Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712208249
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1712208249.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobcu: Bratislavská
vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, so sídlom v Bratislave, Prešovská č. 48, zastúpený
Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Révova č. 7, proti žalovanému:
T. N., W. XX.X.XXXX, M. T. U. Y. - V., W.Á. Č.. XXX, o zaplatenie 3 410,52 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č. k. 9C/83/2013 - 126, zo dňa
7.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 9C/ 83/2013 - 126 zo dňa 7.10.2016 vo výroku,

ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 3. 241,17 eur s príslušenstvom a vo
výroku, ktorým bola žaloba žalobcu v prevyšujúcej časti zamietnutá, p o t v r d z u j e.

II. Napadnutý výrok o trovách konania m e n í tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 44,48%.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPezinok(ďalejajsúdprvejinštancie),rozsudkomč.k.9C/83/2013-126 zodňa7.10.2016

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3. 241,17 eur a úroky z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 29,57 eur od 1.9.2009 až do zaplatenia, zo sumy 23,61 eur od 26.1.2010 do zaplatenia, zo
sumy 7,87 eur od 10.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 9,84 eur od 18.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 3.
170,28 eur od 30.8.2010 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu žalobcu zamietol a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia

istiny 3. 410,52 eur (po úkone čiastočného späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie 1. 076,38 eur s
príslušenstvom) a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,57 eur od 1.9.2009 do zaplatenia,
zo sumy 23,61 eur od 26.1.2010 až do zaplatenia, zo sumy 7,87 eur od 10.3.2010 do zaplatenia, zo
sumy 9,84 eur od 18.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 3. 170,28 eur od 30.8.2010 do zaplatenia, vo
výške 9,5% ročne zo sumy 78,83 eur od 18 7.2013 do zaplatenia a vo výške 9,25% ročne zo sumy
90,52 eur od 7.5.2014 do zaplatenia, z dôvodu neuhradenia fakturovaných cien za dodávku pitnej vody
z verejného vodovou a služieb s tým spojených na odbernom mieste v Y. - V.N., W. Č.. XXX.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 15.2.2005 uzavreli žalovaný, ako odberateľ
a žalobca, ako dodávateľ zmluvu č. V3032670000 o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu
a odvádzaní odpadových vôd, a to podľa Občianskeho zákonníka a zákona číslo 442/2002 Z. z. overejných vodovodoch a kanalizáciách. Predmetom zmluvy bola dodávka vody z verejného vodovodu
na odbernom mieste W. XXX, XXXXX Y. - V.. V rámci technických údajov bol na zmluve vyznačený
stav na vodomere 650 metrov kubických k 24.1.2005. V rámci fakturácie a úhrady sa zmluvné strany

dohodli na stanovení množstva dodávanej vody pomocou vodomeru a spôsobe úhrady formou poštovej
poukážky. Zmluva neobsahuje žiaden odkaz na všeobecné obchodné podmienky dodávateľa a cenník
dodávateľa. Zmluvné povinnosti si žalovaný po uzatvorení zmluvy riadne plnil až do 28.8.2007, kedy
nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. Faktúrou číslo 209315860, splatnou dňa 31.8.2009 vyúčtoval
žalobca žalovanému sumu 29,57 eur s DPH, ako vodné za dodávku 32 m3 vody v období od

17.1.2009 do 30.7.2009, nameranú vodomerom č. 5289299 s uvedením starého stavu meradla 361 m3
a nového stavu meradla 393 m3. Faktúrou číslo 209444325, splatnou dňa 25.1.2010 vyúčtoval žalobca
žalovanému sumu 23,61 eur s DPH, ako vodné za dodávku 24 m3 vody v období od 31.7.2009
do 17.12.2009, nameranú vodomerom č. 5289299 s uvedením starého stavu meradla 393 m3 a
nového stavu meradla 417 m3. Faktúrou číslo 210140686, splatnou dňa 9.3.2010 vyúčtoval žalobca
žalovanému sumu 7,87 eur s DPH, ako vodné za dodávku 8 m3 vody v období od 18.12.2009 do

4.2.2010,nameranúvodomeromč.5289299 suvedenímstaréhostavu meradla417m3 anovéhostavu
meradla 425 m3. Faktúrou číslo 210246799, splatnou dňa 17.5.2010 vyúčtoval žalobca žalovanému
sumu 9,84 eur s DPH, ako vodné za dodávku 10 m3 vody v období od 5.2.2010 do 6.4.2010,
nameranú vodomerom č. 5289299 s uvedením starého stavu meradla 425 m3 a nového stavu meradla
435 m3. Faktúrou číslo 210340010, splatnou dňa 29.8.2010 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 3.

