Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/419/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716203666
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7716203666.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Jána Slebodníka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., Žilina,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému B. N., C.. X.X.XXXX, A. I., M..L.. N. XX/XX, o zaplatenie
6.128,42 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 7C/79/2016-69 z 30. mája 2018 Okresného súdu
Michalovce

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j ekonanie.
Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 5.342,99 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.342,99 € od 25.9.2015 do
zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,

a III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 74,36 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie voči zamietavému výroku a navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a
priznal žalobcovi náhradu trov konania, ako aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených
súdnych poplatkov.
3. Žalobca podaním doručeným súdu 14.9.2018 oznámil, že vzhľadom na vyhlásený konkurz voči

žalovanému má byť konanie v súlade s § 167e zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
zastavené.
4. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) pred prejednaním odvolania skúmal, či sú
splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť o odvolaní, a dospel k záveru, že
konanie je potrebné zastaviť podľa § 167e ods.1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

5. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj ,,zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ak bol vyhlásený konkurz, súd bez
zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba
v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

6. Podľa ustanovenia § 166a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje

inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto
pohľadávky
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,

c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§167d),
ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.7. Podľa § 166a ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze
uplatňujú prihláškou.

8. Podľa § 166b ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade
oddlženia sa považuje
a. príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok

zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,
b. príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí
pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,
c. pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,
d. zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá
zakladáprávouplatniťalebouložiťtakútopokutualebosankciu,bolaporušenápredrozhodujúcimdňom,

e. peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom,
f. trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní
o určení splátkového kalendára.
9. Podľa § 166b ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa

nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
10. Podľa § 167e ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu
neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada.
11. Odvolací súd z verejne dostupných údajov, teda údajov z Obchodného vestníka č. 173/2018, s
dňom vydania 7.9.2018, pod č. K066201 zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I pod sp. zn.

31OdK/361/2018 z 3.9.2018 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: B. N., C.. X.X.XXXX, A.Ľ.
I., M..L.. N. XX/XX, v spore vystupujúceho v procesnom postavení žalovaného. Do funkcie správcu bol
ustanovený správca podstaty Areko Group, k.s., so sídlom kancelárie Košice, Vrátna 28.
12. Odvolací súd s poukazom na konštatované skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu
prvej inštancie, avšak skôr, ako rozhodnutie mohlo nadobudnúť právoplatnosť, mal povinnosť procesne

sa vysporiadať s hmotnoprávnou prekážkou ďalšieho postupu súdu.
13. Vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) odvolací súd vo
všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za
podmienok ustanovených v zákone č. 7/2005 Z. z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii dosiahnuť
nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou

majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom
a nepodnikateľom. Oddlžiť sa zákon umožňuje dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti
zák. č. 7/2005 Z.z.) alebo splátkovým kalendárom. Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi,
tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca,
ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu. Súčasne odvolací súd k

procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu zdôrazňuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu
súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a
zák. č. 7/2005 Z.z.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné
(§ 166b zák. č. 7/2005 Z.z.) sa neprerušujú, ale súd je povinný obligatórne ex lege a z úradnej povinnosti
tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e zák. č. 7/2005 Z.z.).

14. Z predloženého spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že predmetom sporu je peňažný nárok,
ktorý si žalobca podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnil voči žalovanému v sume
6.128,42 € s príslušenstvom.
15. Vzhľadom na zásadnú právnu skutočnosť, ktorá bráni odvolaciemu súdu o podanom odvolaní
žalobcu vecne rozhodnúť, zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na

majetok žalovaného sa začal konkurz, pričom z charakteru žalobou uplatneného peňažného plnenia
je zrejmé, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v
rámci konkurzu na majetok žalovaného, boli naplnené predpoklady na základe ktorých odvolací súd z
úradnej povinnosti prebiehajúce konanie, t.j. konanie vedené na Okresnom súde Michalovce pod sp.
zn. 7C/79/2016, s poukazom na citované ustanovenie § 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a

reštrukturalizácii zastavil.
16. Hmotnoprávna prekážka ďalšieho postupu súdu, vyplývajúca z osobitnej právnej úpravy, nastala až
po podaní odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie, pričom včas podané odvolanie má odkladný
účinok - rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo právoplatnosť a taktiež devolutívny účinok -vo veci v rozsahu podaného odvolania rozhoduje odvolací súd. V danej veci tak nastala situácia,
keď rozhodnutie súdu prvej inštancie v dôsledku včas a účinne podaného odvolania žalovaného nie
je právoplatné a to v celom rozsahu, avšak z dôvodu výskytu zákonnej prekážky ďalšieho postupu

odvolacieho konania už odvolací súd nemôže vo veci konať, nemôže v rozsahu podaného odvolania
preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie a musí konanie ex lege ukončiť zastavením konania.
17. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku v žiadnom svojom ustanovení neupravuje
osobitne procesnú situáciu, kedy súd je ex offo z dôvodu zákonnej prekážky vyplývajúcej z inej zákonnej
úpravy (osobitnej právnej normy) povinný konanie zastaviť. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že

súd v uznesení, ktorým konanie zastavuje podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii, nemá oprávnenie na zrušenie predchádzajúceho vyhláseného rozhodnutia súdu prvej
inštancie a takéto oprávnenie mu nevyplýva ani zo žiadneho iného ustanovenia procesnej normy.
18. Civilný sporový poriadok síce neupravuje postup odvolacieho súdu v prípade, ak nastane zákonná
prekážka ďalšieho postupu konania, avšak odvolací súd v dôsledku zákonnej úpravy vyplývajúcej z
osobitného zákona, po zistení naplnenia hypotézy vyplývajúcej zo zákonného znenia § 167e ods. 1 zák.

č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol podľa tohto ustanovenia o zastavení konania aj
v štádiu odvolacieho konania.
19. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.
20. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa.
21. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP a s poukazom na § 257 CSP náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal.
Civilný sporový poriadok upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v § 256 ods. 1, 2
CSP, ktoré zákonné ustanovenie predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení

konania.Vzhľadomnašpecifickúsituáciu,ktorámalazanásledoknutnosťzastaviťkonania,niejemožné
anijednozuvedenýchzákonnýchustanovenínadanúvecaplikovať.Zadôvodhodnýosobitnéhozreteľa
odvolací súd považuje skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo ako obligatórny zákonný následok
právnej skutočnosti, ktorá nastala na základe osobitného zákona, bez zavinenia niektorej zo strán sporu,
t.j. nebolo možné uplatniť § 256 ods. 1, 2 CSP a taktiež ani § 255 ods. 1, 2 CSP, ktoré upravuje náhradu

trov konania pri zohľadnení pomeru úspechu strán v spore.
22. O vrátení časti zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu rozhodne súd prvej inštancie (§ 12
ods. 1 prvej vety zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov).
23. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.