Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Danica Kočičková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/505/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612209989
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612209989.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX,
W. R. a 2/ C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX, W. R. zastúpenej navrhovateľom 1/ G. R., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Q. XX, XXX XX W. R. okr. D. proti odporcovi: PROFI CREDIT SLOVAKIA, spol. s.r.o.
Mliekárenská 10, Bratislava 26, IČO: 35 792 752 zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie neplatnosti
revolvingových zmlúv a o ochrane práv spotrebiteľa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 6C/74/2012-239 zo dňa 20. 11. 2013 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd konanie čo do zaplatenia paušálnej náhrady výdavkov
v sume 45 € zastavil. Zároveň určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.
01. 2011 uzatvorená medzi navrhovateľom 1/ a odporcom je neplatná, že Rozhodcovská zmluva č.
XXXXXXXXXX zo dňa 04. 01. 2001 uzatvorená medzi navrhovateľom 1/ a odporcom je neplatná, že
Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 01. 2011 uzatvorená medzi navrhovateľom
1/ a odporcom je neplatná, že Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 01. 2011 uzatvorená
medzi navrhovateľom 1/ a odporcom je neplatná, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX
zo dňa 11. 05. 2011 uzatvorená medzi navrhovateľkou 2/ a odporcom je neplatná, že Rozhodcovská
zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 05. 2011 uzatvorená medzi navrhovateľkou 2/ a odporcom je
neplatná. Zároveň okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1/ finančné zadosťučinenie v
sume 1 000 €, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa
1/ na primerané finančné zadosťučinenie zamietol. Ohľadne primeraného finančného zadosťučinenia v
sume 500 €, ktoré si uplatnila voči odporcovi navrhovateľka 2/, okresný súd návrh zamietol. O trovách
konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 z. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok
(ďalej v texte aj OSP) tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi 1/ trovy konania v sume 13,80
€, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa domáhali určenia
neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200036326 zo dňa 04. 01. 2011, č. XXXXXXXXXX zo
dňa 04. 01. 2011 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 05. 2011. Uviedli, že ako spotrebitelia majú právny
záujem na určení neplatnosti uvedených zmlúv o revolvingovom úvere, ako aj rozhodcovských zmlúv,
ktoré v súvislosti s uvedenými zmluvami o revolvingovom úvere uzavreli s odporcom. Poukázali na
to, že ich nároky sú odôvodnené a sú v súlade s cieľom Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Tvrdili, že odporca im predložil návrhy zmlúv s početnými
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, na čo však boli upozornení až neskôr. V čase uzatvárania
zmlúv neboli zorientovaní v problematike revolvingových zmlúv. Obaja podpísali zmluvy v nepriaznivej
finančnej situácii, čím bola daná ich finančná tieseň. Obaja však podpísali tieto zmluvy v dobrej
viere, že sú v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj Európskej únie, v súlade
so všeobecne zažívanými zvyklosťami a v súlade s dobrými mravmi a nepoškodzujú ich práva aprávom chránené záujmy. Podľa tvrdenia navrhovateľov odporca sa dopustil nekalej obchodnej praktiky
tým, že použil veľmi drobné písmo, preto je problém súvisle čítať jednotlivé zmluvné dojednania
predmetných zmlúv o revolvingovom úvere. Navrhovatelia poukázali na to, že tento prístup zo strany
odporcu je účelovým konaním, účelom ktorého je nedať spotrebiteľovi dostatočný čas na preštudovanie
jednotlivých zmluvných ustanovení. V uvedenej súvislosti poukázali navrhovatelia na to, že odporca
konal bez potrebnej odbornej starostlivosti, keď navrhovateľov 1/ a 2/ vystavil ako spotrebiteľov zjavne
nečitateľným resp. iba obtiažne čitateľným zmluvným podmienkam. Ďalej tvrdili, že odporca použil v
zmluvách početné neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré napĺňajú znaky § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a sú teda v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. V uvedenej
súvislosti poukázali na čl. 2. 4 Zmluvy o revolvingovom úvere, ďalej na články 3, 4, 7, 8, 10.2,
11.1, 13.2, 14.4, 14.6, 15 a 18. celková výška úveru RPMN. Ďalej poukázali na to, že vyplnený
formulár pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere im bol odovzdaný súčasne s
uzavretím zmluvy a nie v predstihu. Uviedli, že podstatná časť zmluvných podmienok uvedených v
predmetných zmluvách o revolvingovom úvere sú neprimerané a nekalé v celom kontexte 18 článkov
zmluvných dojednaní, pričom podľa tvrdenia navrhovateľov neexistuje ani jedno zmluvné dojednanie,
ktoré by neobsahovalo neprijateľnú zmluvnú podmienku, na základe ktorej by odporca ako veriteľ
nezískal prevahu nad spotrebiteľom - navrhovateľmi 1/ a 2/. Zdôraznili, že pri takomto veľkom počte
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nemôže obstáť ani zmluva ako celok. Z uvedených
dôvodov je potrebné podľa navrhovateľov aplikovať ust. § 41 Občianskeho zákonníka a čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na základe čoho
žiadali určiť neplatnosť revolvingových zmlúv ako celku. Za neprijateľné zmluvné podmienky označili
navrhovatelia 1/ a 2/ aj rozhodcovské zmluvy, ktoré podľa navrhovateľov nútia spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu ako ho vyvolá veriteľ, v dôsledku čoho je spotrebiteľ odkázaný riešiť prípadný
spor len prostredníctvom rozhodcu. Zdôraznili, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou, nakoľko
fakticky znemožňuje uplatnenie práva spotrebiteľa na súde. Okrem návrhu na určenie neplatnosti vyššie
špecifikovaných revolvingových a rozhodcovských zmlúv sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali podľa ust. §
3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (Zákona o ochrane spotrebiteľa) voči odporcovi
aj primeraného finančného zadosťučinenia a to navrhovateľ 1/ vo výške 1 500 € a navrhovateľka 2/ vo
výške 500 €.
Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom písomného návrhu, výsluchom
navrhovateľa 1/, ktorý bol splnomocnený zástupcom navrhovateľky 2/, výsluchom právneho zástupcu
odporcu, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, zmluvami o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
04. 01. 2011, č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 01. 2011, č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 05. 2011,
s rozhodcovskými zmluvami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, žiadosťou o
vykonanie zrážok zo mzdy, podnetom na začatie konania adresovaným Slovenskej obchodnej inšpekcii,
oznámením podnetu č. 908/2011, rozhodnutiami krajských súdov a okresných súdov, na ktoré poukázali
navrhovatelia 1/ a 2/ na základe čoho dospel k nasledovným skutkovým zisteniam: Okresný súd mal
preukázané, že navrhovateľ 1/ uzatvoril s odporcom dňa 04. 01. 2011 dve Zmluvy o revolvingovom
úvere a to Zmluvu č. XXXXXXXXXX na úver vo výške 1 500 €, s ktorou zmluvou bola zároveň
uzatvorená Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 01. 2011. Ďalej uzatvoril Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na úver vo výške 1 500 €. Súčasne s uvedenou zmluvou
bola uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 01.2011. Navrhovateľka 2/
uzavrela s odporcom dňa 11. 05. 2011 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na úver vo
výške 960 €. Súčasne s uvedenou zmluvou bola uzavretá aj Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX
zo dňa 11. 05. 2011. Okresný súd poukázal na ust. § 80 písm. c/ OSP a uviedol, že mal za to, že
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných zmlúv je daný, pretože v tomto prípade
bez tohto určenia by bolo právo navrhovateľov ohrozené a tiež bez tohto určenia by sa stalo ich práve
postavenie neistým. V súvislosti s predmetnými Zmluvami o revolvingovom úvere poukázal okresný
súd na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/3/EHS 05. 04.
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že ide o kogentné ustanovenie,
ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej
nerovnováhy, ktorú spotrebiteľská zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Vo vzťahu k rozhodcovským
zmluvám k predmetným revolvingovým zmluvám okresný súd uviedol, že tieto neboli individuálne
dojednané, pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by boli navrhovatelia akokoľvek na
dôsledky vyplývajúce pre nich z predmetných rozhodcovských zmlúv vopred upozornení. Okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že dňa 05. 08. 2011 navrhovateľ1/ doručil podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Po prešetrení prípadu v oznámení k podnetu zo
dňa 18. 10. 2011 Slovenská obchodná inšpekcia uviedla, že jednotlivé články zmluvných dojednaní
Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti ProtiCredit Slovakia s.r.o. boli posúdené právnym oddelením
Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktoré dospelo k záveru, že v niektorých zmluvných dojednaniach ide o
neprimeranúprevahuprávveriteľanadspotrebiteľom.Jednásaoneprijateľnézmluvnépodmienkypodľa
generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V uvedenom oznámení Slovenská obchodná inšpekcia uviedla, že nie
je v jej právomoci vyhlásiť predmetné zmluvy za neplatné, ani jednotlivé zmluvné dojednania, pretože
posudzovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok patrí do právomoci súdu.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že keďže Zmluvy o
revolvingovom úvere, o ktoré v konaní ide boli uzavreté dňa 04. 11. 2011 a 11. 05. 2011 aplikoval na
ich posúdenie ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. a Zákona o ochrane
spotrebiteľa a dospel k záveru, že celková suma, ktorá bola navrhovateľovi 1/ vyplatená zo strany
odporcu z revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX bola vo výške 1 284,25 € na úver vo výške 1 500
€ a z revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX bola navrhovateľovi 1/ tiež vyplatená suma vo výške
1 248,25 € na úver vo výške 1 500 €; navrhovateľke 2/ bola zo strany odporcu z revolvingového
úveru č. XXXXXXXXXXna úver vo výške 960 € vyplatená suma 821,86 €, čo podľa názoru okresného
súdu znamená, že predmetné zmluvy, tak ako sú koncipované sú nepresné, nedostatočne určité a
pre spotrebiteľa sú nezrozumiteľné a nejednoznačné. V súvislosti s RPMN okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pri RPMN vo výške 70,01 € sa jedná o jednoznačne
úžernícky úmysel veriteľa“. Konštatoval, že z internetovej stránky Národnej banky Slovenskej republiky
zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov predstavoval v roku 2011 úrok
15,27 % p. a, z čoho je podľa okresného súdu zrejmé, že v danom prípade bol úrok dohodnutý
medzi účastníkmi viac ako štvornásobne vyšší. Okresný súd zdôraznil, že dohoda o výške úrokov
musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka a nesmie sa priečiť dobrým mravom. Vo vzťahu
k rozhodcovským zmluvám okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej
zmluvy od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ ide o
rozhodcovské zmluvy, ktoré súvisia so Zmluvami o revolvingovom úvere, o ktoré v konaní ide, okresný
súd uviedol, že osobitným výrokom určil, že tieto rozhodcovské zmluvy sú neplatné. Okresný súd ďalej
uviedol, že priznal navrhovateľovi 1/ primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € podľa ust.
