Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117206700
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117206700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobkyne H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., I. XXX/
XX, zastúpenej občianskym združením H., so sídlom K. K., A. O. XXXX/XXA, D. XXXXXXXX, proti
žalovanému O. C. Q., a. s., so sídlom X., K. XXXX/XXX, D. XXXXXXXX, zastúpenému Advokátskou
kanceláriou U. U., s. r. o., so sídlom K. X. XXX/XX, o zaplatenie 2.677,79 eur s príslušenstvom a

iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. októbra 2018, č. k.
18Csp/65/2017- 79 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti III. a výrokovej časti IV. p
o t v r d z u j e.

Žalobkyni p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o určenie, že zmluva

o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2010 je bezúročná a bez poplatkov, o určenie neplatnosti
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2010 a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
1396,21 eur. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1281,58 eur, a to do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výrokom IV. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že

žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného určenia, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX
zo dňa 12.08.2010 je bezúročná a bez poplatkov, určenia, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa
12.08.2010 je neplatná, zaplatenia sumy vo výške 2.677,79 eur, zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 500 eur a náhrady trov konania. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 16.08.2018
zobrala žalobu v časti o určenie, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2010 je bezúročná
a bez poplatkov, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2010 a o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1396,21 eur späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Súd preto

v súlade s § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") konanie v navrhovanej časti
zastavil. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa dňa 12.08.2010 uzavrela
so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver na
nákup tovaru vo výške 140 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 12,83
eur vždy k 25. dňu v mesiaci. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 30,12 % ročne, RPMN vo výške
35,1 % a priemerná RPMN vo výške 51,49 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola stanovená

vo výške 153,96 eur. Dátum splatnosti prvej splátky bol určený na deň 12.09.2010 a dátum konečnej
splatnosti na deň 25.08.2011. Celkové náklady spotrebiteľ predstavovali sumu 23,96 eur. Súčasťou
zmluvy bolo aj vyhlásenie, že spoločnosť a klient podpismi tejto zmluvy zároveň uzatvárajú a) zmluvu orevolvingovom úvere I, b) zmluvu o revolvingovom úvere II, na základe ktorých je klient oprávnený čerpať
úver prostredníctvom platobnej karty, c) záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa Hlavy 14 ÚP, d)
dohodu o zrážkach zo mzdy, to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v ÚP.

Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 451 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka; § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobkyňou je dôvodná. Žalobkyňa sa po
čiastočnom späťvzatí žaloby domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo preplatením
poskytnutého úveru. Žalovaný na základne úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2010

poskytol žalobkyni úver na kúpu tovaru. Súčasťou zmluvy bolo aj dojednanie, že podpisom tejto úverovej
zmluvy strany uzatvárajú aj zmluvu o revolvingovom úvere I, zmluvu o revolvingovom úvere II a
iné, ktoré sú bližšie upravené v úverových podmienkach. Toto zmluvné dojednanie bolo do zmluvy
zakomponované bez možnosti výberu spotrebiteľom, t. j. žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť
vyjadriť svoju vôľu, či má alebo nemá záujem na uzatvorení týchto ostatných zmlúv. Uzavretie zmlúv
bolo žalobkyni nanútené, keď bez akceptovania tohto zmluvného ustanovenia by jej nebol poskytnutý

úver, o ktorý pôvodne prejavila záujem. Navyše bližšie podmienky toho ktorého revolvingového úveru nie
sú ani obsiahnuté v samotnej zmluve, ale v úverových podmienkach, pričom aj ustanovenia úverových
podmienok týkajúcich sa týchto revolvingových zmlúv absolútne nekorešpondujú so skutočnosťou,
keď podľa ustanovení úverových podmienok mal byť žalobkyni poskytnutý revolvingový úver v oboch
prípadoch vo výške 497,91 eur, pričom reálne podľa vyjadrenia žalobkyne, ktoré žalovaný nijak

nerozporoval, jej bol poskytnutý úverový rámec vo výške 1.200 eur. V neprospech žalovaného je aj
skutočnosť, že zmluvné dojednanie o uzavretí ďalších zmlúv je v zmluve uvedené podstatne menším
písmom, ako text samotnej zmluvy, čo navodzuje dojem, že žalovaný nemal skutočný záujem na tom,
aby sa žalobkyňa ako spotrebiteľka náležite oboznámila s obsahom uzatváranej zmluvy. Vzhľadom na
uvedené súd považoval dojednanie o uzavretí ďalších zmlúv za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá

nebola individuálne dojednaná. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky spôsobuje jej neplatnosť, z ktorej
nemožno priznať plnenie. Okrem toho súd uvedené konanie žalovaného považoval za hrubo rozporné
s dobrými mravmi, keď pri uzatváraní želaného právneho úkonu podsúva spotrebiteľom aj výslovne
neželané produkty, ktoré môžu mať podstatný vplyv na ekonomické správanie sa spotrebiteľa, čím je
naplnená aj skutková podstata nekalej obchodnej praktiky v súlade s ustanovením § 7 ods. 2 zákona

