Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208187
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717208187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Žiline, na ul. Hodžovej č. 11, proti žalovanej D. K.C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v Z. na ul. P..
S. Č.. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 2.683,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 28.9.2018, č.k. 8Csp 137/2017-80 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.371,32 eura v
mesačných splátkach.
Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v

rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.371,32 eur v 60 eurových mesačných splátkach od právoplatnosti rozsudku s tým, že splátky sú zročné
do každého 15.dňa v mesiaci a nezaplatením čo i len jednej splátky stáva sa zročným celý dlh. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Stranám sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 18.1.2013
uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Na jej základe žalobca
pre žalovanú zriadil a viedol osobný účet. Obsahom zmluvy bolo aj vydanie a používanie platobnej karty,

ako aj poskytnutie služieb elektronického bankovníctva. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.
3. Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, a to aj napriek tomu, že
ide o zmluvu o bežnom účte, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka. Niet žiadnych pochybností
o tom, že predmetom konania bol nárok zo zmluvy, ktorá zodpovedá definícii spotrebiteľskej zmluvy.
Spotrebiteľom je v súlade s európskou aj vnútroštátnou súkromnoprávnou a verejnoprávnou úpravou
osoba, ktorá v zmluvnom vzťahu, do ktorého vstupuje so subjektom vykonávajúcim obchodnú činnosť,
nejedná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci výkonu svojho povolania. Kritériom

pre posúdenie zmluvnej strany ako spotrebiteľa je jednak označenie tejto strany v zmluve, ako aj
samotný predmet záväzkového vzťahu. V konkrétnom prípade žalobca poskytol úver vykonávajúc
svoju podnikateľskú činnosť a zároveň žalovaná z poskytnutých úverových prostriedkov financovala
svojej osobné potreby. Zmluva je preto zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy, z ktorej nárok je predmetom tohto sporu, na právny vzťah založený zmluvou je potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia
iných právnych predpisov, upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Obsah dohodnutých podmienok je v

rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa, konkrétne v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. i/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch.
4. Je nepochybné, že medzi stranami sporu došlo na základe zmluvy k prečerpaniu účtu vo výške
2.683,64 eur. V zmluve absentuje úroková sadzba spotrebiteľského úveru, pričom táto náležitosť musíbyť uvedená v každej zmluve o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania v zmysle § 10
ods. 1 písm. a/, v spojení s § 9 ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Absencia tejto
náležitosti má za následok to, že poskytnutý spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. c/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca tak mohol od žalovanej žiadať iba poskytnutú výšku úveru bez úrokov a bez poplatkov.
5. Žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v celkovej výške 2.683,64 eur a žalovaná uhradila
žalobcovi celkovo sumu 1.312,32 eur. Žalobca sa mohol voči žalovanej domáhať vydania rozdielu medzi
týmito sumami, teda sumy 1.371,32 eur. Vzhľadom na uvedené súd žalovanú zaviazal na zaplatenie

tejto čiastky žalobcovi.
6. So zreteľom na nepriaznivé osobné a majetkové pomery žalovanej, v konaní prejavenú snahu
žalovanej splniť záväzok, postupné pravidelné uhrádzanie dlhu, výšku prisúdeného plnenia, prihliadajúc
aj na možnosť žalobcu ako veriteľa domáhať sa proti žalovanej zaplatenia celej pohľadávky v prípade
nesplnenia niektorej splátky, súd dospel k záveru, že sú dané zákonné dôvody na umožnenie splácania
priznanej sumy v splátkach po 60 eur mesačne, keďže nie je v možnostiach a schopnostiach žalovanej

zaplatiť žalobcovi prisúdené peňažné plnenie naraz.
7. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 251, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP.
8. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť prisúdenú
istinu v mesačných splátkach a proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo v celom

rozsahu vyhovené a žalovanej uložená povinnosť zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Ako dôvod uviedol, že ak súd mal za to, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i/
zákona č. 129/2010 Z.z., mal žalobcu vyzvať na doplnenie žaloby, resp. úpravu žaloby v zmysle §
129 ods. 1 CSP. Podľa tohto ustanovenia, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a

čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie
urobil, aby podanie doplnil alebo upravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. Z gramatického
výkladu tohto ustanovenia pritom vyplýva, že v prípadoch neúplných podaní súd obligatórne vyzve na
doplnenie, resp. opravu takéhoto podania. Súd nemá fakultatívnu možnosť uvedené vykonať podľa
vlastného uváženia, ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť uvedené vady konania v §

129 CSP uvedeným postupom. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v zmluve absentuje úroková
sadzba spotrebiteľského úveru, no žalobcu nevyzval, aby ozrejmil uvedenú skutočnosť. Na doplnenie
žaloby žalobca vyzvaný nebol. Napriek tomu sa vo veci meritórne rozhodlo, pričom uvedený postup je
procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej
ochrany práv. Žalobca do spisu predložil zmluvu o povolenom prečerpaní zo dňa 10.7.2014, všeobecné

obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, úrokové sadzby produktov účinné v čase uzatvorenia
zmluvy o povolenom prečerpaní. Z predloženej zmluvy je zrejmé, že účastníci dňa 10.7.2014 uzavreli
zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, ktorou zriadil žalobca pre žalovanú limit
povoleného prečerpania vo výške 1.400 eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,9 % ročne.
Zmluva o povolenom prečerpaní obsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, a teda úver nie je

možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
9. V písomnom podaní zo dňa 21.7.2017 žalovaná uznala svoj dlh. Žalobca na základe uznávacieho
prejavu žalovanej navrhol vydanie rozsudku pre uznanie. Napriek tomu vo veci sa rozsudkom pre
uznanie nerozhodlo. Došlo teda k porušeniu práva na spravodlivý proces.
10. Čo sa týka povolenia žalovanej splácať dlh v splátkach, rozhodnutie sa nedá považovať za

dostatočne odôvodnené, jasné a určité. O povolení splátok sa rozhodlo bez doloženia relevantných
dôkazov preukazujúcich komplexné majetkové a sociálne pomery žalovanej. Priznanie dlhu v splátkach
je výnimočným oprávnením. Posúdenie finančných možností žalovanej pre účely úhrady dlžnej
pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia,
kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovanej a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu

výkonurozhodnutia.Preposúdenievymožiteľnostipohľadávkyavoľbuvhodnéhospôsobujejvymoženia
by mali byť rozhodujúce celkové majetkové pomery žalovanej.
11. Odvolací súd v zmysle zásad § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcu je len čiastočne opodstatnené.

12. Pri rozhodovaní o povolení žalovanej splácať prisúdenú sumu 1.371,32 eur v mesačných splátkach
sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny
záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach ničnezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v inom rozsahu odkazuje.
13. Podľa ust. § 232 ods. 2 a ods. 3 CSP ak súd uloží v rozsudku povinnosť splniť, rozsudok je

vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni
a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
14. V prejednávanej veci pomery na strane žalovanej boli zisťované na pojednávaní konanom dňa
28.9.2018, ktorého sa žalobca nezúčastnil. Žalovaná je samoživiteľkou a matkou troch detí, z ktorých
je už jedno samostatné. Má jednoizbový byt, za ktorý platí inkaso 177 eur mesačne a hypotéku vo

výške 140 eur mesačne. Živí seba a dve deti, z toho jedno 10-ročné a jedno 20-ročné, študujúce na
vysokej škole. Tieto skutkové tvrdenia žalovanej žalobca nepoprel, a preto sa v súlade s ustanovením
§ 151 ods. 1 CSP považujú za nesporné. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne postupoval,
ak žalovanej uložil povinnosť splácať žalobcovi prisúdenú pohľadávku v splátkach po 60 eur mesačne.
Zároveň žalobca má možnosť v súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP požadovať zaplatenie celej pohľadávky
v prípade omeškania žalovanej s úhradou čo i len jednej splátky.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok vo výroku
o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.371,32 eur v mesačných splátkach ako vecne
správny potvrdil.
16. Čo sa týka výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, tento bol odôvodnený tým, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského

úveru, teda náležitosť vyžadovanú ust. § 10 ods. 1 písm. a/, v spojení s ust. § 9 ods. 2 písm. i/ zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. K tomuto záveru sa dospelo bez oboznámenia sa s príslušnou
zmluvou o povolenom prečerpaní.
17. Náležitosti žaloby upravuje ust. § 132 CSP, v zmysle ktorého v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,

označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
18. Z ust. § 132 ods. 3 CSP vyplýva povinnosť pre žalobcu pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Povinnosť pripojiť k žalobe listinné, či iné

pripojiteľné dôkazy slúži na to, aby súd mohol bez zbytočných prieťahov pripraviť pojednávanie vo veci.
Preto ak žalobca nesplní túto povinnosť, súd ho vyzve, aby tieto dôkazy predložil dodatočne.
19. Súd prvej inštancie bez toho, aby vyzval žalobcu na predloženie zmluvy o povolenom
prečerpaní, teda právne významnej listiny spôsobilej spochybniť záver o neuvedení úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru skonštatoval, že zmluva túto náležitosť neobsahuje a následne poskytnutý úver

posúdil ako bezúročný a bez poplatkov. Žalobca síce v priebehu odvolacieho konania predložil zmluvu o
povolenom prečerpaní zo dňa 10.7.2014, z ktorej vyplýva výška úrokovej sadzby 19,9 % ročne, avšak
na tento listinný dôkaz nebolo možné odvolacím súdom prihliadať.
20. Podľa ust. § 366 písm. d/ CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich

odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
21. Žalobcom v odvolacom konaní predložená zmluva nepredstavovala listinu, ktorú žalobca bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko k jej nepredloženiu došlo v dôsledku
nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý žalobcu nevyzval na predloženie tejto
listiny. Ust. § 129 ods. 1 CSP pritom ukladá súdu v prípade podania vo veci samej alebo návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa
týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, vyzvať toho, kto podanie
urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní.
22. Keďže súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento

nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd postupom vyplývajúcim z
ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku
o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
23. Po vrátení veci úlohou súdu prvej inštancie bude tiež zaujať stanovisko k návrhu žalobcu na vydanie

rozsudku pre uznanie v súlade s ust. § 282 CSP zo dňa 21.8.2018 (čl. 70 spisu), v dôsledku uznania
dlhu žalovanou podaním zo dňa 21.7.2017 (čl. 63 spisu). Podľa ust. § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok
uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
Možnosť rozhodnúť spor rozsudkom pre uznanie nároku nie je vylúčená ani v spotrebiteľských sporoch.Vtýchtosporochsavzmysleust.§299ods.1CSPnepoužijúlenustanoveniaorozsudkuprezmeškanie,
ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa.
24. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom

rozhodnutí rozhodne o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).