§ 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže dospel k záveru, že reálne bol vykonaný zásah do
práv navrhovateľa 1/ a to priamym vymáhaním pohľadávky z revolvingovej zmluvy zo strany odporcu
bez súdneho rozhodnutia; v časti prevyšujúcej sumu 1 000 €, okresný súd návrh navrhovateľa 1/ na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia (t. j. v časti o zaplatenie 500 €) zamietol. Vo vzťahu
k nároku navrhovateľky 2/ na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 €, okresný
súd uviedol, návrh zamietol pretože zo strany navrhovateľky 2/ neboli preukázané konkrétne následky
zásahu. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie paušálnej náhrady výdavkov, ktorú požadovali navrhovatelia
1/ a 2/ v sume 45 €, okresný súd v tejto časti konanie zastavil, vzhľadom k tomu, že navrhovatelia 1/
a 2/ zobrali písomným podaním zo dňa 30. 10. 2013 v tejto časti návrh späť. V závere odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania v
zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že v danom prípade ide o absolútne neplatné
právne úkony, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. O náhrade trov konania
rozhodol okresný súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal navrhovateľovi 1/ trovy konania
zodpovedajúce cestovnému vo výške 13,80 €.
Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa odporca odvolal. V odvolaní uviedol, že v prvom
rade namieta to, že mu zo strany okresného súdu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok napadnutý týmto odvolaním. Posledný termín pojednávania, o ktorom
bol odporca upovedomený bol 22. 10. 2013. Tento termín pojednávania bol odročený a následne mu
nebolo doručené žiadne oznámenie o inom termíne pojednávania. O tom, že sa dňa 20. 11. 2013
malo uskutočniť pojednávanie sa dozvedel až z doručeného rozsudku. Odporca v odvolaní zdôraznil,
že nepredvolaniu účastníka konania na pojednávanie je porušením jeho procesných práv a odňatie
jeho možnosti konať pred súdom. Odporcovi na základe uvedeného nie je známe ani to, či rozsudok
bol verejne vyhlásený a teda či bola dodržaná požiadavka vyplývajúca z ust. čl. 142 ods. 3 ÚstavySR. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/02, kde Ústavný súd uviedol, že „Ústava
SR zaručuje nie teoretické a iluzórne práva, ale konkrétne a účinné, preto požiadavku verejného
vyhlásenia rozsudku možno považovať za splnenú len vtedy, ak má verejnosť možnosť získať informácie
o dátume a mieste vyhlásenia rozsudku tak, aby pri takomto zverejnení mohol byť prítomný ktokoľvek,
kto má o to záujem, pričom vo vzťahu k účastníkovi konania sa musí vychádzať z prezumpcie takéhoto
záujmu“. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že namieta odňatie možnosti konať pred súdom v súvislosti
s nepreskúmateľnosťou odvolaním napadnutého rozsudku, nakoľko z jeho odôvodnenia nie je možné
zistiť, prečo súd nevyhodnotil procesnú obranu odporcu týkajúcu sa rozhodcovskej zmluvy, výšky
odplaty za úvery poskytnuté na základe jednotlivých zmlúv, ustanovení o započítaní v dohode o
poskytnutí služby (uzavretej v prípade tej - ktorej zmluvy o revolvingovom úvere) a rovnako tak výkladu
a aplikácie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, pričom sa nevysporiadal s argumentáciou odporcu
uvedenou vo vyjadrení odporcu zo dňa 01. 06. 2013 a zo dňa 16. 10. 2013. Vo vzťahu k záverom
okresného súdu o tom, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 01. 2011, č.
