Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. máj 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/371/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226508
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3112226508.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého
U. O. nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny H., dieťa rodičov : matky A. C., občianky SR, bytom N., F. XX, zastúpenej v
konaní O.. V. N., advokátkou so sídlom v N., O. X a otca Bc. W. O., občana SR, bytom W. Z. XXX,
zastúpeného v konaní M.. V. R., advokátkou so sídlom v H., A. XX/X, o návrhu matky na zmenu úpravy

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti,
úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletému a úpravu styku a o návrhu matky na zmenu jej úpravy
styku s maloletým takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na zmenu zverenia maloletého U. s a z a m i e t a .

Matka j e o p r á v n e n á stýkať sa s maloletým U. v každom párnom týždni v roku od piatku
od 15:00 hod. do nedele do 18:30 hod.

Počas sviatkov a prázdnin platí osobitná úprava :

- počas letných prázdnin j e matka o p r á v n e n á stýkať sa s maloletým U. v každom roku od
pondelka posledného týždňa v mesiaci júl od 09:00 hod. do nedele tretieho týždňa v mesiaci august
do 18:00 hod.

- počas vianočných sviatkov a prázdnin j e matka o p r á v n e n á stýkať sa s maloletým U. v
každom párnom roku od 23.12. od 13:00 hod. do 30.12. do 17:00 hod. a v každom nepárnom roku od
30.12. od 13:00 hod. do piatku predchádzajúcemu nástupu do školy po prázdninách do 18:00 hod.

- počas jarných prázdnin j e matka o p r á v n e n á stýkať sa s maloletým U. v každom nepárnom
roku od piatku predchádzajúceho prázdninám od 16:00 hod. do soboty končiacich prázdnin

do 16:00 hod.

- počas veľkonočných sviatkov j e matka o p r á v n e n á stýkať sa s maloletým U. v každom párnom
roku od Veľkého piatku od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16:00 hod.

Otec sa zaväzuje dieťa na styk s matkou riadne pripraviť. Matka si dieťa vyzdvihne a odovzdá otcovi v

dohodnutom čase v mieste bydliska otca, pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak.

Týmto sa vo výrokovej časti o úprave styku z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu H. zo dňa
XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XX/XXXX-XX.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania zo dňa 28.9.2012 sa matka maloletého domáhala zmeny doterajšej
úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému U. a navrhovala zveriť maloletého U. do jej osobnej

starostlivosti s tým, že ona ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, upraviť vyživovaciu povinnosť
otca k maloletému vo výške 200,-Eur mesačne k jej rukám a upraviť styk otca s maloletým v každom
nepárnom týždni od piatku do nedele a počas sviatkov a prázdnin. Uviedla, že s otcom maloletého boli
v minulosti manželia a maloletého U. si na jej podnet osvojili. Maloletý prišiel do ich rodiny vo veku
jeho 2 rokov v stave fyzického a psychického zanedbania, u maloletého sa jednalo o zaostávanie vo
vývoji cca o 1 - 1,5 roka. V ich rodine postupne začalo dochádzať ku konfliktom, ona sa zamestnala ako

opatrovateľka seniorov v F. s týždňovým dochádzaním a počas jej neprítomnosti sa o maloletého staral
otec spolu so svojou matkou. Po cca X,X roku vyústila neúnosná situácia v rodine do jej rozhodnutia
podať návrh na rozvod manželstva. Tvrdila, že otec maloletého jej účelovo začal brániť v kontakte s
maloletým, neumožnil jej s ním telefonicky hovoriť a pod., čo pretrváva do súčasnosti. Tvrdila, že podala
návrh na rozvod manželstva a nakoľko nie je právne vzdelaná, splnomocnila na svoje zastupovanie

advokáta, pričom až neskôr zistila, že jeho služby boli poskytované neodborne. Na základe rozsudku
tunajšieho súdu zo dňa 10.2.2012 č.k. XXP/XX/XXXX bolo jej manželstvo s otcom maloletého na prvom
pojednávaní rozvedené a maloletý U. bol na čas po rozvode napriek jej návrhu a výslovného nesúhlasu
zverený do výchovy a opatery otca a ona bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého sumou 100,-
Eur mesačne. Súd ani nenariadil ďalšie dokazovanie, ani znalecké skúmanie, neskúmal ich rodičovské

predpoklady a ako jediný dôkaz bola použitá správa, ktorú vystavila psychologička, ktorá ju ani nikdy
nevidela. Uviedla, že ona sa po vyhlásení ňou absolútne neočakávaného rozsudku psychicky zrútila,
až následne sa dozvedela, aké právne následky toto rozhodnutie znamená. Po rozvode manželstva jej
otec maloletého znemožnil prístup do jeho domu a ona so synom tak stratila akýkoľvek bežný kontakt,
kontaktovala učiteľky v MŠ, psychologičku, domáhala sa informácií od známych a na ich základe zistila,

že synovi ako matka chýba, jeho vývoj sa spomalil. Uviedla, že pri ich stretnutiach bol smutný, keď sa mal
vrátiť do domácnosti otca a nechápal prečo nemôže zostať pri nej. Poukázala na to, že otec maloletého
jej odmieta umožniť styk so synom nad rámec styku určeného súdom, keď napr. v auguste 2012 jej
neumožnil styk o deň skôr, keď mala ísť s maloletým na dovolenku do Chorvátska. Matka maloletého
v návrhu poukázala na to, že v mieste bydlisko otca sa nachádza len bežná základná škola, avšak s

ohľadom na synov vývoj je ťažko možné predpokladať, že by bol schopný byť integrovaným žiakom
v rámci bežnej školy a v N. by mohol navštevovať špeciálnu základnú školu. Ďalej matka tvrdila, že
otec maloletého je výbušný, má nízku mieru trpezlivosti, že vraj jej syn spomínal fyzické tresty otca
ako výchovný prostriedok (vareška), že otec a jeho rodina maloletého znevažujú pre jeho mentálnu
úroveň, že otec maloletému v potrebnej miere nezabezpečuje špeciálnu zdravotnú starostlivosť, že

maloletého riadne nepripravuje na styk s ňou (nedostatok alebo zanedbané oblečenie), že maloletého
zanedbáva, že maloletý má deficit citového zázemia v prostredí kde žije. Uviedla, že ona býva vo svojom
2-izbovom byte v N., v januári 2013 sa jej narodilo dieťa, s ktorým bola na materskej dovolenke a má
prioritný záujem aj o výchovu maloletého U.. Uviedla, že v dosahu jej bydliska je niekoľko základných
škôl včítane špeciálnej a maloletý by mal u nej zabezpečené vhodné podmienky. Uviedla, že maloletý

má ku nej ako aj k jej rodičom veľmi blízky vzťah a keďže ona bola v čase podania návrhu na
materskej dovolenke, bude mať na výchovu maloletého na rozdiel od otca viac času. Domnieva sa, že
má lepšie predpoklady na výchovu maloletého a vytváranie citového zázemia, že má lepšie rodičovské
predpoklady pre starostlivosť o syna.

2. Otec maloletého nesúhlasil s návrhom matky na zmenu zverenia a žiadal jej návrh v celom rozsahu
zamietnuť. Poukázal na to, že o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému bolo rozhodnuté
v rámci rozvodového konania a odvtedy nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
inú úpravu rodičovských práv a povinností. Skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti otca je
v najlepšom záujme dieťaťa, pretože otec sa o maloletého riadne stará. Poukázal na to, že matka de

facto súhlasila s tým, aby vychovával maloletého otec, nakoľko ona sama sa odsťahovala zo spoločnej
domácnosti bez toho, aby vzala so sebou syna a následne s týmto stavom aj súhlasila, čo potvrdila
rodičovskou dohodou. Zmena pomerov na strane matky, ktorá potom bola na materskej dovolenke s
dieťaťom, nie je a nemôže byť dôvodom pre zmenu zverenia a z tohto dôvodu jej argumentácia, že sa
vie lepšie postarať o maloletého je neadekvátna. Tvrdenia matky považuje za účelové. Poukázal na

to, že nie je pravdou, že by matka nesúhlasila s doterajšou úpravou rodičovských práv a povinností kmaloletému v zmysle rozvodového rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť v marci 2012 a matka si
podala návrh na zmenu zverenia až v septembri 2012. Otec uviedol, že je pravdou, že maloletý mal
odloženú školskú dochádzku, ale jeho mentálna zaostalosť nie je v takom rozsahu ako uvádza matka

a mal za to, že maloletý bol schopný nastúpiť do normálnej ZŠ. Nepáčilo sa mu tvrdenie matky, že
maloletý by mal bez bližšieho posúdenia hneď nastúpiť do špeciálnej základnej školy ako sa matka pred
maloletým vyjadrila. Otec maloletého popieral tvrdenia matky, uviedol, že on sa o maloletého riadne
stará, maloletý má dostatok oblečenia a pod. Uviedol, že na stretnutia s matkou chodil maloletý vždy
riadne nabalený, ale zo stretnutí sa vracal bez týchto vecí, preto potom tieto veci obmedzil. Uviedol,

že on riadne zabezpečuje aj zdravotnú starostlivosť dieťaťa, poukázal na to, že s maloletým pravidelne
navštevuje logopedickú ambulanciu, zubného lekára, detského lekára, chodí s ním na kontroly do
kardiologickej ambulancie, navštevoval s ním Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a
pod., venuje sa maloletému, chodil s ním na plávanie a pod. Uviedol, že s maloletým majú vytvorený
veľmi silný citový vzťah, každé ráno sa pred nástupom do MŠ spolu vrúcne lúčia, opakovane mu hovorí,
že ho ľúbi, maloletý je na neho citovo naviazaný, hoci má svoju vlastnú izbu, chce spávať v blízkosti

otca a pod. Otec maloletého tvrdil, že maloletý chce zostať s ním, nechce ísť bývať k matke. Naopak
otec poukázal na nedostatočnú starostlivosť resp. záujem matky, keď uviedol, že maloletý sa v zimnom
období vrátil zo stretnutia od matky bez oblečených trenírok, čo mu odôvodnila tým, že nemôže stíhať
všetko, aj variť, upratovať a ešte aj prať. Poukázal na to, že matka nevyužíva ani všetok jej doterajší
upravený styk s maloletým a on je ochotný sa s ňou dohodnúť aj na jej styku s maloletým mimo

upraveného a pod.

3. Neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu H. zo dňa 29.5.2013 č.k.XXP/XXX/XXXX-XX bol
návrh matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému U. zamietnutý, nakoľko
prvostupňový súd mal za to, že jej návrh nebol dôvodný, pretože od poslednej úpravy rodičovských

práv a povinností nedošlo k žiadnej takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu existujúceho
rozsudku o výchove maloletého. Mal za to, že tvrdenia matky o prekvapivosti a vyhlásení ňou absolútne
neočakávanom rozsudku, po ktorom sa psychicky zrútila, že maloletý bol na čas po rozvode manželstva
napriek jej návrhu a výslovného nesúhlasu zverený do výchovy a opatery otca, považoval súd za účelové
a plne zavádzajúce, pretože z pripojeného rozvodového spisu mal súd jednoznačne za preukázané,

že maloletý bol na čas po rozvode manželstva účastníkov zverený do osobnej starostlivosti otca na
základe schválenej rodičovskej dohody, ktorú osobne podpísala matka maloletého, a ktorá sa aj osobne
vzdala opravného prostriedku. Z vykonaného dokazovania súd nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti
otca o maloletého, naopak súd mal za preukázané, že otec sa o maloletého riadne stará ako po
psychickej, tak aj po fyzickej a materiálnej stránke a synovi sa riadne venuje, riadne umožňuje styk matky

s maloletým. S poukazom na uvedené prvostupňový súd preto vtedy nepripustil doplnenie znaleckého
dokazovania v zmysle návrhu matky maloletého, lebo mal za to, že úlohou súdu v tomto konaní nebolo
rozhodovať, ktorému z rodičov sa má dieťa zveriť do výchovy a osobnej starostlivosti, ktorý z rodičov
má lepšie osobnostné a rodinné predpoklady a pod., pretože o tom už bolo právoplatne rozhodnuté
v rozvodovom rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 10.2.2012 č.k. XXP/XX/XXXX-XX. Prvostupňový súd

mal za to, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností nedošlo k takej zmene pomerov,
ktorá by v záujme maloletého dieťaťa odôvodňovala zmenu doterajšieho výchovného prostredia, pretože
konštatoval, že voči starostlivosti otca o maloletého nemal súd žiadne výhrady, ten sa o maloletého
riadne stará a skutočnosť, že matka maloletého už nepracuje v F. a je na materskej dovolenke so
svojim dieťaťom, nie je takou zmenou pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho výchovného

prostredia dieťaťa, voči ktorému súd nezistil žiadne nedostatky. Okrem uvedeného súd prihliadal aj na
skutočnosť, že to bol otec maloletého, ktorý dlhodobo zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého,
keďže ešte počas trvania manželstva sa v prevažnej miere o maloletého osobne staral otec, keď matka
maloletého pracovala v F. a bola to matka maloletého, ktorá nadviazala mimomanželskú známosť
a sama opustila spoločnú domácnosť, keď sa odsťahovala a maloletého dobrovoľne ponechala v

starostlivosti otca. Prvostupňový súd mal tiež za to, že pre každé dieťa a zvlášť pre maloletého U., ktorý
bol účastníkmi osvojený a prešiel do ich rodiny vo veku jeho X rokov, je veľmi dôležité zabezpečiť a
udržiavať stabilné výchovné prostredie, aby maloletému bol zabezpečený pocit istoty a bezpečia, čo by
zmenami výchovného prostredia bez vážnejších dôvodov mohlo byť narušené.

4. Matka maloletého sa voči prvostupňovému rozsudku odvolala, kde zdôraznila ukončenie jej
pracovného pomeru v zahraničí a tvrdila, že je v záujme maloletého jeho zverenie do jej starostlivosti a
namietala, že nebolo vykonané ňou navrhované znalecké dokazovanie.5. Uznesením Krajského súdu v H. zo dňa XX.XX.XXXX č.k.XCoP/XX/XXXX-XXX bol rozsudok
okresného súdu zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že úlohou okresného
súdu po vrátení veci bude nariadiť znalecké dokazovanie za účelom posúdenia aktuálnych vývinových

schopnosti dieťaťa, či tieto zodpovedajú tomu, aby zvládal požiadavky na neho kladené vo vyučovacom
procese v bežnom type základnej školy, resp. či pre dieťa z hľadiska jeho záujmu, by nebolo vhodnejšie
navštevovať špeciálny typ základnej školy, zodpovedajúcej jeho mentálnym schopnostiam, v prípade
zistenia takejto skutočnosti, zamerať dokazovanie na to, ktorý z rodičov, môže pre dieťa v tomto smere
vytvoriť vhodnejšie podmienky. Odvolací súd uviedol, že v rámci znaleckého dokazovania je potrebné

sa zamerať na zistenie vzájomných citových väzieb medzi otcom a dieťaťom, matkou a dieťaťom,
vhodnosťou zmeny výchovného prostredia, na zistenie názoru maloletého dieťaťa v tomto smere,
zamerať sa tiež na zistenie, či u dieťaťa sa prejavujú známky prípadnej manipulácie zo strany otca, zistiť
jehoväzbunamal.Z.,čipríbuznýchzostránobochrodičov.Budepotrebnévyžiadaťsprávuodškolského
psychológa, u ktorého, ako matka tvrdí, je dieťa sledované z hľadiska jeho integrácie do bežného typu
základnej školy, zaoberať sa aj ďalšími otázkami, rozhodujúcimi pre posúdenie uplatneného nároku

matky a to predovšetkým a prioritne, z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, pričom nie je vylúčené, ani
vykonanie ďalších dôkazov, na objektívne preukázanie skutkového stavu, a to nielen tých, ktorú budú
účastníkmi v konaní navrhnuté, ale aj tých, ktoré sa budú javiť rozhodujúce preto, aby bol v konaní
náležite skutkový stav zistený.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým dokazovaním a výsluchom
znalcov, výsluchom svedka, výsluchom maloletého U., oboznámil návrh z čl. 1, rozvodový rozsudok,
vyšetrenie školskej zrelosti, mailovú komunikáciu, úradný záznam, LV, pracovný posudok otca,
potvrdenie o mzde otca, potvrdenie o PnD, správu KO z č.l. 35, RL z č.l. 39, potvrdenie o príjme
matky, kresbu, potvrdenia o príjme, fotografie, zápisnicu z čl. 54, vyjadrenie z č.l. 58, správu RPPS,

lekársku správu, správu MŠ, správu z psychologických konzultácií, zápisnicu z č.l. 78, rozsudok z č.l.
81, odvolanie, vyjadrenie k odvolaniu, uznesenie KS TN z č.l. 110, návrh na PO, správu KO z č.l. 140,
stanovisko k návrhu na PO, lekárske potvrdenie, uznesenie z č.l. 154, odvolanie matky, uznesenie
odvolaciehosúdu,znaleckýposudokzč.l.190,vyjadreniematky,potvrdenieŠZŠzč.l.241,vysvedčenia,
lekárske správy, lekárske správy, správu KO z č.l. 244, správu ZŠ z č.l. 247, správu zo šetrenia pomerov

matky, výpisy zo ŽK a zošitov, zápisnicu z č.l. 257, znalecký posudok z č.l. 271, vyjadrenie matky
z č.l. 319, správu ZŠ z č.l. 332, vysvedčenia, mokré vysvedčenie, zápisnicu, správu ZŠ z č.l. 354,
vyjadrenie matky z č.l. 375, komunikáciu na sociálnej sieti, vyjadrenie matky k návštevám z č.l. 420-423,
komunikácia, výpis z účtu, zápisnicu z č.l. 434, správu zamestnávateľa otca, správu ZŠ z č.l.456, návrh
matky na zmenu úpravy styku, komunikáciu, správu KO zo šetrenia pomerov, vyjadrenie k návrhu z

č.l.490, mailovú komunikáciu, uznesenie z čl. 504, správu UPSVaR BA, odvolanie z č.l. 510, vyjadrenie
matky z č.l. 522, komunikáciu maloletého s pani D., zápisnicu z č.l. 558, uznesenie odvolacieho súdu
z č.l. 568, zápisnicu z výsluchu maloletého, správu školského pedagóga, obsah pripojených spisov :
rozvodovéhospisusp.zn.XXP/XX/XXXX, spisusp.zn.XXP/XX/XXXXaobsahspisusp.zn.XXP/X/XXXX
a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :

7. Maloletý U. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, po narodení dieťaťa dala jeho biologická matka súhlas na
jeho osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom. Rozsudkom Okresného súdu v R. nad C. zo
dňa X.X.XXXX č.k. XP/XXX/XX-XX bola nad maloletým nariadená ústavná starostlivosť a rozsudkom
Okresného súdu v R. nad C. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XP/XXX/XX-XX bola vyslovená jeho osvojiteľnosť.

