Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244374
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111244374.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej , v právnej veci žalobcu: X. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. W. XXX, XXX XX C. W., práv. zastúpená: FUTEJ & Partners, s.r.o., so
sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Národnou
bankou Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava v konaní o náhradu škody, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 25.9.2013, č.k.
10C/176/2011-526, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25.09.2013, č.k.

10C/176/2011-526 v napadnutej časti, p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyšší súd SR svojim uznesením zo dňa 31.01.2017, sp.zn. 1Cdo/106/2016, 1Cdo/107/2016 a
1Cdo/108/2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.06.2015, sp.zn. 14Co/709/2013,
14Co/710/2013 a 14Co/715/2013 vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti a vo výroku o trovách konania, a vec vrátil odvolaciemu súdu v rozsahu zrušenia na
ďalšie konanie. Dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 06.12.2013, č.k. 10C/176/2011-543, taktiež dovolanie proti

výroku odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 06.12.2012, č.k.
10C/176/2011-545 odmietol.
2. Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že proti rozsudku odvolacieho súdu
(rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.06.2015, sp.zn. 14Co/709/2013, 14Co/710/2013 a
14Co/715/2013) podala dovolanie žalobkyňa a žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa dovolanie odôvodnila dôvodmi uvedenými v ust. §
241 ods. 2 písm. a), b), c) O.s.p., a to vadou konania, vyplávajúcou z ust. § 237 písm. f) O.s.p. a ďalej

tzv. inou vadou konania a nesprávnym právny posúdením veci. Okrem iného namietala, že v odvolacom
konaní jej bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k
odvolaniu, že sa týmto vyjadrením nemohla oboznámiť a k nemu zaujať stanovisko. Taktiež napadla
uznesenie o poplatkovej povinnosti. Rovnako jej nemal byť vyrubený súdny poplatok za vyhodnotenie
rovnopisov elektronických podaní.
3. Dovolací súd konštatoval, že v preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že odvolanie žalobkyne
proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo dourčené žalovanej. Žalovaná sa k odvolaniu písomne vyjadrila

na č.l. 553 až 558, no jej vyjadrenie, hoci obsahovalo skutkovú a právnu argumentáciu nebolo žalobkyni
doručené v odvolacom konaní. Žalobkyňa preto nemala možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a
prípadne sa k nemu vyjadriť, pretože súd prvej inštancie, ani odvolací súd jej toto vyjadrenie žalovanej
nedoručili v štádiu odvolacieho konania. Dovolací súd poukázal na rozsudok vo veci Trančíková protiSlovenskej republike zo dňa 13.01.2015 a mal za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivé konanie
v predmetnej veci, ktorý nerešpektoval princíp rovnosti zbraní, a žalobkyni v tomto konaní odňatá
možnosť konať pred súdom, dovolaciemu súdu preto neostalo iné, než rozsudok odvolacieho súdu z

tohto dôvodu a v časti veci vo veci samej zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 450 CSP.
4. Napadnuté uznesenia a povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie a za vyhotovenie rovnopisov
elektronických podaní, ktoré žalobkyňa napadla dovolaním, dovolací súd odmietol, keďže sa v konaní
nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdené dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady
uvedené v ust. § 237 ods. 1 CSP, a prípustnosť podaných dovolaní nevyplýva ani z ust. § 237 O.s.p..

Dovolací súd preto odmietol procesne neprípustné dovolanie žalobkyne proti predmetným uzneseniam
odvolacieho súdu.
5. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave dovolacím súdom v napadnutej časti a vo výroku
o trovách konania, odvolací súd konštatoval, že pokynom zákonného sudcu súdu prvej inštancie zo
dňa 12.02.2016, bolo zaslané žalobkyni k rukám jej právneho zástupcu vyjadrenie žalovanej z č.l. 553
(podanie žalovanej zo 17.12.2013) spolu s vyjadrením žalovanej zo dňa 28.12.2015. Právny zástupca

žalobkyne obe vyjadrenie žalovanej prevzal dňa 02.03.2016 (č.l. 596). Žalobkyňa sa k vyjadreniu zo dňa
17.12.2013 (č.l. 553) písomne nevyjadrila.
6. Odvolací súd následne vo veci samej a to v časti, v ktorej Najvyšší súd SR rozsudok odvolacieho
súdu zrušil, ďalej konal a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
7. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na prerušenie predmetného

konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
19C/56/2011, návrh žalobkyne o náhradu škody vo výške X.XXX,XX eur s príslušenstvom a o trovách
konania rozhodol tak, že v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
8. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa návrhom na začatie konania, doplneným
podaním zo dňa 11.4.2013 (ním z časového a vecného hľadiska špecifikoval nesprávny úradný postup

Národnej banky Slovenska - ďalej NBS) sa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej náhradu
škody v sume X.XXX,XX eur s prísl. ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným
postupu NBS pri výkone dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej
len PDSI). Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že ako členka PDSI vložila peňažné prostriedky do
družstva za účelom ich zhodnotenia, nakoľko PDSI zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich

členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a
investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoCP). PDSI tak robilo na
základe verejnej ponuky v rámci Prospektu investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh rozhodnutím
UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov
zhromaždených na základe verejnej ponuky PDSI a ich spravovanie v rámci Prospektu investície

upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako zmluvné strany PDSI a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej
Obchodník s CP) s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľa ZoCP,
o správe aktív podľa Obchodného zákonníka, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia
peňažných prostriedkov vložených žalobcom do družstva mala byť v súlade s Prospektom investície
podľa zmluvy 8%. PDSI na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť

CAPITAL INVEST o.c.p.. Obchodník s CP vykonával činnosť obchodníka s cennými
papiermi podľa ZoCP č. 566/2001 Z.z., na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS
do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nad činnosťou
PDSI a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so zák. č. 566/1992 Zb. o
Národnej banke Slovenska, v súlade so ZoCP, ako aj zák. č. 747/2004 Z.z.

o dohľade nad finančným trhom.
9. Žalobkyňa vložila peňažné prostriedky do PDSI výhradne z dôvodu, že sa spoliehala na to, že
družstvo a aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude
zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale aj budú
zhodnotené v garantovanej výške. Žalobkyňa sa od družstva v máji 2010 dozvedela, že Obchodník s

CP s PDSI k 30.4.2010 skončil spoluprácu, že družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov,
ani zverené peňažné prostriedky a že z tohto dôvodu družstvo nemá prostriedky na výplatu žalobkyňou
zverených finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania
Obchodníka sCPvspojenísjehočinnosťouprePDSItakvzniklažalobkyneškoda,ktorápredstavuje
sumu, o ktorú sa zmenšil jej majetok, pretože družstvo jej nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené o

dohodnutý zisk. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS,
porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu, ktorá jej vznikla. Podľa
jej tvrdení jej škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS
pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre PDSI činnosť podľa zmluvy,keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP neurobila NBS riadne
a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom
musela vedieť z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP

zasahujú do práv a právom chránených záujmov družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí
mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS spočíval aj v tom, že vo vzťahu
k družstvu NBS nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo
Obchodníkovi s CP a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov. NBS neupozornila včas
družstvonamožnosťrizikavyplývajúcehozjehospoluprácesObchodníkomsCP.NBSďalejzbytočnými

prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s
CP vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím
majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky žalobkyne. Obchodník s CP mohol
pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu PDSI a tretích osôb vrátane žalobcu až do 1.3.2011, kedy
NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb.
10. Žalovaná sa k návrhu vyjadrila v písomnom podaní doručenom súdu dňa 18.5.2012, v ktorom

uviedla, že žalobkyňa až po podaní žaloby požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie nároku. Ďalej
uviedla, že návrh žalobkyne sa javí ako neopodstatnený aj preto, že spolu s návrhom súdu a ani
žalovanej s návrhom na predbežné prerokovanie nároku nepredložila žiadne dôkazy. Poukázala aj na tú
skutočnosť, že žalobkyňa si mala svoju pohľadávku uplatniť v konkurznom konaní, nakoľko na družstvo
bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K 95/2010 zo dňa 11.4.2011,

ktoré bolo dňa 18.4.2011 zverejnené pod značkou K000394 v časti 75 B Obchodného vestníka číslo
75/2011.
11. Žiadala, aby súd návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol.
12. Žalobkyňa návrhom zo dňa 25.9.2013 žiadala, aby súd prerušil konanie vo veci do právoplatného
skončenia konania 19C/56/2011 vedeného na Okresnom súde Bratislava I s poukazom na ust.

§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Návrh odôvodnila tým, že na Okresnom súde Bratislava I od 18.4.2011
prebieha súdne konanie sp. zn. 19C/56/2011, v ktorom ako žalobca vystupuje Družstvo PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717 a preukazuje
obdobne ako žalobkyňa v predmetnom konaní nesprávny úradný postup
NBS voči identickému žalovanému, ktorým malo dôjsť k spôsobeniu škody PDSI. Výsledok konania

sp. zn. 19C/56/2011 podľa názoru žalobkyne je podstatný pre toto konanie z hľadiska preukazovania
všetkých troch podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej, zastúpenej NBS za škodu, ktorá mala byť
spôsobenáNBSvdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupuprivýkonedohľadunadObchodníkomsCP,
CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., v príčinnej súvislosti vzniku škody, ako aj samotnej škody. Ak by družstvo
v predmetnom spore bolo úspešné, tak by žalobkyňa v prejednávanej veci nemusela podmienky vzniku

zodpovednosti za škodu vo vzťahu k nemu ako členovi PDSI ďalej dokazovať, pretože toto dokazovanie
je vzhľadom na paralelne prebiehajúce dokazovanie nesprávneho úradného postupu NBS v konaní
sp. zn. 19C/56/2011 nielen nadbytočné, ale navyše hrozí, že totožný súd dospeje o totožnej veci k
rôznym právnym názorom. Žalobca ďalej uviedol, že ak by PDSI v súdnom konaní sp. zn. 19C/56/2011
preukázalo vznik škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS voči PDSI a

Obchodníkovi s CP, tak by žaloba žalobkyne nemohla byť úspešná z dôvodu absencie vzniku škody
žalobkyne, a v opačnom prípade, pokiaľ by PDSI v súdnom konaní sp. zn. 19C/56/2011 nepreukázalo
vznik škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS voči PDSI a Obchodníkovi s CP, tak by
samozrejme mohla byť škoda spôsobená jedine žalobkyne.
13. Žalovaná žiadala návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietnuť s

odôvodnením, že ide o účelové konanie z jej strany a jej právneho zástupcu, ktorí vedeli, že PDSI dňa
18.4.2011 podalo žalobu o náhradu škody údajne spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS
podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a napriek tomu dňa 30.12.2011 podali na Okresnom
súdeBratislavaIstovkyžalôbonáhraduškodyúdajnespôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomNBS

