Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/201/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204992
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815204992.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu:

Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava IČO: 31 320 155 zast. JUDr. Ing.
Ľubomírom Navračičom, PhD., advokátom AK Miletičova 21, Bratislava proti žalovanému: B. N., M..
XX.XX.XXXX, Q. Q.. M. XXXX, F. M. o zaplatenie sumy 930,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa dňa 18.05.2015 podanou žalobou na tunajšom súde domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy930,98 eur spolu s úrokom z omeškania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy

o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXX zo dňa 14.01.2005 poskytol žalobca žalovanej úver vo výške
60.000 Sk s úrokovou sadzbou 18,90 % ročne. Žalovaná sa zaviazala splácať úver pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 3021,0 Sk s lehotou splatnosti 24 mesiacov, pričom prvá splátka mala
byť uhradená 14.02.2005 a posledná splátka 14.01.2007. Zo strany dlžníka došlo k porušeniu zmluvnou
dohodnutých podmienok. Dlžník neplnil svoj záväzok riadne a včas. Dňa 19.12.2014 uzavrel žalobca so
žalovanou Uznanie záväzku a Dohodu o spôsobe splatenia pohľadávky. Ku dňu 19.12.2014 pozostávala
pohľadávkaveriteľazistinyvovýške930,98eurapríslušenstvavovýške2.729,07eur.Istinapohľadávky

sa úročila 23,9 % úrokom ročne. Celková výška pohľadávky predstavovala ku dňu 19.12.2014 sumu
3.660,05eur.Dlžníkuznalsvojzáväzokčodovýškyadôvodu.Nazákladedohodypovolilveriteľdlžníkov
splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur, počnúc mesiacom január 2015 až
do splatenia pohľadávky a to vždy do 25.dňa príslušného mesiaca. Dlžník dohodu porušil. Odo dňa
uzavretia dohody dlžník nepoukázal na úhradu pohľadávky ani jednu platbu.

Žalovaná so žalobu nesúhlasila a okrem iného vzniesla námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou o
poskytnutí flexipôžičky zo dňa 14.01.2005, všeobecnými obchodnými podmienkami na čl. 7, prehľadom
úrokových sadzieb, uznaním záväzku zo dňa 19.12.2014prehľadom transakcii, vyjadrením žalobcu zo
dňa 09.09.2015 vrátane príloh na čl. 23-24, čestným prehlásením zo dňa 10.02.2016, špecifikáciou
pohľadávky na čl. 44-úročením, vyjadrením žalobcu zo dňa 31.03.2016, originálom listín nach sa v
prílohovej obálke a to zaslaním uznania záväzku žalovanej, žiadosťou o splátkový kalendár, zaslaním

podpísaného uznania, originálom uznania záväzku, zmluvou o poskytnutí flexipôžičky, odovzdávajúcim
a preberajúcim protokolom, letáčikom, dokladom o kontrole, protokolom, žiadosťou o flexipôžičku,
kópiou OP žalovanej, dodatkom k poistnej zmluve, mailovou korešpondenciou, oznámením o splneníobchodných podmienok, výsluchom žalovanej a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako veriteľ a žalovaná uzatvorili dňa 14.01.2005 Zmluvu o flexipôžičke, ktorou poskytol veriteľ
žalovanej úver vo výške 60.000,-Sk, t.j. s lehotou splatnosti 24 mesiacov, výška mesačnej anuitnej
splátka bola 3.021,60 Sk. Splátky boli splatné k 14. dňu prvá splátka bola splatná dňa 14.02.2005 a
posledná dňa 14.01.2007. RPMN bola dohodnutá na výšku 11,23%.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 09.09.2015 vyplýva, že v prílohe predložili históriu transakcií na úvere. Z
predmetného prehľadu vyplýva, že žalovaná úver nesplácala riadne hneď od jeho poskytnutia. Žltou
farbousúvyznačenéplatby,ktoréžalovanánaúhraduúveruzaplatilaodjehoposkytnutiaažkdnešnému
dňu. Žalobca započítaval časť platieb na úrok a časť na istinu. Zo splátok po 3.120,60 Sk bolo 99 Sk
zaplatených na poistenie úveru v zmysle zmluvy o poskytnutí flexipôžičky. Dňa 24.11.2005 veriteľ úver
zosplatnil, v ten istý deň došlo aj k zrušeniu poistenia. Listom zo dňa 18.01.2006, ktorý bol žalovanej

doručený dňa 25.01.2006, bolo zo strany žalobcu žalovanej oznámené, že veriteľ požaduje zaplatenie
celého zvyšku dlhu naraz. Odo dňa doručenia tohto oznámenia žalovanej, začal veriteľ započítavať
všetky prijaté plnenia na istinu aj bez výslovnej žiadosti dlžníka. Ku dňu 18.01.2006 predstavoval
zostatok dlhu 2.002,60 eur, z toho istina 1.641,85 eur a príslušenstvo sumu 360,84 eur. Po 18.01.2006
zaplatila žalovaná spolu 710,87 eur. Všetky platby boli započítané na istinu, ktorá sa ponížila na sumu