Na základe predbežného opatrenia Okresného súdu v R. nad C. zo dňa XX.X.XXXX č.k.XXP/XX/XX-XX
bol maloletý U. odovzdaný do predosvojiteľskej starostlivosti manželov W. a A. O. a následne rozsudkom
tamojšieho súdu zo dňa 16.4.2008 im bol zverený do predosvojiteľskej starostlivosti. Rozsudkom
Okresného súdu H. zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXP/XXX/XXXX-XX bolo rozhodnuté o osvojení maloletého
a maloletý U. sa stal osvojencom manželom A. a W. O., ktorí boli zapísaní do rodného listu dieťaťa ako

jeho rodičia, teda ako otec a matka maloletého.

8. Z pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XX/XXXX, sp.zn. XXP//X/XXXX a sp.zn. XXP/XX/
XXXX mal súd zistené, že medzi účastníkmi nastali manželské problémy už v čase predosvojiteľskej
starostlivosti. Dňa 17.5.2011 si otec maloletého podal návrh na zverenie maloletého U. do jeho osobnej

starostlivosti s odôvodnením, že po nastúpení matky maloletého na materskú dovolenke v rámci ešte
predosvojiteľskej starostlivosti ona toto nezvládala a žiadala ho o vrátenie maloletého do detského
domova a po jeho upokojení maloletý zostal s nimi. V uvedenom návrhu pod sp.zn. XXP/XX/XXXX bolo
uvedené, že približne od r. 2009 sa matka maloletého upla na sociálnu internetovú sieť, kde nadviazalaznámosť s mužom v F. a od augusta 2010 začala pracovať v F. a s uvedeným mužom nadviazala
osobný kontakt a počas jej neprítomnosti sa o maloletého U. staral výlučne on otec, pričom matka sa
o maloletého zaujímala len sporadicky. Následne bolo uvedené konanie pod sp. zn. XXP/XX/XXXX

zastavené pre späťvzatie návrhu. Ďalším návrhom zo dňa 19.1.2012 vedeným pod. sp.zn. XXP/X/XXXX
otec maloletého opäť žiadal o zverenie maloletého U. do jeho osobnej starostlivosti s odôvodnením,
že od júla 2011 nežijú s matkou maloletého v spoločnej domácnosti, pretože jeho manželka a matka
maloletého sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a maloletého U. zanechala v jeho starostlivosti. V
uvedenom návrhu uviedol, že matka maloletého opustila spoločnú domácnosť z dôvodu jej vzťahu s

mužom žijúcim v F.. V danej veci aj bolo prvostupňovým súdom nariadené predbežné opatrenie, ktorým
bola matke uložená povinnosť odovzdať maloletého do starostlivosti otca, odvolací súd ale uznesenie
o predbežnom opatrení zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že
medzičasom už došlo k právoplatnému rozvodu manželstva a maloletý bol na čas po rozvode zverený do
osobnej starostlivosti otca. Následne bolo aj uvedené konanie vo veci samej zastavené pre späťvzatie
návrhu.

9. Z pripojeného rozvodového spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XX/XXXX bolo zistené, že rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa 10.2.2012 č.k. XXP/XX/XXXX-XX bolo manželstvo adoptívnych rodičov
maloletého rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý na čas po
rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého

sumou 100,-Eur mesačne. Rodičia sa dohodli aj na styku matky s maloletým U. počas prvých troch
mesiacov v tretiu a štvrtú stredu v mesiaci a počas tretieho a štvrtého víkendu od soboty do nedele a
po uplynutí uvedeného obdobia v tretí a štvrtý týždeň v mesiaci v utorok od 14.30 hod. do 18.30 hod.
a počas víkendov každý tretí a štvrtý týždeň v mesiaci od piatku od 14.30 hod. do nedele do 18.00
hod. a počas letných prázdnin a vianočných sviatkov. Súd mal za preukázané, že matka maloletého

bola síce zastúpená právnym zástupcom, ale uvedenú rodičovskú dohodu na pojednávaní osobne
podpísala matka maloletého a sama osobne sa aj vzdala práva na opravný prostriedok. V rozvodovom
konaní matka maloletého uviedla ako dôvody pre rozvod skutočnosť, že s otcom maloletého nežijú v
spoločnej domácnosti od leta 2011, nakoľko od neho odišla. K opusteniu spoločnej domácnosti ju viedla
skutočnosť, že s otcom maloletého mali rozdielne záujmy, rozdielne otázky manželského spolužitia,

z jej strany došlo k citovému odcudzeniu, priznala, že počas trvania manželstva nadviazala intímnu
známosť s iným mužom. Súčasťou rozvodového spisu je aj správa Referátu PPS zo dňa 8.2.2012 z
psychologického pohovoru, z ktorej vyplýva, že maloletý má vytvorené vzťahové väzby k obom rodičom,
toho času sú u maloletého výrazné preferencie v smere k postave otca, nakoľko tento pre maloletého
predstavuje oporu a bezpečie. Vzťahové väzby k matke sú toho času ambivalentné, maloletý skôr matku

odmieta. Odporučili maloletého zveriť do starostlivosti otca a matke vymedziť styk s dieťaťom.

10. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XX/XXXX bolo zistené, že krátko po rozvode
rodičov maloletého U. sa návrhom zo dňa 3.4.2012 domáhali rodičia matky maloletého ako starí rodičia
dieťaťa úpravy ich styku s maloletým U. počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Rozsudkom tunajšieho

súdu zo dňa 28.11.2013 č.k.30P/92/2012-90 bol návrh navrhovateľov zamietnutý a v časti bolo konanie
zastavené z dôvodu, že styk starých rodičov s maloletým sa realizuje prostredníctvom matky dieťaťa,
že oni prichádzajú do miesta bydliska dieťaťa a preberajú ho zo starostlivosti otca, prípadne priamo z
MŠ a vozia ho do starostlivosti matky, ktorá žije v N., na jej realizáciu styku v zmysle úpravy styku.

11. Týmto návrhom zo dňa 28.9.2012 sa matka maloletého U. začala domáhať zmeny zverenia a
navrhovala zveriť maloletého U. do jej osobnej starostlivosti, úpravy vyživovacej povinnosti otca k
maloletému a úpravy jeho styku s maloletým. Neprávoplatným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa
29.5.2013 č.k.34P/371/2012-81 súd zamietol návrh matky na zmenu zverenia. Matka maloletého
sa odvolala a uznesením odvolacieho súdu zo dňa 31.10.2013 č.k.6CoP/94/2013-110 bol rozsudok

okresného súdu zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že vo veci má nariadiť
znalecké dokazovanie, prípadne vykonať ďalšie dôkazy.

12. Následne tunajší súd uznesením zo dňa 9.4.2014 č.k.34P/374/2012-125 v zmysle pokynu
odvolacieho súdu nariadil vo veci znalecké dokazovanie.

13. Krátko na to, návrhom zo dňa 30.4.2014 sa matka maloletého domáhala nariadenia predbežného
opatrenia, ktorým by súd na dobu do právoplatného ukončenia konania o zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností nariadil otcovi odovzdať maloletého U. do osobnej starostlivostimatky. Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila najmä tým, že maloletý má
mentálne postihnutie a zo strany učiteľky bola odporučená návšteva školy so špeciálnym pedagogickým
postupom. Tiež tvrdila, že maloletý sa v škole necíti dobre, nezvláda učivo a tempo jeho výučby, pri

učení k nemu otec pristupuje autoritatívne, vyžaduje od neho výkony a tempo práce, ktoré maloletý nie je
schopný dosiahnuť. Tvrdila, že maloletý nemá v škole kamarátov, deti sa mu posmievajú a ubližujú mu.
Tiež matka poukázala na zmenu pomerov na jej strane, pretože v čase pôvodného rozhodovania, kedy
súd zveril maloletého do starostlivosti otca, žila ona čiastočne v F., ale potom sa trvalo presťahovala
do N., teda dôvod, pre ktorý by ona nemohla zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého pominul

a poukázala na to, že sa jej dňa 18.1.2013 narodil syn Z., ku ktorému má maloletý U. blízky vzťah.
Uviedla, že napriek ich nútenému odlúčeniu a žiaľ veľmi zúženým možnostiam kontaktu, je vzťah
maloletého k nej veľmi silný, a že je jeho prianím bývať s ňou. Tvrdila, že terajšie prostredie neposkytuje
maloletému potrebnú mieru starostlivosti, pozornosti a citové zázemie a syn je vystavenú citovému
stresu spôsobeného jeho odlúčením od nej. Tvrdila, že komplikovaná životná situácia, do ktorej bol
uvedený rozhodnutím súdu, spôsobila, že existujúce mentálne zaostávanie sa ešte viac prehĺbilo a

ona sa obáva, aby v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho konania syn nezareagoval skratovo, nevystavil
sa ohrozeniu formou úteku od otca, nezačal sa poškodzovať, čím by mohol zmariť svoju dochádzku
do školy, kde trpí a pod. Dokonca matka tvrdila, že súčasným stavom, kedy je citovo labilné dieťa so
špecifickými požiadavkami na výchovu násilne izolované od matky, ktorá preň predstavuje hlavnú istotu,
sú porušované jeho základné práva garantované deklaráciou práv dieťaťa

14. Po doplnení dokazovania vyžiadanými správami a listinami od príslušných inštitúcii bol uznesením
Okresného súdu H. zo dňa 29.5.2014 č.k.34P/371/2012-154 návrh matky na nariadenie predbežného
opatrenia zamietnutý, pretože súd nemal osvedčenú skutočnosť odôvodňujúcu okamžitú zmenu
výchovného prostredia, pretože neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého, ktorý

sa osobne o syna stará od roku 2010, kedy matka odišla turnusovo pracovať do F. a následne bol
maloletý schválenou rodičovskou dohodou rozvodovým rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.2.2012
č.k.26P/85/2011-30 zverený do osobnej starostlivosti otca. Tiež zo správy ZŠ, ktorú maloletý navštevuje
ako integrovaný žiak vyplynulo, že starostlivosť otca o maloletého je veľmi dobrá po všetkých
stránkach, taktiež bola kladná aj správa detskej lekárky a ani kolízny opatrovník po prešetrení pomerov

nezistil žiadne nedostatky. Vzhľadom na okolnosti predchádzajúcim zvereniu maloletého do osobnej
starostlivosti otca sa súd nestotožnil ani s tvrdeniami matky o násilnom izolovaní alebo o násilnom
odlúčení dieťaťa od matky alebo s jej tvrdením, že maloletý bol proti jej vôli odňatý z jej starostlivosti.
Obdobne ani ostatné tvrdenia matky neboli súdu ničím preukázané a naopak bola osvedčená dobrá
starostlivosť otca o maloletého.

15. Matka dieťaťa sa proti uzneseniu prvostupňového súdu o zamietnutí jej návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia odvolala, okrem iného opätovne poukazovala na svoj nesúhlas s návštevou
maloletého bežnej základnej školy, vraj jeho výkony sú hodnotené zníženou klasifikáciou a taký prístup
a prostredie školy, ktorú maloletý navštevuje, pokiaľ bude pretrvávať aj v ďalšom školskom roku,

môže znamenať pre maloletého ohrozenie jeho akéhokoľvek napredovania, aj keď je toto v prirodzene
pomalšom tempe a presadzovala návštevu špeciálnej základnej školy. Tvrdila, že zmena výchovného
prostredia je v prospech maloletého.

16. Uznesením Krajského súdu v H. zo dňa14.7.2014 č.k.19CoP/56/2014-173 bolo uznesenie

okresného súdu ( ktorým bol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý ) potvrdené.
Odvolací súd tiež konštatoval, že z obsahu spisu nesporne vyplýva, že otec sa o maloletého U.
osobne stará od augusta 2010, kedy matka začala pracovať v F., od júla 2011 nežijú s matkou v
spoločnej domácnosti a od tej doby sa výlučne otec o maloleté dieťa stará. Zo správ zabezpečených
súdom neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého. K tvrdeniam matky, že

ak maloletý bude navštevovať jeho doterajšiu základnú školu, bude ohrozené jeho napredovanie a
môžu vzniknúť nenapraviteľné škody na jeho ďalšom vývine, odvolací súd konštatoval, že matka svoje
tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom neosvedčila, obmedzila sa výlučne na svoje tvrdenia, pričom
odvolaciemu súdu nie je vôbec zrejmé, z akých dôkazov matka vychádzala alebo akými okolnosťami
bola k svojim tvrdeniam vedená, nakoľko správa ZŠ, ktorý maloletý navštevuje, jednoznačne konštatuje,

že v rámci svojho vzdelávacieho programu dosahuje dieťa veľmi dobré učebné výsledky, na školu,
školské povinnosti, ako aj spolužiakov sa veľmi dobre osobnostne, emocionálne a sociálne adaptoval,
dieťa navštevuje krúžok informatiky, má pravidelnú školskú dochádzku a z pedagogického hľadiska
nie je žiaden dôvod na to, aby v rovnakej forme vzdelávania nepostúpil v nasledujúcom školskomroku 2014/2015 do druhého ročníka ZŠ. Taktiež odvolací súd k námietke matky ohľadne nedostatočnej
starostlivosti otca o maloletého a k jej tvrdeniam, že dieťa chce žiť s ňou a nie s otcom, odvolací súd
poukázal na obsah spisu, z ktorého jej tvrdenie doposiaľ nevyplýva a poukázal na nariadené znalecké

dokazovanie. Odvolací súd uviedol, že vyhovenie návrhu matky na zmenu zverenia predbežným
opatrením len na základe tvrdení matky bez vyčkania výsledkov znaleckého i iného dokazovania by bolo
neprimeraným zásahom do súčasne existujúcich vyhovujúcich pomerov maloletého dieťaťa, ktoré je na
základerozhodnutiasúdu(schválenárodičovskádohoda)zverenédoosobnejstarostlivostiotca,ktorého
starostlivosť o maloleté dieťa nie je, okrem doposiaľ ničím nepodložených tvrdení matky, spochybnená.

Odvolací súd je toho názoru, že nie je v záujme dieťaťa, aby bez náležitého osvedčenia okolností danej
veci, len na základe tvrdení jedného z rodičov, súd menil predbežným opatrením rozhodnutie súdu o
zverení. Odvolací súd konštatoval, že matka doposiaľ neosvedčila a z obsahu spisu ani nevyplýva, že
je v záujme maloletého, aby došlo k zmene jeho výchovného prostredia predbežným opatrením pred
vykonaním znaleckého dokazovania. Odvolací súd tiež konštatoval, že zmena pomerov na strane matky
mal. dieťaťa nikdy nie je bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia v zmysle návrhu

matky.

17. Dňa 20.3.2015 bol súdu doručený znalecký posudok č. 1/2015 zo dňa 18.3.2015 vypracovaný
znalkyňou A.. O. C., zD.2. V prezentácii emočných vzťahov k mal. U. proklamuje otec dieťaťa záujem.
V spisovom materiály sú známky neschopnosti kooperácie otca dieťaťa s matkou dieťaťa pri výchove a

starostlivosti o dieťa po rozvode. Otec dieťaťa navyše používa vo výkonovej oblasti dieťaťa - školských
povinnostiach autoritatívny spôsob s prvkami agresie (vareška). Na druhej strane otcovi dieťaťa na
dieťati veľmi záleží, pretože dieťa mu dáva spoločnosť, vzťahovú väzbu a perspektívu zmyslu života
v období po rozpade manželstva. Je potrebné upozorniť, že otec na jednej strane prejavuje svojou
starostlivosťou dieťaťu kladný vzťah, no zároveň na druhej strane dieťa neakceptuje v jeho mentálnej

izolovanosti. Tento dvojpólový vzťah otca k dieťaťu dieťa zneisťuje až neurotizuje. Známky emočnej
lability zachytilo v predchádzajúcom období aj odborné psychologické a psychiatrické vyšetrenie. Je
len prirodzené, že aj z tohto dôvodu dieťa túži po zmene, po pokojnom a emocionálne jednoznačnom
rodinnom zázemí. Matka dieťaťa prezentuje kladný záujem o dieťa. V popredí je záujem o adekvátnu
formu vzdelávania dieťaťa. V pozadí je skutočnosť, že matka dieťaťa má druhé dieťa, vzťah mal.

