Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/179/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117213686
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117213686.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu
JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Q. A., H.. XX.X.XXXX, C. N. E.,
R. X, zastúpeného JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom v Hlohovci, Železničná 4/A proti
žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752,
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16,

IČO:47233516,ovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Košice I č.k. 37Csp/113/2017 -117 zo dňa 30.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku I. a III. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v

tomto znení:
a. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.865,21 eura spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 2.865,21 eura od 24.5.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
b. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
c. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorú odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvy o revolvingových úverov č. zmluvy
XXXXXXXXXX, Č.. T. XXXXXXXXXX B. Č.. T. XXXXXXXXXX, tri boli uzatvorené v rovnaký deň,
t.j. 13.2.2015, za rovnakých podmienok (s rovnakou výškou istiny). Žalobca poukázal na konkrétne
absencie povinných náležitostí zmlúv o revolvingových úveroch a neprijateľné zmluvné podmienky

obsiahnuté v týchto zmluvách, preto nie sú v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so
zákonom č. 129/2010 Z.z.

3. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikli zmluvné
záväzkové vzťahy na základe zmlúv o revolvingových úveroch č. XXXXXXXXXX T. M. XX.X.XXXX, Č..
XXXXXXXXXX T. M. XX.X.XXXX B. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 13.2.2015, v zmysle ktorých žalovaný

poskytol žalobcovi úverový rámec vo výške 3 x 1.500,- eur s výškami mesačných splátok v sume 3
x 47,17 eura a s dobou splácania 42 mesiacov. Žalobca sa teda zaviazal vrátiť žalovanému sumu vo
výške 3 x 2.131,14 eura, t.j. 6.393,42 eura, ročná úroková sadzba 17,68%. Poplatok za poskytnutie
úverov bol vo výške 3 x 150,- eur. K týmto zmluvám ich účastníci uzavreli dohody o poskytnutí služby
Č.. XXXXXXXXXX T. M. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX T. M. XX.X.XXXX B. Č.. XXXXXXXXXX T. M.
XX.X.XXXX, na základe ktorých sa žalobca zaviazal platiť poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57% zo

sumy 1.350,- eur, t.j. 34,70 eura mesačne za každú jednu dohodu. Splátka úverov spolu so splátkami
podľa dohôd o poskytnutí služby bola vo výške 3 x po 81,87 eura mesačne. V ten istý deň ako uzavretézmluvy o revolvingových úveroch boli uzavreté aj dohody o poskytovaní služieb Č.. XXXXXXXXXX
T. M.B. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX T. M. XX.X.XXXX B. Č.. XXXXXXXXXX T. M. XX.X.XXXX a
hoci boli uzavreté na samostatných listinách ako samostatné právne úkony, mali tiež povahu formulára

obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotné zmluvy o revolvingovom
úvere. Prvoinštačný súd považoval dojednanie dohôd o poskytovaní služby Č.. XXXXXXXXXX T. M.
XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX T. M. XX.X.XXXX B. Č.. XXXXXXXXXX T. M.Ň. XX.X.XXXX, na základe
ktorýchsažalobcazaviazalplatiťposkytovateľovi(žalovanému)odplatuvovýške2,57%zosumy1.350,-
eur, t.j. 34,70 eura mesačne, čím (žalovaný) nekalo navýšil mesačnú splátku každého jedného úveru

zo sumy 47,17 eura na sumu 81,87 eura, za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za absolútne
neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný ako veriteľ neuviedol
v zmluvách o revolvingových úveroch Č.. XXXXXXXXXX T. M. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX T. M.
XX.X.XXXX B. Č.. XXXXXXXXXX T. M. XX.X.XXXX všetky podstatné náležitosti predpokladané v
ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy

a to napr. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, resp. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v dôsledku čoho súd považuje predmetný spotrebiteľský
úver za bezúročný a bez poplatkov (ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v

znení účinnom do 31.3.2015). Keďže podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom do 31.3.2015, t. j. v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia, v zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y). Pokiaľ žalovaný v súvislosti so skúmaním náležitosti úverovej zmluvy podľa
§ 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. poukázal na závery Súdneho dvora EÚ (tretej komory)
vyslovené v rozsudku zo dňa 09. novembra 2016 vo veci Home Credit Slovakia a.s. v. E. C., 42/15,

ktorý konštatoval, že Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok. Rovnako aj Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať
v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi

splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu,
aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Prvoinštačný súd
následne právne uzavrel, že je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. To však
neznamená, že sa automaticky uplatní Smernica. V takom prípade súd totiž skúma, či môže Smernici

priznať priamy účinok, a ak jej priamy účinok poskytnúť nemôže, tak či jej môže priznať nepriamy účinok
(teda vykladať zákon eurokonformne), alebo či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže. V prípadoch,
kedy vnútroštátne súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zák. č. 129/2010 Z.z., resp. Smernice, sa bude jednať o
spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy

účinok. Vzhľadom na explicitné znenie zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov
a splátky poplatkov, ak by súd vyložil toto ustanovenie eurokonformne (v zmysle Rozsudku C 42/15) tak,
že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v
otázke,kedyjezmluvaoúverebezúročnáabezpoplatkov,vnútroštátneprávobynahradilSmernicou(čo
je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok

je vylúčený. V prípade nepriameho účinku Smernice by výklad vnútroštátneho práva v zmysle Smernice
bol contra legem. Na základe vyššie uvedeného výkladu mal prvoinštančný súd za to (bez ohľadu na
ďalšie žalobcom namietané dôvody bezúročnosti, bezpoplatkovosti a neplatnosti poskytnutého úveru),
že pre nesplnenie náležitosti vyžadovanej v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. je poskytnutý
úver bezúročný a bez poplatkov.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, § 488 a § 489
Občianskeho zákonníka mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalovaný preukázateľne a nesporne
poskytol žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 4.050,- eur titulom zmlúv o revolvingových úverochČ.. XXXXXXXXXX T. M. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX T. M. XX.X.XXXX B. Č.. XXXXXXXXXX T.
M. XX.X.XXXX, ktoré úvery súd z vyššie uvedeného dôvodu považoval za bezúročné a bez poplatkov
(ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2015). Na

strane žalobcu ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie
určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Z hľadiska hmotno-právneho je žalovaný
v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti (o uloženie ktorej žalobca žiada),
preto je v prejednávanej veci pasívne legitimovaný. Žalovaný sa teda na úkor žalobcu bezdôvodne

obohatil, keďže získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, pričom toto obohatenie musí
vydať žalobcovi. Výška bezdôvodného obohatenia spočíva v rozdiele medzi poskytnutými peňažnými
prostriedkamizostranyžalovaného(4.050,-eur)avrátenýmipeňažnýmiprostriedkamizostranyžalobcu
(6.915,21 eura). Prvoinštančný súd preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 2.865,21 eura (predmet bezdôvodného obohatenia) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 2.865,21 eura od 24.5.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti ohľadne požadovaných

úrokov z omeškania od 3.2.2017 do 23.5.2017 žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust.
§ 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobca mal vo veci neúspech v nepatrnej časti, priznal mu nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti

zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vecne
nesprávne posúdil aj po právnej stránke.

6. V dôvodoch odvolania poukázal na Nález Ústavného súdu SR III.ÚS/341/2007 s akcentom
na 4 základné výkladové metódy právnej normy, jazykovú, logickú systematickú a teleologickú. V
súvislostiach s výkladom právnej normy § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je prvým
ustanovením, ktoré treba zohľadniť § 9 ods. 5. Podľa jeho znenia spotrebiteľ má právo požadovať
tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok a členenie splátky. Ak by zmluva mala obsahovať

rozpísanie splátky, potom nevidí žalovaný žiadny zmysel práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú
tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona. Dané údaje by už mal spotrebiteľ priamo v zmluve. To len potvrdzuje
skutočnosť o tom, že záver založený na jazykovom výklade popiera význam § 9 ods. 5. Účelom právnej
úpravyuvádzaniasplátkyvspotrebiteľskejúverovejzmluvejeto,abybolspotrebiteľinformovanýosvojej
povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo

vzťahukukaždejzložkebybolonutnéuvádzaťtermínsplatnosti,čipočetsplátok,potomzákonnáúprava
práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by nemala žiadny význam (§ 9 ods. 5 v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvných vzťahov medzi stranami sporu), keďže takáto amortizačná tabuľka
aby už bola súčasťou zmluvy. To znamená, že zákonodarca by zbytočne konštruoval právo spotrebiteľa
požadovať amortizačnú tabuľku, ak by tá už musela byť uvedená v zmluve (pri výklade § 9 ods. 2 písm.

k), aký zaujal súd prvej inštancie). Pri zachovaní princípu racionality zákonodarcu je preto na mieste
tvrdiť, že zákonodarca neuvažoval nad tým, aby právo na amortizačnú tabuľku konštruoval duplicitne. Pri
zavedení § 9 ods. 5 zjavne bolo sledované právo spotrebiteľa podľa článku 10 ods. 2 písm. i) smernice.
Žalovaný zároveň poukázal na paradox, aby názor Súdneho dvora EÚ vyslovený v rozhodnutí Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15 niektoré ústavné orgány akceptovali a iné rozhodovali tak, ako keby ani

vyslovený nebol. Národná banka Slovenska k rozpisovaniu splátky (a teda aj vo vzťahu k situácii, ako je
pri zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX B. Č. XXXXXXXXXX) uvádza, že nie je potrebným
a zároveň iný ústavný orgán (v tomto prípade súd prvej inštancie) uvádza, že potrebný je. Takýto prístup
je popretím princípov právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania kompetentných orgánov. Žalovaný
tvrdí, že záver prvoinštančného súdu o bezúročnosti úveru je založený na nesprávnom výklade zákona.

7. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V
dôvodoch vyjadrenia zdôraznil, že v rozhodovacej praxi súdov sa jednoznačne presadil názor, že v
zmluve musí byť uvedené rozdelenie splátok, resp. započítanie splátky na istinu, úrok a poplatky,
pričom rozhodnutia súdov boli potvrdzovaná aj Najvyšším súdom. Na uvedenom nič nemení ani znenie

smernice, nakoľko táto sa neuplatňuje horizontálne a nepriamy účinok smernice, teda eurokonformný
výklad zákon však nie je absolútny a takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona,
pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Podrobne to vysvetlil aj súd prvej inštancie v bodoch
31 až 40 odôvodnenia rozhodnutia. Vyššie uvedený záver nemôže zmeniť ani rozhodnutie Súdnehodvora EÚ vo veci C-42/15, na ktorý opakovane poukazuje aj žalovaný, nakoľko SD EÚ vyložil iba
znenie smernice a nie zákona. Smernici podľa žalobcu nie je možné priznať nepriamy účinok ani ju
vykladať eurokonformne, nakoľko by takýto výklad pôsobil contra legem, teda v rozpore s požiadavkou

právnej istoty. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 17.01.2018, sp.zn. 15Co/247/2017, rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 30.01.2018
sp.zn. 11Co/250/2017, rozhodnutie Krajského súdu Trenčín zo dňa 28.12.2017 sp.zn. 27Co/262/2017,
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 08.11.2017, sp.zn. 5Co/233/2017. Odlišné stanovisko
Národnej banky Slovenska na predmetnú otázku je podľa názoru žalobcu narušením princípu právnej

istoty.Zároveňžalobcazdôraznil,ževskutočnostižalovanýposkytolúvernižšíakoboluvedenývzmluve
a takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu.

8. Preto navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil trovy odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu
rozsudku v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.865,21 eura

s príslušenstvom s úrokmi z omeškania a súvisiaceho výroku o trovách konania.

10. Súd prvej inštancie považoval žalovaným poskytnuté úvery za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu,
že v zmluvách absentujú náležitosti vyžadované v zákonnom ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch a preto v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) považoval úver za bezúročný a

bez poplatkov.

11. Vychádzajúc z tohto záveru, odvolací súd skúmal dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie určil úverové
zmluvyzabezúročnéabezpoplatkovadospelkzáveru,ževtejtočastisúdprvejinštancievecnesprávne
posúdil, ak ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2015, t.j. v čase

uzavretia úverových zmlúv nevyložil eurokonformne vychádzajúc zo Smernice 2008/48/ES.

12. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., v zmysle
ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie,

v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne
aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018).

13. Z vyššie citovaných rozhodnutí vyplýva, že zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
Rady87/102/EHSdoslovenskéhoprávnehoporiadku.SmernicaakošpecifickýprameňprávaEurópskej
únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných
opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom

plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice
vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť
a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,
vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom
vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad

zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem.
To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii
vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a
zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

14. Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským
štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné
náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom
129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu tedabezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.
2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2
písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z.,

ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách
uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“
či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné

dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k
zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9
ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere
upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa
presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe k
ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., toto ustanovenie neupravuje požiadavku odlišnú od toho,

ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018).

15. Odvolací súd uvádza, že len z dôvodov, ktoré uviedol okresný súd z hľadiska výkladu § 9 ods.
2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nie je možné vyvodiť, že poskytnutý úver je bezúročný a bez

poplatkov. Krajský súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15 Home Credit Slovakia,
z ktorého vyplýva, že všeobecné súdy taký výklad v ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorý zodpovedá tomu, aby z úverovej zmluvy mohol spotrebiteľ poznať deň splatnosti každej splátky
úveru a údaje o počte a frekvencii splátok, aby z hľadiska predpísaných náležitostí (najmä RPMN,
výška nákladov) mal možnosť pri uzavretí zmluvy spotrebiteľ skutočne posúdiť rozsah svojho záväzku.

Okresný súd záver o tom, že úver je bez úrokov založil iba na nevyčíslení výšky istiny a úroku v tej
ktorej splátke úveru.

16. Pretože ďalšie dôvody uvedené v žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia, pre ktoré mal byť
úver bezúročný a bez poplatkov, ktoré tvrdil žalobca v procesnom útoku, súd prvej inštancie neskúmal,

odvolací súd zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku v spojení s výrokom o trovách konania v zmysle §
389 ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania

v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

28.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).