XXXXXXXXXX zo dňa 04. 01. 2011 a zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 05.
2011 sú neplatné, lebo sú nepresné a nedostatočne určité, nakoľko z nich nemá byť jednoznačné,
v akej výške boli poskytnuté peňažné prostriedky, odporca v odvolaní uviedol, že uvedené závery
okresného súdu sú nepresné a nevychádzajú z náležitého posúdenia skutkového stavu, ani z posúdenia
obsahu jednotlivých zmlúv v súlade s ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že určitosť
predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu; právny úkon je neurčitý pokiaľ sa konajúcim osobám
nepodarilo jednoznačným spôsobom stanoviť obsah ich vôle a túto neurčitosť nemožno preklenúť ani
za použitia výkladových pravidiel. Zrozumiteľnosť vyjadruje kvalitu spôsobu tohto jasného vyjadrenia
vôle t.j. vyjadrenie po jazykovej (slovnej) stránke. V uvedenej súvislosti odporca v odvolaní uviedol,
že okresný súd síce uvádza, že predmetné zmluvy sú neurčité a nezrozumiteľné, no z rozsudku už
nevplýva, v čom majú dané nedostatky spočívať. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že z jednotlivých
zmlúv o revolvingovom úvere vyplýva, že úver bol poskytnutý v dohodnutej výške 1500 € a 960
€ (Zmluva č. XXXXXXXXXX). Zdôraznil, že splnenie záväzku poskytnúť úver je v zmysle platných
právnych predpisov možné nielen daním (vyplatením) peňažnej sumy, ale aj iným spôsobom, tak ako v
tomto prípade - započítaním, keď navrhovatelia 1/ a 2/ uzavreli s odporcom dohodu o poskytnutí služby,
na základe ktorej sa zaviazali uhradiť zmluvnú odmenu v dohodnutej výške za prevzatie záväzku veriteľa
poskytnúť odklad splatnosti maximálne troch splátok. Súd túto skutočnosť musel poznať, nakoľko
z obsahu dohody o poskytnutí služby vyplýva. Z uvedenej dohody vyplýva, že pohľadávka odporcu
na zaplatenie zmluvnej odmeny bude započítaná oproti pohľadávke navrhovateľa 1/ na vyplatenie
sumy úveru. Rozdiel po tomto vykonanom započítaní bol vyplatený na účet navrhovateľa. Záväzok
odporcu poskytnúť úver v dohodnutej výške bol teda splnený čiastočne započítaním oproti záväzku
navrhovateľa 1/ (navrhovateľky 2/) uhradiť zmluvnú odmenu podľa dohody o poskytnutí služby
a vo zvyšnej časti jeho vyplatením na účet. V uvedenej súvislosti odporca v odvolaní zdôraznil, že
započítanie pohľadávok je rovnocenný spôsob s tým, ako keby si zmluvné strany fyzicky poskytli plnenia
týchto pohľadávok. Odporca uviedol, že tým, že sa súd nedostatočne zaoberal obsahom zmluvného
vzťahu a tiež sa vôbec nevysporiadal s obsahom podaní odporcu, dospel k nesprávnym záverom o
nejednoznačnosti sumy, v akej mali byť prostriedky poskytnuté. Súčasne z odvolaním napadnutého
rozsudku podľa odporcu nie je zrejmé v čom majú byť predmetné zmluvy neplatné v celom rozsahu,
keď okresný súd údajnú nezrozumiteľnosť neuvádza vo vzťahu ku celej sume úveru. Postup súdu je
podľa odporcu v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní jednotlivých prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Právna úprava Občianskeho zákonníka hovorí o odplate obvyklej na finančnom trhu, pričom sa
zdôrazňuje zohľadnenie finančnej situácie spotrebiteľa, spôsob a miera zabezpečenia záväzkov
spotrebiteľa, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehota splatnosti. Odporca v odvolaní
uviedol, že na uvedené ustanovenie poukázal aj v podaní zo dňa 16. 10. 2013, čo však konajúci súd
vôbec nevzal do úvahy. Právna úprave nepripúšťa porovnávanie len úrokových sadzieb s bankami,
ale vyžaduje zohľadnenie celého finančného trhu. V tomto smere odporca nevie z napadnutého
rozsudku zistiť ani to, prečo sa súd ohľadne výšky odplaty nezaoberal a relevantným spôsobom
nevysporiadal ani s vyjadrením odporcu k otázke odplaty uvedenej v podaní zo dňa 16. 10. 2013.
Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že rovnako aj závery okresného súdu o tom, že rozhodcovské zmluvy
nespĺňajú individuálny charakter, sú nesprávne, pretože okresný súd nevychádzal z toho, že uzavretierozhodcovskej zmluvy muselo, alebo nemuselo nastať v rámci vzniku a zavedenia hlavného úverového
vzťahu medzi účastníkmi konania. Konštatoval, že individuálnosť rozhodcovskej zmluvy je daná nielen
tým, že zmluvné strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a na osobitnej listine.