a teraz sa domáhajú, aby konania v súdnom oddelení 10C boli prerušené. Všetky žaloby boli podané
na súde skôr, ako si žalobcovia podali žiadosť o predbežné prerokovanie údajného nároku na náhradu
škody u žalovaného. V konaní sp. zn. 19C 56/2011 preukazuje PDSI údajný nesprávny úradný postup
NBS pri výkone dohľadu nad Obchodníkom s CP a nie nad družstvom, tak ako to tvrdí žalobkyňa a jej
právny zástupca. V konaniach v súdnom oddelení 10C žalobcovia preukazujú údajný nesprávny úradný

postup NBS pri výkone dohľadu nad Obchodníkom s CP ako aj Družstvom. Pokiaľ ide o dohľad nad
Obchodníkom s CP, žalovaná vyslovila záver, že prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci
z dohľadu nad Obchodníkom s CP je v tomto prípade právne irelevantný, pretože na strane žalobkyne
nemohlo dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse) seventuálnym (reálne neexistujúcim) údajným nesprávnym úradným postupom NBS, spočívajúcom v
údajnom zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. Žalobkyňa totiž nebola v žiadnom záväzkovom
vzťahu s Obchodníkom s CP. V záväzkovom vzťahu s Obchodníkom s CP bolo iba družstvo, ktoré

uzatvorilo s Obchodníkom s CP zmluvu o riadení portfólia, a teda iba družstvu by teoreticky mohla
vzniknúť škoda v priamej príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse) s eventuálnym (reálne neexistujúcim)
údajným nesprávnym úradným postupom NBS nad Obchodníkom s CP. Žalobkyňa vložila finančné
prostriedky do družstva, a je teda v právnom vzťahu s družstvom, ktorému vznikla povinnosť vrátiť jej
finančné prostriedky. A len v prípade, ak sa žalobkyňa nedomôže svojich pohľadávok voči družstvu

PDSI, členom predstavenstva a členom kontrolnej komisie, tak až potom bude zrejmé, či jej vznikla
škoda a akej výške.
14. Súd uvedený návrh žalobkyne posúdil podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Zdôraznil, ž
toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania,
ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia
dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu

súdu, ktoré z jednotlivých opatrení slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení
príslušného súdneho konania, je potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany
práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana
práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti
konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uzn. NS SR

3Cdo 150/2010). Na základe obsahu zapožičaného súdneho spisu sp. zn. 19C/56/2011 (konanie nie je
právoplatne skončené) súd uviedol, že ani v prípade, ak by bol v uvedenom konaní vyslovené, že bol
zistený nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP, išlo by o právne
irelevantnú skutočnosť, pretože v konaní sp.zn. 10C/176/2011 na strane žalobkyne sa skúma vzťah
medzi ňou ako členkou družstva a PDSI. Prípadné preukázanie zanedbania dohľadu nad Obchodníkom

s CP zo strany NBS nemôže mať význam pre rozhodnutie v predmetnej veci, nakoľko žalobkyňa nebola
v rozhodnom období v žiadnom záväzkovom vzťahu s Obchodníkom s CP.
15. S poukazom na zistené skutočnosti a citované ustanovenie súd návrh žalobkyne na prerušenie
konania zamietol, pretože v konaní sp.zn. 19C/ 56/2011 sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu v tomto konaní.

16. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd mal preukázané, že žalobkyňa sa stala
členkou PDSI na základe rozhodnutia predstavenstva družstva dňom 31.3.2013, zaplatením vkladu
XXX,XX eur (XX.XXX Sk). Zároveň sa stala vlastníčkou členského podielu v celkovej hodnote XXX,XX
eur. Keď žalobkyňa v roku 2010 zistila, že v družstve a u Obchodníka s CP nastali finančné problémy,
požiadala listom zo dňa 22.6.2010 o zrušenie členského podielu. Predstavenstvo družstva rozhodlo dňa

30.3.2011 o zániku členstva žalobkyne v družstve a bol jej priznaný nárok na vyplatenie vyrovnávacieho
podielu vo výške X.XXX,XX eur. Žalobkyňa sa svojho nároku domáha titulom náhrady škody voči štátu,
spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS, ktorá nepostupovala v súlade so zák. č.
566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so ZoCP, ako aj zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade
nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V dôsledku tohto nesprávneho postupu

mu PDSI nevyplatilo vyrovnávací podiel v sume X.XXX,XX eur. Žalobkyňa si prihlásila pohľadávku v
konkurze, ktorý bol na družstvo vyhlásený uznesením súdu zo dňa 11.4.2011. Prihlásená pohľadávka
žalobkyne bola správcom konkurznej podstaty popretá a žalobkyňa podala incidenčnú žalobu, pričom
konanie v tejto veci nie je doposiaľ ukončené.
17.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žesinvestíciamivloženýmidodružstva,ktorétvorili

vkladyčlenovdružstva,malnazáklade zmluvyoriadeníportfólia,uzatvorenejmedziObchodníkomsCP
a PDSI, právo disponovať výhradne Capital Invest, o.c.p.. Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka
s CP výpoveďou zo dňa 30.3.2010. Po zániku záväzkového vzťahu medzi družstvom a Obchodníkom
s CP, sa družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi s CP rôznymi
žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo sa svojich nárokov voči Obchodníkovi

