Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/301/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311203252
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6311203252.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ V. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v Z., O. Y. I. č. XX, a 2/ W. N., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., O. Y. I. č.
XX, obidvaja zastúpení JUDr. Petrom Šramkom, advokátom so sídlom v Brezne, Moyzesova č. 12, proti
odporcom: 1/ V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I. Z., B. č. XXX, a 2/ N. Z., rod. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v I. Z., B. č. XXX, obidvaja zastúpení Mgr. Petrom Nyúlom, advokátom so sídlom v Leviciach, Kpt.

Jaroša č. 4, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 4C/99/2011-227 zo dňa 05.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľov zamietol (prvý výrok) a súčasne vyslovil, že
o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej (druhý výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom na začatie konania
sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2010, vklad ktorej do katastra
nehnuteľností bol bývalou Správou katastra Z. povolený pod zn. V XXXX/XXXX zo dňa 24.11.2010 (ďalej
aj „sporná kúpna zmluva“), resp. určenia, že sporná kúpna zmluva bola zrušená odstúpením od zmluvy
zo dňa 20.05.2011 a súčasne určenia, že sú v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov v
celosti vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX v k.ú. Z. a to bytu č. XX vo vchode č. XX na

X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXXX na
spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku N. parcela č. XXX/X, X, X, X, X, X a XX na ulici
O. Y. I. č. XXXX/XX v Z. (ďalej aj „sporný byt“). Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru,
že na požadovanom určení majú navrhovatelia naliehavý právny záujem. Ďalej však dospel okresný
súd k záveru, že neboli preukázané dôvody neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, na ktoré poukazovali
navrhovatelia v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to, že kúpna zmluva ako právny úkon nebol

urobený vážne a slobodne, ako aj v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a to, že tento
právny úkon svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, resp. ho obchádza a prieči sa dobrým
mravom. Okresný súd dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá slobodne a vážne
a navrhovateľov do jej podpisu nikto nenútil. Okresný súd vyhodnotil, že v prípade predmetnej kúpnej
zmluvy ide o perfektný právny úkon, ktorý má všetky náležitosti stanovené zákonom na to, aby bol platný
a tento úkon svojím obsahom ani účelom neodporuje zákonu. Okresný súd mal súčasne preukázané, že

kúpna cena v sume 46.000,- € bola navrhovateľom ako predávajúcim zo strany odporcov ako kupujúcich
odovzdaná v hotovosti. Ohľadom tvrdenia, že kúpna cena nebola navrhovateľom vyplatená neuniesli
navrhovatelia dôkazné bremeno. Nakoľko kúpna cena bola navrhovateľom riadne zaplatená, nebol
na ich strane daný ani právny dôvod na odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy. Preto k zrušeniu
kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť ani na základe tvrdeného odstúpenia od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie
kúpnej ceny. Na základe uvedeného okresný súd návrh navrhovateľov na určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy a určenie vlastníckeho práva k spornému bytu ako nedôvodný zamietol. Okresný súd rozhodol s
poukazom na ustanovenia § 588, § 589, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 48 ods. 1 a ods. 2, § 457 Občianskehozákonníka ako aj s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podali navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 23.12.2013 (č.l. 252-254 spisu). Domáhali sa zrušenia napadnutého rozsudku
okresného súdu a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok
okresného súdu považovali za nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnený a teda nepreskúmateľný.
Uplatnili odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b) a písm. d) O.s.p. Vyjadrili názor, že okresný súd

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odôvodnenie rozsudku
okresného súdu je nedostatočné a nepresvedčivé a najmä nepreskúmateľné. Okresný súd sa v
odôvodnení rozsudku podrobne a pomerne široko zaoberal opísaním skutkového stavu vyplývajúceho
z podaní účastníkov konania, ich výpovedí a výpovedí svedkov, zdôvodnil aj procesné posúdenie
návrhu s poukázaním na príslušnú judikatúru a súdnu prax (opodstatnenosť určovacieho návrhu).
Samotné odôvodnenie výroku rozsudku (strany 21-23 rozsudku) však neobstojí najmä v tom, že

je nedostatočné, nepresvedčivé a teda tým nepreskúmateľné. Okresný súd totiž vôbec neuviedol,
ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach (rozporné výpovede
účastníkov, výpovede svedkov); z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. V hodnotení dôkazov sa okresný súd obmedzil len na konštatovanie, že navrhovatelia

