Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. máj 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618203686
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7618203686.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu
JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu K. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom v
C. Y. G., R. XXX/X proti žalovanému 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova
48, IČO: 00 151 653, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Bočná 10, IČO: 36 863 017 a 2. Dražobník s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova

6, IČO: 36 764 281, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13C/13/2018-64 zo dňa 8.1.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nariadil
neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Ukladá žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva a zdržať sa úkonov smerujúcich k
uskutočneniu dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese C. Y.
G., obec C. Y. G., k. ú. C. Y. G., tak ako sú zapísané na LV č. XXXX Okresným úradom Spišská Nová
Ves, katastrálny odbor, a to byt č. XX na prízemí v obytnom dome R. X, súpisné číslo XXX, vchod č.

X, postavený na parcele CKN 2722 o výmere 213 m2, spoluvlastnícky podiel k priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 385/10000, spoluvlastnícky podiel k pozemku
parcela CKN 2722 o výmere 213 m2 o veľkosti podielu 385/10000 vo vlastníctve žalobcu K. Š., r. Š.,
Q. XXX, Q., I. XXX XX, SR, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/2 a Z. Š., r. I., R.
XXX/X, C. Y. G., PSČ XXX XX, SR, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/2, a to
do rozhodnutia vo veci samej.

II. Ukladá žalobcovi povinnosť podať voči žalovanému 1/ v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia žalobu vo veci samej o určenie výšky pohľadávky, istiny a príslušenstva z úveru
poskytnutého na základe Zmluvy o splátkovom úvere číslo 5019727042 zo dňa 24.11.2011.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Z obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom spolu s návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia súd zistil, že žalobca ako dlžník a žalovaný 1/ ako veriteľ uzavreli dňa 24.11.2011 Zmluvu o
splátkovom úvere číslo 5019727042, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 19.000,- eur za účelom
kúpy bytu. Úver bol žalobcovi poskytnutý za podmienky uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam. Podľa Výpisu z úveru za účtovné obdobie 01.01.2017 až 31.12.2017 bola výška úveru
ako aj vyčerpaná suma 19.000,- eur, omeškané splátky 2.045,38 eur, počiatočný zostatok 13.355,35
eur, splátky 1.720,94 eur, čerpanie, úroky, poplatky 853,09 eur a konečný zostatok 12.487,50 eur. Listom

zo dňa 10.06.2016 žalovaný 1/ súhlasil so zmenou spôsobu splácania úveru účinnou od 10.06.2016.
Listom zo dňa 06.12.2017 žalovaný 1/ oznámil žalobcovi, že ku dňu 06.12.2017 je v omeškaní sosplácaním pohľadávky vo výške 1.883,60 eur s tým, že dlžnú sumu žiadal uhradiť v lehote 15 dní od
doručenia výzvy, v opačnom prípade pristúpi k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou. Listom zo dňa
26.01.2018 žalovaný 1/ oznámil žalobcovi vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úverovej

zmluvy a sumu vo výške 12.527,56 eur žiadal uhradiť do 15 dní s tým, že pohľadávka je v zmysle
dohodnutých zmluvných podmienok ďalej úročená. Žalovaný 2/ vyzval žalobcu listom zo dňa 09.05.2018
na sprístupnenie nehnuteľností z dôvodu jeho ohodnotenia súdnym znalcom za účelom stanovenia
všeobecnej hodnoty pre výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Listami zo dňa 23.05.2018
žalobca zaslal žalovaným nesúhlas s dobrovoľnou dražbou a zároveň ich vyzval na upustenie od

protizákonného konania a nesúhlas s ohodnotením nehnuteľností akýmkoľvek znalcom z dôvodu, že
vymáhanie bez právneho dôvodu je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalovaný 1/ listom
zo dňa 28.05.2018 potvrdil prijatie podania žalobcu na riešenie ombudsmanom s tým, že odpoveď
bude zaslaná do 30 dní. Žalovaný 2/ zaslal žalobcovi listom zo dňa 04.06.2018 svoje stanovisko k
podaniu nesúhlasu, kde poukazuje na zákonné dôvody svojho konania a opätovne žalobcu vyzýva na
sprístupnenie nehnuteľnosti s upozornením, že v prípade neumožnenia vykonania znaleckej ohliadky

vykoná znalec ohodnotenie z dostupných údajov. Podľa Protokolu o vykonaní súdnoznaleckej ohliadky
bola táto vykonaná dňa 05.06.2018 o 12.30 hod s tým, že nehnuteľnosti boli znalcovi sprístupnené a na
protokole chýba podpis účastníka ohliadky.

3. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 24.11.2011 súd

prvej inštancie tiež zistil, že Slovenská sporiteľňa a.s ako záložný veriteľ uzavrela s I. C. A. A. C. ako
záložcami uvedenú zmluvu, predmetom ktorej dohoda o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve záložcu, a to byt číslo XX v obytnom dome R. X, súpisné číslo XXX zapísaný na LV
č. XXXX k.ú. C. Y. G.. Zabezpečovanou pohľadávkou bola pohľadávka, ktorá vznikla zo Zmluvy o
splátkovom úvere č. 5019727042 zo dňa 24.11.2011 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a dlžníkom

K. Š., na základe ktorej záložný veriteľ poskytol úver 19.000,- eur. Zmluva obsahovala podpisy záložcov
a záložného veriteľa. Rozhodnutím Správy katastra Spišská Nová Ves zo dňa 29.12.2011 číslo vkladu
V 2425/11 bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s tým, že rozhodnutie sa
doručovalo žalovanému 1/ ako záložnému veriteľovi, I. C., A. C. a žalobcovi ako záložnému dlžníkovi.