Samostatnosť vyplýva predovšetkým z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania a
možného jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva nemusela podľa odporcu vôbec vzniknúť
alebo trvať a to bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie príslušnej zmluvy o revolvingovom úvere. Odporca
poukázal na to, že v tomto smere obsahuje rozhodcovská zmluva právne záväzné vyhlásenie v bode 2
rozhodcovskej zmluvy, že veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník teda nie je
povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa. O tom, že daná rozhodcovská zmluva
nie je a objektívne nemohla byť podmienkou vzniku právneho vzťahu podľa zmluvy o revolvingovom
úvere a má individuálny charakter svedčí podľa odporcu aj ustanovenie jej bodu 7. Vyplýva z neho právo
na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní od jej uzavretia. Odstúpenie sa pritom týka len danej
rozhodcovskej zmluvy a teda jej zánik v dôsledku odstúpenia nemá vplyv na zmluvu o revolvingovom
úvere. V uvedenej súvislosti odporca uviedol, že odstúpenie od zmluvy je jednostranný úkon a teda jeho
vykonanie či účinky žalovaný veriteľ nemôže ovplyvniť a teda nemôže ovplyvniť ani zánik rozhodcovskej
zmluvy týmto spôsobom. V zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pre posúdenie, či ide
o individuálne dojednanie podstatná možnosť spotrebiteľa ovplyvniť jeho vznik bez vplyvu na to, aby
takéto rozhodnutie spotrebiteľa spočívajúce v nesúhlase s nejakým ustanovením právnym úkonom atď.
malo vplyv na uzavretie hlavného zmluvného vzťahu. V takej situácii možno hovoriť o tom, že spotrebiteľ
má reálnu možnosť meniť obsah vzájomných vzťahov s dodávateľov aj inak, ako len dodávateľom
navrhnutú zmluvu akceptovať ako celok, alebo nie. V tomto prípade však rozhodcovská zmluva ani
nie je súčasťou úverovej zmluvy. Z rozhodcovskej zmluvy výsledne vyplýva, že jej uzavretie resp.
ďalšie trvanie nie je podmienkou uzavretia a trvania samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. To, že
navrhovatelia nemuseli na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vôbec pristúpiť resp. v dohodnutej lehote
mohli od nej odstúpiť, súd tiež nevyhodnotil. Navrhovatelia teda vlastným konaním mohli ovplyvniť
a aj ovplyvnili vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy. V uvedenej súvislosti odporca v odvolaní
uviedol, že pokiaľ okresný súd ohľadne rozhodcovskej zmluvy tvrdí jej neplatnosť podľa ust. § 53
ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, tak okrem toho, že ide o individuálne uzavretú zmluvu, čo
vylučuje jej posúdenie ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, okresný súd nesprávne vykladá a aplikuje
uvedené zákonné ustanovenie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že o neprijateľných zmluvných
dojednaniach sa nedá hovoriť vtedy, keď nevyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takýto záver vyplýva
priamo z dôvodovej správy k danému ustanoveniu. Napriek tomu, že odporca na uvedené poukázal,
okresný súd sa s tým nevysporiadal, hoci išlo o podstatnú skutočnosť týkajúcu sa veci samej a tak
porušil právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia a na vysporiadanie sa s jeho námietkami.
Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že namieta aj nezákonnosť priznania nároku na primerané finančné
zadosťučinenie. Súd pri jeho priznaní uvádza, že malo dôjsť k zásahu do majetkovej sféry navrhovateľa
1/ tým, že sa mu vykonávali zrážky zo mzdy bez súdneho rozhodnutia. Z platnej právnej úpravy
nevyplýva žiadna podmienka, kedy možno zrážky vykonávať a že ich možno vykonávať len na základe
súdneho rozhodnutia. V rozpore s tvrdením a odôvodnením konajúceho súdu je právna úprava dohody
o zrážkach zo mzdy podľa Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje dohodu o zrážkach zo mzdy a
ich vykonávanie. Z odvolaním napadnutého rozsudku podľa odporcu nevyplýva postup súdu vedúci k
určeniu výšky primeraného finančného zadosťučinenia. K tvrdeniu okresného súdu, že zrážky zo mzdy
vykonávané v období, keď bol navrhovateľ 1/ práceneschopný, v dôsledku čoho došlo k zhoršeniu
jeho zdravotného stavu, odporca v odvolaní uviedol, že takáto argumentácia súdu je bez vecného
opodstatnenia, pretože počas práceneschopnosti nevzniká zamestnancovi nárok na mzdu, ale nárok na
príslušné dávky nemocenského poistenia.