neuniesli dôkazné bremeno (v tom smere, či išlo o platný právny úkon a či bola alebo nebola
zaplatená kúpna cena) a tvrdenie navrhovateľov o vážnosti právneho úkonu, či nezaplatenie kúpnej
ceny vyvracia tvrdenie odporcu, ako aj tvrdenie svedkov (B. a Z. starší). Okresný súd tvrdenia, dôkazy, a
konkrétne skutkové argumentácie navrhovateľov v odôvodnení vôbec neuvádza a teda navrhovatelia sa
z odôvodnenia nemohli dozvedieť, ako ich vyhodnotil. Jedná sa najmä o skutočnosti a dôkazy na ktoré

poukázali, ale okresný súd ich opomenul vyhodnotiť, t.j. navrhovatelia tvrdia, že v tomto prípade ide o
podvodníkov s bytmi, ktorí ako organizovaná skupina využívajú nepriaznivú finančnú situáciu dlžníkov,
tzv. „nebankoviek“, pričom ide o viaceré prípade podvodov na území Slovenska (dôkazy: podané
trestné oznámenia a súdne spory); ďalšou skutočnosťou je nedôveryhodnosť svedka B., ktorý vystupuje
vo viacerých podobných kauzách a súdnych konaniach a taktiež mu bolo vyšetrovateľom vznesené

obvinenie z obzvlášť závažnej trestnej činnosti podvodu a to v auguste 2013; ďalej je nepredstaviteľné,
aby odporca 1/ bez akéhokoľvek písomného potvrdenia odovzdal sumu 46.000,- € navrhovateľke 1/,
ktorá v tom čase nebola ani vlastníkom sporného bytu, pretože v čase odovzdania peňazí nemal
žiadnu istotu, či sa následne uzavrie kúpna zmluva, navyše byt o ktorý mal údajne záujem ani nevidel
a jeho úmyslom bol kúpiť tento byt na zárobok; ďalej „dohodnutá cena“ za byt v sume 46.000,- € v

tom čase predstavovala takmer dvojnásobok ceny bytu, za ktorú sa predávajú podobné byty v Z. (do
spisu predložili dôkaz a to notársku zápisnicu o dražbe podobného bytu a odporca 1/ v záverečnej
reči sám potvrdil, že na dražbe sa dajú byty kúpiť za oveľa nižšiu cenu, akú majú skutočnú hodnotu);
ďalej jednoznačne bolo v konaní preukázané, že kúpna cena nemohla byť zaplatená „pri podpise
zmluvy“, ale buď vôbec (tvrdenie navrhovateľov) alebo pred podpisom zmluvy (tvrdenie odporcu 1/

a svedka B.). Vzhľadom na uvedené teda vyplýva, že okresný súd uveril tvrdeniam odporcu 1/, jeho
otcovi a spochybniteľnému svedkovi B., ktorý má pochopiteľne záujem na výsledku sporu v prospech
odporcov a naopak argumenty a dôkazy navrhovateľov neobstáli s tým, že títo neuniesli dôkazné
bremeno. Bližšie dôvody čo viedlo okresný súd k takému úsudku či záveru v odôvodnení napadnutého
rozsudku absentujú, preto navrhli zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu na

ďalšie konanie. V odvolaní poukázali na viaceré súdne rozhodnutia týkajúce sa náležitostí odôvodnenia
súdneho rozhodnutia a práva na spravodlivý súdny proces v tejto súvislosti.

Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods.
1 písm. h) O.s.p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.Odvolanie navrhovateľov je dôvodné.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že v prejednávanej veci sa navrhovatelia proti odporcom po

pripustení zmeny návrhu domáhajú určenia neplatnosti spornej kúpnej zmluvy a určenia vlastníckeho
práva k spornému bytu alternatívne určenia, že sporná kúpna zmluva bola zrušená odstúpením od
zmluvy zo dňa 20.05.2011 a určenia vlastníckeho práva k spornému bytu. Okresný súd vykonal
dokazovanie okrem spornou kúpnou zmluvou aj spisom bývalej Správy katastra Z. zn. V XXXX/XXXX o
povolení vkladu vlastníckeho práva podľa spornej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, vypočutím