4. Lustráciou v Registri obyvateľov mal prvoinštančný súd preukázané, že žalobca je od 20.01.2012
prihlásený k trvalému pobytu na adrese C. Y. G., R. XXX/X.

5. Po oboznámení sa s obsahom predloženého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s
obsahom predložených listinných dôkazov a právnom posúdení podľa § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1,

2 písm. c/, d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 a § 332 ods. 1
CSP dospel prvoinštančný súd k záveru, že sú dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Vzhľadom k tomu, že žalobca spochybňuje vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pričom pred
zosplatneím úveru bol žalobca v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 1.883,60 eur, teda v

sume nižšej ako predpokladá § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. v zmysle ktorého dražiť nemožno
nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu
oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000 eur, a vzhľadom k tomu, že dobrovoľnou
dražbou sa zasahuje do ústavou chráneného základného práva žalobcu na obydlie, je tu podľa názoru
súdu daná potreba preskúmania výšky pohľadávky spolu s príslušenstvom, nakoľko ak by došlo k

realizácii dobrovoľnej dražby, tak prípadná náprava v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby,
ktorou by došlo k obnove pôvodných právnych vzťahov v prípade určenia neplatnosti, by predstavovala
oveľa väčší zásah do práv nie len strán sporu, ale aj tretích osôb zúčastnených na dobrovoľnej dražbe.
Aj keď podľa § 33 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a
splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a zodpovednosti za škodu, ktorá

vznikne porušením tejto sa nemožno zbaviť, ako aj keď zákon dáva možnosť podať po realizácii
dražby návrh na určenie neplatnosti dražby, bol prvoinštančný súd toho názoru, že prevencia formou
nariadenia neodkladného opatrenia a konania vo veci samej, kde bude preskúmaná výška pohľadávky,
je prostriedkom účelnejším a efektívnejším ako následná kontrola v podobe žalôb o náhradu škody resp.
neplatnosť dobrovoľnej dražby. Konanie vo veci samej pred realizáciou dražby tak definitívne odstráni

neistotu v tom, či sú splnené podmienky na výkon dražby ako aj predíde ďalším nadväzujúcim súdnym
konaniam.7. Pokiaľ ide o posúdenie žalobcu ako spotrebiteľa, k tomu súd uviedol, že aj keď zmluva o splátkovom
úvere bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka a ide o úver na bývanie, je zrejmé, že ide o zmluvu,
ktorej obsah bol vopred naformulovaný žalovaným 1/ ako veriteľom, ktorý zmluvu uzavrel v rámci svojej

podnikateľskej činnosti, pričom žalobca vystupuje v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba, ktorej úver
nebol poskytnutý za účelom podnikania alebo zamestnania. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že
žalobcamalvtomtovzťahupostaveniespotrebiteľa.Keďžebyt, ktorýjepredmetomdražby,jebydliskom
žalobcu a jeho manželky, pričom je nepochybné, že adresa žalobcu uvedená v návrhu korešponduje
s adresou jeho hláseného trvalého pobytu v zmysle výpisu z registra obyvateľov, domáha sa žalobca

nariadením neodkladného opatrenia aj ochrany svojho základného ústavného práva na obydlie do doby,
kým výška pohľadávky nebude preskúmaná súdom.

8. Zo všetkých uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel z dôvodu
neodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi stranami sporu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,
t.j. do doby, kedy bude výška pohľadávky preskúmaná v súdnom konaní, keďže mal za to, že neodkladné

opatrenie, ktorým sa dočasne zabráni vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti do doby, kým o výške
pohľadávky nebude právoplatne rozhodnuté, je účinným prostriedkom ochrany práva spotrebiteľa.

9. Vzhľadom k tomu, že žalobca doručil návrh pred začatím konania a týmto neodkladným opatrením
nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným 1/, nakoľko jeho nariadením

nie sú vyriešené sporné otázky a teda výška pohľadávky, uložil súd žalobcovi podať žalobu vo veci samej
a pokiaľ tak neurobí, súd v zmysle § 336 ods. 3 CSP aj bez návrhu neodkladné opatrenie zruší.

10. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Pretože žalobcovi, ktorý
bol v konaní úspešný, z obsahu spisu žiadne trovy nevyplynuli a žalovaní boli v konaní neúspešní, súd

rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania neprizná.

11. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie obaja žalovaní. Žalovaný v 1. rade navrhol
zmeniť uznesenie prvoinštančného súdu tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací
súd zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade. Uplatnil odvolacie

dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

12. Žalovaný v 1. rade predovšetkým namietal, že nebolo žalovanému v 1. rade doručené vyjadrenie
žalobcu k odvolaniam žalovaných, na základe ktorých Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací zrušil
uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 11.7.2018 a vec vrátil na ďalšie konanie. Rovnako nebola

doručená žalovanému v 1. rade ani listina predložená žalobcom, zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a mandátna zmluva, čím bol odvolateľ fakticky zbavený možnosť vyjadriť sa k takej
elementárnej okolnosti akou je to, či listina predložená žalobcom skutočne zodpovedá zmluvnému
dokumentu, ktorým bolo zriadené záložné právo, výkon ktorého bol súdom zakázaný. Podľa žalovaného
v 1. rade nemôže obstáť kľúčový argument napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu, že celková

výška omeškaných splátok úverovej pohľadávky - ak by sa hypoteticky pripustilo, že nedošlo k riadnemu
zosplatneniuúveru-bolanižšiaako2.000,00eur,ktorýlimitjenormovanýust.§3ods.6zák.č.527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách. Súd zistil a výslovne uviedol v odôvodnení - že dlžná suma splátok
1.883,00 eur zodpovedala stavu pred vyhlásením predčasnej splatnosti (t.j. predo dňom 26.1.2018),
pričom však podľa zmieneného § 3 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z.z. je rozhodujúci úplne iný časový

okamih - okamih oznámenia o začatí výkon záložného práva. Žalobca pritom ani nepredložil predmetné
oznámenie, ktoré z povahy veci nasleduje až po zosplatnení úveru, ani netvrdil a neosvedčil, že by po
zosplatnení riadne zaplatil všetky ďalšie dohodnuté splátky, takže dlžná suma nemohla narásť zo sumy
1.883,60 eur a prekročiť zákonnú hranicu 2.000,00 eur. Súd však vzhliadol naplnenie nevyhnutného
predpokladu pre poskytnutie neodkladnej ochrany v skutočnosti, ktorá nebola žalobcom vôbec tvrdená

ani osvedčená.

13. Žalovaný sa nestotožňuje ani s ďalším argumentom napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého je
súdom kreovaný stav - nutnosť iniciovania konania „o určenie výšky pohľadávky“, lepším riešením nežto,ktorévyplývapriamozozákonnejregulácie.Pritomnazákladeust.§21ods.2tohtozákonasamožno
domáhať určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo
boli porušené ustanovenia zákona. Hlavným dôsledkom procesného úspechu takej žaloby je ex lege

obnovenie vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka (§ 21 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z.z.). Žalovaný
v 1. rade akcentoval aj na ust. § 33 ods. 2 druhá a tretia veta - „Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť,
výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu,
ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.“ - čo zakladá absolútnu
objektívnu zodpovednosť záložného veriteľa za nesprávnosť jeho vyhlásenia napr. vo vzťahu k výške

pohľadávky. Táto žalobcovi umožňuje iniciovať spor, v ktorom môže presadzovať všetky argumenty
o nesprávnosti výšky úverovej pohľadávky, a navyše v konaní, ktorého výsledkom by bolo uloženie
vykonateľnej povinnosti na plnenie, a teda nie v súdnom forsírovanom určovacom konaní. Ak napadnuté
rozhodnutiedôvodí,žekonanievovecisamej,„kdebudepreskúmanávýškapohľadávky,jeprostriedkom
účelnejším a efektívnejším ako následná kontrola v podobe žalôb o náhradu škody, resp. neplatnosť
dobrovoľnej dražby“ (bod 26 odôvodnenia), ide podľa odvolateľa o neudržateľný záver. Žalobca by totiž

po dražbe musel siahnuť po presne takom istom prostriedku nápravy (musel by podať žalobu), aký
mu prikázal súd prvej inštancie, keď ho vo výroku II. napadnutého rozhodnutia zaviazal na podanie
žaloby o určenie „výšky pohľadávky, istiny a príslušenstva z úveru poskytnutého na základe Zmluvy o
splátkovom úvere č. 5019727042 zo dňa 24.11.2011“. Neexistuje tu teda žiaden rozdiel medzi stavom
pred nariadením neodkladného opatrenia a po ňom - žalobca musí tak či tak podať žalobu vo veci samej,

pričom preventívna žaloba nijako nezakladá prekážku pre podanie žaloby podľa § 33 ods. 2 zák. č.
527/2002 Z.z., takže v prípade súdom preferovaného riešenia by záložný veriteľ pokojne mohol čeliť
miestojednéhosporudvom.Neplatíaniargument,žeprižalobepodávanejpodražbebybolozasiahnuté
do oprávnených záujmov ďalších osôb (vydražiteľa predmetu dražby), nakoľko ten nie je stranou sporu
podľa § 33 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. Z hľadiska ústavného imperatívu proporcionality je preto

plne namieste uprednostniť postup výslovne predvídaný zák. č. 527/2002 Z.z. - predstavuje rovnako
účinný prostriedok ochrany práv žalobcu, zároveň však nezbavuje záložného veriteľa možnosti výkonu
jeho reálne existujúceho záložného práva, so súčasnou plnou zodpovednosťou za zákonnosť takého
postupu.

14. Teda podľa odvolateľa žalobca nie je odkázaný na neodkladné opatrenie ako jediný prostriedok
nápravy. Zároveň poukázal odvolateľ na to, že záložca nie je výlučným vlastníkom bytu chráneného
nariadeným neodkladným opatrením a len jeho podielovým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym
podielom vo veľkosti 1/2. Zostávajúca spoluvlastníčka p. Z. Š., nar. X.X.XXXX, návrh na poskytnutie
neodkladnej ochrany nepodala, teda nie je stranou prebiehajúceho konania.