U. k tomuto dieťaťu je dobrý a matka si vyskúšala, že zvláda aj bez partnera starostlivosť o dieťa.
Tieto skutočnosti matku, ktorá aj iniciovala adopciu dieťaťa, posilňujú v úsilí o prevzatie intenzívnejšej
starostlivosti o mal. U.. Matka je na základe priania dieťaťa vystavená aj emočným nárokom dieťaťa,
ktorými dieťa prezentuje potrebu bližšieho vzťahu s matkou a s maloletým Z.. U. O. má k matke pevnejšiu
citovú väzbu. K nej prezentuje obojstranne kladné vzťahy. Dieťa prezentuje v projektívnej technike

pozitívny vzťah matky k dieťaťu, ale aj dieťaťa k matke. Postavu matky charakterizuje jej starostlivosť
a záujem o dieťa, ale i jej ochrana a pomoc (mama varí, mama drží bábätko, chlapček sa drží za
ruku s mamou). Dieťa prijíma matku ako primárnu pozitívnu osobu. Má túžbu po jej blízkosti. Dieťa
neviaže k otcovi pozitívne vzťahy, dieťa má s otcom negatívne skúsenosti z trestania a dieťa nepociťuje
z otcovej strany ani neaktivuje zo svojej strany kladný vzťah k otcovi. Je významné, že dieťa pri opise

skupiny postáv (ženskej, mužskej a dvoch detí), ktorá je projekciou rodinného systému, mužskej postave
pripisuje rolu „uja“ a nie otca. Keď je dieťa vystavené podnetovej situácii, kde sa zobrazuje situácia len
s jednou postavou dospelého muža a jedného dieťaťa, tam dieťa tohto muža označuje ako otca. Ide
o postavu otca trestajúceho dieťa pri priestupku, pri neúspechu v škole („chlapček dostane po zadku
varechou“, „chlapček prišiel zo školy a tato ho chce vybiť palicou alebo varechou, lebo možno dostal

päťku“). Táto projekcia jednoznačne svedčí o neprimeranom trestaní dieťaťa zo strany otca dieťaťa.
Dieťa vníma a negatívne prežíva aj konflikt otca a dieťaťa, z čoho je dieťa smutné.
3. Najvhodnejším výchovným prostredím pre U. s prihliadnutím na jeho ďalší fyzický a duševný
vývoj je výchovné prostredie u matky. V objektívnom vyšetrení otca dieťaťa je popísaná osobnostná
charakteristika oboch rodičov. I keď osobnostná štruktúra matky je menej zrelá, je vhodnejším

osobnostným predpokladom pre výchovu ako zistený narcistický osobnostný rys otca s prvkami agresie.
4. V rozhovore aj v psychodiagnostickom vyšetrení bola preukázaná túžba mal. U. bývať s matkou.
5. Otec svojim negatívnym postojom k matke dieťaťa a jeho dehonestujúcou prezentáciou matky pred
dieťaťom, vystavuje dieťa emočnej deprivácii („stále mi to hovorí, že som sa narodil inej tete“). Tento
štýl prezentácie matky otcom možno hodnotiť ako manipuláciu dieťaťa za účelom negatívneho príklonu

dieťaťa k matke a pozitívneho príklonu k otcovi.
6. Známky prípadnej manipulácie zo strany matky pri vyšetrení maloletého U. neboli prezentované.
7. Dieťa inklinuje k blízkosti so svojim nevlastným bratom Z.. Dieťa prezentuje kladný vzťah k
nevlastnému bratovi Z. ako k malému dieťaťu (chlapček ide potešiť malé bábätko). Dieťa chce pomáhaťmame pri starostlivosti o toto bábätko. Dieťa rešpektuje cudzieho muža v blízkosti matky. K postave
cudzieho muža - súčasného partnera v matkinej blízkosti (ujo) prezentuje indiferentné vzťahy, opis
správania„uja“kdieťaťujevšakštandardný(ujosapozdraví,poviedieťaťu„čau“,ujoichprišielnavštíviť).

Je možné odhaliť aj rešpekt samotného dieťaťa k cudziemu mužovi, ktorý je v blízkosti matky a druhého
dieťaťa. Vzťah uja a dieťaťa je obojstranne prijateľný. Dieťa má dobré vzťahy ku krstnej mame a k babke
C.. U babky a dedka O. oceňuje ich záujem, ale neviaže k nim citové vzťahy.
8. Na základe spisového materiálu a rozhovoru je možné uzatvárať, že matka vytvára väčší výchovný
priestor pre otca. Samotná matka aj navrhuje v prípade zverenia dieťaťa do jej starostlivosti širší kontakt

otcasdieťaťomakohomáonavsúčasnosti,keďjedieťazverenéotcovi.Taktiežniejenikdepreukázané,
že by matka nedodržiavaním kontaktu s dieťaťom zasahovala do starostlivosti otca o dieťa. Naopak otec
i keď v jednom prípade jarných prázdnin súhlasil s predĺžením kontaktu dieťaťa s matkou, v prípade
nástupu na dovolenku toto matke a dieťaťu neumožnil.
9. V spisovom materiály sú uvedené podmienky matky k starostlivosti otca o dieťa (napr. ošatenie) ale
k jeho direktívnemu prístupu k dieťaťu. Ide o pripomienky matky, ktorými matka chce preukázať potrebu

zmeny výchovného prostredia dieťaťa v záujem dieťaťa. Nebolo preukázané, že by matka cielene a
účelovo znižovala výchovnú rolu otca v živote dieťaťa. Matka rešpektuje potrebu kontaktu medzi otcom
a dieťaťom a navrhuje ho udržať aj v prípade zmeny zverenia.
10. Otec sám neprezentuje vo svojich výpovediach rešpekt k výchovnej role A. C. ako matky dieťaťa.
Navyše otcove postupy nepodporujú matku v postavení druhého rodiča pred dieťaťom.

11. Z hľadiska zdravého psychického a fyzického vývoja pre dieťa, vzhľadom na zistenia počas
znaleckého dokazovania znalkyňa doporučuje zverenie mal. U. do osobnej starostlivosti matky.

18. Otec maloletého nesúhlasil s vyššie uvedeným znaleckým posudkom a žiadal o vypracovanie
kontrolného znaleckého posudku a uznesením tunajšieho súdu zo dňa 7.8.2015 bolo nariadené

vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.

19. Dňa 16.5.2016 bol súdu doručený znalecký posudok č.96/2015 vypracovaný súdnym znalcom
A.. V. N., znalcom z odboru Psychológia a odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia
dospelých, ktorý znalec dospel k úplne opačnému záveru ako preskúmavaný posudok. Zo záveru jeho

znaleckého posudku vyplynulo : 1. Na základe znaleckého psychologického
vyšetrenia sa jedná o XX-ročného chlapca s inferiórnym intelektom..3. K otcovi dieťaťa : Na základe
znaleckéhopsychologickéhovyšetreniasajednáo43-ročnéhomužasľahkonadpriemernýmintelektom,
ktorého osobnostná štruktúra toho času nevykazuje závažnejšiu psychopatológiu v zmysle duševných
porúch a chorôb, ktorá by bola v kontraindikácii so zabezpečovaním starostlivosti a výchovy maloletého

Lukáša. Nezisťujem ani potenciál k správaniu sa, ktoré by v zásade vybočovalo od očakávaných
spoločenských, morálnych a etických noriem resp. zvyklostí. Dokáže svoje správanie regulovať na
základe požadovaných konvencií a sociálnych požiadaviek. Nezisťujem, že by menovaný mal zvýšenú
tendenciu k agresívnemu správaniu sa, resp. nezisťujem, že by používal neprimerané výchovné postupy
v zmysle fyzického, či psychického trestania maloletého Lukáša. Takéto formy správania sa jeho

osobnostná štruktúra nevykazuje. Z hľadiska jeho osobnostných čŕt, resp. teperamentu je jedincom
s intratenzívnym štýlom prežívania, ktorý je charakteristický tendenciou vždy za každých okolností
nahliadať na situáciu racionálne a zvažovať každú alternatívu. Nepripúšťa emocionálny spôsob riešenia
situácie, takýto spôsob uvažovania menovanému je nepríjemný, považuje ho za alogický. Vo vzťahu
k maloletému Lukášovi uplatňuje otec maloletého prevažne demokratický výchovný štýl, v ktorom sú

čiastočne zastúpené aj prvky autoritatívneho výchovného štýlu, ktoré však nepresahujú únosnosť v
zmysle očakávaných požiadaviek na výchovu a starostlivosť o dieťa, resp. nepoškodzuje maloletého v
rámci jeho vývinu. Otec maloletého akceptuje maloletého Lukáša, jeho potreby, požiadavky a záujmy
a pôsobí na neho prirodzenou autoritou. Maloletý Lukáš je dieťaťom s poruchou aktivity a pozornosti,
pričom vzhľadom k jeho aktuálnemu vývinu vykazuje problémy v dostatočnej sebaregulácii správania

sa, čiže jeho správanie môže byť impulzívne, resp. vzdorovité, opozičnícke. V takýchto situáciách
môžeme očakávať, že otec maloletého na maloletého vytvára požiadavku, aby sa správal rozumne a
spoločensky na úrovni, čo môže byť spojené s prísnejším výchovným usmernením maloletého zo strany
otca. Uvedené môže maloletý vnímať ako nepríjemné, ale z môjho pohľadu vzhľadom k aktuálnemu
osobnostnému vývinu maloletého je to potrebné, či žiadúce. Keďže medzi rodičmi je rozpor v otázke

zverenia maloletého do osobnej starostlivosti jedného či druhého rodiča, je aj ich nazeranie na výchovné
vplývanie tým ktorým rodičom senzitívnejšie. Doterajšie zabezpečovanie starostlivosti a výchovy o
maloletého zo strany jeho otca je podľa môjho názoru dostatočná a primeraná.K matke dieťaťa : Na základe znaleckého psychologického vyšetrenia sa jedná o 36-ročnú ženu s
normointelektom, ktorej osobnostná štruktúra toho času nevykazuje závažnejšiu psychopatológiu v
zmysle duševných porúch a chorôb, ktorá by bola v kontraindikácii so zabezpečovaním starostlivosti

a výchovy maloletého Lukáša. Nezisťujem ani potenciál k správaniu sa, ktoré by v zásade vybočovalo
od očakávaných spoločenských, morálnych a etických noriem resp. zvyklostí. Dokáže svoje správanie
regulovať na základe požadovaných konvencií a sociálnych požiadaviek. Z hľadiska osobnostných
čŕt, resp. temperamentu je jedincom s vyhýbavým ambitentným spôsobom reagovania, čo znamená,
že v situáciách rozhodovania si nedokáže vybrať medzi afektivitou a kognitivitou. Afektívne vybitie a

reakcie menovanej sú menej prísne, záťažové situácie rieši často nadmerne afektívne, pričom afektívna
impulzivita má negatívny dopad na racionálne riešenie situácie a to najmä v interpersonálnej oblasti.
Vo vzťahu k maloletému U. uplatňuje matka maloletého prevažne zhovievavý rodičovský štýl, ktorý
je prijímajúci, reagujúci a orientovaný na dieťa, od ktorého sa menej vyžaduje. Matka aj vzhľadom k
doterajšiemu realizovanie styku s maloletým využíva tento čas najmä na udržanie, resp. získanie si
maloletého, pripúšťa, že niekedy na neho musí zvýšiť hlas, ale jej výchovný prístup jej skôr zhovievavý,

zameraný na to, aby sa maloletý v jej prítomnosti cítil dobre. Keďže maloletý U. po tom, čo matka
odišla zo spoločnej domácnosti od otca maloletého, zostal bývať v spoločnej domácnosti s otcom,
tak prípadne zverenie maloletého do starostlivosti matky si vyžaduje jej aktívnu osobnú prítomnosť
pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletého, pretože u maloletého môžeme očakávať v prípade
jeho zverenia do starostlivosti matky, že bude prežívať strádanie otca, s ktorým doteraz žil v jednej

domácnosti. Z tohto pohľadu nie je najvhodnejšia forma zamestnania matky, ktorá pracuje na 2-týždňové
turnusy v F..
4. Počas vyšetrenia sa maloletý atypicky vyjadruje k otázke jeho zverenia do starostlivosti jedného, či
druhého rodiča. Maloletý sa vyjadril, že matka mu rozpráva, aby býval u nej v N.. Maloletý jej mal na to
povedať, že chce bývať v N. s ňou a to len preto, že sa jej bojí povedať pravdu, že chce zostať bývať s

otcom v Z.. Atypické vyjadrovanie maloletého je v tom, že ma žiadal, aby som to matke nerozprával. Som
toho názoru, že na maloletého prebiehajúci rozpor medzi rodičmi v otázke zverenia maloletého vplýva
stresujúco a aj vzhľadom k maloletého doterajšej životnej histórii ( v prvých mesiacoch života sa ho
biologická matka vzdala, podľa psychologického vyšetrenia vykazoval známky emocionálnej deprivácie
v dôsledku strádania vzťahovo významnej osoby) je prebiehajúce konania zo psychologického hľadiska

krajne nevhodné, keďže neustálym konfrontovaním maloletého v otázke, že kde a s kým chce bývať je
pre maloletého psychicky ťaživé, keďže nechce sa vzdať ani jedného, resp. nechce svojich osvojiteľov
sklamaťastratiťichzáujemojehoosobu.Neodporúčammaloletéhoneustálekonfrontovaťvtejtootázke.
Maloletý má rád obidvoch rodičov, síce býva tohto času u otca, čo chce aj zachovať, ale rád chodieva
aj za matkou do N., v zmysle budovania si jeho vzťahu k obidvom osvojiteľom, je za okolností, ktoré si

spôsobili osvojitelia sami (v zmysle toho, že sa rozviedli, a že už nebývajú v spoločnej domácnosti, resp.
bývajú dosť ďaleko od seba a tiež aj v zmysle ich ne-komunikovania) dostatočná z hľadiska priestoru,
ktorý vytvárajú bývalí manželia jeden pre druhého.
5.6. Nezistil som u maloletého U. prejavy manipulácie zo strany jeho otca a matky. Maloletý pociťuje
neprimeraný tlak na svoju osobu v zmysle predmetnej veci, kde obidvaja rodičia o neho bojujú a toho si

je maloletý vedomý. Maloletého životná história je však poznačená opustením v prvých rokoch života,
maloletého si rodičia - osvojitelia adoptovali, keď mal maloletý necelé X roky života (16.4.2008). Pre
maloletého je vec zverenia a určenia styku s druhým rodičom, ktorému nebude zverený, stresujúca,
opakuje sa u neho model ranej deprivácie, ktorú zažil so svojimi biologickými rodičmi. A aj preto sa v
rámci predmetnej veci často vyjadruje neurčito, uniká pred priamou konfrontáciou v zmysle predmetnej

veci, resp. sa utieka do sveta fantázie a jej bujnej predstavivosti, môžeme hovoriť o ego obranných
mechanizmoch. Prakticky sa to prejavuje v ambivalentnom vyjadrovaní sa podľa toho, s ktorým rodičom
práve je.
7. Matka maloletého sa zmienila, že má priateľa, s ktorým však nebýva v spoločnej domácnosti. Z
tohto vzťahu pochádza jedno dieťa - X-ročný Z.. Podľa matky je vzájomný vzťah maloletého U. s jeho

nevlastným bratom Z. veľmi dobrý. Medzi U. a priateľom je veľká rečová bariéra. S rodičmi matky a so
sestroumatkymaloletéhomámaloletýU.podľamatkydobrévzťahy.Maloletýdosvojejrodinyspontánne
začleňuje otca a starých rodičov z otcovej strany. Až na otázku, resp. na vyzvanie sa zmieňuje, že do
rodiny patrí asi aj matka. Maloletý býva v spoločnej domácnosti s otcom. P. v starostlivosti o maloletého
pomáha stará matka /otcova matka/, ktorá však nebýva v spoločnej domácnosti s nimi. Maloletý sa

zmienil, že stará matka sa s ním učieva. Hodnotí ju ako prísnu. Maloletý sa zmieňuje, že matka má dieťa,
ktorý je jeho brat, volá sa „Z.“. Vzťah maloletého U. k nevlastnému bratovi Z. je aj vzhľadom k väčšiemu
vekovému rozdielu skôr toho času formálny. Na ostatné vzťahy maloletého k osobám, na ktoré sa pýtate,sú skôr z pohľadu maloletého vzťahovo neutrálne, nie je ich možné hodnotiť ako vzťahovo významné
pre maloletého, sú interpretačne neutrálne, skôr z pohľadu maloletého periférne.
8.Vzhľadom k prejednávanej veci nie sú rodičia toho času pripravení v záujme maloletého U. otvárať

väčší výchovný priestor druhému rodičovi. Je sa možné domnievať, že sa obávajú toho, že by sa
mohli znevýhodniť v zmysle zverenia maloletého do ich osobnej starostlivosti. Rodičia nazerajú na
seba kriticky, prítomné sú jednak výčitky a spochybňovania rodičovských kompetencií uplatňovaných
vo vzťahu k maloletému.
9. Matka maloletého prejavuje záujem o zverenie maloletého U. do jej osobnej starostlivosti, je toho

názoru, že aj maloletý U. si to želá. Vzťah s maloletým U. hodnotí ako harmonický, je podľa nej medzi
nimivybudovanáobojstrannácitovávzťahováväzba,ktorávšakjeoslabovanátým,ženemôžubyťspolu
toľko, ako by bolo podľa nej potrebné. Je výrazne kritická k správaniu sa exmanžela voči maloletému
U., kde negatívne hodnotí výchovné postupy exmanžela, ktoré sú podľa nej založené na neprimeranom
výchovnom trestaní maloletého. Maloletý sa jej mal o tom zmieňovať, že ho otec neprimerane fyzicky
trestá a aj preto sa maloletý podľa nej dožaduje toho, aby mohol bývať nastálo s ňou. Matka sa tiež

zmienila, že si je vedomá toho, že otec maloletému bude chýbať, ale nemá v úmysle brániť otcovi v
styku s maloletým. Zároveň dodáva, že maloletý sa jej mal zmieniť, že mu otec nebude chýbať. Taktiež
si údajne nevšimla, že by maloletému otec chýbal, keď je maloletý u nej.
10. Otec maloletého nevidí dôvod na zmenu zverenia maloletého U.. Je toho názoru, že by mal
maloletý U. zostať zverený v jeho starostlivosti. V rámci rozhovoru sa otec maloletého zmienil, že matka

maloletého od nich odišla, keď mal maloletý X rokov. Podľa neho maloletý U. nechce chodievať k matke
do N., je toho názoru, že maloletý si k matke nevytvoril vzťah. Svoj vzťah s maloletým U. hodnotí ako
harmonický, maloletý s ním ešte stále spáva v jednej posteli, údajne zaspávajú ruka v ruke.
11. Keďže sa znaleckým vyšetrením nepreukázala opodstatnenosť zmeny zverenia maloletého, som
toho názoru, aby bol maloletý U. naďalej zverený do osobnej starostlivosti otca, s ktorým po odchode

matky zo spoločnej domácnosti vyrastal. V tomto smere mám rozpor s predchádzajúcim znaleckým
posudkom. Styk maloletého s matkou navrhujem zachovať. Nie som toho názoru ako zmieňuje otec
maloletého,žebymaloletýnemalvybudovanývzťahsmatkou.Maloletýmávybudovanývzťahsmatkou.
Nie som toho názoru ako zmieňuje matka maloletého, že by maloletý bol neprimerane fyzicky, či
psychicky trestaný zo strany otca. V psychickom prežívaní maloletého nezisťujem následky takéhoto

údajného zaobchádzania. Vzhľadom k životnej histórii maloletého bol rozpad manželstva osvojiteľov
maloletéhopresamotnéhomaloletéhonáročný,keďžepriakomkoľvekurčenízverenia,čistykusdruhým
rodičom, by to maloletý prežíval vulnerabilne, a to najmä z dôvodu ranej skúsenosti maloletého s
biologickými rodičmi. Maloletého atypická situácia spočíva v tom, že nie je naučený sa vysporadúvať
so stratou vzťahovo významného objektu v jeho živote, resp. to prežíva senzitívne v porovnaní s deťmi,

ktorých biologickí rodičia sa ich nevzdali v prvých mesiacoch života. Maloletého si rodičia osvojili, pričom
sa neočakávalo, že po tak krátkom období od osvojenia maloletého dôjde k rozpadu ich manželstva,
kde maloletý bude opäť nútený prežívať stratu významného objektu.