930,98 eur. Dňa 30.12.2014 uzavrel žalobca so žalovanou uznanie záväzku a dohodu o spôsobe
splatenia pohľadávky. Pohľadávka bola v predmetnej dohode vyčíslená ku dňu jej spísania, t. j. k
19.12.2014 a pozostávala z istiny 930,98 eur a úrokov z omeškania vo výške 2.729,07 eur. Istina sa
úročí 23,9 % úrokom. Odo dňa uzatvorenia uvedenej dohody neboli na úhradu dlhu poukázané žiadne
platby. V žalobe si žalobca uplatnil žalovanú sumu nasledovne: istina 930,98 eur, úroky z omeškania ku

dňu 19.12.2014 vo výške 2.729,07 eur a úrok z omeškania 23,9 % ročne od 20.12.2014 do zaplatenia
z istiny 930,98 eur, súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

Z čestného prehlásenia zo dňa 10.02.2016 vyplýva, že úver, ktorý je premetom tohto konania bol
zosplatnený ku dňu 25.11.2005 na základe zaslaného listového dokumentu. K zosplatneniu úveru

došlo z dôvodu, že žalovaná poskytnutý úver, tak ako je to zrejmé z už predloženej histórie transakcií,
riadne nesplácala a dostala sa do omeškania viac ako 90 dní. Dokladom o zosplatnení úveru z
bližšie nešpecifikovaného dôvodu nedisponujú a preto vydávajú pre účely súdneho konania toto čestné
vyhlásenie.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 31.03.2016 k otázke poistenia úveru vyplýva, že mesačné splátky poistného
boli podľa uvedenej zmluvy zarátané v mesačných splátkach za poskytnutý úver. Poskytnutý úver bol
zosplatnený ku dňu 25.11.2005 z dôvodu, že žalovaná poskytnutý úver, tak ako je to zrejmé z už
predloženej histórie transakcií, riadne nesplácala. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak klient riadne
neplnil svoju povinnosť, a teda nesplácal mesačné splátky za spotrebný úver riadne a včas, poistné

plnenie mu z vyššie uvedeného dôvodu zaniklo v deň zosplatnenia úveru, t. j. 25.11.2005. Žalovaná
nikdy nežiadala žalobcu o realizáciu plnenia úveru prostredníctvom poistenia, ktoré by aj tak nebolo
možné vzhľadom na skutočnosť, že z jej strany nebolo riadne uhrádzané poistné.

Z uznania zo dňa 19.12.2014 vyplýva, že ku dňu 19.12.2014 predstavuje pohľadávka veriteľa sumu

3.660,05 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 930,98 eur a príslušenstva vo výške 2.729,07 eur.
Istina sa úročí ročne 23,9 % úrokom z omeškania. Dlžník v zmysle § 323 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka týmto uznáva pohľadávku veriteľa čo do dôvodu a výšky. Dlžník sa zaväzuje
splácať úver počnúc mesiacom január 2015 v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur,
vždy do 25.dňa v príslušnom mesiaci na účet veriteľa. Ak dlžník neuhradí čo i len jednu splátku, veriteľ

má právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky. Dlžník berie na vedomie, že v prípade nezaplatenia
čo i len jednej splátky riadne a včas, podá veriteľ žalobu na príslušný súd a následne bude svoju
pohľadávkuvymáhaťvexekučnomkonaní. Tátodohodanadobúdaúčinnosťaplatnosťdňomjejpodpisu
oboma zmluvnými stranami. Zmeny a doplnenia tejto dohody je možné urobiť len na základe dohody
oboch zmluvných strán a to písomným dodatkom. Dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, pričom

jeden rovnopis po podpísaní zašle dlžník na adresu veriteľa tak, aby každá zmluvná strana mala jedno
vyhotovenie. Účastníci dohody vyhlasujú, že prejavy vôle obsiahnuté v tejto dohode urobili slobodne
a vážne, pričom nekonali pod vplyvom omylu alebo tiesne alebo pod nátlakom zo strany druhéhozmluvného účastníka alebo iných osôb. Účastníci tejto dohody si text dohody pred podpisom prečítali,
jeho zmyslu porozumeli a na znak súhlasu ju podpisujú.