15. Žalovaný v 2. rade navrhol uznesenie prvoinštančného súdu zrušiť (podľa obsahu zmeniť) a návrh
na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, f/,
g/ a h/ CSP, nakoľko pre vydanie neodkladného opatrenia neboli splnené procesné podmienky, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

16. Žalovaný v 2. rade predovšetkým namietal prekvapivosť súdneho rozhodnutia, pokiaľ prvoinštančný

súd bez ďalšieho konštatoval, že „Zo všetkých uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel z dôvodu neodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi stranami sporu
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, t.j. do doby, kedy bude výška pohľadávky preskúmaná v
súdnom konaní a má z to, že neodkladné opatrenie, ktorým sa dočasne zabráni vykonať dobrovoľnú
dražbu nehnuteľnosti do doby, kým o výške pohľadávky nebude právoplatne rozhodnuté, je účinným

prostriedkom ochrany práva spotrebiteľa“. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné samotnú výšku, resp.
spornosť výšky pohľadávky, na podklade ktorej súd odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia,
považovať za okolnosť spôsobilú pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ako vyplýva z pojmového
vymedzenia a zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, neodkladné opatrenie má
predstavovať inštitút, prostredníctvom ktorého je možné, v prípade, ak existuje potreba bezodkladne

upraviť pomery medzi stranami sporu. Takáto úprava pomerov medzi stranami sporu by bola na mieste a
oprávnená v prípade, ak by žalobca namietal neexistenciu záväzku, neplatnosť právneho úkonu a pod.
Je však potrebné konštatovať, že žalobca nijakým spôsobom nespochybňuje existenciu záväzku, ale
len výšku svojho záväzku, navyše neuvádza, či spochybňuje a rozporuje výšku pohľadávky v jednotkáchalebodesiatkachpercent,prípadneeur.Vdanomprípadeinštitútneodkladnéhoopatrenianepredstavuje
právne možný inštitút, ktorým by bolo možné určiť výšku pohľadávky. Žalobca má dostatočné možnosti
po realizácii výkonu záložného práva (ktorého základ a dôvod žalobca ani nespochybňuje) domáhať sa

určenia výšky pohľadávky, prípadne vrátenia rozdielu. Z uvedeného vyplýva, že inštitút neodkladného
opatrenia by mal byť v zásade používaný na úpravu právnych vzťahov len výnimočne a v zásade tam,
kde nie je možné danú ochranu alebo nápravu dosiahnuť iným spôsobom.

17. Podľa žalovaného v 2. rade žalobca nijakým spôsobom neosvedčil základné predpoklady pre

nariadenie neodkladného opatrenia, pričom potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán nemôže byť
odôvodnená iba samotnou prípravou dobrovoľnej dražby, prípadne spochybňovaním výšky pohľadávky.
V tejto súvislosti poukázal žalovaný v 2. rade na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
4Co/96/2016 z 29.9.2016.

18. Odôvodnenie nariadenia neodkladného opatrenia považuje žalovaný v 2. rade za veľmi všeobecné a

absolútne nepostačujúce. Nie je z neho zrejmé, či súd skutočne neodkladné opatrenia nariadil iba preto,
že hrozila realizácia dražby vo vzťahu k nehnuteľnosti alebo len z dôvodu účelového spochybňovania
výšky pohľadávky, ktoré na prvý pohľad ani nenesie známky pochybnosti. Pritom skutočnosti uvádzané
žalobcom, ohľadom výšky pohľadávky sú absolútne nepodložené a umelo vykonštruované žalobcom s
úmyslom zmariť výkon záložného práva.

19. V dôvodoch odvolania žalovaný v 2. rade zároveň poukázal na to, že súd rovnako ani žalobca
nijakým spôsobom neodôvodnili a neosvedčili potrebu chrániť vlastnícke právo žalobcu vo väčšej miere,
ako je potrebné chrániť vlastnícke právo žalovaného v 1. rade. Súd nijakým spôsobom neuviedol a
neodôvodnil, prečo poskytol ochranu vlastníckemu právu žalobcu, na úkor žalovaného v 1. rade, a to

s prihliadnutím na to, že žalobca dlhšie časové obdobie pred zosplatnením úveru neuhrádzal splátky,
žalobca túto skutočnosť nijakým spôsobom nepopiera a rovnako žalobca ani nerozporuje existenciu
záväzku, resp. netvrdí zánik záväzku, pre ktorý sa realizuje výkon záložného práva. Zároveň žalovaný
v 2. rade zdôraznil, že žalobca ako spotrebiteľ pre prípady eliminácie možných dodatočných situácií
nepristúpil k svojmu úverovému vzťahu zodpovedne a neuzavrel poistnú zmluvu na predmetný úver.