170,28 eur s DPH, ako vodné za dodávku 2 972 m3 vody v období od 7.4.2010 do 27.7.2010, nameranú
vodomerom č. 5289299 s uvedením stavu meradla 417 m3 a nového stavu meradla 3. 407 m3. Faktúrou
číslo 1475169, splatnou dňa 6.5.2014 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 90,52 eur s DPH, ako
úhradu za prerušenie dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia. Faktúrou číslo 13680181, splatnou dňa
17.7.2013 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 78,83 eur s DPH, ako úhradu za zbytočnú jazdu

dňa 2.7.2013 pri prerušení dodávky vody z dôvodu neplatenia. Uvedené faktúry žalovaný žalobcovi
nezaplatil. Dňa 10.12.2011 bol na odbernom mieste žalovaného demontovaný vodomer číslo 5289299
so stavom spotreby 3.407 m3, pričom bol zároveň namontovaný vodomer číslo 6383424 so stavom
spotreby 0 m3. Montáž a demontáž vodomerov vykonali pracovníci žalobcu Karol Bila a Vojtech Horváth.
Z tabuľkového prehľadu hodnôt prietokov vodomerov mal súd prvej inštancie ustálené, že na odbernom

mieste žalovaného mohlo za 1 deň cez vodomer číslo 5289299 pretiecť 27,13 m3 vody. Svedkovia
K.. C. V. E. T. V. samostatní susedia žalovaného mali vedomosť o tom, že žalovaný bol viac rokov
vo výkone trestu odňatia slobody. Počas tejto doby nevideli, že by niekto v dome žalovaného trvale
býval a ani neregistrovali, že by z objektu žalovaného unikala nejaká voda. Z výpovede svedka V. F.,
zamestnanca žalobcu, súd prvej inštancie zistil, že vo dvojici s kolegom vykonáva výmeny vodomerov,

pričom denne vymenia 10 až 15 vodomerov. Vodomer sa vymieňa pravidelne každých 6 rokov. Pre
odstup času si nepamätal, či žalovaný bol prítomný pri výmene vodomeru v decembri 2011, avšak
uviedol, že ich musel niekto pustiť dovnútra, keď až potom mohli vodomer vymeniť. Totožnosť osoby,
ktorá ich pustila dovnútra svedok uviesť nevedel, potvrdil, že na zázname zo dňa 10.12.2011 sa pod
podpisom montéra nachádza jeho vlastnoručný podpis. Pri výmene vodomeru musia ísť pracovníci

žalobcu dovnútra vodomernej šachty, a skutočný stav vodomeru pri výmene bol taký, ako je uvedený v
protokole. Obdobné skutočnosti súd prvej inštancie zistil aj z výpovede ďalšieho zamestnanca žalobcu,
U. Q., ktorý svedecky uviedol, že pri výmene vodomerov sa pracuje vo dvojici, a že je možné, že
v decembri 2011 u žalovaného vodomer menil. Tvrdil, že im niekto musel bránu otvoriť, nakoľko
reálny stav na vodomere vedia pracovníci žalobcu odpísať len vtedy, keď im niekto umožní prístup k

vodovodnej šachte. Z položky odpočtov meradiel na odbernom mieste žalovaného vyplýva, že ku dňu
výmeny vodomeru s číslom 5289299 vykazoval tento vodomer dňa 9.12.2011 stav meracieho bodu
3.407 m3. Riadne odpočty vodomeru boli v predchádzajúcom období vykonané dňa 27. 7. 2010, kedy
tento vodomer vykazoval stav meracieho bodu 3.407 m3 a dňa 27.6.2008 kedy vodomer vykazoval stav
meracieho bodu 323 m3. Z položky odpočtov ďalej vyplýva, že od 10.12.2011 kedy bol na odbernom

mieste žalovaného namontovaný vodomer s číslom 6383424 so stavom spotreby 0 m3, nepretiekol
týmto vodomerom do 2.7.2015 ani jeden m3 vody a predmetný vodomer stále vykazuje stav meracieho
bodu 0 m3. Žalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody do 25.5.2015. Po príchode do svojho domu
našiel tento vo vnútri poškodený, v izbách boli povytŕhané elektrické káble, zariadenie domu a osobné
veci žalovaného boli porozhadzované. Z cenníka výkonov a služieb súvisiacich so zásobovaním pitnou

vodou verejným vodovodom a s odkanalizovaním odpadovej vody verejnou kanalizáciou platného od
15.10.2013 vyplynulo, že žalobca v časti 1. tohto cenníka, označenej ako „výkony a služby súvisiace
so zásobovaním pitnou vodou verejným vodovodom“, účtuje podľa bodu 1.3.1.1 spotrebiteľom za
prerušenie dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia a z iného dôvodu zo strany dodávateľa poplatokvo výške 90,52 eur s DPH, a v bode 1.2 účtuje spotrebiteľom za zbytočnú jazdu poplatok vo výške
78,83 eur s DPH.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26 odsek 1 písmeno a/, § 28 zákona č. 442/2002
Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001
Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej aj zákona č. 442/2002 Z.z.) a podľa § 488, § 588, §
517 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj Občiansky zákonník alebo OZ). Poukázal
na to, že je síce pravdou, že žalovaný nemohol byť v čase od 28.8.2007 do 25.5.2015 fyzicky