navrhovateľov a odporcov ako účastníkov konania ako aj vypočutím V. Z. staršieho (otca odporcu 1/)
a V. B. ako svedkov. S poukazom na vykonané dokazovanie okresný súd napadnutým rozsudkom
návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol. Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu a
predchádzajúceho konania odvolací súd konštatuje, že rozsudok obsahuje len opis obsahu jednotlivých
výpovedí (dôkazov) bez náležitej a dôslednej kritickej analýzy a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach (§ 132 O.s.p.); okresný súd po zaujatí stanoviska, že sporná

kúpna zmluva má všetky náležitosti a bola uzavretá slobodne a vážne len stroho konštatuje, že z
článku II spornej kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého kupujúci (odporcovia) zaplatia kúpnu cenu v sume
46.000,- € v plnej výške pri podpise zmluvy k rukám predávajúcich (navrhovateľov), ktorí ich prevzatie
potvrdzujú podpisom tejto kúpnej zmluvy „ako aj z výpovedí odporcu 1/, svedka V. B. a svedka V. Z.
staršieho vyplýva, že kúpna cena bola navrhovateľom pri podpise kúpnej zmluvy odovzdaná osobne do

rúk navrhovateľky 2/ v motorovom vozidle na I. M. R. O. v Z. a pokiaľ navrhovatelia tvrdia, že kúpna
cena im napriek ustanoveniu článku II spornej kúpnej zmluvy vyplatená nebola, nepredložili súdu žiadne
argumenty svedčiace v prospech ich tvrdenia a v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno“; okresný
súd v tejto súvislosti poukázal na výpoveď vypočutých svedkov, výpoveď odporcu 1/, ako aj na samotný
článok II spornej kúpnej zmluvy, z ktorých podľa neho vyplýva, že kúpna cena bola navrhovateľom

zaplatená; z rovnakého dôvodu (t.j. zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny) dospel okresný súd k záveru,
že navrhovatelia nemohli od spornej kúpnej zmluvy platne odstúpiť. Ťažiskovým dôvodom zamietnutia
návrhu navrhovateľov teda bolo podľa okresného súdu preukázanie zaplatenia kúpnej ceny v sume
46.000,- € navrhovateľom ako predávajúcim zo strany odporcov ako kupujúcich.

Vtomtosmerejevšakpotrebnéuviesť,žezoskutkovýchzisteníokresnéhosúduvyplývazáver,žekúpna
cena mala byť navrhovateľom (konkrétne navrhovateľke 2/) odovzdaná dňa 08.11.2010 v hotovosti
zo strany odporcu 1/ v jeho osobnom motorovom vozidle v prítomnosti svedka V. B. (podľa tvrdenia
odporcov) a následne malo dôjsť k podpisu spornej kúpnej zmluvy na notárskom úrade notára JUDr. W.
H. v Z., kým podľa znenia uvedeného článku II spornej kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena zaplatená

„pri podpise kúpnej zmluvy k rukám predávajúcich, ktorí ich prevzatie potvrdzujú podpisom tejto kúpnej
zmluvy“; z uvedeného vyplýva jednoznačný rozpor v skutkových zisteniach v tom smere, že podľa
tvrdenia samotných odporcov mala byť kúpna cena zaplatená pred podpisom spornej kúpnej zmluvy,
kým podľa textu spornej kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena zaplatená pri jej podpise; tomuto rozporu v
skutkových zisteniach nevenoval okresný súd náležitú pozornosť a viedla ho aj k nesprávnemu ustáleniu

dôkazného bremena na preukázanie zaplatenia kúpnej ceny podľa spornej kúpnej zmluvy.

Podľa § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení;citovanéustanoveniestanovujedôkaznúpovinnosťúčastníkovvsporovomkonaní,t.j.povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch

konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú
povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom

dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú
povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, žeskutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude
predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie
bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé

rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda
okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh
skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr.
v spore o zaplatenie kúpnej ceny má predávajúci ako navrhovateľ bremeno tvrdenia, že s kupujúcim

ako odporcom uzavrel kúpnu zmluvu a že odporca kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil; t tohto bremena
tvrdenia potom pre navrhovateľa vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia,
že zmluva bola uzavretá; ak táto skutočnosť bude preukázaná, navrhovateľ uniesol ako bremeno
tvrdenia, tak i dôkazné bremeno; naopak odporca, ak sa chce úspešne brániť, musí tvrdiť, že kúpnu
cenu zaplatil a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy (ak nebude namieste obrana námietkou premlčania,
započítania a podobne). Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi

v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov (porovnaj
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/253/2007 zo dňa 31.03.2009 a sp. zn.
2Cdo/293/2008zodňa15.12.2009alevzhľadomlennamierneodlišnúprávnuúpravuustanovenia§120
ods. 2 OSŘ aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/6/2011 zo dňa 26.01.2012).