20. Následne bolo vo veci nariadených viacero pojednávaní, priebežne boli opakovane žiadané správy

zo školy, ktorú maloletý navštevuje. Obaja rodičia trvali na svojich návrhoch a vyjadreniach. Matka
trvala na svojom návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému a zverení
maloletého do jej osobnej starostlivosti. Aj po tom, čo bola matka maloletého oboznámená s oboma
znaleckými posudkami, kde obaja znalci neodporúčali, aby maloletý U. navštevoval špeciálnu základnú
školu a znalec A.. V. N. výslovne uviedol, že stupeň chápavosti maloletého U. neoprávňuje zaradenie -

preradenie maloletého do špeciálnej základnej školy, resp. je v prísnom rozpore takto konať, po tom ako
bola matka oboznámená aj s priebežne posielanými správami ZŠ v W. Z., ktorú maloletý navštevuje,
kde je vzdelávaný formou individuálnej integrácie v bežnej triede základnej školy od 9.9.2013, z ktorých
vyplývalo, že maloletý U. dosahuje v rámci svojho vzdelávacieho programu veľmi dobré učebné výsledky
a z pedagogického hľadiska má všetky predpoklady na úspešné zvládanie predpísaného školského

učiva a celkový osobnostný rozvoj, bola oboznámená s jeho vysvedčeniami, že vždy prospieval s
vyznamenaním (samé jednotky, maximálne jedna alebo dve dvojky), dostával pochvaly a pod., ešte na
pojednávaní dňa 18.1.2017, kedy už bol maloletý žiakom X.. ročníka ZŠ, napriek vyššie uvedenému,
matka stále presadzovala svoj úmysel, aby maloletý navštevoval špeciálnu základnú školu. Dokonca
žiadala vykonanie špeciálneho preskúšania U. odborníkom so zameraním na zistenie, či jeho reálne

vedomosti zodpovedajú hodnoteniu v stupnici použitej pre deti so špeciálnym vzdelávacím programom.
Voči uvedenému sa už ohradil aj kolízny opatrovník s poukazom na to, že maloletý od počiatku zažíva
stresové situácie a nie je potrebné mu ďalšie zbytočne vytvárať, pretože takéto nejaké preskúšavanie
by zbytočne spôsobovalo stres dieťaťu. Až v roku 2018 matka upustila od ňou dlhodobo presadzovanejšpeciálnej základnej školy, kedy na pojednávaní dňa 7.2.2018 uviedla, že ten jej návrh, aby maloletý
navštevoval ŠZŠ nie je hlavná dogma, na ktorej by stavala svoj návrh a pokiaľ sa znalci vyjadrili, že
neodporúčajú ŠZŠ, ona to akceptuje. Stále trvala na svojom návrhu na zmenu zverenia.

21. S poukazom na rozporné závery znaleckých posudkov súd vo veci na pojednávaní dňa 27.9.2017
vypočul aj oboch súdnych znalcov, pričom obaja znalci trvali na svojich záveroch.

22. Súdna znalkyňa A.. O. C. na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava záverov svojho znaleckého

posudku. Uviedla, že oni (znalci) nie sú rozdielni vo výsledkoch vyšetrenia, ale sú rozdielni v záverečnom
úsudku. Ona inak vyhodnocuje osobnosť a výchovné praktiky otca, pokladá ich za neprimerané
vzhľadom na toto dieťa a inak vyhodnocuje správanie a emocionalitu dieťaťa, ktoré pokladá za
úzkostlivé. Na otázku kto je kľúčovou osobou pre mal. U. uviedla, jednak je to citový vzťah a jednak stále
prítomná osoba, ktorou je otec dieťaťa a na neho sa upierajú očakávania dieťaťa. Konštatuje, že citová
väzba k matke je stále zachovaná a pozitívna. Na otázku uviedla, že práve v kladení očakávaní na dieťa

je jej úsudok a druhého znalca iný. Tiež uviedla, že je pravdou, že dieťa nepatrí do špeciálnej základnej
školy, preto je požiadavka matky ohľadom toho neadekvátna, ale poukázala na to, že je to neúmerný
tlak na dieťa s touto mentálnou úrovňou, pretože dieťa nežije detstvo, ale žije výkonovo. Znalkyňa
poukázala na to, že v ŠZŠ deti stagnujú a je vhodnejšie byť pre maloletého ako integrovaný v ZŠ, a to
nielen z dlhodobého hľadiska ďalšieho vzdelania, ale aj pre rozvoj mentálnych kognitívnych schopností

aktuálnych. Ďalej znalkyňa uviedla, že otec je pre dieťa stabilitou, ale nie emocionalitou, je s ním,
pripravuje sa s ním do školy, dieťa s ním zvláda školu, ale matka dáva dieťaťu život, prežívanie, počas
vyšetrenia pred 2 rokmi dieťa nemalo prejavy voľnosti, živosti a radostných pozitívnych emócii. Uviedla,
že maloletý sa na jednej strane vyjadrí za matku a potom zase za otca, tie vyjadrenia môžu byť veľmi
rozporné. Má za to, že správanie otca voči dieťaťu je autoritatívne. Ona otcovu výchovu nepovažuje za

láskavú prísnosť. Na otázku znalkyňa uviedla, že zmena výchovného prostredia by mohla znamenať
pre maloletého adaptačné ťažkosti, pretože bude iný štýl výchovy a vôbec spôsobov zaobchádzania s
dieťaťom podľa osobností jedného i druhého rodiča, pretože osobnosti a štýly výchovného pôsobenia
na dieťa sú rozdielne a pokiaľ bude zabezpečený kontakt s druhým rodičom, neočakáva ujmu dieťaťa.
Podľa jej názoru by zmena znamenala benefit pre dieťa, ale upozornila, že určite by to výchovne

bolo v istom zmysle problematické, pretože dieťaťu treba nastaviť isté kritéria. Uviedla, že určite je
matka menej náročná v kladení požiadaviek na dieťa, ale má ho len na víkend a keby ho mala celý
týždeň, určite by matka musela dodržiavať pravidlá ohľadom vzdelávania a prípravy, ale by dávala
dieťaťu aj emocionálne prežívanie. Znalkyňa uviedla, že dieťa oceňuje starostlivosť otca, uznáva ho
ako autoritu, nenašla príklon pozitívny, ktorý by znamenal preferenciu otca, jej vyšlo, že objektom a

prameňom lásky pre dieťa je matka. Dieťa je na otcovi prakticky závislé, preto balansuje vo svojom
vzťahu k otcovi, aby si zaslúžil pozitívne ocenenie, preto môže voči otcovi vysielať aj znaky obdivu,
rešpektu a úcty, ocenenia. Dieťa vníma zo strany otca to, že je k nemu direktívne a autoritatívne
pristupované. Znalkyňa priznala, že všetky tieto jej vyjadrenia by mala hovoriť v minulom čase, pretože
posudok robila pred 2 rokmi. Pripustila, že dieťa hovorí otcovi, že ho ľúbi a poukázala aj na svoju

predchádzajúcu odpoveď. Znalkyňa uviedla, že dieťa vníma postavu otca ako trestajúceho, jej osobnosť
otca vyšla ako narcistická so zníženou schopnosťou empatie a emocionálnych vzťahov. Na otázku súdu,
či sa vie znalkyňa vyjadriť k príčine správania maloletého U. ako dieťaťa neprejavujúceho spontánnosť,
radosť, uvoľnenosť a pod. znalkyňa uviedla, že takéto správanie jednoznačne vyjadruje, že má ťažký
život, celková psychická nepohoda tohto dieťaťa pramení z toho, že má veľmi veľkú záťaž a málo

toho naozaj detského radostného prežívania, pričom na otázku, či to môže byť aj tým, že dieťaťu sa
rozpadla rodina a nezažíva pocit šťastia v harmonickej rodine a musí sa medzi rodičov deliť, prípadne
iná predchádzajúca ťaživá životná situácia, ako napríklad opustenie matkou, detský domov znalkyňa
uviedla, že áno, všetky tieto príčiny je možné identifikovať. Uviedla, že ona nehovorí, že výsledok
súčasného stavu je zapríčinený len výchovou otca, v žiadnom prípade, ale práve preto, že tá história

dieťaťa je ťaživá, je treba v ďalšom vývine prispievať práve tou emocionalitou na zmierenie všetkých
dopadov tých negatívnych udalostí v jeho živote doteraz. Má za to, že emocionalita matky by prospela
dieťaťu. Na ďalšiu otázku súdu, či by podľa znalkyne v prípade zmeny zverenia nedošlo u dieťaťa k
citovému strádaniu z odlúčenia od otca a potom by zase netúžilo vrátiť sa späť k otcovi a či by to pre dieťa
nebolo ďalším stresom znalkyňa uviedla, že ona nie je prorok, nevie to vylúčiť, ale môže predpokladať,

že vzťahy, ktoré má k matke, bude ďalej rozvíjať a pokiaľ bude zachovaný kontakt s otcom, tak dieťa
túto zmenu môže prijať pozitívne. Na otázku súdu, či vie znalkyňa posúdiť, vylúčiť vzhľadom na nižšiu
mentálnu úroveň dieťaťa a prenesenia zodpovednosti za vzdelávanie dieťaťa na matku, či by matka pri
učení s dieťaťom nereagovala neprimerane, emocionálne, keďže jej osobnostná štruktúra je aj podľa jejposudku nezrelá, má problém v kontrole a jej zdroje zvládania ťažkostí sú limitované, znalkyňa uviedla,
že vylúčiť to nie je možné a určite to bude pre matku záťaž, lebo je to denno-denné učenie sa, vkladanie
síl, ale napriek tomu, že ona má menej zdrojov ako otec, ale narcistických, tak predpokladá, že je

možné dosiahnuť spoluprácu matky s dieťaťom a predpokladá, že úroveň nárokov na dieťa matka zníži.
Znalkyňa predpokladá u matky zníženie nárokov na dieťa, a že pri problémoch môže byť to, že tú situáciu
matka nejak afektívne nezvládne, ale u otca jej to vychádza na ten stály tlak. Ani znalkyňa nesúhlasila
s postojom matky, ktorá napriek všetkým kladným správam zo školy stále presadzovala špeciálnu
základnú školu, ale predpokladá, že svojim postojom chce matka veľmi uľaviť dieťaťu, ale toto by nebolo

v prospech dieťaťa. Znalkyňa opäť poukázala na odstup času od jej vyšetrenia, pričom považuje za
prirodzené,ževzhľadomnaustálenépomerymaloletýoznačíjehoterajšiurodinuaichčlenovakočlenov
svojej rodiny, lebo matka je už od roku 2011 vzdialená a aktuálne prežívanie maloletého je, že uvedie
ako aktuálnu rodinu tých, s ktorými žije. Znalkyňa sa nevedela vyjadriť, na koho je dieťa v súčasnosti viac
naviazané. Za vhodnejšie výchovné prostredie pokladá prostredie matky. Na otázku aký vplyv na dieťa
má to, že matka si pre dieťa bez vysvetlenia nechodila asi z 1/3 až 2/3-ín jej upraveného víkendového

styku znalkyňa uviedla, že ak matka nedodržuje dohodu v styku s dieťaťom a nie je to náležite dieťaťu
odôvodnené a vysvetlené zo strany matky, tak to ruší kredibilitu matky u dieťaťa a narúša to dôveru
dieťaťa k matke, poukázala aj na dôležitosť postoja druhého rodiča.

23. Súdny znalec A.. V. N., ktorý vypracoval kontrolný znalecký posudok, pri výsluchu na pojednávaní

dňa 27.9.2017 uviedol, že on zotrváva na svojich záveroch znaleckého posudku, teda odporučil
ponechať naďalej dieťa v starostlivosti otca. Súdny znalec poukázal na doterajšiu životnú históriu
dieťaťa, že v 11/2005 sa narodil, v 12/2005 bol umiestnený v detskom domove, od roku 2008 rodičia
(účastníci konania) ako budúci osvojitelia realizovali postupné poznávanie sa s dieťaťom, v roku 2010
bolo dieťa rozhodnutím súdu dané rodičom osvojením. Poukázal na stav sociálnej deprivácie dieťaťa

po jeho umiestnení do detského domova, na známky deprivácie, strádania, ktoré dieťa prežívalo v
dôsledku opustenia biologickými rodičmi. Potom v lete roku 2011 postupne terajšia matka z domácnosti
odchádzala kvôli novej známosti a otec (osvojiteľ) zostal na starostlivosť o maloletého sám a naďalej sa
staral o maloletého, ktorý bol v tom období v predškolskom veku (X - X rokov) a už S. Teda maloletý
v rannom období detstva stratil- prišiel o biologickú matku, ktorá sa ho vzdala, potom si vytvoril citovú

väzbu na novú matku, ktorá krátko na to odišla zo spoločnej domácnosti a maloletého nezobrala so
sebou, čo bolo pre maloletého deprimujúce, emocionálne, čiže maloletý opätovne vo svojom vývine
do 6 rokov zažil 2x strádanie. Táto ranná skúsenosť maloletého so stratou blízkej osoby, citovou a
sociálnou stratou je veľmi významná, a to aj preto, lebo také dieťa na základe takejto skúsenosti si inak
tvorí vzťahy a inak je konštantné v týchto vzťahoch v porovnaní s deťmi, ktoré nemali takúto životnú

skúsenosť. Aj preto uviedol, že vyjadrenia dieťaťa k rodičom z hľadiska vzťahu, ktoré prechováva k
týmto osobám sú v zásade nestále, rozporuplné a veľmi krehké, resp. závislé od dlhodobej viacročnej
osobnej skúsenosti maloletého o tom, že o tieto osoby nepríde. Preto maloletý tiahne k rodičovi, ktorý
mu ponúka ľúbivé aktivity a znalec poukázal na to, že maloletý celú komunikáciu po 2 či 3 výmenách
medzi matkou a ním strhol na ľúbivý podnet, ktorý u matky má a u otca nemal, t.j. počítač, notebook.

Znalec poukázal na to, že výchova otca je založená na určitých pravidlách, je striktnejšia, prísnejšia
a častejšie sa tak môžu vyskytnúť situácie, kedy dochádza k rôznym napätiam vo výchove, kedy otec
niečo vyžaduje a chlapec presadzuje skôr svoju vôľu. Je teda objektívnou skutočnosťou, že otec sa musí
vysporadúvať aj s aktivitami, ktoré chlapec z hľadiska svojho vývinu potrebuje, ale sám ich vzhľadom
k svojmu veku nie rád plní, sú oveľa častejšie v domácnosti otca ako v domácnosti matky, keďže sa

zmienil, že rád chodieva k mame, považuje to za výlet, činnosti aktívnej relaxácie. Znalec uviedol,
že vyjadrovanie sa maloletého, že ku ktorému rodičovi má bližší vzťah, je podľa názoru znalca síce
podstatné, ale vzhľadom k aktuálnemu veku maloletého je to skôr slepou uličkou, na základe ktorého
sa nedá predikovať tak závažné rozhodnutie, ktoré sa týka zmeny zverenia u maloletého, ktorý bol v
detskom domove, následne u oboch rodičov, potom u otca a tretíkrát by malo prísť k zmene, že by

mal byť zverený matke a s otcom by mal mať styk. Znalec zdôraznil, že z psychologického hľadiska
nebolo preukázané, že maloletý by takúto požiadavku myslel z hľadiska času konštantne, a že by
jeho vyjadrenia bolo možné vnímať ako stále, pričom opätovne nemôžeme zabudnúť, že sa jedná o
dieťa, ktoré bolo ochudobnené o primárnu vzťahovú väzbu s biologickou matkou a žiaľ aj ochudobnené
v dôsledku vlastného rozhodnutia sa matky (adoptívnej) odísť zo spoločnej domácnosti bez dieťaťa.