prítomný na predmetnom odbernom mieste, a teda nemohol byť tou osobou, ktorá na predmetnom
odbernom mieste žalovaného fyzicky otvárala vodovodné kohútiky a spotrebovávala dodávanú pitnú
vodu, avšak povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu za dodanú pitnú vodu zmluvne zaväzuje jedine
žalovaného, ako zmluvného odberateľa, a nie iné osoby. Žalovaný potom, ako nastúpil v roku 2007
na výkon trestu odňatia slobody mal v príslušnom ústave na výkon trestu odňatia slobody dostatok
času na to, aby dodávateľom vody, elektriny, či plynu v jeho rodinnom dome oznámil, že nakoľko je

vo výkone trestu odňatia slobody a rodinný dom je neobývaný, žiada o pozastavenie dodávok vody,
elektriny, či plynu do jeho rodinného domu. Pokiaľ sa žalovaný bránil tvrdením, že v posudzovanej veci
žalobca fyzicky nepredložil vodomer s číslom 5289299 súd prvej inštancie uviedol, že nárok žalobcu
odôvodňuje prevaha predložených dôkazov (preponderance of the evidence). Súd prvej inštancie nemal
dôvod neveriť listinnému dôkazu - záznamu o výmene vodomera, pretože nebol daný dôvod neuveriť

svedkom, ktorí výmenu vodomeru vykonali a v zázname o jeho výmene uviedli spotrebu vo výške 3407
m3, nakoľko sa jednalo o pracovníkov žalobcu, ktorí odčítavanie vodomerov vykonávali rutinne, a vo
vzťahu k žalovanému neboli v nejakom nepriateľskom vzťahu, v dôsledku ktorého by v písomnom
zázname o výmene vodomeru mali záujem uviesť nie skutočne nameranú, ale nadhodnotenú spotrebu.
Žalobca prostredníctvom prietokových hodnôt vodomeru s číslom 5289299 nachádzajúceho sa v

žalovanom období na odbernom mieste žalovaného preukázal, že odber pitnej vody v žalovanom
období bol technicky možný. Prevaha dôkazov bola teda v posudzovanej veci na strane žalobcu a
zo skutočností zistených z predložených dôkazov následne pramenil záver súdu prvej inštancie o
tom, že faktúry vystavené žalobcom v období od 11.8.2009 do 9.8.2010 boli vystavené správne, na
základe skutočne nameraného objemového množstva pitnej vody. Žalovanému preto vznikla povinnosť

fakturované ceny odobratej vody zaplatiť, a to spolu s príslušným úrokom z omeškania. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že strany sporu medzi sebou uzatvorili zmluvu bez odkazu na všeobecné
obchodné podmienky dodávateľa, či cenník dodávateľa, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalobca žalovaného žiadnym spôsobom neoboznámil s cenníkom služieb spojených s dodávkou
pitnejvody.Pretorozhodoltak,že žalobcanemánároknazaplatenieistinypodľa faktúryčíslo13680181

a podľa faktúry číslo 1475169. K prednesu žalobcu, ktorý tvrdil, že jeho cenník je voľne dostupný na
internete, či dostupný k nahliadnutiu na pobočkách žalobcu, súd prvej inštancie uviedol, že zo žiadneho
zákonaSlovenskejrepublikynevyplývapovinnosťžalovanéhospotrebiteľamaťvovlastníctvezariadenie
umožňujúce pripojiť sa k sieti internet, nieto povinnosť oboznamovať sa na webových stránkach
dodávateľov energií s ich aktuálnym cenníkom. Rovnako nemožno od spotrebiteľov spravodlivo

požadovať, aby sa dostavovali do pobočiek dodávateľov a študovali tam cenníky dodávateľov spojené s
dodávanými vecami, či službami. Ak teda v posudzovanej veci žalobca nepreukázal, že by žalovaného
pred vystavením faktúr č. 1475169 a č. 13680181 oboznámil s cenníkom služieb spojených s dodávkou
vody (či už pri uzatvorení zmluvy alebo neskôr), nemožno podľa názoru tohto súdu žalovaného zaviazať
k zaplateniu peňažných istín uvedených v týchto dvoch faktúrach, z dôvodu ktorého je tento nárok

žalobcu nedôvodný.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 odsek 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj CSP). Uviedol, že žiadna strana nemala v konaní plný úspech (žalobca
vzal pôvodnú žalobu v časti o zaplatenie sumy 1076,38 eur späť, uspel len v časti o zaplatenie 3.

241,17 eur a v prevyšujúcej časti bola jeho žaloba zamietnutá), preto žiadnej z pomerne úspešných
strán sporu nepriznal na náhradu trov konania právo.

6. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný.