s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov
neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy, kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej
sumy, ale zamestnanci Obchodníka s CP priamo disponovali s peniazmi družstva na základe udeleného
súhlasu družstva.
18. Súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobkyne právne posúdil podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky (ďalej len Ústava), §§ 3 ods. 1 písm. d), 9 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.,
ako aj § 127 ods. 2 a § 128 ZoCP.
19. Po zhodnotení všetkých dôkazov a posúdení veci podľa uvedených zákonných ustanovení mal súd
preukázané, že na základe schváleného prospektu investície Úradom pre finančný trh UTF -002/2002/SPI, zo dňa 21.3.2002, právoplatným dňa 28.3.2002 (č.l. 122), bolo PDSI oprávnené ponúkať majetkové
hodnotyslehotouverejnejponuky10rokov.Prospektinvestíciebolinformačnýmdokumentom,zobsahu
ktorého investori získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie. Zo zmluvy o zriadení portfólia zo

dňa 2.6.2008 mal súd preukázané založenie zmluvného vzťahu medzi družstvom a Obchodníkom s CP,
CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.. Predmetná zmluva bola Obchodníkom s CP vypovedaná listom zo dňa
30.3.2010, s účinnosťou od 1.5.2010. Po tomto úkone družstvo listom zo dňa 15.4.2010 požiadalo NBS
o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.. V tomto čase družstvo však nepodalo
žalobu voči Obchodníkovi s CP o náhradu škody na príslušný súd, ale žiadalo NBS, aby situáciu riešila.

20. Na základe zisteného skutkového stavu, do 1.6.2010 NBS, ako aj jej právny predchodca Úrad
pre finančný trh v súlade so ZoCP a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
postupovali správne vo vzťahu k družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom
hospodárení, z obsahu ktorých nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií
družstva, predovšetkým po tom, čo sa dňa 24.08.2007 uskutočnilo rokovanie so štatutárom družstva,
ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností družstva a NBS. Obsah prerokovaných skutkových

okolností o činnosti družstva mal súd preukázaný z obsahu zápisu z prerokovania problémov a
nezrovnalostí v činnosti družstiev zo dňa 24.8.2007. V písomnom stanoviska družstva, doručeného NBS
dňa 10.10.2007 družstvo zdôraznilo, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov
investícií schválených Úradom pre finančný trh. Družstvo sa v odpovedi taktiež vyjadrilo k systému
fungovania družstiev vzhľadom na ich investičnú stratégiu (dlhoročná finančná spolupráca medzi

spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami). Podľa názoru družstva
narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody a aj náklady, keďže
finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. V odpovedi bolo
zdôraznené, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou
stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp.

narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé
družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. V odpovedi bolo zdôraznené, že za vyše päťročné
obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo
strany členov družstiev a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou
voči jednotlivým družstvám.

21. Listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 požiadalo družstvo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti
CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. potom, čo mu Obchodník CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Z
obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného zástupcu žalovaného mal súd
preukázané, že NBS vykonala v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste.
NBS v tomto období vyzvala družstvo (list zo dňa 20.4.2010), aby predlžilo žiadosť o schválenie dodatku

prospektu investície tak, aby družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže
NBS zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna.
22. Ďalej mal súd preukázané, že družstvo NBS dňa 28.4.2010 predložilo žiadosť o schválenie dodatkov
k prospektu investície. Podaním žiadosti bolo začaté konanie OPK-5664/1/2010, ktoré však bolo podľa
ust. § 21 ods. 1, písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušené rozhodnutím OPK-5664/1-2/2010, zo
dňa 10.5.2010 na čas, po ktorý družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť
doplniť. Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky žiadosti
neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím OPK-5664/1-5/2010, zo dňa 26.8.2010 konanie vo
veci žiadosti zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené Bankovou radou NBS č. GUV-1744/2010, zo

dňa 8.12.2010. NBS súbežne začala voči družstvu konanie o uložení sankcie podľa ust. § 144 ods.4
ZoCP za porušenie ust. § 129 ods. 3, v spojení s ust. § 128 ods.1 písm. b), c) a h) ZoCP a ust. §
125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 ZoCP. Rozhodnutím ODT-10890-4/2010, zo dňa 30.5.2011,
právoplatným dňa 18.7.2011, NBS družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt. Týmto rozhodnutím
však NBS nezakázala družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči družstvu

ako podnikateľskému subjektu nemala. NBS na základe získaných poznatkov o činnosti DPFI, ako aj
Obchodníka s CP podala dňa 27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení
zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii,
vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16.11.2010, bolo dňa
10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin

podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona.
23. Súd prvej inštancie vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle §
9 zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobkyňa bola v konaní povinná preukázať súdu všetky tri podmienkyvzniku zodpovednosti žalovanej za vznik škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad družstvom, ktorého bol žalobca členom.
Ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť za predpokladu, že splnené všetky

tri podmienky vzniku zodpovednosti kumulatívne (nesprávny úradným postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi škodou a neprávnym úradným postupom štátneho orgánu). Ak nie je splnená čo
len jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za vznik škody, nie je možné nárok na náhradu
škody priznať. V prípade zodpovednosti štátu za vznik škody spôsobenej nesprávnym úradným postup
musí žalobca v konaní splnenie všetkých troch podmienok vzniku zodpovednosti spoľahlivo preukázať.

Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by NBS vo vzťahu k družstvu nesprávne úradne postupovala.
Práve naopak v konaní bolo preukázané, že NBS až od účinnosti ZoCP, t. j. od 1.6.2010 bola oprávnená
dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt, PDSI dodržiava schválený prospekt
investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s čl.2 ods. 2 Ústavy,
ako aj v rozpore s ustanovenia zák. č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so ZoCP, ako aj

zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24. Súd návrh žalobkyne zamietol už z dôvodu, že nepreukázala hneď prvú podmienku vzniku
zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup NBS. Návrh žalobkyne zamietol aj z dôvodu,
že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť. Žalobkyňa si svoj

nárok na náhradu škody uplatnila v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I sp. zn.
3K 95/2010 voči úpadcovi - Družstvu, ktorého členom bol, čo znamená, že v prípade prebiehajúceho
konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nevymožiteľnosti pohľadávky poškodeného - žalobkyne,
ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja až odo dňa, keď pominú účinky vyhláseného
konkurzualeboažvtedy,keďnebudenárokžalobkynenazákladeprávoplatnéhorozvrhovéhouznesenia

súdu uspokojený. Pohľadávka žalobkyne bola síce správcom konkurznej podstaty popretá, avšak
žalobkyňa podala na súde incidenčnú žalobu, ktorej doteraz nebolo rozhodnuté a konkurz nie je
ukončený. Preto nie je možné ustáliť ani výšku prípadnej škody, ktorá žalobkyne mala vzniknúť, a preto
návrh na začatie konania o zaplatenie škody je možné považovať za predčasne podaný.
25. Dôvodom zamietnutia je aj skutočnosť, že žalobkyňa ako bývalá členka družstva, ktorá sa stala v

dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov družstvom jeho veriteľkou, si svoje nároky na náhradu
škody môže uplatniť v zmysle ust. § 243 a ods. 4 Obchodného zákonníka, za splnenia podmienok
vzniku škody, voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ust. § 244
Obchodného zákonníka. Takéto právo žalobkyne vyplýva z ust. § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244
ods. 8 Obchodného zákonníka.

26. Podľa názoru súdu v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný postup,
ktorého by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým
je družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by žalobkyne vznikla škoda. Žalobkyňa
poukazovala na to, že jej vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany NBS

nad činnosťou Obchodníka s CP. Ak družstvo zistilo, že Obchodník s CP si svoje povinnosti, vyplývajúce
mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo
na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak by sa družstvo svojej pohľadávky nedomohlo
voči Obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcemu zo zmluvy, bolo by teoreticky možné dospieť
k záveru, že družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS,

spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s prípadným
preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom - Obchodníkom s CP mohla
vzniknúť škoda len na strane PDSI, čo je však subjekt odlišný od žalobkyne. Podľa názoru súdu z hore
uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom
s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na strane žalobkyne nedošlo k vzniku škody v priamej

príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS. Žalovaná podľa názoru súdu v
konaní preukázala, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom - PDSI. Súd sa priklonil k jej názoru,
že družstvo bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt) v súlade s ust. § 125 až 128 ZoCP. V súlade s
uvedenými stanoveniami Úrad pre finančný trh schválil družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval

len jeho úplnosť (§ 127 ods. 4, v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP), posudzoval, či obsahuje všetky
údaje a vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte
investície zodpovedali príslušné orgány družstva. Žalovaná tiež preukázala, že nebolo v právomoci NBS
schvaľovať zmluvu o riadení alebo správe portfólia. Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať lenzoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov verejnej ponuky majetkových hodnôt, alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje. NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva, pretože v
takom prípade by došlo k prekročeniu jej kompetencií. Až od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na

skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície.
27. Súd tiež uviedol, že štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti
PDSI a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie. Vnútorné
vzťahy družstva sa spravovali v danom čase jeho stanovami a ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Žalobkyňa ako členka družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestovala predmetné peňažné

prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden vplyv. Svoje práva mohla uplatniť na
členskej schôdzi, ktorá je najvyšším orgánom družstva a prostredníctvom ktorej môžu členovia uplatňujú
svoje právo riadiť záležitosti družstva. Činnosť družstva členovia kontrolujú v jeho orgánov v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že počas
členstva v družstve realizovala svoje oprávnenia vyplývajúce jej z členstva tak, že by aktívne zasiahla do
činnosti družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych

zástupcov družstva.
28. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. §142 ods. 1 O.s.p. v
zmysle zásady úspechu účastníka v konaní. Pretože úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli, preto
jej ich náhrada nebola priznaná.
29. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu

podaním zo dňa 19.11.2013, pričom napadla jeho prvý a druhý výrok.
30. V súvislosti so zamietnutím návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej
pod sp. zn. 19C/56/2011 v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. namieta, že podľa jej názoru existoval
dôvod prerušenia konania v predmetnej veci, keďže ide o dôvod na prerušenie konania, ktorý je
objektívnej povahy a dobu prerušenia konania nemožno považovať za dobu spôsobujúcu zbytočné

prieťahy v konaní. Súd mal vziať do úvahy, že v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/56/2011 sa žalobkyňa
domáha riešenia otázok úzko súvisiacich s určením a stanovením zodpovednosti NBS za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci v jednej konkrétnej veci. Výsledky
tohto konania sú významné pre možnosť zváženia ďalšieho postupu súdu vo veci, nakoľko predmetný
spor pod sp. zn. 19C/56/2011 je v úzkej vecnej a časovej spojitosti so spormi vedenými v súdnom

oddelení 25C, a môže reálne ovplyvniť ich výsledok. Zdôraznila, že argumentácia NBS o irelevantnosti
dokazovania nesprávneho úradného postupu nad obchodníkom s CP v konaní vedenom pod sp. zn.
10C/176/2011 právne neobstojí, nakoľko škoda, ktorá vznikla v majetkovej sfére žalobkyne nesprávnym
úradným postupom NBS v súvislosti s Obchodníkom s CP, vznikla v dôsledku porušenia právnej
povinnostiNBS,vyplývajúcejpriamozprávnychpredpisov(zák.č.566/2001Z.z.azák.č.747/2004Z.z.),