Znalec je toho názoru, že maloletý by mal zotrvať za takto nie celkom preukazateľných dôvodov, ktoré
podľa jeho odborného poznania nie sú zo psychologického hľadiska postačujúce k tomu, aby v prípade
maloletého U. navrhol zmenu zverenia. Preto odporučil, keď už matka s určitým výsekom toho času
prejavuje záujem o starostlivosť o dieťa v zmysle zverenia, aby bol jej styk s chlapcom rozšírený aleboumožnený natoľko, aby mohla prebiehať naďalej nejaká interakcia vzťahu matka - dieťa, o ktorej sa
dá toho času hovoriť aj preto, že sa o to nemalou mierou pričinil otec maloletého, ktorý napriek nie
jednoduchej životnej situácii umožňoval stretávanie maloletého s matkou a to aj napriek tomu, že zo

psychologického hľadiska opustenie takéhoto malého dieťaťa matkou v takomto veku bolo minimálne
nezodpovedné. V prípade, že maloletý vo vyššom veku dospeje, že chce byť u toho ktorého rodiča,
bude sa možné k tejto otázke vrátiť. Teraz pre takéto závažné rozhodnutie po vyšetrení matky, otca
a maloletého však znalec takéto rozhodnutie o zmene zverenia neodporúča. Na otázku ako znalec
hodnotí výchovné metódy otca, kedy sa mal maloletý pred matkou vyjadriť, že je otcom a starou matkou

trestaný a bitý, znalec uviedol, že tieto vyjadrenia vníma takisto zveličované ako v prípade, keď sa
maloletý vyjadruje, že matka na neho huláka a kričí. Príčinnosť takéhoto vyjadrovania vysvetlil tým, že
maloletýmátendenciu sebadegradujúcimsprávanímvyvolávaťväčšiupozornosťapríchylnosťzostrany
matky a poukázal na to, že znaleckým posudkom neboli zistené nejaké známky traumatizácie, ktoré
by primárne súviseli s neprimeraným fyzickým trestaním, inými slovami, v jeho psychickom prežívaní
nie sú následky fyzického týrania. Je to podobný spôsob získavania si pozornosti a prijatia zo strany

tých, ktorým to hovorí, pričom sa môže jednať o cieľ získať pozornosť, poľutovanie, opätovne znalec
zdôraznil, že vyjadrenia maloletého považuje za zveličovanie, lebo psychologickým vyšetrením nebolo
zistené, že by maloletý bol vystavovaný takému konaniu, ktoré by v zásade priekazne poukazovalo na
neprimerané výchovné zaobchádzanie osoby, ktorej je maloletý zverený. V tejto súvislosti ešte poukázal
na špecifickosť v tom, že je potrebné si uvedomiť, že deti, ktoré boli nejaké obdobie aj krátkodobo k

detskom domove, majú tendenciu príchylnosti, také deti sa aj k neznámym ľuďom viac emocionálne
približujú, tieto deti sú často krát emocionálne deprimované. Je si potrebné uvedomiť, že aj maloletý
U. bol v minulosti v detskom domove a aj napriek tomu, že maloletý od roku 2008 má svojich rodičov,
čo je síce pravdou, ale od roku 2011 žije bez matky, preto sa zo psychologického hľadiska jedná o
znovuoživenie strádania a pristupovanie alebo vzťahovanie sa maloletého k jednému alebo druhému

rodičovi alebo k cudzej osobe môže vykazovať takéto prejavy a na veci to nič nemení, že si o týchto
tvrdeniach myslíme, že sú v značnej miere zveličované, tak ako boli zveličované aj v prípade matky.
Na konkrétnu otázku k trestaniu maloletého varechou znalec uviedol, že nie je v takej miere a intenzite,
aby to malo čo len minimálny dopad na jeho psychický stav či vývin. Požiadavky otca na maloletého
U. považuje súdny znalec za primerané a správne. Znalec ďalej uviedol, že vyjadrenia maloletého sú

nestále a účelové podľa toho, s kým práve možno že je, ale pre samotnú otázku zverenia maloletého
to nepovažuje za dôležité, lebo my tu máme rozhodovať o veci zmeny jeho prostredia, jeho návykov
v zmysle školských alebo v zmysle prostredia kde vyrastá, ale najmä by sa malo jednať o zmenu toho,
u ktorého z rodičov bude trvalo bývať a s ktorým sa bude stretávať. Táto skutočnosť vzhľadom k jeho
doterajšiemu jeho vývinu je natoľko závažná, že by mohla mať negatívne psychické následky, ak by

sa jednalo o zo dňa na deň zmenené zverenie, čo v podstate zmieňovala aj kolegyňa doktorka, keď
zmieňovala adaptačnú poruchu. To je porucha, ktorá by mohla vzniknúť takýmto rozhodnutím, a na
ktorú som chcel poukázať, že by to mohlo mať dopad na jeho stav a vývin, keďže by znovu stratil otca
a síce by bol s matkou, ale opätovne zase strádal otca. Zdôraznil, že takúto otázku zverenia alebo
rozhodnutia je potrebné veľmi citlivo posudzovať u dieťaťa, ktoré má veľmi krehké primárne vzťahové

väzby a neopatrným vstupovaním v podobe rozhodnutí súdu o zmene zverenia môže dochádzať k
negatívnym psychickým následkom. Preto znalec opätovne ponúkol možnosť, aby sa vzťah s matkou
rozvíjal rozšíreným stykom. Znalec zdôraznil, že tento jeho názor považuje za názor, ktorý má skôr cieľ
neuprednostňovať jedného či druhého rodiča, ale brať do centra toho zvažovania samotného maloletého
a jeho vývinové potreby. Pripomenul, že vôľa maloletého nie je konštantná a nie je možné z nej vytvárať

nejaké pevnejšie, jasnejšie rozhodnutia. Na zavádzajúcu otázku matky znalec odpovedal, že nie je
záverom jeho posudku, že by maloletý chcel byť v starostlivosti matky a že by s ňou mal bližší vzťah.
Vzťah maloletého k matke znalec označil za rozporuplný, ale obaja rodičia majú vytvorený vzťah s
maloletým. Ohľadom blízkosti vzťahu maloletého aj s matkou znalec uviedol, že to považuje za konanie
aj samotného otca, ktorý sa k tomu pričinil a aj napriek tomu, že mohol mať vnútorné rozpory s tým, ale

jeho samotné konanie ukazuje, že umožňoval styk matky s maloletým a že maloletý trávi najmä víkendy
s matkou, že tie aktivity sú skôr zážitkové, ale primárne sa jedná o ľúbivé aktivity s príjemným zážitkom,
čo samo o sebe posilňuje vzťah, ktorý bol určité obdobie narušený po tom, čo matka od maloletého
odišla. K posúdeniu emočného vzťahu matky a maloletého znalec uviedol, že sa maloletý zmieňoval, že
vlastne sa bojí matke povedať, kde chce bývať a žiadal ho, aby to on matke nehovoril, a podľa názoru

znalca to opätovne poukazuje na to, že maloletý akýmkoľvek svojim rozhodnutím resp. nerozhodnutím
nechce prísť o to, aby stratil jedného či druhého rodiča. Doplnil, že vzhľadom k veku a mentálnej výbave
maloletého je jeho správanie najmä pudovo usmerňované, to znamená že uprednostňuje činnosti, ktoré
mu prinášajú nejaké príjemné pocity, t. j . napr. uprednostňuje hru na tablete pred domácou úlohou,alebo uprednostní nejakú činnosť, výlet. Týmito aktivitami je priťahovaný, jeho schopnosť nejakej vyššej
miery abstraktného uvažovania, toho celkom nie je schopný. Znalec je názoru, že u maloletého sa
nejedná o abstrakciu, ale jedná sa o vlastnú skúsenosť a prežitok, ktorý zažil v rannom období a v

období X-X rokov po odchode matky z domácnosti. Abstrakcia je chápaná ako uvažovanie bez vlastnej
skúsenosti, prežitého kognitívneho vývinu a tu sa nejedná o abstrakciu, lebo maloletý už mal zažité,
že raz matku stratil, je to jeho vlastná skúsenosť a bojí sa, že stratí matku. K posúdeniu emocionality
rodičov znalec uviedol, že matka má ťažkosti so zvládaním náročnejších životných situácií, jej vnútorné
zdroje na vyrovnanie sa so záťažou sú znížené, je emočne labilnejší jedinec, slabšia modulácia afektu,

a keď hovoríme o emocionalite, tak jej vyššie city sú na základe analýzy minimálne diskutabilné, teda či
sú alebo či boli dostatočne rozvinuté, pričom poukázal na jej samotné konanie vo vzťahu k maloletému,
keď ho opustila, kde sa očakávalo, že sa budú tieto vyššie city aktivizovať. Znalec zistil, že matka je skôr
melancholik a otec je skôr flegmatik. U otca bola zvýraznená tendencia takej ráznejšej a precíznejšej
výchovy, ktorá asi vyplýva aj z jeho povolania. Čo sa týka emocionality, on je skôr stabilný jedinec,
dokáže svoje správanie primerane korigovať a lepšie výchovné prostredie znalec vidí t. č. skôr u otca.

Znalec si nemyslí, že by mal otec zvýšenú tendenciu k V.. Znalec potvrdil, že pre dieťa je potrebný
emočný rast a uviedol, že ten emočný rast mu je schopný zabezpečiť aj otec. Znalec zdôraznil , že
chce poukázať na to, že v tomto konaní by sa nemalo zisťovať, aké má maloletý primárne vzťahy s
rodičmi v zmysle rozhodnutia, ale predovšetkým je v tomto prípade potrebné skúmať, aký dopad by malo
rozhodnutie o zmene zverenia na maloletého vzhľadom na jeho doterajšiu životnú situáciu, pretože by

to mohlo znamenať strádanie vzťahovo významnej osoby, v tomto prípade otca, s ktorým doposiaľ žil v
spoločnej domácnosti a mohlo by to viesť k rôznym poruchám vývinu ako je adaptačná porucha, čo je
neprispôsobenie sa nejakej situácií či udalosti, na ktorú jedinec môže reagovať poruchami správania či
poruchami afektu. Tie poruchy správania môžu byť vzdorovité správanie, či opozičnícke správanie a pre
afektívne poruchy by mohli byť depresívne alebo úzkostná symptológia. Tiež uviedol, že nie je zákonité,

že také poruchy by nastali, ale možno predpokladať, že ak by naozaj dlhodobejšie vyjadroval, že chce
byť zverený matke, tak možno predpokladať, že také poruchy by neboli, ale zo spisovej dokumentácie
nevyplýva, že by chcel byť dlhodobo u matky, pričom poukázal na výsledky jeho vyšetrenia i inej spisovej
dokumentácie, keďže aj dňa 8.12.2012 sa maloletý vyjadril, že má vytvorený vzťah k obom rodičom, ale
chcel by byť viac u otca. Na otázku súdu, či sa znalec vie vyjadriť, ku ktorému z rodičov má maloletý

vytvorený bližší vzťah, znalec uviedol, že na to sa nedá jednoznačne odpovedať, väčšiu mieru istoty
a dôvery a konštantnosti má zo správania sa voči nemu vo vzťahu s otcom, než je tomu v prípade
matky, u ktorej mal tú skúsenosť z minulosti, keď ho opustila. Ale maloletý má tendenciu pred každým
rodičom hovoriť to, čo cíti, že by vyhovovalo tomu ktorému rodičovi, aby nestratil ich priazeň. Na otázku
súdu, či znalec zistil nejakú manipuláciu maloletého zo strany niektorého rodiča, znalec uviedol, že

manipuláciu nezistil, ale maloletý samozrejme sám cíti prebiehajúce konanie a záujem oboch rodičov.
Znalec zdôraznil, že keby aj niekedy v budúcnosti malo na základe želania dieťaťa dôjsť k zmene
zverenia, je nevyhnutné, aby to prebiehalo postupne a v žiadnom prípade nie jednorazovo zo dňa na
deň a tento proces by mal trvať možno aj rok aj viac. Uviedol, že na toto sa pýtal matky dieťa, že ako
by zvládala ona aj dieťa, keby došlo k zmene, na čo ona uviedla, že maloletý by sa s tým vyrovnal,

s čím on ako psychológ nemôže súhlasiť, že je to také jednoznačné, pretože je zrejmé že maloleté
dieťa by určite citovo strádalo z odlúčenia od otca, na ktorého bolo doposiaľ zvyknuté a nikto nemôže
zodpovedne povedať, že by to na dieťa nemalo negatívny dopad. Znalec dal do popredia prioritu stability,
aby zvlášť toto dieťa nezažívalo zmeny, straty, ktorému bolo vo svojom živote už niekoľko krát vystavené.
V tomto prípade sa nedá povedať, že by dieťa niektorého rodiča odmietalo, ale potrebná je aj vzájomná

komunikácia a vzťah medzi rodičmi, pričom u rodičov je táto narušená z dôvodu, že matka poukazuje
na neprimerané trestanie zo strany otca, čo však ale nie je preukázané a to spôsobuje narušený vzťah
medzi rodičmi. Opätovne zdôraznil, že on psychologickými vyšetreniami nezistil žiadne prejavy alebo
následky nejakého neprimeraného trestania, na ktoré matka neustále poukazuje, a čo je aj dôvodom
zhoršenej komunikácie medzi rodičmi. Znalec tiež uviedol, že maloletý U. vzhľadom na svoje nastavenie

má tendenciu ťažšie zvládať ťažkosti, výchovne je to náročnejšie dieťa, preto možno predpokladať, že pri
nejakej zmene by to toto dieťa horšie zvládalo, určite by bola potrebná spolupráca rodičov vo výchove,
väčšia koordinácia medzi nimi. Možno v budúcnosti, keď bude schopný objektívnejšie posúdiť svoju
otázku zverenia, pričom zdôraznil, že od takýchto ľudí, ktorý už v minulosti si prešli tým čo maloletý, teda
pocitom strácania blízkych ľudí, bude u nich vždy ťažšie zistiť ich objektívne vyjadrenie. Pre maloletého

je najdôležitejší pocit, že má oboch rodičov a nie až tak aký je dlhý časový priestor.

24. Maloletý U. býva s otcom v šesťizbovom rodinnom dome v W. Z. a s matkou sa stretáva, chodieva
k nej do N.. V čase začatia tohto súdneho konania o zmenu zverenia mal maloletý necelých X rokova navštevoval materskú školu. Hoci matka už od počiatku poukazovala na nedostatočnú starostlivosť
otca o maloletého, súd mal za preukázané, že otec sa o maloletého riadne stará ako po psychickej tak
aj po fyzickej a materiálnej stránke a súd nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého.

Otec sa maloletému venuje, chodil s ním pravidelne na plávanie, platil mu tanečný krúžok, navštevoval
s ním logopedickú ambulanciu, Y. A. A., kardiologickú, očnú ambulanciu a pod. Uvedené závery
súdu o vzornej starostlivosti otca o dieťa nespochybnili ani matkou predložené fotografie týkajúce sa
oblečenia dieťaťa.

25.Ajzlekárskychsprávvšeobecnejlekárkypredetiadorastvyplynulo,žemaloletýU.jezozdravotného
hľadiska zdravé dieťa, psychomotorický vývoj a výživa v norme. Otec chodí s dieťaťom na lekárske
ošetrenie v prípade ochorenia, nebýva choré často, dodržiava stanovené pokyny pri liečbe aj kontroly.
Chodí s dieťaťom aj na pravidelné prehliadky a očkovania. Hygiena dieťaťa dostatočná, výživa riadna.
Starostlivosť o dieťa z hľadiska jeho riadneho vývinu sa lekárke javí dostatočná. Otec s dieťaťom
navštevuje viaceré odborné ambulancie. Nie sú jej známe okolnosti, ktoré by mohli mať negatívny

vplyv na priaznivý psychický, fyzický alebo sociálny vývin maloletého dieťaťa. V ďalšej správe zo dňa
5.12.2016 (č.l.334) lekárka uviedla, že maloletý navštevuje ambulanciu pravidelne, pri ochorení, pri
preventívnych prehliadkach a povinnom očkovaní. Starostlivosť o maloletého U. je primeraná, otec
dodržiava liečebný režim, chodí na kontroly do odborných ambulancií. Stav výživy a hygiena maloletého
U. je v norme, komunikácia s otcom bez problémov.