7. Žalobca podal odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o
trovách konania. Súdu prvej inštancie vytýkal, že neboli splnené procesné podmienky, že nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonanýchdôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na to, že pôvodne podal žalobu o zaplatenie sumy 4.317,55 eur s
príslušenstvom. Podaním zo dňa 30.10.2013 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.076,38 eur

s príslušenstvom späť. Podaním zo dňa 30.6.2016 rozšíril žalobu o nárok na zaplatenie fakturovaných
istín za zbytočnú jazdu podľa Cenníka a za prerušenie dodávky pitnej vody podľa Cenníka, spolu v
sume 169,35 eur, vo vzťahu ku ktorým súd jeho žalobu zamietol. Uviedol, že žalovaný mal so žalobcom
uzavretú Zmluvu č. V3032670000 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. Súčasťou tejto
zmluvy boli aj Všeobecné podmienky o dodávke pitnej vody a odvádzania odpadových vôd, obsahom

ktorých bolo upozornenie, že „dodávateľ môže prerušiť dodávku vody ... v prípade nezaplatenia vodného
alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti. V týchto prípadoch hradí s tým spojené
náklady odberateľ vo výške 500,- Sk“, čo zodpovedá aj právnej úprave vyjadrenej v ustanovení § 32
ods. 1 písm. m) zákona č. 442/2002 Z. z., podľa ktorého prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť
dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v
prípade nezaplatenia vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti. Preto

žalovaný musel a mal vedieť, že v prípade, že bude v omeškaní s platením vodného alebo stočného,
môže dodávateľ pristúpiť k prerušeniu dodávky pitnej vody. Zo samotných Všeobecných podmienok
vyplýva, že žalovaný bol upozornený na to, že s takýmto úkonom je spojená povinnosť zaplatiť určitú
stanovenú sumu. V roku 2005 bol tento poplatok vo výške 500,- Sk, táto suma sa však v priebehu
rokov menila, pričom zmena bola nevyhnutná z viacerých dôvodov, napríklad z dôvodu zmeny meny na

území Slovenskej republiky. V čase uskutočnenia výjazdov na odberné miesto žalovaného cena podľa
cenníka predstavovala sumu 78,83 eur, za zbytočnú jazdu a sumu 90,52 eur, za prerušenie dodávky
vody z dôvodu neplatenia. To, že výjazdy na odberné miesto žalovaného za účelom odpojenia dodávky
vody uskutočnil, preukazujú v konaní predložené montážne a zákazkové listy. Vo vzťahu k výroku o
trovách konania žalobca uviedol, že z celkovej žalovanej sumy 4.486,90 eur (4.317,55 eur + 169,35

eur) mu súd prvej inštancie priznal nárok na zaplatenie sumy 3.241,17 eur, a teda v rozsahu tejto istiny
bol v súdnom spore úspešný. Žalovaný bol úspešný vo zvyšnej časti nároku, t.j. sumy 1.245,73 eur čo
znamená, že žalobca bol úspešný v časti 72,24% a žalovaný v časti 27,76%, takže úspech žalobcu
predstavuje 44,48% a v takomto rozsahu mu mala byť priznaná náhrada trov konania. V prípade, že by
bol úspešný aj v časti nároku na zaplatenie 169,35 eur, zodpovedal by výške priznanej istiny 3 410,52

eur úspech v rozsahu 76,01 % a neúspech 23,99 %, teda celkový úspech 52,02 %. Z vyššie uvedených
dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil a
nárok na náhradu trov konania priznal podľa miery úspechu strán sporu, a aby odvolací súd žalobe v
celom rozsahu vyhovel, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Žalovaný podal odvolanie proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
3 241,17 eur s príslušenstvom. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že počas doby výkonu

trestu odňatia slobody mal dostatok času na upovedomenie žalobcu o tom, že je jeho dom neobývaný.
Uviedol, že označené upovedomenie mal urobiť ním splnomocnený František Janík, ktorý to ale
neurobil. Namietal, že sporná faktúra č. 210340010 bola vystavená 9.8.2010, avšak stav odpočtu na
vodomere bol montérmi odčítaný dňa 21.11.2011, teda rok a štyri mesiace po vystavení faktúry č.
210340010. Zostala nezodpovedaná otázka prečo žalobca znehodnotil vodomer, ak vedel, že dom je

neobývaný. Po návrate z výkonu trestu odňatia slobody 25.5.2015 našiel svoj dom celkom prázdny a
dodnes je neobývaný, pretože vodovodná prípojka je zablokovaná. Po celý čas jeho neprítomnosti ani
raz zamestnanec žalobcu neodčítal reálnu spotrebu, keďže v dome nikto nebýval a celý je ohradený
múrom.Zamestnancižalobcusadovodovodnejšachtynedostaliaspotrebupísaliakopriemer.Žalovaný
namieta postup žalobcu, keď neuzavrel hlavný ventil vody, ktorý je pred každým domom na ulici.

Namietal aj vyhodnotenie výpovede svedkov montérov žalobcu, ktorí si nepamätali, ako sa dostali do
jeho objektu za múrom, ale k odpočtu vody uviedli, že sa nepomýlili, pričom nikto nevie kam dali
vodomer. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

10. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že v prípade, ak sa dá osoba zastúpiť inou osobou, ktorú

splnomocní na zastupovanie pred tretími osobami, napríklad dodávateľom vody, za účelom odhlásenia
dodávky vody a ak táto osoba nekonala v rámci splnomocnenia svedomito a s odbornou starostlivosťou
a spôsobila splnomocniteľovi škodu ide o vzťah medzi splnomocnencom a splnomocniteľom. Žalobca sa
nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného ohľadom spornosti faktúry a odberu vody, považuje ich za právneirelevantné, účelové a ničím nepreukázané a tvrdí, že odber vody na danom odbernom mieste v konaní
hodnoverne preukázal, a to prehľadom spotreby vody (odpočtov). Ohľadom výmeny vodomeru bolo
vystavené Tlačivo - Montážny list zo dňa 21.11.2011, T000095085, ktorý je podpísaný odberateľom,

a v rámci ktorého bol vyrozumený, že „Najneskôr do 7 pracovných dní od výmeny vodomeru je
možné overiť stav na vodomere...Po tomto termíne nebude už prihliadnuté na prípadne reklamácie
stavu na vodomere. Na tlačive bol podpisom odberateľa potvrdený aj konečný stav demontovaného
vodomeru - 3.407 m3. V zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 422/2002 Z. z. môže prevádzkovateľ prerušiť
alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej

kanalizácie. Nakoľko však ide o právo prevádzkovateľa (dikcia: „...môže prerušiť...“) je na jeho zvážení,
či svoje právo využije alebo nie. Žalobca namieta, že odvolanie žalovaného nemá obligatórne náležitosti,
keď neobsahuje v akom rozsahu rozsudok napáda, z akých dôvodov rozsudok považuje za nesprávny
(odvolacie dôvody) a ani čoho sa žalovaný (odvolateľ) domáha (odvolací návrh). Odvolanie považuje
za zmätočné, nejasné a nezrozumiteľné, a preto žiada, aby ho odvolací súd odmietol.

11. Žalovaný repliku k vyjadreniu žalobcu nepodal.

21. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP). Vec
prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie,

nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovaného vo vzťahu
k výrokom vo veci samej nie sú dôvodné. Dôvodné je však odvolanie žalobcu vo vzťahu k výroku
napadnutého rozsudku o náhrade trov konania.

13. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nespôsobilosti prejednania odvolania

žalovanéhovodvolacomkonaní,prenedostatoknáležitostíodvolania.Náležitostiodvolaniasúupravené
v ustanovení § 363 CSP, podľa ktorého sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z odvolania
žalovaného, ktorý v súdenej veci koná bez právneho zastúpenia, je jasné, ktorý rozsudok a v akom

rozsahu napáda, keď žalovaný zrozumiteľne uviedol, že nesúhlasí s uložením povinnosti zaplatiť
žalobcovi 3. 241,17 eur a aj to, čoho sa domáha, keď uviedol, že žiada, aby bolo rozhodnuté v jeho
prospech, čo znamená, aby bola žaloba žalobcu zamietnutá. Žalovaný v odvolaní označil aj argumenty
prečo spochybňuje správnosť napadnutého rozsudku, teda v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia. Preto
žalobcom navrhnutý postup odmietnutia odvolania žalovaného nie je opodstatnený. Civilné sporové

konanie je založené na princípe bezformálnosti a úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na
ich obsah (článok 11 Základných princípov CSP).

14. Podľa § 22 odsek 1 zákona č. 442/2002 Z. z. v znení k času do 30.6.2005, žiadateľ o pripojenie na
verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy o dodávke vody

uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu, prípadne s prevádzkovateľom.

15. Podľa § 28 odsek 3 citovaného zákona za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ
prevádzkovateľoviverejnéhovodovoduvodné,aksanedohodne,ževodnésaplatívlastníkoviverejného
vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi

povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.

16. Podľa § 32 odsek 1, písmeno m/ citovaného zákona, prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť
dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v
prípade nezaplatenia vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti.

17. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie
a pre danú vec považoval za rozhodujúce, že dňa 15.2.2005 uzavreli žalobca, ako dodávateľ a
žalovaný, ako odberateľ zmluvu číslo V3032670000 o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu do
domácnosti na odbernom mieste v Modre - V., W. XXX, číslo odberu 3032-670-0 s tým, že množstvo

dodávanej a odvádzanej vody je stanovené vodomerom, s počiatočným stavom 650 m3 a jej cena
bude žalobcom fakturovaná a žalovaným uhrádzaná poštovou poukážkou. Predmetom zmluvy nebolo
odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Iné zmluvné dojednania z obsahu predmetnej
zmluvynevyplývajúaniesúdojednanéaniodkazomnaVšeobecnéobchodnépodmienky,respektíveinýdokument žalobcu.Vobdobíod28.8.2007do25.5.2015žalovanýsámfyzickypitnúvodunaoznačenom
odbernom mieste neodoberal, pretože bol vo výkone trestu odňatia slobody. Žalobca tvrdil, že cez
označené odberné miesto bola v čase od 17.1.2009 do 27.7.2010 odobratá pitná voda, ktorej spotrebu

vyúčtoval faktúrami:
1. Číslo 209315860, splatná dňa 31.8.2009 v sume 29,57 eur s DPH, za dodávku 32 m3 vody v
období od 17.1.2009 do 30.7.2009, nameranú vodomerom č. 5289299, ktorá bola určená priemerom
spotreby (starý stav meradla 361 m3 - nový stav meradla 393 m3)

2. Číslo 209444325, splatná dňa 25.1.2010 v sume 23,61 eur s DPH, za dodávku 24 m3 vody v období
od 31.7.2009 do 17.12.2009, nameranú vodomerom č. 5289299, ktorá bola určená priemerom spotreby
(starý stav meradla 393 m3 - nový stav meradla 417 m3)