ktorú charakterizovala z časového a vecného hľadiska vo svojom doplnení žaloby zo dňa 11.4.2013.
Podľa jej názoru je dokazovanie nesprávneho úradného postupu v súvislosti s obchodníkom s CP
podstatné aj z dôvodu, že žalobkyňa, ako aj samotné PDSI nemôžu byť považovaní za profesionálnych
klientov, ktorí majú odborné znalosti, skúsenosti a poznatky na uskutočňovanie vlastných rozhodnutí o
investíciách a na riadne posudzovanie rizík. Preto postupovali pri zabezpečení ZoCP s Obchodníkom

s CP a súčasne sa spoliehali na riadny a odborný výkon povinností NBS. Pokračovanie v predmetnom
konaní bez toho, aby súd počkal na rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 19C/56/2011 by mohlo mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko ide o zodpovedanie otázok, ktoré majú kľúčový
význam pre právne posúdenie veci. Uviedla, že výsledok konania, v ktorom sa rieši otázka majúca
podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu, môže podstatne zmeniť rozhodnutie vo veci samej, a

môže spôsobiť existenciu dôvodu na obnovu konania podľa ust. § 228 ods. 1 O.s.p..
31. Namietla, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že žalovaná nepostupovala v súlade s princípom
právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom je istota subjektov
práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim
postupovaťvsúladesústavouaplatnýmiprávnymipredpismi,t.j.,žeichpostupbudezostranysubjektov

práva predvídateľný. Poukázala na to, že sa spoliehala, že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože
vychádzala z garancie žalovanej ako orgánu dohľadu. V tejto súvislosti poukázala na nálezy Ústavného
súdu SR sp. zn. III.ÚS 341/07, I.ÚS 243/07 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. PI.ÚS 21/96.
32. Zdôraznila, že nemohla predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa žalovanej
len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií

nedefinoval. Postup žalovanej bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa naň
z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument žalovanej, že vykonávala dohľad nad
činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 ZoCP,
ale nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou družstva je irelevantný, ak nemohla o takto zúženomdohľade orgánu dohľadu vedieť. Podľa jej názoru nie je správny záver súdu prvého stupňa o tom,
že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá jej vznikla a porušením zákonných povinností
žalvoanejspočívajúcichvnesprávnomvýkonedohľadu,ktorýmbolporušenýZoCP.Kuškodeunejdošlo

v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovanej vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu
a nie v dôsledku toho, že nebola „bdelá“. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZoCP je a bolo
zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných
subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007,
družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k

povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 ZoCP mala žalovaná zisťovať, čo
v prípade družstva ani Obchodníka s CP neurobila, všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp.
nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol
prospektinvestíciívydanýeštevtedajšímÚradomprefinančnýtrhanáslednepravidelnedodatkovanýzo
strany NBS. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané,
že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia

nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti
CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Družstvo malo všetky peňažné
prostriedky získané od žalobcov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo
prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa
napriek zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio

bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to
zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o.,
pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s., a vo
všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom X.. Q. F.,
vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že

celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a
obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi,
v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných
ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške XX
XXX eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje

kompetencie v zmysle ZoCP a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo
celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi
alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka. Týmto
podcenením situácie žalovaná umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010
do nedostupnosti žalobcom vložených prostriedkov do PDSI. NBS následne svojim postupom potvrdila

tieto tvrdenia žalobkyne o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali ZoCP, keď NBS dňa
4.3.2011obchodníkoviodňalalicenciunačinnosťaDružstvuzakázalačinnosťažvroku2011.Tolerovala
tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011.
33. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol
neaktuálny v základných, a z pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila

trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje
zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k
31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva
družstvazaúčelomprerokovanianezrovnalostíaproblémov(údajeosubjektoch,ktoréovládajúdružstvo
boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené

boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť
z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné
strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného
potom vyplynulo, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods.
1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 ZoCP od roku 31.12.2006, avšak

NBS voči družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti
zakázala činnosť.
34.Ohľadompredčasnostinávrhunazačatiekonaniažalobkyňauviedla,žepodľarozsudkuNajvyššieho
súdu ČR 29 Cdo 4968/2009, zo dňa 11.4.2012, existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje
možnosťpodaťveriteľom,ktorýsiprihlásilisvojupohľadávkudokonkurzu,žalobunanáhraduškodyproti

štátu a nerobí žalobu predčasnou. Ďalej poukázala na to, že žiadna platná právna norma neumožňuje
vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak doposiaľ nemala možnosť vymôcť
plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru žalvoanej, ako aj prvostupňového súdu povinný
mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou legislatívou SR. Zákon č. 514/2003Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie
súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú
ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s

formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie
občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky
suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, a to až do doby právoplatného
skončenia konkurzného konania. Žalobkyňa napokon v odvolaní namietla, že zo zápisníc o pojednávaní
pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp.

predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p.. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2010
z 31.1.2012.
35. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý 1. výrok
rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že konanie vedené pod sp. zn. 10C/176/2011 preruší na čas do
právoplatného skončenia konania 19C/56/2011 a 2. výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že

uloží žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume X.XXX,XX eur s príslušenstvom a nahradiť
jej trovy prvostupňového a aj odvolacieho konania, ktoré dodatočne vyčísli.
36. Žalovaná sa vyjadrila aj k odvolaniu žalobkyne podaním zo dňa 17.12.2013 a navrhla v ňom, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v žalobkyňou napadnutých častiach ako vecne a právne
správny potvrdil.