26. V súčasnosti má maloletý U. už XX a X rokov a je žiakom X. ročníka ZŠ W. Z., ktorú navštevuje
ako integrovaný žiak. V čase začatia tohto súdneho konania bol jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré
sa matka domáhala zmeny zverenia aj to, že matka neustále poukazovala na zníženú mentálnu úroveň
dieťaťa a nevhodnosť navštevovania bežnej základnej školy maloletým, do ktorej ho zapísal otec a dlho

a tvrdohlavo presadzovala jeho nástup, resp. prestup do špeciálnej základnej školy. Neodôvodnene a
ničím nepodloženými tvrdeniami matka dokonca tvrdila, že maloletý v škole nezvláda učivo a tempo
výučby, a že takéto nevhodne zabezpečené vzdelávanie bez špeciálneho prístupu, ktorý postihnuté
dieťa vyžaduje, bude pre dieťa znamenať ďalšie nezvratné zmeny v jeho psychike a tiež pozastavenie
jeho mentálneho vývoja (č.l.129 a 133). Matka tiež tvrdila, že maloletý je síce integrovaným žiakom,

avšak jeho výkony sú učiteľkou hodnotené zníženou klasifikáciou. Tvrdila, že takýto prístup a prostredie
školy, ktorú navštevuje, pokiaľ bude pretrvávať aj v ďalšom školskom roku, môže znamenať pre U.
ohrozenie jeho akéhokoľvek napredovania (č.l.161) a takýchto jej nedôvodných tvrdení v priebehu
konania bolo opakovane viacero. Uvedené svoje tvrdenia matka súdu nielenže ničím nepreukázala, ale
jej tvrdenia sú priamo vyvrátené viacerými dôkazmi, ktoré tvrdia presný opak.

27. Zo všetkých priebežne žiadaných správ ZŠ W. Z., ktorú maloletý navštevuje ako integrovaný žiak od
XX/XXXX ( č.l.142, 247, 332, 456 ) vyplýva, že maloletý U. je vedený ako začlenený žiak a vzdelávaný
formou individuálnej integrácie v bežnej triede našej základnej školy od 9.9.2013. Vzdelávanie sa
uskutočňuje podľa Vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím ISCED 1- primárne

vzdelávanie, vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorý schválil
MŠVVaŠ SR, vo všetkých vyučovacích predmetoch sú zohľadňované osobnostné danosti dieťaťa
a s tým súvisiaca znížená učebná spôsobilosť. A. tomto procese sú dodržiavané odporúčania na
základe záverov A. Y. P H.. Dieťa po ukončení školskej dochádzky v základnej škole získa primárne
vzdelanie. Zo všetkých správ vyplynulo, že pri školskej edukácii aktívne spolupracuje zákonný zástupca

(otec), pravidelne sa informuje a konzultuje učebné výsledky s triednou učiteľkou žiaka, školským
špeciálnym pedagógom a vedením školy, zúčastňuje sa rodičovských združení. U. dosahuje v rámci
svojho vzdelávacieho programu veľmi dobré učebné výsledky, na školu, školské povinnosti ako aj
spolužiakov sa veľmi dobre osobnostne, emocionálne a sociálne adaptoval. Aktívne navštevuje krúžok
informatiky, má pravidelnú školskú dochádzku a z pedagogického hľadiska nie je v súčasnosti žiaden

dôvod na to, aby pri rovnakej forme vzdelávania nepostúpil do ďalšieho ročníka. Z. zo strany otca je
veľmi dobrá. Otec ho vodí do školy a starí rodičia brávajú z ŠKD. U. má stopercentnú dochádzku, je
vždy čisto oblečený, upravený a nikdy nechýba zdravá desiata, ovocie. Spolupráca s otcom je veľmi
dobrá, pravidelne sa zúčastňuje ZRPŠ a na U. sa neustále informuje aj mimo bežných ZRPŠ. U. je
veľmi živý až hyperaktívny. Napriek tomu učivo X. ročníka zvláda veľmi dobre aj vďaka veľmi dobrej

domácej príprave. Otec sa mu venuje. U. je slušný, milý, vždy pozdraví, poďakuje sa. Vie sa pekne a
slušne prihovoriť. Z ďalšej správy zo dňa 14.11.2016 (č.l.332), keď už bol maloletý žiakom X.. ročníka ZŠ
vyplynulo, že U. stále dosahuje v rámci svojho vzdelávacieho programu veľmi dobré učebné výsledky,
má pravidelnú školskú dochádzku, na školu, školské povinnosti, spolužiakov je dobre osobnostne,emocionálne a sociálne adaptovaný. Aktívne navštevuje tanečný krúžok, zaujíma sa o prácu s PC
a vyučovacie predmety na báze informatiky. Z pedagogického hľadiska má všetky predpoklady na
úspešné zvládanie predpísaného školského učiva a celkový osobnostný rozvoj. Z ďalšej správy zo dňa

4.10.2017 ( č.l.456) vyplýva, pri U. edukácii aktívne spolupracuje zákonný zástupca (otec), pravidelne sa
informuje a konzultuje učebné výsledky, zúčastňuje sa rodičovských združení. Maloletý v rámci svojho
vzdelávacieho programu dosahuje veľmi dobré učebné výsledky, má pravidelnú školskú dochádzku,
pravidelnú a systematickú domácu prípravu (vypracované domáce úlohy, pomôcky a pod.), na školu,
školské povinnosti, spolužiakov je dobre osobnostne, emocionálne a sociálne adaptovaný. Aktívne sa

zaujíma o prácu s PC a vyučovacie predmety na báze informatiky. Z pedagogického hľadiska má všetky
predpoklady na úspešné zvládanie predpísaného školského učiva a celkový osobnostný rozvoj.

28. Z ďalšej správy ZŠ W. Z. zo dňa X.X.XXXX (č.l.247) vyplynulo, že maloletý úspešne ukončil X.
ročník školskej dochádzky s výbornými výsledkami v rámci upravenej náročnosti učiva. Veľmi dobre sa
začlenil do triedneho kolektívu a za pomoci špeciálneho pedagóga a asistentky učiteľa dokáže učivo

veľmi dobre zvládať. Starostlivosť zo strany otca o maloletého je veľmi dobrá. Žiak chodí do školy riadne
a načas, vždy čistý, upravený nechýba mu zdravá desiata. Je veselý, komunikatívny. Je priateľský,
ochotný pomôcť, čo mu spolužiaci vracajú. Spolupráca s otcom je veľmi dobrá, neustále sa o dieťa
zaujíma, informuje, ako sa mu darí v škole. Snaží sa dávať mu neustále nové podnety a motivovať ho,
aby sa posúval ďalej. Žiak navštevuje umeleckú školu, kde sa venuje hre na flaute, zúčastnil sa dokonca

súťaže Matematický klokan. Učiteľka a riaditeľ školy vyslovili názor, že nie je žiadny dôvod, aby žiak
navštevoval špeciálnu školu. Do školy chodí riadne, načas, vodí ho otec. Spolupráca otca so školou
je na veľmi dobrej úrovni. Čo sa týka matky dieťaťa, táto ma za tento školský rok nekontaktovala ani
raz. Naviac z rozhovoru so špeciálnym pedagógom našej školy viem, že ani jeho. Posledný kontakt so
strany matky bol v minulom školskom roku, keď bol U. ešte prvák.

29. Z ďalšej správy ZŠ W. Z. zo dňa XX.X.XXXX (č.l.354) vyplynulo, že Lukáš ako žiak X. ročníka
dosahuje výborné výsledky v rámci upravenej náročnosti učiva. Je veľmi dobre začlenený do triedneho
kolektívu a za pomoci špeciálneho pedagóga a asistentky dokáže učivo veľmi dobre zvládať. Je
veselý, komunikatívny a veľmi rád rozpráva. V škole sme nezaznamenali žiadne známky šikanovania,

či odcudzenia sa od kolektívu u U. nespozorovali. Naopak je priateľský, ochotný pomôcť. Toto mu
spolužiaci oplácajú a samozrejme mu pomôžu. Posledný kontakt triednej učiteľky s U. mamou bol v roku
XXXX/XXXX, keď bol U. ešte prvák. Po vyučovaní navštevuje školský klub detí, má tam kamarátov a
chodí tam rád. V minulom školskom roku XXXX/XXXX babka z matkinej strany vyzdvihla U. z ŠKD dva
krát a tento školský rok 2016/2017 raz v januári 2017.

30. Z vysvedčení maloletého a pochvál ( č.l.242, 336 až 343) je preukázateľne zrejmé, že maloletý ako
integrovaný žiak v jeho terajšej bežnej základnej škole dosahuje dobré školské výsledky, vo všetkých
ročníkoch prvého stupňa prospel s vyznamenaním, dostával pochvaly a diplomy.

31. Zo znaleckého posudku 1/2015 znalkyne A.. O. C. zo dňa XX.X.XXXX vyplynulo, že na základe
preukázania mentálnych schopností je mal. U. schopný navštevovať ZŠ ako integrovaný žiak. Na
pojednávanídňaXX.X.XXXXuvedenáznalkyňauviedla,žezaradeniedieťaťadoŠZŠbynebolovhodné.
Poukázala na to, že tam deti stagnujú, nemajú impulz na napredovanie. Uviedla, že pre maloletého je
vhodnejšie byť integrovaný v ZŠ, nielen z dlhodobého hľadiska ďalšieho vzdelania, ale aj pre rozvoji

tých mentálnych kongnitívnych schopností aktuálnych. Zdôraznila, že toto dieťa nepatrí do ŠZŠ.

32. Zo znaleckého posudku 96/2015 znalca A.. V. N. zo dňaXX.X.XXXX vyplynulo, R.. Znalec nevylúčil,
že maloletý v zmysle svojich mentálnych predispozícii môže mať problémy vo vzdelávaní, čo sa
dá očakávať najmä na druhom stupni základnej školy. O.33. Je prekvapujúce, že napriek všetkým

vyššie uvedeným dôkazom založeným v spise, matka maloletého opakovane tvrdila presný opak, dlho
presadzovala špeciálnu základnú školu a aj po jej oboznámení sa so znaleckým posudkom a správami
školy veľmi pozitívne hodnotiacimi školské výsledky maloletého, stále ho chcela preradiť do ŠZŠ a
dokonca predložila súdu aj potvrdenie S. základnej školy v N., že v prípade zverenia maloletého do
starostlivosti matky, by sa maloletý U. stal od 1.9.2015 žiakom ich školy (č.l.214). Dokonca sa ešte na

pojednávaní dňa 18.1.2017 domáhala preskúšania U. odborníkom so zameraním na zistenie, či jeho
reálne vedomosti naozaj zodpovedajú hodnoteniu v stupnici použitej pre deti so špeciálnym vzdelávacím
programom, čo sa súdu javí ako jej postoj, ktorým asi chcela vyjadriť nespokojnosť s preukázanými
výbornými známkami dieťaťa na vysvedčeniach, akoby chcela preukázať, že jeho vedomosti sú horšie ataké vynikajúce známky na vysvedčeniach si maloletý asi nezaslúži. Tu už aj kolízny opatrovník dôrazne
neodporučil takéto nejaké matkou navrhované preskúšavanie dieťaťa, pričom poukázal na to, že toto
matkou navrhované preskúšavanie by maloletému zbytočne spôsobovalo stres, pričom maloletý od

počiatku zažíva stresové situácie, a nie je potrebné mu ďalšie zbytočne vytvárať. Od matkou tvrdo
presadzovanej S. základnej školy matka upustila až v roku XXXX, kedy na pojednávaní dňa 7.2.2018
uviedla, že pokiaľ predtým navrhovala, aby maloletý nastúpil na špeciálnu základnú školu, tak chce
poukázať na to, že to nie je hlavná dogma, na ktorej by stavala svoj návrh na zmenu zverenia a pokiaľ
sa znalci vyjadrili, že neodporúčajú S., tak ona to akceptuje. Prekvapujúce pre súd je tiež to, že maloletý

ani nie je informovaný, akú školu by navštevoval, keby býval u matky v N., pretože ako vyplynulo z
jeho výsluchu dňa 15.5.2018, on je uzrozumený len s tým, že v prípade bývania u matky by navštevoval
vyššie uvedenú špeciálnu základnú školu, kde už bol kedysi na pohovore.

34. V tejto súvislosti súd poukazuje i na to, že počas celého konania od jeho počiatku matka poukazovala
na neschopnosť štúdia maloletého U. v bežnej základnej škole ani ako integrovaného žiaka a tvrdo

presadzovala špeciálnu základnú školu, pričom v súvislosti s tým poukazovala na neprimeraný tlak
otca na maloletého na plnenie jeho školských povinností v bežnej škole, že otec k nemu pristupuje
autoritatívne,vyžadujeodnehovýkonyatempopráce.Potom,čovroku2018upustilaodpresadzovania
špeciálnej základnej školy, na poslednom pojednávaní zase matka poukazovala na zhoršené známky
maloletého v 5. ročníku ZŠ, čím zase naopak v rozpore s jej predchádzajúcimi tvrdeniami asi

mienila spochybniť pripravovanie sa maloletého s otcom do školy, hoci predtým tvrdila, že otec ho až
moc tlačí do učenia. V tejto súvislosti súd len pripomína, že prestup do druhého stupňa základnej školy
je vždy náročnejší pre každého žiaka, pričom tu treba mať na zreteli nižšiu chápavosť maloletého a aj
súdny znalec vo svojom posudku (strana 35 ZP č.96/2015, t.j. č.l.305) nevylúčil problémy vo vzdelávaní
a vyslovene uviedol, že sa to dá očakávať na druhom stupni základnej školy. Preto za daných okolností

terajšie spochybňovanie matky, ktorá spochybňuje starostlivosť otca pri pripravovaní sa s maloletým do
školy poukazovaním na jeho zhoršené známky, sa súdu javí ako zavádzajúce a účelové. Okrem toho
bolo z výsluchu maloletého súdom tiež zistené, že príprava maloletého do školy u matky tiež nie je vždy
pravidelná a dôsledná. V tejto súvislosti súd nemohol tiež nepostrehnúť, že matka sama dlho so školou
ani nekomunikovala, neinformovala sa v škole na jeho výsledky, čo mal súd za preukázané správami

školy ešte z jeho 4. ročníka ZŠ (č.l.354), v ktorej je uvedené, že posledný kontakt matky so školou bol
ešte v X.ročníku ZŠ a informovať sa na jeho školské výsledky matka začala až teraz.
35. Matka maloletého spolu s jej maloletým synom Z., nar. 18.1.2013, býva v byte v N.. Od októbra
2014 pracuje opäť na živnosť ako opatrovateľka starších ľudí v F., práce vykonáva vo S., kde denne
dochádza a pracuje tam na skrátený pracovný čas podľa jej udania 4 až X hodín denne.

36. Matka sa s maloletým U. stretáva X víkendy v mesiaci v zmysle rodičovskej dohody obsiahnutej v
rozvodovom rozsudku, a to v treťom a štvrtom týždni v mesiaci a počas prázdnin. Z výsluchu maloletého
U. vyplynulo, že styk matky s maloletým U. sa ani neuskutočňuje v byte, v ktorom matka so svojim synom
Z. bežne býva, ale v byte, v ktorom býva jej matka, teda stará matka dieťaťa, kedy na tieto víkendy styku

sa v predmetnom byte zdržiava i matka maloletého so Z.. Matka maloletého v priebehu celého konania
uvádzala, že otec maloletého jej neumožňuje stýkať sa s maloletým nad rámec súdom upraveného
styku a prezentovala, že ona má málo upraveného styku a chce sa s maloletým častejšie stretávať. Z
vykonaného dokazovania však vyplynulo, že matka sama nevyužíva všetok upravený styk s maloletým.
Sama sa nestýka s maloletým v upravené utorky, čo je aj pochopiteľné vzhľadom na vzdialenosť bydlísk,

ale nestýka sa s ním ani všetky víkendy, ktoré má upravené. Bolo zistené, že otec jej nebráni v styku s
maloletým, ale matka sa z dôvodov na jej strane nestýka s maloletým U. ani cez všetky tie upravené
víkendy. Sama potvrdila, že napr. v roku 2015 ona nebola za synom z 24 jej víkendových stykov 6-
krát ( t.j. cca 25 %) a v roku 2016 nebola za synom z 22 jej víkendových stykov 9-krát (t.j. cca 40 %)
(č.l.420 a 422). Súd uznáva, že môžu nastať objektívne situácie, pre ktoré sa matka nemohla stretnúť s

maloletým, ale súd nemôže uznať, že ona vytýka otcovi dieťaťa, že ona je málo v kontakte s maloletým
U., že jej nie je umožňovaný bezproblémový kontakt s maloletým a takto to prezentovať pred súdom
ako vinu otca, pričom bolo preukázané a aj samotnou matkou potvrdené, že nerealizovanie mnohých
stykov je z dôvodov na jej strane. Bolo preukázané, že otec matke nebráni v styku s maloletým, preto
jej tvrdenia ohľadom neumožňovania styku s maloletým zo strany otca považoval súd za zavádzajúce.

37. Matka maloletého opakovane v priebehu celého konania poukazovala na neprimerané trestanie
maloletého zo strany otca, že otec používa na ňom varechu, že ho bijú a pod. Tvrdila, že maloletý sa
domáha pomoci, že chce bývať s ňou, situáciu dokonca označila za alarmujúcu. Navrhla vypočuť akosvedkyňu p. V. D., ktorá aj bola vypočutá na pojednávaní dňa X.X.XXXX, a ktorá predložila súdu výpis
z jej komunikácie s maloletým ( č.l.530 - 562).