Práve možné negatívne životné situácie, ktoré nie je možné predvídať, môže dlžník eliminovať poistením
úveru, ktorý mu pomôže preklenúť nepriaznivé životné obdobie. Vo vzťahu k žalobcom namietanému
zosplatneniu úveru poukázal žalovaný v 2. rade na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, že ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne

upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa žalovaného v 2. rade nie je zrejmé a zrozumiteľné, na základe akých skutočností si súd osvojil
tvrdenia žalobcu ohľadom spornosti, určenia zostatku záväzku, teda vo vzťahu k určeniu pohľadávky
žalovaného v 1. rade.

21. Podľa žalovaného v 2. rade prvoinštančný súd nesprávne zistil skutkový stav veci, ktorý následne
nesprávne právne posúdil, ak v bode 26 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „... pričom pred
zosplatnením úveru bol žalobca v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 1.883,60 eur, teda v
sume nižšej ako predpokladá § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. v zmysle ktorého dražiť nemožno

nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu
oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,00 eur ...“. To, že v čase vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti záväzku žalobcu bola kumulatívna výška omeškaných splátok vo výške 1.883,60
eur, teda nižšia ako 2.000,00 eur, podľa odvolateľa nijakým spôsobom nemá vplyv na možnosť
žalovaného v 1. rade pristúpiť k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalovaný v 1.

rade bol oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby z dôvodu, že po
zosplatnení záväzku žalobcu bola neuhradená pohľadávka žalobcu vo výške 12.527,56 eur, teda suma
ďaleko presahujúca determinujúcu sumu v zmysle ust. § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách.
Zároveň žalovaný v 2. rade v dôvodoch odvolania zdôraznil, že ako vyplýva z rozhodnutí krajských
súdov, Ústavou SR, ako aj Chartou o základných práv EÚ garantovaná nedotknuteľnosť obydlia v sebe

nezahŕňa nemožnosťzaloženiaobydlianazabezpečeniavymožiteľnostipohľadávkyzáložnéhoveriteľa,
následnej realizácie záložného práva a z toho vyplývajúcej straty obydlia. Neodkladné opatrenie nemôže
poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.22. Žalovaný v 1. rade vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu tiež uviedol, že prvoinštančný
súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, tým sa dopustil procesnej vady konania.

23. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade opomínajú
podstatné skutočnosti, o ktorých sa žalobca zmieňoval už v samotnom návrhu a to že zmluvou o zriadení
záložného práva z 24.11.2011 nemohol nijako disponovať, nikdy nebol s ňou, s jej ustanoveniami a
dôsledkami oboznámený, nakoľko ju podpisovali bývalí vlastníci (predávajúci) a bola uzatvorená medzi
žalovaným v 1. rade ako veriteľom a I. A. A. C.. Žalobcovi bolo doručené len rozhodnutie Správy katastra

C. Y. G. o povolení vkladu záložného práva. Správa katastra si ponecháva dva exempláre zmluvy
a žiadne zmluvy neposiela. Zmluvou disponuje len veriteľ a záložcovia Slamení. V spornej úverovej
zmluve č. 5019727042 z 24.11.2011 uzatvorenej medzi veriteľom a žalobcom sa nachádza len jediné
ust. v čl. I ods. 2: „Banka poskytne dlžníkovi úver po splnení týchto podmienok, a to najmä: uzatvorení
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ...“, teda že bude uzatvorená akási následná
samostatná zmluva, o ktorej viac v úverovej zmluve nie je ani zmienka. Toto je pre žalobcu absolútne

neprijateľné a nejednoznačné ustanovenie, z ktorého pri uzatváraní úverového obchodu netušil, čo to
znamená a čo je s týmto ustanovením spojené. A keďže takáto následná zmluva so žalobcom nikdy
nebolauzatvorená,nemoholžalobcapoznaťjejdôsledky.Dnesužvie,žebankamalapostupovaťpresne
opačným spôsobom a to tak, že najskôr mala umožniť „zavkladovanie“ kúpnej zmluvy a až následne
po povolení vkladu vlastníckeho práva, mala dojednávať so žalobcom ako novým majiteľom Zmluvu o

zriadení záložného práva. Podľa tvrdení banky v čl. IV. úverovej zmluvy podľa ods. 2 majú byť súčasťami
úverovej zmluvy, s ktorými sa mal hypoteticky oboznámiť len: „VOP, Úverové podmienky, Sadzobníka a
podmienky určené zverejnením ...“. V úverovej zmluve neexistuje žiadna zmienka o tom, že súčasťou
zmluvy o úvere je aj zmluva o zriadení záložného práva, s ktorou sa mal oboznámiť. A banka sa ani
po zmene vlastníckych práv nepokúsila so žalobcom zmluvu o zriadení záložného práva konvalidovať.