3. Číslo 210140686, splatná dňa 9.3.2010 v sume 7,87 eur s DPH, za dodávku 8 m3 vody v období
od 18.12.2009 do 4.2.2010, nameranú vodomerom č. 5289299, ktorá bola určená priemerom spotreby

(starý stav meradla 417 m3 - nový stav meradla 425 m3)

4. Číslo 210246799, splatná dňa 17.5.2010 v sume 9,84 eur s DPH, za dodávku 10 m3 vody v období
od 5.2.2010 do 6.4.2010, nameranú vodomerom č. 5289299, ktorá bola určená priemerom spotreby
(starý stav meradla 425 m3 - nový stav meradla 435 m3)

5. Číslo 210340010, splatná dňa 29.8.2010 v sume 3 170,28 eur s DPH, za dodávku 2 972 m3 vody
v období od 7.4.2010 do 27.7.2010, nameranú vodomerom č. 5289299 , ktorá bola určená odpočtom
stavu meradla (starý stav meradla 417 m3 - nový stav meradla 3 407 m3).

18. Dňa 21.12.2011 v rámci periodickej údržby žalobca vodomer číslo 5289299 na odbernom mieste
žalovaného so stavom nameraného množstva odobratej vody 3 407 m3 demontoval a namontoval
vodomer číslo 6383424 so stavom odberu 0 m3. Tieto skutočnosti sú zapísané v zázname, v závere,
ktorého je uvedené, že najneskôr do 7 pracovných dní od výmeny vodomeru je možné overiť stav na
vodomere v sklade vodomerov BVS, a.s., Bratislava, v Infra Services, a.s., Hraničná č. 10 v označených

dňoch. V prípade pochybností o správnosti údajov meradla, je odberateľ oprávnený požiadať BVS, s.s.
Bratislava o skúšku meradla. Predmetný záznam je podpísaný montérom V. F. a aj odberateľom pitnej
vody, ktorý osobitným podpisom potvrdil prevzatie montážneho listu. Následne dňa 3.7.2013 vystavil
žalobca žalovanému faktúru číslo 13680181, ktorou mu vyúčtoval cenu za zbytočnú jazdu vykonanú dňa
2.7.2013 za účelom prerušenia dodávky vody z dôvodu neplatenia v sume 78,83 eur so splatnosťou dňa

17.7.2013 a dňa 15.4.2014 vystavil žalobca žalovanému faktúru číslo 14675169, ktorou mu vyúčtoval
cenu za prerušenie dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia v sume 90,52 eur so splatnosťou dňa
6.5.2014.

19. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že právne závery súdu prvej inštancie zodpovedajú

skutkovým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania.

20. K dodávke pitnej vody na odbernom mieste žalovaného dochádzalo na základe existujúceho
zmluvného vzťahu. Povinnosti žalobcu dodávať žalovanému pitnú vodu korešpondovala povinnosť
žalovaného zaplatiť cenu zodpovedajúcu množstvu odobratej vody. Pri rozpočítaní množstva pitnej

vody dodanej z verejného vodovodu (vodného) sa postupuje podľa zákona č. 442/2002 Z. z. a
vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR číslo 397/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom. Meranie množstva vody dodanej verejným
vodovodom zabezpečoval žalobca svojím meradlom. Ak sa meranie množstva odoberanej vody z
verejného vodovodu zabezpečuje určeným meradlom, určí sa množstvo odoberanej vody z verejného

vodovodu odpočtom z tohto meradla. Ak nie je množstvo vody merané, stanoví sa množstvo dodanej
vody smernými číslami spotreby vody. Na určenie časti množstva odobratej vody odberateľom alebo
konečným spotrebiteľom na účely dohodnuté v zmluve o dodávke vody možno použiť smerné čísla
spotreby vody. Určenie ceny za dodávku pitnej vody verejným vodovodom upravuje Úrad pre reguláciu
sieťových odvetví.

21. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na splnenie záväzku žalovaného bol v
danej veci nielen zákon č. 442/2002 Z. z., ale aj zmluva o dodávke pitnej vody z 15.2.2005. Medzi
stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný za uplatnené obdobie od 17.1.2009 do 27.7.2010 žalobcovižiadnu peňažnú istinu nezaplatil. Uplatnenému obdobiu zodpovedá stav odberu pitnej vody vykázaný
vodomerom číslo 5289299 v rozpätí 361 m3 k 17.1.2009 (faktúra č. 209315860) až 3. 407 m3 k
27.7.2010 (faktúra č. 210340010) vo výške ceny 3. 241,37 eur. Odvolací súd zhodne so súdom

prvej inštancie konštatuje nedôvodnosť obrany žalovaného vo vzťahu k splneniu žalovaného nároku
žalobcom, spočívajúcej v tvrdení o neobývaní rodinného domu s odberným miestom pitnej vody
meranej vodomerom číslo 5289299. Skutočnosť, že predmetný rodinný dom žalovaný neužíval, ešte
sama osebe neznamená, že z verejného vodovodu nevtiekla do jeho vodovodnej prípojky voda. Pokiaľ
mal žalovaný prekážku v užívaní rodinného domu (bol vo výkone trestu odňatia slobody) bolo jeho