38. Z výsluchu svedkyne V. D. vyplynulo, že tá je kamarátkou matky dieťaťa. Pozná oboch rodičov
maloletého, s otcom dieťaťa už nie je v kontakte, s matkou dieťaťa sa stretáva, boli aj spolu na dovolenke
v lete 2017 a odvtedy je svedkyňa v kontakte aj s maloletým U. prostredníctvom sociálnych sietí alebo
pri návštevách matky dieťaťa, keď je maloletý u matky v N. cez víkend na realizáciu styku. Svedkyňa
okrem iného uviedla, že maloletý jej v rámci ich rozhovoru na spoločnej dovolenke povedal, že doma ho

bijú, nadávajú mu, že sa s ním v škole nikto nekamaráti, že mu dedko dá občas po ušoch, že mu dedko
strelil, až mu okuliare vyleteli, a že ju maloletý prosí, aby ona niečo urobila, aby mohol ísť k mame a na
jej otázku, či by chcel, aby išiel k mame, povedal áno. Svedkyňa uviedla, že maloletý je veľmi kontaktný
a má ju ako kamarátku. Ďalej svedkyňa uviedla, že sú v písomnej komunikácii a ich komunikácia je
normálna, o tom ako sa má, čo robí a pod. Dňa 15.12. jej maloletý napísal, že je smutný, lebo ho
bijú. Na otázku, či svedkyňa bola niekedy prítomná, keď bol maloletý s otcom, svedkyňa uviedla, že ich

naposledy spolu videla v čase rozvodu, vzťahy mali normálne, hrali sa, ich vzťah bol dobrý. Odvtedy ich
vzájomného kontaktu prítomná nebola.

39. Z komunikácie predloženej svedkyňou medzi ňou a maloletým vyplynulo, že táto je z obdobia od
19.8.2017 do 15.12.2017 asi z 15 dní chatovania, na 28 stranách. Z celej 4 mesačnej komunikácie

vyplynulo, že ich komunikácia bola bežná, ohľadom bežných aktivít čo kto kde práve robí a pod.
Svedkyňa maloletému dokonca písala, že jeho otec klamal aj na súde, a že za to môže byť aj pokuta.
Maloletý jej napísal, že tato mu povedal, že dostane preplesk za to, že si píše s ňou. Potom si priebežne
zase písali o bežných veciach priebehu dňa, že dostal nový luxusný mobil a ďalšie bežné veci. Dňa
15.12. jej maloletý napísal, že celý týždeň je smutný, lebo ho stále bijú. Ďalšia komunikácia bola bežná.

40. Matka dieťaťa počas celého konania tvrdila, že maloletý chce bývať s ňou a zdôrazňovala, že jej
rodičovské schopnosti neboli spochybnené. Dokonca tvrdila, že boli s maloletým nútene odlúčení, že
násilným izolovaním od matky sú porušované základné práva dieťaťa, a že jediným prianím maloletého
je bývať s ňou ( č.l.131).

41.Vtejtosúvislostisúdlenpripomína,žetietotvrdeniamatkyonásilnomodňatídieťaťaanútenejizolácii
a pod. sú opäť zavádzajúce, pretože bolo preukázané, matka dieťa sama opustila v lete 2011 a maloletý
je v starostlivosti otca na základe súdom schválenej rodičovskej dohody, ktorú osobne uzavrela matka
s otcom dieťaťa v rozvodovom konaní na pojednávaní dňa 10.2.2012, hoci v jeho faktickej výlučnej

osobnej starostlivosti bol maloletý už od leta 2011, kedy matka sama, dobrovoľne a z vlastnej vôle odišla
zo spoločnej domácnosti. Uvedené preukázateľne vyplynulo nielen z pripojeného rozvodového spisu a
ďalších pripojených spisov, ale aj zo samotného vyjadrenia matky pred znalcami, kedy za seba hovorila
sama a nie jej právna zástupkyňa. Pred znalkyňou A.. O. C. samotná matka uviedla, že „ sťahovala
som sa od júna 2011 postupne ... Vtedy som si nevedela predstaviť seba samú s dieťaťom....“ (strana

14 ZP č.1/2015, č.l.203). Aj pred znalcom A.. V. N. matka uviedla, že sa postupne začala sťahovať zo
spoločnej domácnosti od leta 2011, ako najhlavnejší dôvod uviedla, že si našla iného partnera (strana 11
ZP č.96/2015, č.l.281). Preto jej následné tvrdenie o násilnom odňatí dieťaťa a ich násilnom izolovaní,
o pre ňu neočakávanom výroku o zverení dieťaťa do starostlivosti otca, po ktorom sa psychicky zrútila
a pod. považuje súd za účelové, zavádzajúce a prekrúcajúce realitu a fakty.

42. Napriek tomu, že bol maloletý U. v priebehu tohto súdneho konania v danej veci už opakovane
vypočúvaný, či už kolíznym opatrovníkom a potom aj oboma súdnymi znalcami, aj napriek odporučeniu
súdneho znalca, ktorý už vyslovene a zdôraznene neodporúčal maloletého neustále konfrontovať v tejto
otázke(strana37jehoznaleckéhoposudku,č.l.307),pretožeprebiehajúcirozpormedzirodičmivotázke

zverenia maloletého vplýva na neho stresujúco a aj vzhľadom k maloletého doterajšej životnej histórii
je samotné prebiehajúce konanie zo psychologického hľadiska krajne nevhodné, matka napriek tomu
všetkému trvala na vypočutí maloletého U. priamo súdom. Súd teda maloletého dňa 15.5.2018 vypočul
mimo pojednávania len za prítomnosti kolízneho opatrovníka a bez prítomnosti rodičov a ich zástupcov,
pričom sám maloletý v úvode uviedol, že bol nervózny a mal strach. Po čase sa uvoľnil a spontánne

uviedol, že je to pre neho ťažké vyjadriť sa, s ktorým rodičom by chcel bývať a povedal, že má rád
oboch rodičov. Maloletý nesúhlasil s tým, aby nahrávka jeho výsluchu bola sprístupnená jeho rodičom.
Potom na pojednávaní súd informoval rodičov o výsluchu maloletého a vyššie uvedenom vyjadrení
maloletého. Matka maloletého spochybnila túto informáciu zo strany súdu, pretože jej mal maloletý povýsluchu povedať, že sa pred súdom vyjadril, že by chcel bývať s ňou v N. a asi na spochybnenie
vyjadrenia zákonného sudcu žiadala opätovne vypočuť svedkyňu V. D., ktorá mala byť prítomná pri
tom, ako maloletý mal po jeho výsluchu povedať matke, že na súde povedal, že by chcel bývať s ňou.

Uvedený dôkaz výsluchu svedka už súd nepripustil ako irelevantný k rozhodnutiu v danej veci. Rovnako
súd s poukazom na najlepší záujem dieťaťa, ktoré vyslovene nesúhlasilo so sprístupnením zvukovej
nahrávky jeho rodičom, neumožnil prehratie celej zvukovej nahrávky na pojednávaní, len informoval o
podstatných veciach zistených z výsluchu maloletého a zdôraznil, že súd rešpektuje želanie dieťaťa a
nemieni sklamať dôveru dieťaťa.

43. Návrhom zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.465) sa matka maloletého domáhala zmeny úpravy jej styku
s maloletým U.. Uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.2.2012 č.k.XXP/XX/XXXX bolo jej
manželstvo s otcom maloletého rozvedené, maloletý U. bol na čas po rozvode zverený napriek jej návrhu
do výchovy a opatery otca, ona bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 100,-Eur mesačne a jej
styk so synom bol určený tak, že po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku na tretí a štvrtý

víkend v kalendárnom mesiaci od piatku 14.30 hod. do nedele do 18.30 hod. a počas pracovného týždňa
v utorok v čase od 14.30 hod. do 18.30 hod. Ďalej bol upravený styk počas letných prázdnin od 18.7.
od 09.00 hod. do 30.7. do 19.00 hod., od 18.8. od 9.00 hod. do 30.8. do 19.00 hod., počas vianočných
sviatkov každý párny rok od 23.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod., počas ďalších sviatkov
a prázdnin upravený nebol. Interval medzi stretnutiami považuje za dlhý a rovnako nerovnomerne

a nerovnocenne považuje aj styk upravený počas prázdnin a sviatkov. Týmto novým návrhom sa
domáhala novej úpravy jej styku s maloletým v každom párnom týždni od piatku od 15.00 hod. do nedele
do 18.30 hod. a osobitne počas sviatkov a prázdnin. Počas letných prázdnin navrhovala upraviť jej styk
s maloletým v každom roku od 1.8. od 09.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov
a zimných prázdnin v každom párnom roku od 23.12. od 13.00 hod. do 30.12. do 17.00 hod. a každý

nepárny rok od 30.12. do posledného dňa zimných prázdnin do 18.00 hod., počas jarných prázdnin v
každomnepárnomrokuodsobotypredchádzajúcejprázdninámod09.00hod.dosobotynasledujúcejpo
prázdninách do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom párnom roku od Veľkého piatka od
10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod. Ten jej styk s maloletým U. počas letných prázdnin
na celý mesiac august navrhovala upraviť z praktických dôvodov, pretože materská škola jej mladšieho

syna Z. je v auguste zatvorená a ona bude musieť byť s ním doma a myslí si, že aj ona vie pripraviť
maloletého U. do školy.

44.Otecmaloletéhosúhlasilsozmenouúpravystykumatkysmaloletýmnakaždýpárnyvíkendodpiatku
do nedele v zmysle návrhu matky. Z. aj s navrhovanou zmenou úpravy styku počas letných prázdnin,

ale s tým, že z dôvodu prípravy na nástup do školy pred začiatkom školského roka a potreby ho trochu
predtým stabilizovať, nesúhlasil s úpravou styku až do 31.8. a preto navrhol trochu posunúť ten styk a
upraviť styk matky s maloletým posledný týždeň v mesiaci júl a prvé tri týždne v mesiaci august. Teda,
aby posledný týždeň už bol doma, pričom poukázal na to, že u matky by aj tak bol 4 týždne vkuse,
pričom u neho by mal prázdniny rozkúskované. Otec súhlasil aj s úpravou styku matky s maloletým

počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin, ale nie až do konca školských prázdnin. Teda aby 2
alebo 3 dni pred školou už bol doma. Súhlasil aj s úpravou styku počas jarných prázdnin, ale tiež s tým,
že návrat dieťaťa domov pred nástupom do školy by bol už v sobotu v doobednajších hodinách; naproti
tomu ponúkol možnosť začiatku úpravy styku už od piatku poobede pred prázdninami. S navrhovanou
úpravou styku počas veľkonočných sviatkov otec súhlasil.

45. Pokiaľ ide o tento návrh matky na zmenu úpravy jej styku s maloletým, tu matka uvádzala, že
jej styk upravený pôvodným rozhodnutím bol upravený ako veľmi úzky a pri stretnutiach upravených
v treťom a štvrtom týždni je interval medzi stretnutiami až tri týždne, čo je nesmierne dlhá doba a
poukazovala na nerovnomerne a nerovnocenne upravený kontakt počas prázdnin a sviatkov. V tejto

súvislosti súd len pripomína, že ten jej doterajší styk s maloletým bol upravený jej rodičovskou dohodou
uzavretou s otcom dieťaťa v rámci rozvodového konania a bol prispôsobený jej vtedajším potrebám a
jej vtedajšiemu pracovnému času, kedy turnusovo pracovala v F.. Otec maloletého súhlasil so zmenou
úpravy styku, súd tiež bez problémov rozhodol o zmene úprave styku v zmysle návrhu matky, len
súdu nie je zrejmé, prečo matka dieťaťa opätovne zavádzala súd, keď uviedla, že sa už obrazne

ôsmym návrhom domáha rozšírenia úpravy jej styku s maloletým, čím chcela vyvolať dojem ukrivdenia
a dlhodobého neakceptovanej jej snahy, pričom sa reálne jedná o jej prvý návrh na zmenu úpravy
jej styku s maloletým od rozvodu. Ak jej doterajšie intervaly styku, ktoré boli v minulosti prispôsobené
jej vtedajšiemu pracovnému času, už nevyhovovali, ako teraz tvrdí, už dávnejšie sa mohla domáhaťzmeny úpravy styku, to však ona neurobila. O jej terajšom návrhu na zmenu úpravy styku súd rozhodol
v podstate v zmysle jej návrhu, pričom uznal dôvody uvádzané otcom ohľadom stabilizácie maloletého
pred nástupom do školy. Úpravu styku zmenil v zmysle návrhu matky na styk v každom párnom týždni

od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.30 hod. a počas prázdnin a sviatkov s tým, že počas letných
prázdnin bude maloletý 4 týždne, teda polovicu letných prázdnin u matky. Pre súd je rozhodujúci najlepší
záujemmaloletéhoU.aniepraktickédôvodymatkysúvisiacesmaterskouškoloujejdruhéhosyna.Preto
sa súd stotožnil s tým, že by bolo vhodné, aby maloletý U. s jeho špecifickými danosťami a potrebami
sa už aspoň týždeň pred začiatkom školského roka začal ukľudňovať a psychicky doma pripravovať

na nástup do školy. Rovnako aj pred ukončením ostatných (zimných a jarných) prázdnin. Preto súd
styk matky upravil v zmysle jej návrhu s vyššie uvedenými obmenami tak, aby styk vyhovoval aj matke
dieťaťa, a aby bol aj v najlepšom záujme maloletého U..

46. Kolízny opatrovník s poukazom na všetky doposiaľ vykonané výsledky dokazovania a z pohovoru s
maloletým U. odporučil návrh matky na zmenu zverenia zamietnuť.

47. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to

vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24,
§ 25 a 26 sa použijú primerane.

48. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a

ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

49. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

50. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

51. Podľa § 121 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), rozsudky o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

52. Podľa § 38 ods.1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,

súd na jeho názor prihliadne.

53. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

54. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa ( Zbierka zákonov č.104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí
byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnýmialebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými
orgánmi.

55. V danej veci mal súd aj po doplnení dokazovania v zmysle stanoviska odvolacieho súdu za
preukázané, že návrh matky na zmenu doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému,
teda na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a úprave vyživovacej povinnosti otca k
maloletému k jej rukám a úprave styku otca s maloletým nie je dôvodný, pretože od poslednej úpravy
rodičovskýchprávapovinnostínedošlok takejzmenepomerov,ktorábyvzáujmedieťaťaodôvodňovala

zmenu existujúceho rozsudku o výchove maloletého. Tvrdenia matky o prekvapivosti a vyhlásení ňou
absolútne neočakávaného rozsudku, po ktorom sa psychicky zrútila, že maloletý bol na čas po rozvode
manželstva napriek jej návrhu a výslovného nesúhlasu zverený do výchovy a opatery otca a jej tvrdenia
o násilnom odňatí dieťaťa a násilnej izolácii, považoval súd za účelové a plne zavádzajúce, pretože ako
už bolo konštatované v odseku 41 tohto rozsudku, súd mal jednoznačne za preukázané, že maloletý bol
na čas po rozvode manželstva účastníkov zverený do osobnej starostlivosti otca na základe schválenej

rodičovskej dohody, ktorú osobne podpísala matka maloletého, a ktorá sa aj osobne vzdala opravného
prostriedku. Okrem toho bol maloletý vo faktickej výlučnej starostlivosti otca už pred rozvodom od leta
2011, kedy matka sama, dobrovoľne a z vlastnej vôle odišla bez maloletého zo spoločnej domácnosti, čo
potvrdila i samotná matka pred oboma súdnymi znalcami. Preto akékoľvek následné prekrúcanie týchto
faktov súd vníma ako účelové a zavádzajúce.

56. Z vykonaného dokazovania súd nezistil ani žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého,
naopak zo všetkých zabezpečených lekárskych a školských správ, správ kolízneho opatrovník a pod.
mal súd za preukázané, že otec sa o maloletého riadne stará ako po psychickej, tak aj po fyzickej a
materiálnej stránke, synovi sa riadne venuje, riadne umožňuje styk matky s maloletým.