Jeho tvrdenie má oporu v zákone: Podľa § 52a ods. 1 OZ účinného v čase podpisu úverovej zmluvy:
„Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny,
posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne“, je zrejmé, že ide o dve samostatné zmluvy uzavreté
pri jednom rokovaní 24.11.2011 a podľa ods. 2 „Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu
zmlúv uvedených v ods. 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé,

vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným
spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých
zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami“. Je teda absolútne jasné, že ide o dve samostatné a
zároveň závislé zmluvy, pretože zmluva o zriadení záložného práva by nemohla byť uzavretá bez
predchádzajúceho uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere, ktorá sa na jej budúci vznik odvoláva. A táto

zmluva o zriadení záložného práva so žalobcom nikdy nebola osobitne dojednaná a uzatvorená, o čom
svedčia podpisy tretích osôb na zmluve a absentujúci jeho podpis, lebo on ani nebol zmluvnou stranou
zmluvy o zriadení záložného práva (§ 46 OZ, ods. 2: Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak
dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností,
musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine). Potom sa súd musí vysporiadať s § 44 OZ, aký návrh

bol prijatý, keďže po úverovej zmluve bola uzatvorená následná zmluva o zriadení záložného práva,
teda návrh s dodatkami, výhradami a obmedzeniami bez toho, aby sa žalobca stal zmluvnou stranou
takejto zmluvy a takýto návrh mal údajne prijať. S takouto zmluvou nikdy nebol oboznámený a preto do
návštevy znalca žalovaného 2/ ani netušil, čo je v skutočnosti záložné právo a aké sú jeho dôsledky
a že je vôbec zriadené na nehnuteľnosti žalobcu. Podľa žalobcu zmluva o zriadení záložného práva

bez konvalidácie so žalobcom ako stranou sporu nemôže byť ani platná a nemôže byť ani právnym
titulom pre výkon záložného práva a nemá ani právne účinky na výkon záložného práva. V tomto smere
poukázal na ust. § 151h ods. 3 druhej vety Občianskeho zákonníka. Žalobca vo vyjadrení tiež dôvodil,
že žalovaný v 1. aj žalovaný v 2. rade zamieňajú pojem výkon záložného práva a dražby. Dražba je
len jednou z foriem realizácie výkonu záložného práva. Ak by súd napriek vyššie uvedenému udržal

v platnosti zmluvu o zriadení záložného práva, ktorá nikdy nebola so žalobcom dojednaná a nikdy ju
neprijal, je potrebné správne pochopiť ust. § 151j OZ: „... V rámci výkonu záložného práva sa záložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov ...“, teda že sa
môže veriteľ uspokojiť spôsobom uvedeným v zmluve (zmluva však nehovorí o takomto spôsobe) alebo

predajom na dražbe alebo predajom podľa osobitných zákonov (napr. verejnou obchodnou súťažou,
predajom sa spolupráce s vlastníkom, priamy predaj a iné...). Preto sa žalobca nemôže stotožniť s
tvrdeniami žalovaných, že návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sa domáhal žalobca zákazu
výkonu záložného práva. Žiadal o ochranu súdu pred najagresívnejšou formou výkonu záložného právaakou je „dobrovoľne-nedobrovoľná dražba“, ktorou tretia osoba podnikateľ (dražobník) vykonáva činnosť
za účelom dosiahnutia zisku a nezáleží mu na postavení jeho ako vlastníka. Pritom žalovaní opomínajú
dôležitý zákonný fakt podľa § 151m ods. 6 OZ: „Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene

záložcu“. Keby záložný veriteľ postupoval podľa zákona konal by v mene záložcu, v tomto prípade
žalobcu ako vlastníka, lebo záložcom boli manželia C., určite by nezvolil formu dražby, ktorá sleduje
jedine rýchly predaj za akúkoľvek cenu, v neprospech vlastníka, pričom v záujme vlastníka je ochrániť
svoje obydlie alebo v najnutnejšom prípade predať predmet zálohu za čo najvýhodnejšiu cenu a to
umožňujenapr.verejnáobchodnásúťažalebopriamypredaj.Úmyselžalovaného1/niejekonaťv„mene

záložcu“, ale proti záložcovi a tento úmysel je jednoznačný z jeho vlastných krokov, keď obišiel svoje
vlastné tvrdenie vo výzve zo dňa 6.12.2017, že „pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou“
a postúpil bez možnosti využitia aj iných spôsobov výkonu záložného práva tento výkon dražobníka
formou dražby. A pritom ust. § 151m ods. 8 OZ pamätá práve na tieto menej agresívne formy predaja
akou dražba určite je, a doslova zaväzuje záložného veriteľa: „záložný veriteľ je povinný pri predaji
zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo

porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.“
O toto záložný veriteľ nemal záujem.

24. Žalobca sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, v ktorom mal súd za riadne
preukázané, že účastníkom spornej úverovej zmluvy bol žalobca ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Už

len z daného zistenia, že ide o spotrebiteľský spor, bolo súdu zrejmé, že pri spotrebiteľských sporoch
je nevyhnutná súdna kontrola ex offo. Zmluva o splátkovom úvere č. 5019727042 zo dňa 24.11.2011
uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a ním ako spotrebiteľom obsahuje minimálne
spomenutú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bola dojednaná vo formulárovej vopred jednostranne
pripravenej zmluve zo strany veriteľa bez možnosti ovplyvniť jej obsah ním ako dlžníkom a spotrebiteľom

a je podriadená výslovne režimu Obchodného zákonníka (čl. IV. Záverečné ustanovenia zmluvy o
splátkovom úvere č. 5019727042 ods. 3): „Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené zákonníkom
a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí“ a ods. 4: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich
vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka“. Bola naplnená skutková podstata v rozpore s § 53 ods. 4 písm. k/