Z výpovede žalovanej vyplýva, že so žalobou ako takou súhlasila. Na otázku súdu, či podpísala so
žalobcom zmluvu ohľadom poskytnutia flexiúveru z roku 2005 a to dňa 14.01.2005 žalovaná uviedla, že
úverovú zmluvu podpísala. Peniaze dostala. To, koľko presne uhradila, nevie. Niekoľko rokov splácala,
možno aj polovicu, presne sa nepamätá. Nevie presne koľko. Na otázku súdu po nahliadnutí do dohody
na čl. 11-12, či uvedenú dohodu podpísala, uviedla, že áno. Podpis je jej. Na otázku súdu, či túto dohodu

pred podpisom čítala, uviedla, že zbežne. Na otázku súdu, či vedela, či pohľadávka, ktorú podpisuje
uznanie, že je v čase podpisu premlčaná, uviedla, že nevedela. Na otázku súdu, čo jej bolo povedané
pred podpisom dohody, akú dohodu podpisuj, uviedla, že išlo o dohodu o splátkach. Uviedla, že presne
sa ohľadom podpisu dohody nepamätá. Písomne s nimi nekomunikovala. Nikto ju nebol navštíviť.
Komunikovalipísomne.Bolojejniečopredložené.Nepamätásažebybolniektozaňouprišiel.Jemožné,
žeprišielnejakýlist,žebyimschválilisplátkovýkalendár.Naotázkusúdu,čivedela,žepodpisujeuznanie

záväzku, na otázku súdu, či jej bolo vysvetlené, čo je uznanie, či vedela, či podpisuje uznanie záväzku
a aké má právne následky žalovaná uviedla, že to, čo je uznanie nevie. Vie, že bolo jej povinnosťou
platiť. Na otázku súdu, či sa pamätá, či má vedomosť o tom, žeby žalobca/veriteľ v dôsledku porušenia
povinnosti vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru niekedy v mesiaci novembri 2005, uviedla, že
presnesanepamätá.Niekoľkorokovplatila.Dlhosaneozývali.Myslelasi,ženastúpilapoistka.Následne

sa jej ozval exekútor. Uviedla, že niekto sa jej ozval, že postúpil pohľadávku. To, kto to bol, sa nepamätá.
Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, že mala uzavretú poistku, uviedla, že niečo sa jej zdá. Na otázku
súdu, či v súvislosti s poistnou zmluvou žiadala o výplatu poistného plnenia v súvislosti s uzavretou
poistnou zmluvou uviedla, že keď sa spamätala prišlo už. Uviedla, že bola vo F. Ú. Q. v súvislosti s tým
avšak pracovníka, kde vybavovala úver tam nebola. Poslali ju za druhou. Ten o tom nevedel. Ten jej to

nevedel vysvetliť. Následne ju poslali hore. Pracovník tam nebol a následne už druhýkrát nebola. Ďalej
uviedla, že má viacero dlhov, čo potrebuje splácať. Poberá invalidný dôchodok vo výške 360,- eur. 60,-
eur jej sťahuje Sociálna poisťovňa. Manžel poberá 200,- eur - starobný dôchodok. Platia inkaso - 106,-
platia plyn, 58,- elektriku a 45,- vodu. Na dotaz súdu uviedla, že vzhľadom na uvedené nemôže dlžnú
sumu uhradiť naraz, len v splátkach vo výške 20,- eur mesačne. Spláca dlh v Poštovej banke mesačne a

to 20,- eur. V Quatre spláca 80,- eur, keď zobrala úver pre mamu. Quatro splácajú splátky vo výške 104,-
eur. Maloleté nezaopatrené deti nemá. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Má motorové vozidlo avšak toto
je zablokované. Ďalej uviedla, že keď uzatvárala zmluvu, tá pani jej povedala, že je to poistka pre prípad,
že príde o prácu. Na otázku súdu, či prišla o prácu pri nesplácaní, keď prestala úver splácať, uviedla, že
stala sa invalidnou. Na otázku súdu, či komunikovala s bankou ohľadom realizácie poistného plnenia,

uviedla, že vtedy, ako uvádzala, raz bola. Následne mala zdravotné problémy.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má

právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnýmistranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v

rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva
o flexipôžičke, podľa obsahu zmluva o úvere v zmysle Obchodného zákonníka ako aj to, že ide vlastne
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená spotrebiteľská

zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1,
ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane aj inštitútu
premlčania ktorý je pre spotrebiteľa výhodnejší aj keď je uvedené že ide o zmluvu uzavretú podľa
obchodného zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používav dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah

obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje z titulu toho, že so žalovanou uzatvoril dohodu o splátkovom

kalendári a uznaní dlhu.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Podľa ust. § 323 ods. 1,2,3 ObZ ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že

v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa
považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3 . Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