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu. Z hľadiska prejednávanej veci je preto zrejmé, že podľa obsahu hmotného práva v
prípade sporu o splnenie povinností z kúpnej zmluvy dôkazné bremeno preukázania zaplatenia kúpnej
ceny podľa spornej kúpnej zmluvy zaťažuje v konaní odporcov (a nie navrhovateľov ako to nesprávne

uviedol okresný súd). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania; v priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu;
pri posudzovaní dôkazného bremena na strane konkrétneho účastníka konania treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje; od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej

právnej skutočnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/13/2009
zo dňa 24.02.2010); na základe uvedeného nemožno od navrhovateľov požadovať, aby preukázali
tvrdenú neexistenciu zaplatenia kúpnej ceny podľa spornej kúpnej zmluvy.

Na základe uvedeného je zrejmé, že pokiaľ okresný súd ustálil, že navrhovatelia niesli dôkazné bremeno

ohľadne nezaplatenia kúpnej ceny podľa spornej kúpnej zmluvy, jeho právne posúdenie veci v tomto
smere nie je správne, pretože dôkazné bremeno na preukázanie zaplatenia kúpnej ceny podľa spornej
kúpnej zmluvy zaťažuje v konaní odporcov. Toto dôkazné bremeno (nezaplatenia kúpnej ceny) by
zaťažovalo navrhovateľov len vtedy, keby sa preukázalo, že kúpna cena bola zaplatená pri podpise
zmluvy (ako je uvedené v spornej kúpnej zmluve); zo skutkových zistení okresného súdu uvedených

v napadnutom rozsudku však vyplýva, že kúpna cena mala byť zaplatená už pred podpisom spornej
kúpnej zmluvy, preto ohľadom preukázania tvrdenia o splnení povinnosti zaplatiť kúpnu cenu podľa
spornej kúpnej zmluvy zaťažuje dôkazné bremeno odporcov. Tu je potrebné poznamenať, že na
prípadnú platbu pred podpisom spornej kúpnej zmluvy je potrebné hľadieť ako na preddavok (§ 498
Občianskeho zákonníka). Okresný súd prejednávanú vec z tohto hľadiska vôbec neposudzoval. V rámci

unesenia svojho dôkazného bremena ohľadne zaplatenia kúpnej ceny podľa spornej kúpnej zmluvy
budú preto odporcovia povinní okrem samotného odovzdania kúpnej ceny navrhovateľom preukázať
aj skutočnosť, že v čase tvrdeného platenia kúpnej ceny disponovali finančnými prostriedkami na
jej zaplatenie (napr. výpisom z účtu v banke, dôkazom o vybratí príslušnej sumy z účtu v banke v
čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy; rovnako ak im mali byť finančné prostriedky poskytnuté zo

strany svedka V. Z. staršieho aj doklady o nadobudnutí finančných prostriedkov z jeho strany tvrdeným
predajom rodičovského domu za účelom preverenia jeho svedeckej výpovede, keď podľa jeho výpovede
mali byť predajom získané finančné prostriedky vyplatené priamo na účet odporcu 1/).

Ako už bolo uvedené vyššie podľa § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. To však neznamená, že sporový súd v občianskom súdnom konaní nie je za žiadnych okolností
oprávnenývykonaťiné,nežoznačenédôkazy.Podľa§120ods.1tretiavetaO.s.p.,súdmôževýnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie voveci. Predovšetkým pôjde o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho,
aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Podľa názoru odvolacieho súdu medzi
takéto dôkazy možno zahrnúť aj dôkazy, ktorých vykonanie je nevyhnutné na posúdenie vierohodnosti

výpovede vypočutých svedkov. Je potrebné zohľadniť aj záver súdnej praxe, podľa ktorého dokazovanie
vykonané nad rámec návrhov účastníkov konania nepredstavuje odňatie možnosti účastníka konania
konať pred súdom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/240/2013
zo dňa 27.08.2014).

