru má zákonodarca na
mysli dátum splatnosti, nie určenie spôsobu výpočtu konečnej splatnosti. Ak by tomu tak bolo, znelo
by ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nasledovne: zmluva musí obsahovať
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru alebo
spôsob ich určenia. Význam § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch spočíva vo vedomosti

spotrebiteľa o hraničnom termíne, dokedy musí úver uhradiť už pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a tak posúdiť, či je vôbec spôsobilý v takomto časovom horizonte úver splatiť. Absencia vyššie
uvedených obligatórnych zmluvných náležitostí je sankcionovaná podľa § 11 ods. 1. písm. a) citovaného
zákona nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej
sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

26. Posúdenie zmluvy o splátkovom úvere ako bezúročnej a bez poplatkov pritom nie je ani v rozpore
s rozsudkom Súdneho dvora EÚ č. C-42/15 zo dňa 09.11.2016, ktorý vo svojej odpovedi na 1.
otázku uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva
o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo

forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí
vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom
vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však

vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v
tomtokonkrétnomprípadeideovnútroštátneprávo-zákon,ktorýnadrámecsmernicezakotvilprísnejšie
podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je
viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.27. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza,
že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský

zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie

splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

28. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.

V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

30. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto

prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť
o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o
výkladcontralegemanesmúbyťporušenévšeobecnéprávnezásady.Okremuvedenéhovýkladzákona
nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

31. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

32. Súd je preto toho názoru, že zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti

spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 tohto
zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

33. Keďže poskytnutý úver sa teda v zmysle vyššie uvedeného považuje za bezúročný a bez poplatkov,
má žalobca nárok len na vrátenie ním poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému, teda len na

vrátenie reálne poskytnutej istiny bez poplatkov, úrokov a sankcií. Žalovanému bola reálne poskytnutá
suma 6.000,00 eur, pričom žalovaný vrátil žalobcovi sumu 1.520,06 eur, čo je zrejmé z predloženého
prehľadu čerpania. Žalovaný je teda ešte povinný vrátiť žalobcovi 4.479,94 eur (6.000,00 eur - 1.520,06
eur), preto v tejto časti súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na jej úhradu. Pretože sa žalovaný
s týmto peňažným plnením dostal do omeškania, súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z

omeškaniavovýške8,00%ročnezpriznanejsumy4.479,94eurod15.01.2014(tedadeňnasledujúcipo
zosplatneníúveru)dozaplatenia.Výškuúrokuzomeškaniaurčuje§3ods.1nariadeniavládySlovenskej
republiky 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úroku z omeškania v znení účinnom do 31.01.2013, ktoré
znenie sa vzťahuje na daný prípad, je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Súd po posúdení zmluvy ako bezúročnej teda nepovažoval za dôvodný nárok žalobcu na zmluvné
úroky, a to tak kapitalizované do vyhlásenia predčasnej splatnosti, ako aj nevyčíslené požadované od
vyhlásenia predčasnej splatnosti. Súd ďalej nepovažoval za dôvodný ani nárok žalobcu na vyčíslenýúrok z omeškania vo výške 6,78 eur, keďže vychádzajúc z bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bola
výška jednej bezúročnej a bezpoplatkovej splátky 50,00 eur (6.000,00 eur / 120 splátok). Žalovaný
spolu uhradil sumu 1.520,06 eur, teda viac ako 30 bezúročných a bezpoplatkových splátok úveru. Z

predloženého výpočtu vyčísleného úroku z omeškania je zrejmé, že žalobca tento úrok za predpokladu
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nepočítal správne, keďže nezapočítal celé plnenie žalovaného
na istinu, preto žalobcovi nárok na takto vyčíslený úrok z omeškania nevznikol. V týchto častiach preto
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

35. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2
Civilného sporového poriadku, keďže súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 4.479,94 eur vyhovel a vo
zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca sa pritom podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 5.645,04
eur s príslušenstvom. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu
79,36 %, hrubý úspech žalovaného v rozsahu 20,64 % a tým je daný prevažný čistý úspech žalobcu v
rozsahu 58,72 % (79,36 % - 20,64 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu

účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (§ 38 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.