37. K časti odvolania, týkajúceho sa zamietnutia návrhu na prerušenie predmetného konania do
právoplatného skončenia konania vo veci vedenej pod sp. zn. 19C/56/2011 uviedla, že návrh žalobkyne
na prerušenie konania považuje za jeho účelový pokus o predlžovanie prvostupňového konania, keďže
tento návrh podal aj jeden a pol roka po tom, čo prvostupňový súd konal v celom rade skutkovo a právne
identických veciach a po tom, čo dobre vedel, že družstvo dňa 18.4.2011 podalo žalobu o náhradu

údajnej škody spôsobenej údajným nesprávnym úradným postupom NBS vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 19C/56/2011. Konanie pod sp. zn. 19C/56/2011 a predmetné konanie sú
rozdielne a vzájomne nezávislé súdne konania, v ktorých sa preukazujú rozdielne skutkové okolnosti
s rozdielnou právnou argumentáciou - preukazuje sa výkon dohľadu žalovanou nad dvomi rozdielnymi
subjektmi. V konaní pod sp. zn. 19C/56/2011 sa preukazuje údajný nesprávne úradný postup žalovanej

pri dohľade nad družstvom, pričom žalobkyňa navrhuje preukazovať údajný nesprávny úradný postup
aj nad Obchodníkom s CP. Podľa jej názoru je takéto dokazovanie v predmetnom konaní a aj v ďalších
konaniach v súdnom oddelení 10C právne irelevantné, pretože na strane žalobkyne nemohlo dôjsť
k vzniku škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s eventuálnym údajným nesprávnym
úradným postupom žalovanej nad Obchodníkom s CP, keďže žalobkyňa nebola v žiadnom záväzkom

vzťahu s Obchodníkom s CP (s ním bolo v záväzkovom vzťahu iba družstvo). Otázka existencie a
vzniku škody družstvu je pre prejednávanú vec právne irelevantná aj z dôvodu, že rozhodnutie vydané
v konaní sp. zn. 19C/56/2011 bude mať význam len pre prebiehajúce konkurzné konanie družstva a nie
pre konanie 10C/176/2011.
38. Až po vyčerpaní všetkých zákonných možností žalobkyne k uspokojeniu jej nárokov z právneho

vzťahu s družstvom, môže byť nastolená otázka vzniku škody a prípadnej zodpovednosti štátu za ňu.
Žalobkyne doteraz nevznikla škoda spôsobená štátom (žalovanou) a nemožno ani odhadnúť, v akej
výške a kedy mu škoda v budúcnosti eventuálne vznikne a prípadné rozhodnutie v konaní vedenom
pod sp. zn. 19C/56/2011 túto skutočnosť nezmení ani neodstráni z dôvodu, že vznik samotnej škody
nezávisí od rozhodnutia vydaného v uvedenom konaní 19C/56/2011, ale od výsledku konkurzného

konania družstva. Až keď nebude pohľadávka žalobkyne voči jej dlžníkovi uspokojená v rámci konkurzu,
až vtedy mu môže vzniknúť škoda, za ktorú by eventuálne zodpovedal štát.
39. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa správne skutkovo a právne posúdil návrh na prerušenie
konania, pretože v konaní 19C/56/2011 sa nerieši významná otázka, ktorá by mala mať podstatný vplyv
a význam pre rozhodnutie prvostupňového súdu v prejednávanej veci.

40. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej uviedla, že prvostupňový súd v prejednávanej veci
vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový
stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci. Žalobkyňou
uvádzané tvrdenia nesvedčia o žiadnej predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodovania,
pretože pojednávania v skutkovo a právne identických veciach sa konali už od 2.7.2012. Na základe

naznačených podstatných a rozhodujúcich vykonaných dôkazov a iných dôležitých skutočností
známych prvostupňovému súdu z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.) a na základe správneho zistenia a
posúdenia skutkového i právneho stavu veci je treba konštatovať, že prvostupňový súd dospel k
správnemu, logickému a riadne odôvodnenému rozsudku v predmetnej veci.41. Za nepresné a účelové označila tvrdenie žalobkyne, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania (nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, sp. zn. III.ÚS 209/04 a sp. zn.
I.ÚS 241/07). V odvolaní žalobkyňa ani nešpecifikovala, na ktoré otázky nedostala odpoveď. Tvrdenia

žalobkyne nasvedčujú tomu, že táto sa účelovo snaží dodatočne navrhovať ďalšie právne irelevantné
dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom žalobkyňa nevyužila všetky možnosti na vymoženie
svojho nároku, keď nepodala žiaden návrh proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie
družstva, ktorí by boli zodpovední za riadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s
majetkom družstva PDSI.

42. V súvislosti žalobkyňou namietaného porušenia princípov právneho štátu zo strany žalovanej
uviedla, že jej kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platným
právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry. Pri svojom
postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi s cennými papiermi dodržiavala zákonné pravidlá zakotvené v
zákone o dohľade a zákone o cenných papieroch. Žalobkyňa ako laik mohla sama požiadať žalovanú
o vysvetlenie jej zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu na finančným trhom. Poukázala na

svoje predchádzajúce vyjadrenia, v ktorých sa podrobne vyjadrovala k otázkam namietaným žalobkyňou
(napr. vyjadrenie k doplnenej žalobe).
43. K poukazu žalobkyne v odvolaní na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009
zo dňa 11.4.2012, v súvislosti s otázkou reálnej predčasnosti žalobného návrhu uviedla, že tvrdenie
právneho zástupcu žalobkyne je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti. Uvedený rozsudok totiž

primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba sekundárne a marginálne
sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Pritom Najvyšší súd ČR
výslovne judikoval, že „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov
osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV“. V predmetnom rozsudku ďalej Najvyšší súd ČR konštatuje,