V prejednávanej veci je zrejmé, že okresný súd takýmto spôsobom nepostupoval. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva dôsledná kritická analýza a vyhodnotenie jednotlivých dôkazov
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach (§ 132 O.s.p.) najmä s ohľadom na hodnotenie vierohodnosti
a pravdivosti vykonaných dôkazov výpoveďami svedkov. Vo všeobecnosti považuje odvolací súd za
potrebné najskôr uviesť, že podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok súdu o tom, ktoré
z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané

poznatkami získanými z jednotlivých vykonaných dôkazov; zákon nepredpisuje (a ani dobre nemôže)
predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať samotné hodnotenie jednotlivých dôkazov ani
hodnotenie ich vzájomnej súvislosti; je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový
proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery súdu o vierohodnosti
poznatkov získaných z vykonaných dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré

účastníkmi tvrdené skutočnosti má súd preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav; základom
hodnotiaceho postupu konajúceho sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad; ide o zásadu
totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov,
zásadu výlučného sporu, ktorá stanovuje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže

súčasne platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch
protikladnýchtvrdenímusíbyťjednopravdivéazásadudostatočnéhodôvodu,ktorávyžaduje,abykaždé
pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené; vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním
konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových
tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých

zostávajúcich dôkazov; v prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu
dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva; tak napr. pri svedeckej
výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok
vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň a ďalej vzhľadom
na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie

týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a podobne; poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu
svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných
dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a
podobne; výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených
skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť

preukázať skutkové tvrdenia; hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie do záveru, že pravdivosť skutkových
tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre
účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná; zo zásady voľného hodnotenia dôkazov
vyplýva, že na nesprávne hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie
vykonal; ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia

dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
dokazovania nevyplynuli alebo opomenul vziať do úvahy rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní
najavo), potom nie je ani možné polemizovať z jeho skutkovými zisteniami, t.j. napr. namietať, že súd
mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý alebo že z vykonaných
dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a podobne (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4MCdo/14/2011 zo dňa 25.05.2012). Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že
vyššie uvedené hodnotenie by malo nájsť odraz aj v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd sa v prejednávanej veci týmito
zásadami neriadil a svoje závery o skutkových zisteniach v napadnutom rozsudku dostatočne

neodôvodnil; v záujme dosiahnutia presvedčivosti rozsudku (§ 157 ods. 2 posledná veta O.s.p.) bolo
vhodné, aby okresný súd tieto skutočnosti (svoj myšlienkový postup) v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol; okresný súd však v odôvodnení napadnutého rozsudku v podstate len zopakoval
takmer celé výpovede účastníkov konania a svedkov bez ich náležitého vyhodnotenia a uviedolprávnu teóriu vo vzťahu k jednotlivým posudzovaným právnym inštitútom (odôvodnenie rozsudku
okresného súdu tak síce má značný rozsah avšak bez náležitej výpovednej hodnoty s dôrazom na jeho
presvedčivosť); dôležitosť náležitého vyhodnotenie jednotlivých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných

súvislostiach bola zvýraznená skutočnosťou, že navrhovatelia v konaní spochybňovali vierohodnosť
výpovede najmä svedka V. B., keď okresný súd sa k tejto skutočnosti žiadnym spôsobom nevyjadril.
Aj keď hodnotenie vykonaného dokazovania môže zásadne vykonať len súd, ktorý dokazovanie
vykonal, môže odvolací súd len podľa obsahu spisu okresného súdu príkladmo poukázať na rozpory
v jednotlivých výpovediach, ktoré okresný súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil, keď napríklad podľa

výpovede svedka V. B. mal byť v deň podpisu spornej kúpnej zmluvy na bytovom družstve za účelom
vyplatenia dlhu len s navrhovateľkou 2/ (č.l. 159 spisu), kým navrhovateľ 1/ uviedol, že na bytovom
družstve bol aj on (č.l. 124 spisu), ďalej podľa výpovede svedka V. B. mala výšku dlhu voči spoločnosti
G. P. a Y., a.s., zisťovať navrhovateľka 2/ a následne mu mala dať finančné prostriedky na vyplatenie
dlhu (č.l. 160 spisu), kým navrhovateľka 2/ uviedla, že tieto záležitosti vrátane platenia dlhov riešil práve
svedok V. B. (č.l. 126 spisu), ďalej podľa výpovede svedka V. B. medzi odovzdávanými finančnými