povinnosťou postarať sa o prerušenie prívodu vody na predmetné odberné miesto, respektíve o to,
aby technický stav rozvodov vody v jeho dome, teda funkčné a nepokazené vodovodné zariadenia
neumožňovali odber vody aj v čase neužívania nehnuteľnosti, ako aj zabezpečiť pravidelnú kontrolu
odberného miesta a to aj pred zneužitím vodovodných rozvodov nepovolanými tretími osobami. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že je vecou súkromného rozhodnutia, ako túto prevenčnú
povinnosť odberateľ splní . Ak ju realizuje prostredníctvom právneho vzťahu s treťou osobou vznikajú z

tohto právneho vzťahu práva a povinnosti len účastníkom takéhoto právneho vzťahu, pričom obsahom
tohto právneho vzťahu postavenie žalobcu nie je nijako dotknuté. Nie je vecou žalobcu kontrolovať,
či sa na odbernom mieste vody niekto aj fyzicky zdržiava a ani kontrolovať množstvo odobratej vody.
Stav odobratého množstva vody k 27.7.2010 (meradlo vykazovalo 3. 407 m3) nebol ustálený žalobcom
výpočtom priemernej možnej spotreby vody tak, ako tomu bolo pri účtovaní cien odobratej vody

za obdobie od 17.1.2009 do 7.4.2010, ale reálnym odpočtom vodomera. Tento stav zostal potom
nezmenený až do 21.11.2011, kedy bol vodomer číslo 5289299 demontovaný s ustálením konečného
stavu odberu vody (3. 407 m3). O nameranom množstve spotreby vody demontovaného vodomeru bol
žalovaný informovaný prostredníctvom tej osoby, ktorá v jeho mene umožnila zamestnancom žalobcu
tieto úkony vykonať, a ktorá dané skutočnosti potvrdila podpísaním záznamu o výmene vodomeru,

ktorá aj záznam prevzala, pretože bez súčinnosti osoby odberateľa v zmysle výpovede svedkov -
montérov vodomeru V. F. E. U. Q. nebolo možné výmenu vodomeru uskutočniť. Neobstojí ani námietka
žalovaného spočívajúca v nepredložení predmetného vodomeru žalobcom, pretože stav vodomeru
bol jednak reálne preskúmateľný pri úkone samotnej výmeny, ktorá sa uskutočnila za prítomnosti
osoby reprezentujúcej odberateľa, ktorá bola v zázname poučená aj o tom, že do 10 dní si stav na

vodomere môže overiť, a že v prípade pochybností o správnosti údajov meradla môže požiadať o jeho
skúšku. Žalovaný dané práva nevyužil (zo skutkového stavu veci to nevyplýva), a preto nemôže byť
obrana žalovaného spočívajúca v spornosti stavu meradla s ohľadom na ďalšie, v konaní vykonané
dôkazy úspešná. Z uvedeného potom pre danú vec vyplýva, že pokiaľ žalovaný v konaní nepreukázal
nesprávnosť údajov meradla nemôže sa zbaviť zodpovednosti za splnenie zmluvnej povinnosti zaplatiť

žalobcovi cenu odobratej pitnej vody podľa odpočtu stavu odberu na vodomere.

22. Odvolací súd sa plne stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, ktorý ako nedôvodný vyhodnotil
nárok žalobcu na zaplatenie istiny 169,35 eur, ktorá je súčtom istiny 78,83 eur vyúčtovanej faktúrou
č. 13680181 zo dňa 3.7.2013 za zbytočnú jazdu dňa 2.7.2013 pri prerušení dodávky vody z dôvodu

neplatenia a istiny 90,52 eur vyúčtovanej za prerušenie dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia,
pretože nemá základ v zmluvnom dojednaní strán sporu. Odvolací súd poukazuje na to, že súd je pri
rozhodovanívoveciviazanýžalobnýmnávrhom(§216odsek1CSP).Žalobcajepovinnývžalobeuviesť
skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať uplatnený nárok, čo do dôvodu, ako aj výšky a súčasne má
dôkaznú povinnosť (§132 odsek 1 a článok 8 CSP). Súd nemá povinnosť zo žalobcom predložených

a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré neboli žalobcom prednesené a na základe
týchto potom žalobcovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného ako žalobcom
tvrdeného skutkového tvrdenia. Z obsahu spisu (č. l. - 109 - 110) vyplýva, že žalobca predmetný nárok
oprel o zmluvu strán sporu o dodávke pitnej vody z 15.2.2005 a z nej vyplývajúcej dodanej služby,
preto bol žalobca povinný preukázať dohodu strán sporu, ako účastníkov danej zmluvy o povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobcovi predmetné poplatky, vrátane dohody o ich výške. Pokiaľ má mať takýto
nárok zmluvný základ, potom musí zo zmluvy vyplývať, pričom nemusí byť výslovne uvedený v obsahu
zmluvy, môže byť zakotvený aj v dokumente, ktorý je definovaný, ako neoddeliteľná súčasť zmluvy. Z
obsahu prejednávanej zmluvy však vyplýva, že uplatnené poplatky samotná zmluva nerieši a obchodné
podmienky alebo cenník výkonov a služieb žalobcu sa jej súčasťou nestali, pretože zmluva na ne