Občianskeho zákonníka, keď okrem viacnásobnej sankcie za omeškanie - zmluvných pokút (§ 25 eur
za upomienku podľa úverovej zmluvy), úrokov z omeškania, nasleduje výkon záložného práva formou
dobrovoľnej dražby, ktorá zjavne navyšuje sumu z nesplatenej pohľadávky o poplatky za ohodnotenie,
prípravu a realizáciu dražby a pod. a výrazne navyšuje majetkovú ujmu pri odpredaji za nevýhodnú cenu,
takže konečná cena úveru aj po započítaní straty z predaja na dražbe bude vysoko prevyšovať sumu

nesplatenejpohľadávky.PodriadenierežimuObchodnéhozákonníkazjavnenavyšujevýškunesplatenej
pohľadávky od začiatku platnosti spornej úverovej zmluvy z dôvodu započítavania najskôr úrokov a až
potomsplátkuistinyúveruatiežpodľa§565Občianskehozákonníka„Akideoplnenievsplátkach,môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie

nasledujúcej splátky“ a to, že „veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky“ v spornej úverovej zmluve dohodnuté určite nebolo.

25. Pokiaľ sa žalovaný v 1. rade v dôvodoch odvolania domáhal oboznámenia sa so zmluvou o
zriadení záložného práva pred samotným rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia, táto

požiadavka je podľa žalobcu absurdná, keďže je to práve žalovaný v 1. rade, ktorému je listina -
zmluva o zriadení záložného práva dôverne známa, keďže iba žalovaný v 1. rade s ňou disponuje a
žalobca si musel takúto listinu zaobstarať za poplatok na katastrálnom odbore okresného úradu. Veď
práve na základe tejto listiny si žalovaný v 1. rade obhajuje svoje právo na výkon záložného práva.
Jediný, kto sa nemal ako oboznámiť s touto listinou je práve žalobca a nie žalovaný v 1. rade, ktorý

je jej jednostranným iniciátorom a zhotoviteľom. Rovnako podľa žalobcu žalovanému v 1. rade uniklo,
že žalobca v pôvodnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia rozporoval jednostranne účinnú
výšku pohľadávky na základe úverovej zmluvy č. 5019727042, ktorá obsahuje neprijateľné obchodné
podmienky a ustanovenia, ktoré majú podstatný vplyv na určenie skutočnej výšky pohľadávky. Žalovaný
v 1. rade určite nepotrebovať byť oboznamovaný so zmluvou o zriadení záložného práva, ktorú dôverne

pozná. Keďže vyhlásenie predčasnej splatnosti nebolo v zmluve dojednané, nebol ho žalovaný v 1. rade
oprávnený vyhlásiť. Podľa žalobcu neprijateľné podmienky v zmluve majú za následok neplatnosť celej
zmluvy. Žalobca netajil súdu svoje omeškanie so splátkami a to, že požiadal veriteľa o odklad splátok.
Veriteľ mal vedomosť, že sa žalobca dostal do nepriaznivej finančnej situácie, snažil sa s veriteľomsituáciu riešiť a chcel udržať zmluvnú konečnú dobu splatnosti úveru do doby, kedy by sa situácia
stabilizovala. Napriek tomu žalovaný 1/ zvolil agresívnu formu uspokojenia svojej pohľadávky a teraz sa
cíti byť ukrátený, pokiaľ žalovaný v 1. rade považuje v dôvodoch odvolania riešenie situácie po dražbe

za bezproblémové a jednoduché, zabúda na morálku a fatálne psychické, duševné a fyzické problémy,
ktoré by mohli nastať žalobcovi a jeho manželke vzhľadom na vek a zdravotný vek v tomto veku. Po
vysťahovaní sa by utrpeli značnú ujmu na majetku a osobných veciach, ktoré by nemali kam umiestniť.
Došlo by k ich znehodnoteniu a žalobca s manželkou by skončili doslova na ulici. Zároveň žalovaný v
1. rade zabúda, že dražieb sa zúčastňujú aj špekulanti a známi dražobníkov, ktorí chcú lacno kúpiť a

obratom výhodne kúpiť. Do dražby by tak predmetná nehnuteľnosť mohla niekoľkokrát zmeniť majiteľov
nehovoriac o psychickej či duševnej ujme.

26. K odvolaniu žalovaného v 2. rade žalobca predovšetkým zdôraznil, že žalovaný v 2. rade produkuje
množstvo tvrdení obhajujúcich svoj jediný záujem dražiť, dražiť a dražiť za každú cenu a svojou
činnosťou produkovať zisk. Nepochopil, že súd má k dispozícii spornú úverovú zmluvu, ktorú súd

vyhodnotil ako spotrebiteľskú a tým ju ex offo podriadil súdnej kontrole. Nie je pravdivé tvrdenie
odvolateľov, že žalobca nesplácal svoj záväzok počas konania, žalovaný v 1. rade veľmi dobre vie, že za
rok 2018 v mesačných splátkach každý mesiac zaplatil spolu 2.150,00 eur, podľa finančných možností
v mesiaci od 100 do 250 eur a pokračuje v tomto roku. Žalovaný v 2. rade si túto informáciu neoveril
u žalovaného v 1. rade. Rovnako súd nezvýhodnil vlastnícke právo žalobcu pred právami žalovaného

v 1. rade.