o ochrane spotrebiteľa. Už samotný rozpor zmluvného dojednania s dobrými mravmi spôsobuje jeho
neplatnosť. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd vyhodnotil zmluvu o revolvingovom úvere za neplatnú,
zaoberal sa otázkou, či v dôsledku plnenia z neplatného právneho úkonu došlo ku vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného. Z prehľadov čerpania a splácania žalovanou, ktoré predložil žalovaný
zistil, že žalovaná vyčerpala celkom sumu 2.600 eur. Vrátila však sumu 3.881,58 eur. keďže jej bolo

poskytnuté plnenie vo výške 2.600 eur, bola povinná vrátiť len túto sumu. Pokiaľ vrátila celkovo 3.881,58
eur, v prevyšujúcej časti súd konštatoval bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Súd
preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.281,58 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel
medzi poskytnutým plnením a skutočne vráteným plnením. Žalovaný sa v tomto smere bránil tým,
že nie sú splnené zákonné podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd má však za to,

že všetky zákonom predpísané podmienky pre vznik bezdôvodného obohatenia boli splnené, keď
zmluvu o revolvingovom úvere vyhodnotil ako neplatnú, pričom na základe tejto zmluvy bolo poskytnuté
plnenie žalobkyni vo výške 2.600 eur, ktoré žalobkyňa vrátila žalovanému vo vyššej miere, ako bola
povinná. Súd ďalej preskúmal jej uplatnený nárok na primerané finančné zadosťučinenie a dospel k
záveru, že je dôvodný. Predpokladmi pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú

úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo
osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi
ujmu. V danej veci žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva zo strany žalovaného, keď po tom
ako súd vyhodnotil zmluvu o revolvingovom úvere za neplatnú, uložil žalovanému povinnosť vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.281,58 eur, ktorým sa žalovaný na úkor žalobkyne

obohatil, keď požadoval od žalovanej zaplatenie plnenia, ktoré mu už nepatrilo. Včlenením zmluvy o
revolvingovom úvere do iného právneho úkonu bez možnosti jej vylúčenia sa žalovaný jednak dopustil
nekalej obchodnej praktiky, čím porušil ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a jednal
porušil aj ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, čím bola splnený i druhý zákonný predpoklad pre
vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Výška primerané finančného zadosťučinenie závisí

od úvahy súd. Súd mal za to, že celkové správanie žalovaného, ktorý nedovoleným spôsobom nanútil
žalobkyni iný právny úkon pod rúškom právneho úkonu, o ktorý mala žalobkyňa záujem a neustále
sa od žalobkyne domáhal plnenia, ktoré už v miere nie zanedbateľnej presahovalo poskytnuté plnenie,
pričom od tohto konania upustil až po podaní žaloby, spôsobilo nemajetkovú ujmu žalobkyni tým, že sadostala do stavu právnej neistoty a vzniknutú situáciu bola nútená riešiť podaním žaloby na súd. Súd
preto výšku finančného zadosťučinenia v sume 500 eur považoval za primeranú k vyššie uvedeným
okolnostiam, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 500 eur titulom primeraného

finančného zadosťučinenia.

2. Proti tomuto rozsudku vo výrokovej časti III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný
uviedol, že predpokladom toho, aby súd mohol priznať primerané finančné zadosťučinenie je, že
spotrebiteľove práva a povinnosti sú porušené a sám vyvíja iniciatívu ako túto situáciu odvrátiť a

zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu. Bol toho názoru, že spotrebiteľove práva a povinnosti
úverovou zmluvou uzatvorenou so žalovaným neboli žiadnym spôsobom poškodené, spotrebiteľ
žiadne poškodenie práv neprezentoval. Sám z vlastnej vôle a iniciatívy vzal žalobu v časti o určenie
bezúročnosti a bez poplatnosti úveru a tiež v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy späť.
Predmetom konania tak zostalo výlučne vydanie bezdôvodného obohatenia a vyplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia, čo podľa žalovaného v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako úspešné

uplatnenie porušenia práv alebo povinností. Ďalej argumentoval tým, že podmienkou, ktorú je potrebné
v zmysle zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. splniť je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Okrem toho tak podľa žalovaného
nestačí len samotné porušenie zákona č. 250/2007 Z.z., ale súčasne aj porušenie práv alebo povinností
ustanovených inými predpismi. Žalobca vo svojej žalobe neuviedol, akým spôsobom mal žalovaný práva