Žalovanávpriebehusúdnehokonaniavznieslanámietkupremlčaniavočiuplatnenejpohľadávke,úlohou
súdu bolo preto v prvom rade sa so vznesenou námietkou vysporiadať.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím

premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo

spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu vrátane inštitútu premlčania a uznania dlhu.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí

byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaní dlh, takéto uznanie
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny,
nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo
že v čase uznania neexistoval.

Z vykonaného dokazovania a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaná uznala dňa 19.12.2014. Uznanie ako to z obsahu vyplýva
bolo vykonané podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pričom tento postup je zrejme nevýhodnejší
pre spotrebiteľa v porovnaní s uznaním podľa ust. § 558 OZ.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úver žalobca zosplatnil ku dňu 25.11.2005 a teda v čase
podpísania dohody o uznaní bola pohľadávky premlčaná. Berúc dané v úvahu, dňom 26.11.2005 začala
plynúť zákonná trojročná premlčacia doba. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a
aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce

spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanou došlo v čase, keď už bol dlh premlčaný,
keď premlčacia doba začala plynúť dňa 26.11.2005 a pri všeobecnej trojročnej dobe podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka uplynula dňa 26.11.2008 a dohoda o uznaní dlhu bola zo strany žalovanéhopodpísaná až dňa 19.12.2014. žalovaná o tom že je dlh premlčaný nevedela a nevedela že uznáva
premlčaný dlh. Taktiež nebola poučená v tomto smere o následkoch uznania dlhu.

V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené
vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu
a vznik právnych následkov uznania.

Uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako

Uznanie dlhu a Dohoda o spôsobe splatenia pohľadávky, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutie uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k

akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v čl. I,
no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu sa v nej vôbec nenachádza. O tom, že žalovaná uznáva

premlčanú pohľadávku nie j v texte dohody žiadna zmienka.

Aj keď je uvedené, že dohoda sa uzatvára podľa ust. § 323 ObZ nemožno vzhľadom na už vyššie
uvedené aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodnejšie v
porovnaní s Občianskym zákonníkom.

V zmysle § 558 OZ možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto
premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy,
keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre
právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté

právne následky.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpoveď žalovanej o tom, že predmetnú dohodu v snahe
dosiahnuť splátka a nemal vedomosť o tom, že uznáva premlčanú pohľadávku a neboli jej známe ani
následky takéhoto jeho kroku, súd dospel k záveru, že prehlásenie žalovanej tak ako bolo vykonané

v dohodách o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.12.2014 nezakladá právny
následok uznania premlčaného dlhu tak ako to vyžaduje citované ustanovenie ustanovenie § 558
Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania a to zo zmluvy vyplýva že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 14.01.2005

Zmluvu o flexipôžičke, ktorou poskytol veriteľ žalovanej úver vo výške 60.000,-Sk s lehotou splatnosti
24 mesiacov, výška mesačnej anuitnej splátka bola 3.021,60 Sk. V konaní bolo preukázané, že veriteľ,
žalobca úver zosplatnil ku dňu 24.11.2005 ako to vyplýva z jeho opakovaných vyjadrení a čestného
prehlásenia aj keď doklad o zosplatnení nepredložil. Žalovaná túto skutočnosť nepoprela a nepriamo
to vyplývaj z výpisov.

S poukazom na vyššie uvedené je preto možné datovať plynutie trojročnej premlčacej lehote od dňa
26.11.2005, ktorá uplynula dňa 26.11.2008.

Žaloba bola podaná v danej veci dňa 18.05.20105 teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Keďže

žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania a súd tento jej úkon, tak ako je uvedené vyššie,
považoval za účinné dovolanie sa premlčania. Na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto
premlčané právo priznať s tým, že na právny úkon uznania dlhu z vyššie uvedených dôvodov , t.j. jej
neplatnosti nemohol prihliadať.

Na základe uvedeného preto súd žalobu z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty zamietol bez ďalšieho
zaoberania sa vecou.Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná a preto v zmysle vyššie uvedených nárok na plnú
náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu žalovanej žiadna náhrada trov konania nevyplýva,
nárok na náhradu trov konania si neuplatnila pričom jej ani nevznikli súd žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.