Vzávereodvolaniaodporcanavrhol,abyodvolacísúdzmenilodvolanímnapadnutýrozsudokokresného
súdu tak, že žalobu zamietne a navrhovateľom 1/ a 2/ uloží povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov
konania alebo, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.
V podaní zo dňa 17. 02. 2014 sa k obsahu odvolania odporcu vyjadrili navrhovatelia a vo vyjadrení
uviedli, že vo vzťahu k argumentom odporcu poukazujú na niekoľko desiatok rozsudkov okresných
a krajských súdov zverejnených na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti, v ktorých bol
odporca - odvolateľ v procesnom postavení navrhovateľa a obdobne argumentoval, avšak zmluvy orevolvingových úveroch pred súdmi SR neobhájil. Vo zverejnených rozsudkoch bola neplatnosť zmlúv
určená pre prekročenie povolenej výšky RPMN v čase, keď ešte platilo nariadenie vlády o výške
odplaty a neskôr v ostatných prípadoch súdy poukázali na § 39 Občianskeho zákonníka s odôvodnením
neprimeranej výšky úrokov a teda rozpor s dobrými mravmi, ba dokonca priamo na úžernícke plnenie.
Navrhovatelia ďalej zaujali stanovisko k tvrdeniu odporcu, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná
individuálne na samostatnom tlačive a nebola podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere
tak, že je absolútne vylúčené a nepredstaviteľné, aby priemerný spotrebiteľ sám z vlastného podnetu
navrhol, či žiadal uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Vo vzťahu k čl. 7 rozhodcovskej zmluvy o možnosti
odstúpenia od zmluvy v 14 dňovej lehote navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že
uvedenú argumentáciu odporcu považujú za alibistickú s cieľom zahmlenia podmienky získania úveru
a to pristúpenia k rozhodcovskej zmluve. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy navrhovatelia vo
vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy, tak ako v prípade
rozhodcovskej zmluvy je absolútne vylúčené a doslova nepredstaviteľné, aby sám spotrebiteľ inicioval
uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, pričom v danom prípade to bol práve veriteľ, ktorý uzatvorenie
zmluvy o revolvingovom úvere podmienil uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy. Zrážky zo mzdy
zvlášť na plnenia z nekalých podmienok sú zásahom do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny a
preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne na ich primeranosť.
Vo vzťahu k primeranému finančnému zadosťučineniu navrhovatelia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu
odporcu poukázali na ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa a uviedli, že vychádzajúc z
dikciecitovanéhoustanovenia,prepriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianiejepodmienkou
reálna ujma ale postačuje, aby protiprávne konanie porušiteľa bolo spôsobilé ujmu privodiť. V uvedenej
súvislosti navrhovatelia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že v prípade navrhovateľa 1/
došlo aj k reálnej ujme a to realizáciou zrážok zo mzdy a tým zásahom do jeho finančnej situácie, ako aj
finančnej situácie jeho rodiny s nepriaznivým vplyvom na zdravotný stav navrhovateľa 1/. Navrhovatelia
uviedli, že oni sami nepodali odvolanie proti zamietajúcemu výroku rozsudku okresného súdu, ale keďže
odporca podal odvolanie a odvolacie konanie prebieha, žiadajú aby sa odvolací súd zaoberal aj otázkou
primeraného finančného zadosťučinenia z pohľadu uvedených skutočností v kontexte úspešného
uplatnenia si práva oboch navrhovateľov ako spotrebiteľov voči odporcovi - porušiteľovi. Navrhli, aby
odvolací súd v rámci odvolacieho konania prisúdil a priznal finančné zadosťučinenie navrhovateľovi 1/
vo výške požadovanej v žalobe t. j. vo výške 1 500 € a navrhovateľke 2/ tiež vo výške požadovanej v
žalobe t. j. vo výške 500 €.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním odporcu podľa ust. § 212 ods.
1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok
okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil; podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok odporcu odvolací súd uvádza, že pokiaľ odporca
v odvolaní namietal, že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie konané na okresnom súde
dňa 20. 11. 2013, na ktorom bol vyhlásený odvolaním napadnutý rozsudok a že o termíne uvedeného
pojednávania sa dozvedel až z doručeného rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu procesných
právodporcuaodňatiujehomožnostikonaťpredsúdom,takodvolacísúduvádza,žeuvedenáodvolacia
námietka odporcu je neopodstatnená, pretože zo spisu vyplýva, že okresný súd účastníkov konania
vrátane odporcu na pojednávanie nariadené na deň 20. 11. 2013 riadne predvolal. Právnej zástupkyni
odporcu bolo uvedené predvolanie na pojednávanie doručené podľa potvrdenia o prevzatí zásielky
(doručenky) dňa 25. 10. 2013. Právna zástupkyňa odporcu na predvolanie reagovala v podaní zo dňa
14. 11. 2013, kde ospravedlnila neúčasť svoju ako aj neúčasť odporcu na pojednávaní konanom na
okresnom súde dňa 20. 11. 2013 a zároveň okresnému súdu oznámila, že súhlasí s prejednaním veci
v neprítomnosti právnej zástupkyne odporcu a odporcu.