57. Dôvodnosť zmeny zverenia nemal súd jednoznačne preukázanú ani zo znaleckého dokazovania. Je
pravdou,žeprvýznaleckýposudokč.1/2015vypracovanýsúdnouznalkyňouA..O.C.doporučovalzveriť
maloletéhodoosobnejstarostlivostimatky.Nadruhejstranevšakkontrolnýznaleckýposudokč.96/2015
vypracovanýsúdnymznalcomA..V.N.jeúplneopačnéhozáveruaten znalecodporučil,abymaloletýU.

bol naďalej zverený do osobnej starostlivosti otca, s ktorým po odchode matky zo spoločnej domácnosti
vyrastal. Súd sa plne stotožnil so závermi kontrolného znaleckého posudku. Okrem toho, že súdny
znalec A.. V. N. poukázal na nestálosť a nekonštantnosť samotných vyjadrení maloletého k danej otázke,
znalec zdôraznil zvlášť špecifickosť tohto prípadu, pretože sa jedná o maloleté dieťa s veľmi ťažkou
životnou históriou a zažitými opakovanými stavmi deprivácie a strádania, pretože sa ho po narodení

najprv vzdala jeho biologická matka a bol umiestnený do detského domova, v dôsledku čoho už vtedy
vykazoval známky deprivácie a strádania, potom bol osvojený terajšími rodičmi, na ktorých si prirodzene
zvykol a vytvoril si k nim citovú väzbu a krátko na to ho opustila nová matka, čo bolo pre maloletého
opäť deprimujúce, emocionálne, pretože do jeho X rokov zažil už 2x strádanie a takáto ranná skúsenosť
maloletého s citovou a sociálnou stratou blízkej osoby je veľmi významná, pretože také dieťa si inak

tvorí vzťahy a inak je konštantné v týchto vzťahoch v porovnaní s deťmi, ktoré nemali takúto životnú
skúsenosť. Znalec poukázal na to, že atypická situácia maloletého spočíva v tom, že nie je naučený
sa vysporadúvať so stratou vzťahovo významného objektu v jeho živote, resp. to prežíva senzitívne v
porovnaní s deťmi, ktorých biologickí rodičia sa ich nevzdali v prvých mesiacoch života. Naviac po jeho
osvojení bol maloletý odchodom matky opäť nútený prežívať stratu vzťahovo významného objektu. V

prípade terajšej zmeny zverenia v zmysle návrhu matky by sa u maloletého jednalo o tretiu zásadnú
životnú zmenu, maloletý by znovu stratil blízku osobu - otca. Bol by síce s matkou, ale opätovne by
zase strádal z odlúčenia od otca. Tu znalec poukázal aj na riziko možnosti vzniku adaptačnej poruchy v
prípade zmeny zverenia, pričom opätovne zdôraznil, že otázku zverenia alebo rozhodnutia je potrebné
veľmi citlivo posudzovať u dieťaťa, ktoré má veľmi krehké primárne vzťahové väzby a neopatrným

vstupovaním v podobe rozhodnutí súdu o zmene zverenia môže dochádzať k negatívnym psychickým
následkom. Uviedol, že nikto nemôže povedať, že by zmena zverenia nemala na dieťa negatívny dopad.
Znalec dal do popredia prioritu stability, aby zvlášť toto dieťa nezažívalo zmeny, straty, ktorému bolo
vo svojom živote už niekoľkokrát vystavené. Hoci znalkyňa A.. O. C. mala výhrady voči autoritatívnej
výchove zo strany otca, pre ktorú ona odporúčala zmenu zverenia, súdny znalec A.. V. N. naopak

výchovu otca považoval za primeranú a správnu, hodnotil ju ako láskavú prísnosť otca. Uviedol, že
vyšetrením nezistil, že by otec mal zvýšenú tendenciu k agresívnemu správaniu sa, nezistil, že by
používal neprimerané výchovné postupy v zmysle fyzického, či psychického trestania maloletého U..
Uviedol, že otec uplatňuje prevažne demokratický výchovný štýl, v ktorom sú čiastočne zastúpenéaj prvky autoritatívneho výchovného štýlu, ktoré však nepresahujú únosnosť v zmysle očakávaných
požiadaviek na výchovu a starostlivosť o dieťa, nepoškodzuje maloletého v rámci vývinu. V tejto
súvislosti znalec poukázal na to, že maloletý U. je dieťaťom s poruchou aktivity a pozornosti, čiže jeho

správanie môže byť impulzívne, resp. vzdorovité a opozičnícke. S týmto správaním môže byť spojené
prísnejšie výchovné usmernenie, čo môže maloletý vnímať ako nepríjemné, ale z pohľadu súdneho
znalca vzhľadom k aktuálnemu osobnostnému vývinu maloletého to znalec považuje za potrebné, či
žiadúce. Znalec opätovne zdôraznil, že v psychickom prežívaní maloletého nezistil následky údajného
neprimeraného zaobchádzania, na ktoré stále poukazovala matka. Vyjadrenia maloletého pred matkou,

z ktorých ona vychádzala, znalec podrobne vysvetlil (ods.23). Znalec zdôraznil, že jeho názor má
za cieľ neuprednostňovať jedného či druhého rodiča, ale brať do centra tohto zvažovania samotného
maloletého a jeho vývinové potreby. Preto s poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, odporučil
ponechať maloletého v starostlivosti otca a upraviť, resp. rozšíriť styk matky s maloletým.

58. Pokiaľ matka maloletého tvrdila, že maloletý sa dlhodobo domáha a prezentuje vôľu byť zverený do

jej starostlivosti, v tejto súvislosti súd uvádza, že s týmto jej tvrdením sa súd tiež nestotožnil. Uvedené
tvrdenie matky nebolo preukázané ani zo samotného výsluchu maloletého súdom dňa 15.5.2018,
ktorého výsluchu sa matka tvrdo domáhala. Z výsluchu maloletého bolo zrejmé, že maloletý má rád
oboch rodičov, nevyjadril sa ani v prospech, ani v neprospech len jedného rodiča. Spontánne uviedol, že
je to pre neho ťažké vyjadriť sa, s ktorým rodičom by chcel bývať. Povedal, že má rád oboch rodičov. V

tejto súvislosti upozornil matku na zavádzajúcu informáciu i súdny znalec A.. V. N., ktorý uviedol, že nie je
záverom jeho posudku vôľa maloletého byť v jej starostlivosti. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že pred
ním sa maloletý vyjadril, že by chcel bývať u otca. Znalec uviedol, že maloletý má rád obidvoch rodičov,
býva u otca, čo chce aj zachovať, ale rád chodieva aj za matkou do N.. On vzťah maloletého k matke
hodnotil ako rozporuplný, ale potvrdil, že obaja rodičia majú vytvorený vzťah s maloletým. Uviedol, že

maloletý nechce stratiť záujem matky o jeho osobu a vysvetlil, prečo sa maloletý vyjadruje pred matkou
v zhode s tým, čo matka očakáva. Poukázal aj na to, že maloletý sa zmieňoval, že sa vlastne bojí matke
povedať, kde chce bývať a žiadal aj znalca, aby to matke nehovoril, čo opätovne poukazuje na to, že
maloletý akýmkoľvek svojim rozhodnutím, resp. nerozhodnutím nechce prísť o to, aby stratil jedného
či druhého rodiča. Uvedeným sa dá vysvetliť aj správanie maloletého, ktorý po výsluchu na súde pred

matkou uviedol, že vraj na súde sa vyjadril, že by chcel bývať s ňou v N.. Pred súdnou znalkyňou A..
O. C. v roku 2015 sa maloletý vyjadril, že by chcel bývať s mamou. Potom pred súdnym znalcom A.. V.
N. sa zase vyjadril, že by chcel zostať bývať s otcom. Súdna znalkyňa A.. O. C., ktorá odporučila zveriť
maloletého do starostlivosti matky, síce na pojednávaní dňa XX.X.XXXX trvala na svojom znaleckom
posudku, nespochybnila zistenia znalca A.. V. N. k otázke vyjadrenia sa maloletého k otázke, s kým

by chcel maloletý bývať a uviedla, svoje vyjadrenia by mala hovoriť v minulom čase, pretože posudok
robila pred 2 rokmi. S poukazom na obsah celého tohto doterajšieho spisu, i inú spisovú dokumentáciu,
keď dňa 8.12.2012 sa maloletý vyjadril, že má vytvorený vzťah k obom rodičom, ale chcel by byť viac u
otca, tak súdny znalec A.. V. N. poukázal na nestálosť a nekonštantnosť vyjadrení maloletého s tým, že
sa na základe jeho vyjadrení nedá predikovať tak závažné rozhodnutie, ktoré sa týka zmeny zverenia,

zdôraznil vyššie uvedené dôvody uvedené v odseku 56 a odporučil ponechať maloletého v starostlivosti
otca.

59. K znaleckému posudku A.. O. C. súd uvádza, že znalkyňa odporučila zmenu zverenia maloletého
do starostlivosti matky najmä s poukazom na autoritatívny spôsob výchovy otca, aby dieťa žilo viac

emocionálne s tým, že emocionalitu by mu dávala matka. Poukázala pri tom na to, že maloletý U.
nežije detstvo, ale výkonovo. Poukázala na neurotický terén u dieťaťa - neistotu, zníženú sebadôveru,
nepokoj strádanie, emočnú depriváciu, že počas vyšetrenia neprejavovalo spontánnosť, uvoľnenosť,
detské prežívanie a pod. Znalkyňa má za to, že matka dieťaťa by mu dávala ten emocionálny náboj a
tá jej emocionalita by dieťaťu prospela. Na otázku súdu, či vie znalkyňa uviesť príčinu takého správania

dieťaťa znalkyňa uviedla, že to správanie dieťaťa jednoznačne vyjadruje, že to dieťa má ťažký život.
Celková psychická nepohoda tohto dieťaťa pramení z toho, že má veľmi veľkú záťaž a málo toho naozaj
detského radostného prežívania. Priznala, že všetky tie príčiny (predchádzajúce upustenie dieťaťa
biologickou matkou, detský domov, rozpad novej rodiny dieťaťa), áno všetky tieto je možné identifikovať.
Uviedla, že ona nehovorí, že výsledok súčasného stavu je zapríčinený len výchovou otca, v žiadnom

prípade, ale práve preto, že tá história dieťaťa je ťaživá, je treba v ďalšom vývine prispieť práve tou
emocionalitou na zmierenie všetkých dopadov tých negatívnych udalostí v jeho živote doteraz.60. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vyjadrenie súdneho znalca A.. V. N., ktorý uviedol, že otec
dieťaťa vie tiež dať dieťaťu emocionalitu, emočný rast. V súvislosti s emocionalitou matky uviedol, že
na základe analýzy sú vyššie city u matky diskutabilné, či sú alebo boli dostatočne rozvinuté, a to s

poukazom na jej samotné konanie vo vzťahu k maloletému, keď ho opustila v čase, keď sa očakávalo,
že sa budú vyššie city aktivizovať.

61. V tejto súvislosti súd uvádza, že maloletý U. má naozaj ťažkú životnú históriu, na čom sa zhodli
obaja znalci. Táto jeho ťažká životná história zapríčinila ten ťažký neurotický terén u dieťaťa a málo

radostného prežívania, o ktorom hovorila aj súdna znalkyňa A.. O. C.. Nepopierateľným faktom však je,
že na tejto ťažkej životnej histórii maloletého U. sa najviac podieľala jeho biologická matka, ktorá ho v
rannom detstve opustila a dieťa zažívalo prvýkrát silnú depriváciu a citové strádanie a druhý krát sa
na ťažkej životnej histórii dieťaťa podieľala práve terajšia matka, ktorá ho v lete XXXX opustila a dieťa
druhýkrát vo svojom krátkom živote zažívalo silnú depriváciu a citové strádanie. Uvedené mal súd za
preukázané, ako je bližšie uvedené v ods.41 tohto rozsudku, preto akékoľvek následné prekrúcanie

faktov považuje súd už za účelové, možno pre vlastné ospravedlnenie, zmiernenie výčitiek svedomia a
pod. Okrem toho súd poukazuje na to, že matka dieťaťa vo svojich podaniach často používala účelové
a zavádzajúce tvrdenia, na ktoré súd už priebežne poukazoval.

62. Predmetom tohto konania bolo posúdiť, či od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností

došlo k takej zmene pomerov, ktorá by v záujme maloletého dieťaťa odôvodňovala zmenu doterajšieho
výchovného prostredia. Aj odvolací súd konštatoval, že zmena pomerov nemôže byť akákoľvek, ale
musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností. V danej veci súd ani po doplnení dokazovania znaleckým dokazovaním v zmysle stanoviska
odvolacieho súdu a ďalších dôkazov nezistil žiadnu takú zmenu pomerov, ktorá by v záujme dieťaťa

odôvodňovala zmenu doterajšieho výchovného prostredia dieťaťa. Za takúto zmenu súd nepovažoval
zmenu osobných pomerov matky, ako to uviedla matka v rámci záverečných rečí, ani to, že matka
má pre jeho výchovu vytvorené všetky materiálne podmienky. Okrem uvedeného súd prihliadal aj na
skutočnosť, že to bol otec maloletého, ktorý dlhodobo zabezpečoval a zabezpečuje osobnú starostlivosť
o maloletého. Ešte počas trvania manželstva sa v prevažnej miere o maloletého osobne staral otec, keď

matka maloletého pracovala v F.. Bola to matka maloletého, ktorá sama opustila spoločnú domácnosť,
keď sa odsťahovala a maloletého dobrovoľne ponechala v starostlivosti otca, a tým sa ona výrazne
pričinila na ťaživej životnej histórii tohto dieťaťa. Ani zo znaleckého dokazovania nebolo jednoznačne
preukázané, že zmena zverenia by bola v záujme maloletého dieťa. Vo veci boli vypracované dva
znalecké posudky s rozdielnymi závermi. Súd sa plne stotožnil s kontrolným znaleckým posudkom

A.. V. N., ktorý bol podaný veľmi odborne a podrobne, s precíznym prihliadaním na špecifickosť danej
veci a špecifickosť samotného maloletého dieťaťa, a ktorý posudok odporučil ponechať maloletého v
osobnej starostlivosti otca. Svoje úvahy k znaleckým posudkom súd uviedol vyššie. Starostlivosť otca
o maloletého súd považuje za vzornú a príkladnú, nezistil nedostatky v starostlivosti otca o maloletého.
Pri zmene zverenia bez vážnych dôvodov v zmysle návrhu matky je tu vždy riziko vzniku negatívnych

dopadov na dieťa, zvlášť u maloletého U. s jeho doterajšou životnou históriou, na čo poukazoval súdny
znalec A.. V. N. a nevylúčila to ani znalkyňa A.. O. C., ktorá sa len domnieva, že by nemuseli nastať,
ale nevylúčila ich. Ani zo samotného výsluchu maloletého nebolo zistené, že by ten túžil po zmene
zverenia, ako sa to snažila prezentovať matka. Dôvodnosť zmeny zverenia nemal súd za osvedčenú
ani z výsluchu svedkyne, ktorá je kamarátkou matky, a to predovšetkým v kontexte množstva iných

objektívnych dôkazov. V tejto súvislosti však súdu nedá uviesť svoj názor, že považuje za nevhodné, že
svedkyňa uvádzala maloletému, že jeho otec na súde klamal, že dostane pokutu a pod.

63.Maloletýmávytvorenévzťahovéväzbykobomrodičom,otecprenehopredstavujeoporuabezpečie.
Súd zhodne s názorom súdneho znalca zdôrazňuje, že pre každé dieťa a zvlášť pre maloletého U.,

ktorý bol účastníkmi osvojený a prišiel do ich rodiny vo veku jeho X rokov, je veľmi dôležité zabezpečiť
a udržiavať stabilné výchovné prostredie, aby maloletému bol zabezpečený pocit istoty a bezpečia, čo
by zmenami výchovného prostredia bez vážnejších dôvodov mohlo byť narušené. Taktiež je zrejmé, že
maloletý, ktorý od svojich X rokov býva v W. Z., je na toto miesto aj sociálne naviazaný. Skutočnosť, že
matke sa zmenili jej osobné pomery, a že matka je tiež schopná starostlivosť o dieťa a tvrdenie, že v

celom konaní nebola preukázaná žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by bránila zmene, nie sú dôvodom
pre zmenu zverenia, pretože pre rozhodnutie súdu o zmene zverenia je rozhodujúci len záujem dieťaťa
a nie záujem matky, pričom v danej veci nebolo preukázané, že nastala taká zmena pomerov, ktorá by
preukazovala, že zmena zverenia by bola naozaj v záujme dieťaťa.64. Súd nepochybuje, že záujem matky o zmenu zverenia maloletého do jej starostlivosti je úprimný,
že ho má rada, a že aj ona je schopná sa starať o dieťa, ale to ešte neznamená, že sa musí jej

návrhu vyhovieť, a že jej predstava je aj v najlepšom záujme dieťaťa. V tejto súvislosti súd len okrajovo
pripomína, že matka dieťaťa si tiež myslela, že v najlepšom záujme dieťaťa by bolo, keby maloletý
navštevoval špeciálnu základnú školu, pričom bolo preukázané, že aj toto jej presvedčenie nebolo
správne, čo nakoniec potvrdili aj obaja znalci. A tento jej mylný názor dlho vytváral zbytočné napätie
medzi rodičmi. Je zrejmé, že keby bolo v minulosti vyhovené návrhu matky na zmenu zverenia, tá

by maloletého zapísala na špeciálnu základnú školu, na ktorú už mal byť podľa potvrdenia tej školy
prijatý, a je zrejmé, že by to nebolo na prospech dieťaťa, a že by mu to skôr uškodilo, hoci matka
vtedy tvrdila opak. To tiež nasvedčuje nesprávnosti a neobjektívnosti jej úsudkov. Súd však nemôže
nespomenúť, že maloletý U. má ťažký život, čo potvrdili i obaja znalci, a že na jeho životnej deprivácii
sa v značnej miere podieľala aj matka dieťaťa ako je uvedené vyššie. A práve týmto, podľa názoru
súdunedôvodnýmnávrhomnazmenuzvereniainiciovanýmmatkouadlhotrvajúcimkonanímvdôsledku

ňou podaného odvolania, je maloletý opäť dlhodobo vystavený stresovej situácii, pretože maloletý
má vedomosť o prebiehajúcom konaní a spore medzi jeho rodičmi ohľadom jeho osoby, a preto je
prirodzené, že toto konanie v ňom vyvoláva pocit nepohody, napätia, vnútorný konflikt, pretože maloletý
má rád oboch rodičov, nechce stratiť a sklamať ani jedného z nich a samotné konanie na neho nevplýva
dobre a ako uviedol znalec aj v znaleckom posudku, je toto prebiehajúce konanie zo psychologického

hľadiska pre maloletého krajne nevhodné. Taktiež jeho opakované vypočúvanie, čoho sa domáhala
matka, mu k psychickej pohode nepomôže, ale skôr naopak, ho ešte viac psychicky zaťažuje. Súd
má za to, že v záujme maloletého dieťaťa by bolo už nepredlžovať toto konanie a hlavne netlačiť na
dieťa, nekonfrontovať ho k jeho vyjadreniam pred súdom, nevystatovať ho ďalším stresovým situáciám
a vnútornému konfliktu a pod.

65. V tejto súvislosti súd poukazuje na všetky vyššie uvedené dôvody, pre ktoré mal za to, že zmena
zverenia by nebola v záujme dieťaťa. S prihliadnutím na všetky uvedené kritéria, ktoré bral súd do
úvahy, výsledky vykonaného dokazovania aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov, záujem na
zabezpečení stability výchovného prostredia a predovšetkým, že súd nezistil žiadnu zmenu pomerov

odôvodňujúcu zmenu doterajšieho rozhodnutia o výchove a výkone rodičovských práv a povinností, súd
návrh matky na zmenu zverenia v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

66. Súčasne súd v zmysle návrhu matky rozhodol o zmene úpravy styku matky s maloletým tak ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom odkazuje na odôvodnenie tohto výroku v odsekoch 43

až 45.

67. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i
bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).