neodkazuje. To pre danú vec znamená, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo vo
vzťahu k preukázaniu tvrdenia, že sa so žalovaným dohodol na úhrade poplatkov (vrátane ich výšky) za
označené výkony súvisiace s prerušením zásobovania žalovaného vodou. V prípade dôkaznej núdze
musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázaťtvrdenú skutočnosť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že v danom vzťahu žalovaný
vystupuje ako spotrebiteľ so zvýšenou mierou ochrany jeho práv, pretože voči žalobcovi nekonal v rámci
predmetu podnikateľskej činnosti na rozdiel od žalobcu, ktorý je podnikajúcou osobou.

23. Obsah odvolania žalobcu vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá a obsah odvolania žalovaného vo vzťahu k výroku, ktorým mu bola
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 3. 241,17 eur s príslušenstvom, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutých výrokov predmetného rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích

dôvodov výslovne v nich uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z
uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odsek 1CSP, v
označených výrokoch ako vecne správny potvrdil.

24. Žalobca predmetný rozsudok napadol aj vo výroku o náhrade trov konania a namietal, že súd prvej
inštancie v zmysle § 255 odsek 2 CSP nesprávne vyhodnotil pomer úspechu strán sporu.

25. Podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 255 odsek 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

27. Ustanovenia Civilného sporového poriadku sú pri náhrade trov konania koncipované tak, že sa
priznáva náhrada trov podľa úspechu. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu je okolnosťou, ktorá
určuje nárok na náhradu trov konania. Zásada úspechu vo veci je aj tzv. zásadou zodpovednosti za
výsledok sporu charakteristická pre sporové konanie a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je
povinná nahradiť v spore úspešnejšej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Žalobca má v konaní úspech

v celom rozsahu len vtedy, ak súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovie v celom rozsahu. Miera úspechu
sa teda zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho
rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Čím viac súd vyhovel
žalobnému petitu, tým je väčšia miera úspechu u žalobcu a naopak, čím je väčší rozsah, v ktorom
súd žalobu zamietol, tým je väčšia miera úspechu u žalovaného. Pomerné rozdelenie trov je odrazom

reálneho výsledku sporu a predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac, ako im podľa hmotného
práva patrí. Niet dôvodu na to, aby si strany sporu v prípade čiastočného úspechu hradili trovy konania
navzájom, preto sa postupuje tak, že časť, ktorá sa prekrýva sa odpočíta. Platí, že najskôr sa určí pomer
úspechu a neúspechu strán v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa
vynaložené trovy, a to u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu.

28. V prejednávanej veci si žalobca žalobou zo dňa 14.5.2012 uplatnil zaplatenie istiny 4 317,55 eur s
príslušenstvom. Podaním zo dňa 5.11.2013 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny 1 076,38 eur
s príslušenstvom späť a súd prvej inštancie v tejto časti konanie uznesením č. k. 9C/83/2013 - 45 zo dňa
24.1.2014 zastavil. Dňa 7.10. 2016 pripustil súd prvej inštancie zmenu žaloby žalobcu tak, že žaloba o

zaplatenie 3. 241,17 eur (4 317,55 eur mínus 1 076,38 eur) bola rozšírená o nárok na zaplatenie 169,35
eur s príslušenstvom (78,83 eur plus 90,52 eur). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie priznal
žalobcovi sumu 3 241,17 eur. Táto priznaná istina z celkovo žalovanej sumy 4. 486,90 eur (4. 317,55 eur
plus 169,35 eur) predstavuje 72,24%. Žalobca bol teda v spore úspešný v rozsahu 72,24% (priznaná
istina) a neúspešný v rozsahu 27,76 %, čo je úspech žalovaného. Úspechu žalovaného zodpovedá

zamietnutie žaloby v časti istiny 169,35 eur a nárok na náhradu trov a zo zastaveného konania o
zaplatenie 1. 076,38 eur, pretože zastavenie zavinil žalobca, keď vzal v tejto časti žalobu bez uvedenia
dôvodu späť (§ 256 odsek 1CSP). Vyšší úspech žalobcu znamená, že v prvoinštančnom konaní má
právo na náhradu trov v rozsahu 44,48 %, o ktoré jeho úspech prevýšil v prvoinštančnom konaní
úspech žalovaného (72,24% mínus 27,76 %).

29. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania nie
je vecne správny, preto ho odvolací v tejto časti postupom podľa § 388 CSP zmenil, keď na zrušeniealebo potvrdenie rozsudku v tejto časti neboli splnené podmienky a priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 44,48 %.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 CSP, § 255 odsek 1 a § 262
odsek 1 CSP. V odvolacom konaní vo veci samej obidve strany boli so svojim odvolaním neúspešné
(výrok o trovách konania je závislým výrokom), a preto odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).