alebo povinnosti žalobcu ako spotrebiteľa poškodiť. Obmedzil sa len na konštatovanie, že uzatvorená
úverová zmluva nemá náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
čo však nemožno považovať za porušenie práv a povinností, ktoré by mali za následok poškodenia
spotrebiteľa, nakoľko pre spotrebiteľa by z toho vyplynula len výhoda, že poskytnutý úver je pre neho
bezúročný a bez poplatkov. Ďalej uviedol, že žiadna škoda spotrebiteľovi nevznikla, práve naopak, získal

výhodu bezúročného a bez poplatkového úveru, ktorý by mu neposkytla žiadna banka ani iná inštitúcia.
Ak by na základe takejto skutočnosti malo byť spotrebiteľovi priznané ešte aj primerané finančné
zadosťučinenie, žalovaný zastáva názor, že výklad právnej normy § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
nie je správne aplikovaný. Žalovaný v tejto súvislosti súčasne dal do pozornosti rozsudok Krajského
súdu v Prešove, č.k. 14Co/91/2012-141 zo dňa 10.10.2013. Žalovaný napriek súdnemu vyhodnoteniu

revolvingovej úverovej zmluvy za nanútený právny úkon opätovne uviedol, že podpisom úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.8.2010 žalobca ako klient získal možnosť, nie povinnosť, čerpať úverový
rámec z revolvingovej úverovej zmluvy. Revolvingová časť úverovej zmluvy bola odo dňa 12.08.2010
platná, nebola však účinná. Účinnosť revolvingovej zmluvy bola viazaná na skutočnosť, že sa klient sám
dobrovoľne a z vlastnej iniciatívy rozhodne finančné prostriedky na základe uvedenej zmluvy čerpať.

Uzatvorenie revolvingovej úverovej zmluvy popri hotovostnom úvere pre klienta predstavovalo výlučne
výhodu v zabezpečení finančných prostriedkov pre svoju potrebu v prípade záujmu, v žiadnom prípade
však nie je preukázané, akým spôsobom malo v súvislosti s revolvingovou úverovou zmluvou dôjsť k
porušeniu práv alebo povinností žalobcu ako klienta. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný
žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a priznal žalovanému
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že dňa 09.01.2019 žalobkyňa
obdŕžala od žalovanej sumu z rozhodnutia, ktoré je predmetom odvolania. Žalovaná vyplatila

bezdôvodné obohatenie žalobkyni, čím priznala nárok určený súdom vo výške 1.281,58 eur. Tuto
skutočnosť však žalovaný v odvolaní neuviedol. Práve úkonom vyplatenia bezdôvodného obohatenia
z výroku II. priznala žalovaná nárok tak ako určil súd, a keďže primerané finančné zadosťučinenie je
práve odvodené od úspešného uplatnenia nároku žalobkyne prostredníctvom súdu, a teda priznaného
práva, tak v tomto prípade má žalobkyňa nárok aj na primerané finančné zadosťučinenie určené súdom,

pretože práve žalovaná priznala jej právo, ktoré sa v časti bezdôvodného obohatenia stalo právoplatným
a vykonateľným. Žalobkyňa má za to, že odvolanie je nedôvodné a účelové. Dokonca sa v závere
vyjadruje k posúdeniu revolvingovej zmluvy, aj napriek už vyplatenému nároku žalobkyni. Na základe
vyššie uvedeného žalobkyňa žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania.

4.KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdpreskúmalvecvnapadnutomrozsahupodľa§379,§380ods.
1, CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (nebolo potrebné zopakovať
ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSPa dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej výrokovej časti III. a
výrokovej časti IV. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť z nasledujúcich dôvodov:

5. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokovej časti III. a v súvisiacej výrokovej
častiIV.onáhradetrovkonania.VovýrokovejčastiI.,ktorýmsúdprvejinštanciekonanievčastizastavila
vo výrokovej časti II. ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie,
odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, a preto ich odvolací súd nepreskúmaval.

6. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, proti porušeniu práv
a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konania porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

7. Pod uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.
treba rozumieť konkrétne žalovateľné právo, teda nárok, ktorý vyplýva z porušenia práv na ochranu
spotrebiteľov, resp. z porušenia povinností určených na ochranu spotrebiteľov dodávateľmi. Právo na
primerané zadosťučinenie vzniká na základe právnej skutočnosti, ktorou je zákon - § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. - ak sú ale splnené podmienky stanovené zákonom a týmito podmienkami sú, že po

1) spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní na súde porušenie práv a povinností určených ustanovených
týmto zákonom a osobitnými predpismi na jeho ochranu proti porušiteľovi a po 2) že je úspešný, pričom
o úspechu sa dá uvažovať iba vtedy, ak je o tom právoplatne rozhodnuté. Kým tieto podmienky nie sú
splnené, žiadne právo, žalovateľný nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je.