Odporca v odvolaní ďalej namietal, že okresný súd svoj záver o tom, že zmluvy o revolvingovom úvere,
o ktoré v konaní ide sú neurčité a nepresné, v dôsledku čoho nie je zrejmé v akej výške boli poskytnuté
navrhovateľom 1/ a 2/ na základe uvedených zmlúv peňažné prostriedky riadne neodôvodnil, že jeho
závery nevychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu ani z obsahu jednotlivých zmlúv. K
uvedenej odvolacej námietke odporcu odvolací súd uvádza, že okresný súd vo vzťahu k predmetným
zmluvám o revolvingovom úvere v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že predmetné
zmluvy tak ako sú koncipované sú nepresné, nedostatočne určité a pre spotrebiteľa nezrozumiteľné,
pretože nie je jednoznačné v akej výške boli navrhovateľom 1/ a 2/ na ich základe poskytnuté peňažné
prostriedky, že RPMN v dohodnutej výške „70, 01 €“ predstavuje jednoznačný úžernícky úmysel veriteľa(odporcu), nakoľko z internetovej stránky NBS súd zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou
nad 1 do 5 rokov v roku 2011 predstavoval úrok 15,27 % p .a., z čoho je podľa okresného súdu
zrejmé, že v danom prípade je dohodnutý úrok viac ako štvornásobne vyšší a keďže dohoda o výške
úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a nesmie sa priečiť dobrým mravom, posúdil
okresný súd zmluvy o revolvingovom úvere ako absolútne neplatné právne úkony. Po preskúmaní
veci z hľadiska uvedenej odvolacej námietky odporcu odvolací súd uvádza, že okresný súd posúdil
predmetné zmluvy o revolvingovom úvere ako zmluvy spotrebiteľské v zmysle zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a ust. § 52 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka. Úlohou okresného súdu bolo teda ex offo skúmať, či predmetné spotrebiteľské
zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky.
Neprijateľné zmluvné podmienky sú také ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľné
zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú všetky dojednania obsiahnuté v zmluve,
ktorých zámerom je obmedziť práva a rozšíriť povinnosti spotrebiteľa voči právam a povinnostiam
dodávateľa. Občiansky zákonník neprijateľné zmluvné podmienky vymedzuje dvojakým spôsobom a) v
podobe generálnej klauzuly b) exemplifikatívnym výpočtom, ktorý nie je konečný, čo prakticky znamená,
že aj iné zmluvné dojednania môžu byť vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu považované
za neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľských
zmluváchsúvzmysleust.§53ods.5Občianskeho zákonníkaabsolútneneplatné;neprijateľnázmluvná
podmienka/ky však nespôsobuje neplatnosť celej spotrebiteľskej zmluvy. Okresný súd postupoval v
rozpore s uvedenými postulátmi vyplývajúcimi z právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej
v Občianskom zákonníku keď a) nesprávne spojil do jedného právneho inštitútu RPMN a úrok za
poskytnutie úveru b) bez toho, aby riadne rozobral, prečo sú predmetné zmluvy o revolvingovom úvere
v celom rozsahu neplatné a ktorá konkrétna zmluvná podmienka je koncipovaná nepresne, je neurčitá
a pre spotrebiteľa nezrozumiteľná, v ktorých konkrétnych zmluvných dojednaniach okrem zmluvného
dojednaniaoúrokuzaposkytnutieúveru(čookresnýsúdtiežriadnenezdôvodnil)ideoneprimeranúpráv
veriteľa nad spotrebiteľom a prečo okresný súd ustálil, že predmetné zmluvy o revolvingovom úvere sú
neplatné právne úkony v celom rozsahu, napriek tomu, že neplatnosť jedného konkrétneho zmluvného
dojednania (zmluvného dojednania o výške úroku za poskytnutie úveru) nespôsobuje neplatnosť celej
spotrebiteľskej zmluvy, ale len toho konkrétneho zmluvného dojednania, vo vzťahu ku ktorému súd
zistí, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že údaj o
RPMN (ktorého výška sa vyjadruje v percentách nie v eurách ako uviedol okresný súd) predstavuje
celkové náklady úveru, do ktorých sú okrem úrokovej sadzby premietnuté aj ostatné náklady súvisiace
s poskytnutím úveru (poplatky spojené s poskytnutím úveru, poistenie úveru a pod.) Údaj o RPMN
vyjadruje teda náklady na poskytnutie úveru a spotrebiteľom umožňuje zistiť aké náklady budú spojené s
poskytnutím úveru a porovnať jednotlivé úverové produkty z hľadiska ich výhodnosti alebo nevýhodnosti
pre spotrebiteľa. Z uvedeného je zrejmé, že nie je možné ani prípustné porovnávať dva také rôzne
právne inštitúty ako je RPMN a úrok za poskytnutie úveru a z ich nesprávneho porovnania vyvodiť záver
o neprijateľnosti zmluvného dojednania o výške úroku za poskytnutie úveru a o neplatnosti celej zmluvy/
zmlúv o revolvingovom úvere.