prostriedkami za účelom zaplatenia kúpnej ceny podľa spornej kúpnej zmluvy mali byť bankovky
od 20,- € do 500,- € (č.l. 159 spisu), kým odporca 1/ uviedol, že tam mohli byť aj bankovky v
nominálnej hodnote 10,- € (č.l. 154 spisu). Okresný súd ďalej za účelom preverenia pravdivosti výpovedí
svedkov a účastníkov konania (najmä za účelom posúdenia vierohodnosti výpovedí svedkov) žiadnym
spôsobom nepreveril napríklad tvrdenie, že k podpisu spornej kúpnej zmluvy malo dôjsť dňa 08.11.2010

v ranných hodinách (overením kedy bolo overenie podpisov navrhovateľov na spornej kúpnej zmluve
pod poradovým č. T a č. OXXXXXX/XXXX u notára V.. W. H. zaevidované v Centrálnom registri
osvedčených podpisov, keď tieto údaje vyplývajú z pripojeného spisu bývalej Správy katastra Brezno zn.
O keď zistenie tejto skutočnosti môže mať dosah na ustálenie približného času tvrdeného odovzdania
kúpnej ceny podľa spornej kúpnej zmluvy s dosahom na overenie ďalších súvisiacich časových údajov

vyplývajúcich z výpovedí účastníkov konania a svedkov, ďalej tvrdenie, že platby dlhov na bytovom
družstve, resp. v spoločnosti G. P. a Y., a.s., mala realizovať navrhovateľka 2/, resp. svedok V. B.
(bolo vhodné zistiť, kto platil dlh navrhovateľov na bytovom družstve, kto bol uvedený ako platiteľ,
zatiaľ nevyjasnené okolnosti platieb v spoločnosti G. P. a Y., a.s., v prospech navrhovateľov za účelom
odstránenia zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a podobne), ďalej po oznámení, z akých

zdrojov čerpali odporcovia finančné prostriedky na tvrdené zaplatenie kúpnej ceny podľa spornej kúpnej
zmluvy, je možné v prípade, že finančné prostriedky vyberali z účtu v banke vyzvať banku na oznámenie
kedy sa tak stalo a jednotlivých nominálnych hodnôt vybratých bankoviek, ďalej je možné preveriť
tvrdenie svedka V. B., že navrhovateľka 2/ mala mať záujem kúpiť sporný byt naspäť a hľadala záujemcu
o získanie úveru, čo je možné preveriť v príslušnej banke v Čadci (č.l. 161 spisu), keď v priebehu

zabezpečovania podkladov na preverenie vierohodnosti výpovedí svedkov môžu vyjsť najavo aj ďalšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu vo veci. Okresný súd v prejednávanej veci týmto spôsobom
vôbec nepostupoval, preto je jeho zistenie skutkového stavu zatiaľ nedostatočné, v dôsledku čoho je
jeho rozhodnutie vo veci samej predčasné, keď nie je zatiaľ vôbec zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov
uveril tvrdeniu odporcov a vypočutých svedkov ohľadne zaplatenia kúpnej ceny podľa spornej kúpnej

zmluvy navrhovateľom (je zrejmé, že práve otázka posúdenia zaplatenia kúpnej ceny podľa spornej
kúpnej zmluvy bude rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej).

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože okresný

súd vec nesprávne právne posúdil v otázke splnenia povinností zo spornej kúpnej zmluvy, v dôsledku
čoho nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (ustanovenia týkajúce dôkazného bremena
vyplývajúce z hmotného práva) a nedostatočne zistil skutkový stav (nakoľko návrh z tohto hľadiska
neposudzoval).

Vďalšomkonaníokresnýsúddoplnídokazovanievnaznačenomsmere,vykonanédokazovanienáležite
vyhodnotí, vytvorí procesnú možnosť účastníkom konania sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a vo
veci opätovne rozhodne. V závislosti od výsledkov dokazovania ohľadne splnenia povinnosti odporcov
zaplatiť navrhovateľom kúpnu cenu podľa spornej kúpnej zmluvy sa bude okresný súd zaoberať aj
splnením podmienok na odstúpenie od spornej kúpnej zmluvy zo strany navrhovateľov (a to najmä s

ohľadom na doručenie odstúpenia od zmluvy ako hmotnoprávneho úkonu do dispozičnej sféry odporcov
podľa § 45 Občianskeho zákonníka).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.