8. Žalovaný namietal, že nestačí len samotné porušenie práv alebo povinností ustanovených zákonom
č. 250/2007 Z. z. ale súčasne aj porušenie práv alebo povinností ustanovených inými predpismi,
nepochybne vychádzajúc z doslovného výkladu predmetného ustanovenia, ktorý nárok na primerané
finančné zadosťučinenie viaže na porušenie práv ustanovených týmto zákonom (zákon č. 250/2007
Z. z) za použitia spojky „a“, t. j. kumulatívne s porušením práv a povinností ustanovených osobitnými

predpismi. Aj keď odvolací súd je toho názoru, že použitie spojky „a“ v predmetnej veci nie je možné
len doslovne vykladať ako kumulatívnu podmienku na preukázanie porušenia povinností dodávateľom,
keď k závažnému porušeniu povinností, ktoré môže viesť k ujme (a k právo domáhať sa primeraného
finančnéhozadosťučinenia),môžedôjsťajsamotnýmporušenímprávspotrebiteľaupravenýchzákonom
č. 250/2007 Z. z., napr. ako v danom prípade posúdením obchodnej praktiky za nekalú, je potrebné

uviesť, že za „osobitný právny predpis“ upravujúci práva a povinnosti, ktoré by mohli byť porušené,
možno považovať aj Občiansky zákonník, ktorý obsahuje ustanovenia chrániace spotrebiteľa, na ktoré
odkázal pri svojom právnom posúdení aj súd prvej inštancie, a preto v predmetnej veci nedošlo len k
porušeniu ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z., ale aj osobitného predpisu, t. j. Občianskeho zákonníka,
t. j. v súlade s doslovným znením predmetného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.

z.. pre právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia.

9. Čo sa týka prvej podmienky podľa uvedeného ustanovenia ako je uvedené vyššie, t. j. že spotrebiteľ
aktívne ako žalobca uplatní na súde porušenie práv a povinností určených na jeho ochranu proti
porušiteľovi, odvolací súd má za to, že táto podmienka podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. bola

splnená, keď žalobkyňa ako spotrebiteľka v predmetnom konaní svoje práva aktívne uplatnila na súde.

10. Ak ide o posúdenie toho, či bola žalobkyňa pri uplatňovaní svojich práv úspešná, odvolací súd
uvádza, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o vydanie bezdôvodného obohatenia preskúmal ako
predbežnú otázku platnosť úverovej zmluvy zo dňa 12.08.2010 ako aj revolvingových zmlúv, ktoré

mali byť s touto zmluvou uzatvorené, pričom dospel k záveru, že táto je neplatná, a teda žalovaný
sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. I keď žalobkyňa v časti o určenie, že zmluva o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2010 je bezúročná a bez poplatkov, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2010 a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1396,21 eur zobralažalobu späť a súd konanie v tejto časti zastavil, žalobkyňa bola úspešná vo zvyšnej časti o vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia.Súdprvejinštancieajkeďvýslovnevovýrokunekonštatovalporušeniepráva
spotrebiteľa pri svojom rozhodnutí o povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie (vo výroku

napadnutého rozsudku), je zrejmé, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol
z titulu plnenia neplatného právneho úkonu, ktorým bola vyššie uvedená zmluva o úvere. Posúdením
spotrebiteľskej úverovej zmluvy v predmetnej veci ako neplatnej preto nepochybne došlo k porušeniu
práv spotrebiteľa, pričom zároveň o tomto porušení, aj keď výrokom o povinnosti žalovaného vydať
bezdôvodné obohatenie, bolo právoplatne rozhodnuté, keďže žalovaný tento výrok vo svojom odvolaní

nenapadol, čím je splnená aj táto podmienka pre rozhodnutie o primeranom finančnom zadosťučinení
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

11. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia na účely ochrany spotrebiteľa naplňuje požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany, pričom práve inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia je prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou

v spotrebiteľských vzťahoch. Odvolací súd na základe uvedeného mal za to, že sú splnené
podmienky pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Žiadne ustanovenie neupravuje
výšku zadosťučinenia inak ako označením „primerané“. Pre určenie výšky primeraného finančného
zadosťučinenia, t. j. nie pre konštatovanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie (kde je
potrebné, aby sa spotrebiteľ úspešne domohol porušenia svojich práv na súde), je preto potrebné

posúdiť nasledovné okolnosti majúce vplyv na výšku prípadnej ujmy, t. j. intenzitu zásahu do práv
spotrebiteľa, výšku nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžku trvania závadného stavu a
objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom, spoločenskom živote
žalobcu. Vychádzajúc z týchto okolností je odvolací súd toho názoru, že finančné zadosťučinenie, ktoré
priznal súd prvej inštancie vo výške 500 eur je primerané, a preto sa odvolací súd s takouto výškou

primeraného finančného zadosťučinenia stotožnil.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti III.
a výrokovej časti IV. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255
ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa. Odvolací súd preto žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).