že aj zo súdneho rozsudku zverejnené v zbierke pod č. R 48/2011 (rozsudok 25 Cdo 2601/2010)
vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka „sa posúdenie nevymáhateľnosti
pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja odo dňa, keď
poškodený dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu bez ohľadu na to,
že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu“. Už uvedený rozsudok Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa žalobcovia domáhali
proti členom štatutárneho orgánu konkrétnej obchodnej spoločnosti preto, lebo členovia štatutárneho
orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej
spoločnosti.
44.Akoužbolouvedené,žalobkyňadoposiaľnevzniklažiadnaškoda,pretoževzniksamotnejškodyajej

výšky bude závisieť od výsledku konkurzného konania družstva. Až následne, ak pohľadávka žalobkyne
voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, až vtedy jej môže vzniknúť škoda. Táto škoda
nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť
až okamihom, keď sa právo veriteľa teda žalobkyne voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným.
Žalobkyňasitedazmiešavaujmu,ktorájejakoveriteľkebolaspôsobenádoterajšímneplnenímzáväzkov

jej dlžníkom s ujmou, ktorá je jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu škody.
45.Pokiaľžalobkyňatvrdí,želistinnédôkazyneboliriadnevykonanéspôsobomupravenýmvustanovení
v § 129 ods. 1 O.s.p., t.j., že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, žalovaná
uviedla, že zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v
súdnom spise, pričom pri oboznamovaní týchto dôkazov presne špecifikoval, o aké doklady išlo. V tejto

súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Obo/283/2006 z 27.2.2008 v zmysle, ktorého
netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. V danom prípade
boli všetky dôkazy, na ktoré žalobca poukazuje, súdu známe, pretože na Okresnom súde Bratislava I
sa vedú voči žalovanej stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe, pričom vo všetkých
sporoch je právnym zástupcom žalobcov (veriteľom družstva PDSI) advokátska kancelária FUTEJ &

Partners, s.r.o.. Okrem toho podľa vyjadrení právnej zástupkyne žalobkyne a poverenej zamestnankyne
žalovanej na pojednávaní konanom dňa 28.10.2011 (č.l. 237) vyplýva, že obidve zhodne vyhlásili, že
listinné dôkazy nie je potrebné detailne oboznamovať, nakoľko im je ich obsah známy a majú ich k
dispozícii.
46. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, vykonal všetky dôkazy

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe nich k správnemu právnemu
posúdeniu veci. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch napadnutých
odvolaním žalobcu (výrok 1 a 3) ako vecne a právne správny potvrdil.47. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe
úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.
Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo
nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných
ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť

takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP.
48. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
49. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na jej základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil.

50.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
51. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd, ktorý nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procenoprávneho

žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po
skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá.
52. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V tomto smere poukazuje

na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.
53. Je nesporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129
ods. 3 ZoCP (zák. č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt
malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Preto až od uvedeného dňa
mohla NBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať
prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 ZoCP bola vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127

ods. 4 ZoCP (zák. č. 558/2008 Z.z.).
54. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za
pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, ZoCP
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani družstvu, žiadne povinnosti

v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto správny názor súdu
prvého stupňa, že tieto neexistujúce povinnosti družstva nemohla NBS kontrolovať a nevykonávala ani
dohľad nad finančnými ukazovateľmi družstva. Podľa platnej právnej úpravy mohla kontrolovať len to,
či družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 ZoCP. V tejto súvislosti odvolací súd
zdôrazňuje, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší,

alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b) ZoCP, v znení
platnom do 21.7.2013, § 126 až 130 boli zo ZoCP vypustené novelou, vykonanou zák. č. 206/2013
Z.z., účinným dňa 22.7.2013). Nemožno pričítať na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností žalobca nebol
vedomý. To isté platí aj pokiaľ ide o jeho argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou
družstva nemal vedomosť.

55. Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorý mal vzniknúť nesprávnym úradným postupom štátu v
zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., v danom prípade NBS.56. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len ČR) sp. zn. 29Cdo 4968/2009,
na ktorý v odvolaní poukazovala žalobkyňa, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s podrobnou
argumentáciu žalovanej. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu

škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku
zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé,
že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu. To v akej výške vznikla veriteľovi škoda,
možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu, a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom
schválení konečnej správy.

57. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ešte uvádza, že miera možného uspokojenia
veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom
schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej
podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže
nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu v podstate nič. V predmetnej veci v konkurznom
konaní, vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca

konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku a vzhľadom na
to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je
vyriešená, keďže nie je zrejmé, že v konkurznom konaní žalobkyňa nedostane nič. Vzhľadom na túto
skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že návrh bol
podaný predčasne.

58. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne proti prvému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
zamietol jej návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 19C 56/2011, odvolací súd sa v plnom rozsahu odvoláva na dostatočné a
správne odôvodnenie tohto výroku súdom prvej inštancie, ale aj na správnu argumentáciu žalovanej vo
vyjadrení k odvolaniu žalobkyne v tejto časti, s ktorou sa v celom rozsahu stotožňuje.

59. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých
častiach ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
60. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v
spojení ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná bola úspešná v odvolacom konaní, avšak žiadne trovy
odvolacieho a dovolacieho konania jej nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výroku tohto rozsudku.
61. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).