27.Pretožalobcanavrhol,abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancieakovecnesprávnepotvrdil.

28. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných v 1. a 2.

rade ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až 358 CSP) bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. §
385 ods. 1 a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP z hľadiska odvolaniami uplatnených
odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolania žalovaných nie sú dôvodné.

29. Pokiaľ žalovaný v 2. rade v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/
CSP, teda že neboli splnené procesné podmienky, v odvolaní nešpecifikuje, o aký dôvod porušenia
procesných podmienok ide. Odvolací súd však poukazuje na to, že skúmanie splnenia procesných
podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Teória civilného procesného
práva rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania - t.j. v sporovom

konaní žalobu, návrh na vydanie neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia, splnenie poplatkovej
povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc súdu, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu),
procesné podmienky na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadne
právne zastúpenia advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania,
prekážka rozsúdenej veci). Odvolací súd uzatvára, že uplatnený odvolací dôvod žalovaným v 2. rade

podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP nie je naplnený. Rovnako nie je žalovaným v 2. rade odôvodnený ani
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP.

30. Odvolací súd uzatvára, že neboli naplnené ani odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/
a d/ CSP. Žalovaný v 1. rade za nesprávny procesný postup znemožňujúci žalovanému v 1. rade, aby

uskutočňoval patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
považuje nedoručenie listín a to vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaných a nedoručenie príloh k tomu
vyjadreniu, t.j. záložnej zmluvy. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že vyjadrenie žalobcu k odvolaniu z
č.l. 45 spisu bolo súdom prvej inštancie doručené právnej zástupkyni žalovaného v 1. rade Advokátskej
kancelárii Mária Grochová a partneri s.r.o., ako aj žalovanému v 2. rade Dražobníkovi s.r.o. Košice.

Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade prevzala vyjadrenie k odvolaniu 21.9.2018 a žalovaný v 2. rade
19.9.2018. Aj keď z poštových doručeniek nevyplýva, či vyjadrenie k odvolaniam bolo doručované spolu
s prílohami, t.j. zmluvou o zriadení záložného práva a rozhodnutím Správy katastra Spišská Nová Ves
o povolení vkladu záložného práva, odvolací súd dodáva, že aj keď nie je možné zistiť, či okresný súd
spolu s vyjadrením žalobcu k odvolaniam žalovaných v 1. a 2. rade doručoval týmto žalovaným aj prílohy

vyjadrenia žalobcu, tieto listiny žalovanému v 1. rade museli byť dôverne známe, keďže žalovaný v 1.
rade bol zhotoviteľom záložnej zmluvy.31. Odvolací súd rovnako uzatvára, že nie sú naplnené ani odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ CSP ani nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu zakladajúca odvolací dôvod
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.

32. Správne prvoinštančný súd uzavrel, že pred zosplatnením úveru bol žalobca v omeškaní so
splácaním pohľadávky vo výške 1.883,60 eur a námietka žalobcu o nemožnosti zosplatnenia úveru
bude síce riešená vo veci samej, avšak odvolací súd poukazuje na ust. § 565 Občianskeho zákonníka,
že pokiaľ ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie

niektorej splátky len ako to bolo dohodnuté alebo rozhodnutím určené. Dohoda o splátkovom úvere
neobsahuje takúto dohodu.

33. Odvolací súd dodáva, že dobrovoľná dražba tak ako je definovaná v zákone č. 524/2002 Z.z., ktorá
predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktorá umožňuje vykonať civilný kolobeh (§
151 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola o

neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky a pod. rozhodne
súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk.
Za takýchto okolností sa javí neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany spotrebiteľa
do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok a
rozhodne o vyrieši aj výšku pohľadávky, na ktorej nič nemení ust. § 33 ods. 2 druhá veta zákona č.

527/2002 Z.z., že záložný veriteľ sa zodpovednosti za škodu za nesprávnosť jeho vyhlásenia vo vzťahu
k výške pohľadávky.

34. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak neodkladným opatrením dočasne pozastavil proces
výkonuzáložnéhoprávavprocesetzv.dobrovoľnejdražby,ažkýmsavovecisamejnezistí,čijevsúlade

so zákonom, aby sa záložné právo vykonalo týmto spôsobom. Odvolací súd však dodáva, že súd prvej
inštancie uložil žalobcovi povinnosť podať voči žalovanému v 1. rade iba žalobu vo veci samej o určenie
výšky pohľadávky, istiny a príslušenstva z úveru poskytnutého na základe zmluvy o splátkovom úvere,
keďže v pôvodnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sám žalobca nenamietal, že záložné
právo v zmysle § 151h ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka, že v čase kúpy bytu nadobúda byť

nezaťažený záložným právom.

35. Nakoľko podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd sa po stotožnení s dôvodmi prvoinštančného súdu o
naplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia napadnuté uznesenie v

zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP vo všetkých výrokoch vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne
potvrdil.

36. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, ale zo spisu nevyplýva vznik jeho nároku na náhradu
trov odvolacieho konania, pričom úspešní žalovaní v 1. a 2. rade na ich náhradu nemajú nárok. Odvolací

súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v súlade s ust. § 396 ods. 1,
2 a § 255 ods. 1 CSP.

37.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).