Pokiaľ odporca v odvolaní okresnému súdu ďalej vytkol, že sa nesprávnym spôsobom vysporiadal s
rozhodcovkými zmluvami uzavretými v súvislosti s jednotlivými zmluvami o revolvingovom úvere, ktoré
súvisia s týmto konaním, odvolací súd uvádza, že okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku vo vzťahu k predmetným rozhodcovským zmluvám ustálil, že podľa ust. § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, preto „osobitným výrokom určil za neplatné
rozhodcovské zmluvy, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka podľa ust. § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka“ (to je podľa výroku rozsudku rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX
zo dňa 04. 01. 2011, č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 01. 2011 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 05.
2011). Z obsahu jednotlivých rozhodcovských zmlúv odvolací súd zistil, že takýto záver okresného
súdu neobstojí, pretože rozhodcovské zmluvy neobsahujú vo svojom texte zmluvné dojednanie, z
ktorého by bolo zrejmé, že prípadné spory by mali byť riešené výlučne v rozhodcovskom konaní,
naopak z ich obsahu vyplýva, že „ akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranamivyplývajúcealebosúvisiacesustanoveniamiZmluvyoRÚ(revolvingovomúvere),sporušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní pred niektorým z rozhodcovských súdov tam uvedených“. Ak teda okresný
súd dospel k záveru, že predmetné rozhodcovské zmluvy sú napriek uvedenému zneniu neprijateľnýmizmluvnými podmienkami, dôsledkom čoho je ich neplatnosť, tak mal riadne odôvodniť v čom spočíva
ich neprijateľnosť z hľadiska nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa/ľov, nestačí len konštatovať, že rozhodcovské zmluvy sú neplatné, pretože sa v nich
nachádza rozhodcovská doložka podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa znenia
ktorého v znení účinnom v čase rozhodovania okresného súdu za neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré „vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní“,čovdanomprípadenavyšeaninezodpovedáskutočnosti,pretotakétoodôvodnenieneplatnosti
rozhodcovských zmlúv nemožno považovať za presvedčivé. Rovnako formálna a nepresvedčivá je
argumentácia okresného súdu, že napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky (rozhodcovských
zmlúv) dochádza takto koncipovanými rozhodcovskými zmluvami k narušeniu Smernicou Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ nemá možnosť relevantne sa brániť,
resp. zúčastniť sa konania či už pred rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom v občianskom
súdnomkonanístrana8odôvodnenia),pretoženedostatočnosťtakéhotoodôvodneniavyvraciasamotný
fakt, že navrhovatelia podali na všeobecný súd žalobu. Ak teda okresný súd dospel k záveru, že
rozhodcovské zmluvy sú napriek ich zneniu neplatné právne úkony, mal tento svoj záver riadne a
presvedčivo odôvodniť, čo neurobil, preto je záver okresného súdu o tom, že predmetné rozhodcovské
zmluvy sú neplatné, predčasný.
Odporca v odvolaní v konečnom dôsledku namietal aj rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku
navrhovateľa 1/, ktorý sa týkal primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods.
5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, kde sa uvádza, že „ spotrebiteľ, ktorý si na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
alebo osobitným predpisom zodpovedá“. Z uvedeného je zrejmé, že podmienkou úspešného uplatnenia
nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je
úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa
voči tomu, kto za porušenie práva alebo povinnosti v zmysle uvedeného zákona zodpovedá. Vzhľadom
k tomu, že súd zatiaľ právoplatným rozhodnutím nerozhodol o tom, že došlo k porušeniu práv alebo
povinností vyplývajúcich zo Zákona o ochrane spotrebiteľa, je uplatnenie nároku na primerané finančné
zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 Zákona na ochranu spotrebiteľa zo strany navrhovateľov 1/
a 2/ predčasné, pretože len v nadväznosti na konkrétne zistenie porušenia práva alebo povinnosti
vyplývajúcej zo Zákona o ochrane spotrebiteľa možno určiť, či podľa ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane
spotrebiteľa vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie a v akej výške.
Na základe uvedených skutočností okresný súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie
konanie. V novom rozhodnutí o veci, ktorému bude predchádzať konanie, v rámci ktorého okresný súd
prihliadne na dôvody zrušenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, rozhodne okresný súd podľa ust.
§ 224 ods. 3 OSP aj o trovách odvolacieho konania.
O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.