Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Er/1976/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612209365
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5612209365.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému Jaroslavovi Rybanskému, nar. XX. XX.
XXXX,trvalebytomJ.Q.,S.XXX/XX(do21.09.2016povinnýpodnikalpodobchodnýmmenomJaroslav
Rybanský AUTO TEAM LM, s miestom podnikania Kemi 629/10, Liptovský Mikuláš, IČO: 43 611 745),
pre vymoženie pohľadávky 100,- eur, exekúcia vykonávaná súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Bílou,

so sídlom Exekútorského úradu Hlavná 115, Košice, pod sp. zn. EX 1331/12, o sťažnosti oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 04. 12. 2018, č. k. 6Er/1976/2012-33, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 04. 12. 2018, č. k. 6Er/1976/2012-33, sa vo
výroku o trovách exekúcie (výrok č. II.) m e n í tak, že oprávnenému sa ukladá zaplatiť súdnej
exekútorke, JUDr. Márii Bílej, trovy exekúcie v sume 56,21 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

II. Výrok o zastavení exekúcie (výrok č. I.) zostávan e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom oprávneného Slovenská republika, zastúpená Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, ako správcom pohľadávky štátu, so sídlom v Bratislave, IČO: 30 796 482, sa dňa 10. 08.
2012 začalo u súdnej exekútorky, JUDr. Márie Bílej (Hlavňovej) exekučné konanie za účelom vymoženia

pokuty 100,- eur, uloženej povinnému rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
zo dňa 08. 06. 2011, č. k. PP 501/01662/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 06. 07. 2011 a
vykonateľnosť dňom 07. 08. 2011. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu na základe poverenia
Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 07. 09. 2012, č. 5505 * 038245, za účelom vymoženia
pohľadávky 100,- eur a trov exekúcie.

2. Uznesením zo dňa 21. 06. 2016, č. k. 6Er/1976/2012-11, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 04.
08. 2016, súd pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný oprávnený a na jeho miesto vstúpila obchodná
spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 776 005.

3. Na základe podnetu súdnej exekútorky zo dňa 03. 10. 2018 súd exekúciu zastavil uznesením zo
dňa 04. 12. 2018, č. k. 6Er/1976/2012-33. Dôvodom zastavenia exekúcie bol konkurz, vyhlásený na

majetok povinného uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 8OdK/142/2017 zo dňa 04. 12. 2017.
Konkurzný súd vydal toto rozhodnutie v rámci konania o oddlžení dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, v
zmysle ustanovenia § 167 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej „ZKR“).

4. V rozhodnutí o zatavení exekúcie bola oprávnenému uložená povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke

trovy exekúcie vo výške 173,48 eura. V rámci trov, bola priznaná minimálna odmena podľa § 14 ods.
1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení účinnom do 31.03. 2017 (ďalej len „vyhláška“) vo výške 33,19 eura. Popri odmene za exekučnú činnosť súd priznal
aj náhradu poštovného vo výške 12,95 eura a poplatky za elektronické zisťovanie účtov v sume 0,70
eura. Súdnej exekútore bola priznaná aj náhrada cestovných výdavkov za služobnú cestu, ktorá mala

byť vykonaná na trase Košice - Liptovský Mikuláš dňa 13. 11. 2013, a to základnú náhradu za 340 km po
0,183 eura, čo je 62,22 eura (v dôvodoch uznesenia uvedená nesprávna suma 66,22 eura), náhradu za
spotrebované pohonné hmoty 28,91 eura a podľa § 23 vyhlášky aj náhradu za stratu času za 10 polhodín
po 0,66 eura, čo je spolu 6,60 eura. Z toho vyplýva, že súdnej exekútorke bolav rámci trov priznaná
náhrada za služobnú cestu vo výške 97,73 eura. Priznanú odmenu a náhrady súd zvýšil o 20 % DPH.

5. V zákonnej lehote podal proti tomuto uzneseniu oprávnený sťažnosť, a to proti výroku o trovách
exekúcie. Namietal priznanie cestovných náhrad za služobnú cestu zo dňa 13. 11. 2013 na trase Košice
- Liptovský Mikuláš (v dôvodoch sťažnosti nesprávne uvedená výška 99,05 eura - jedná sa totiž o
sumu, ktorú si súdna exekútorka uplatnila a nie sumu, ktorá jej bola priznaná). Oprávnený namietal
v prvom rade účelnosť a hospodárnosť vykonania tejto cesty, vzhľadom na vymáhanú pohľadávku vo

výške 100,- eur. Žiadal zistiť, či súdny exekútor vykonal úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného,
nakoľko oprávnený nedisponuje informáciou, že by súdny exekútor bol vykonal súpis hnuteľného
majetku. Poukázal na skutočnosť, že priznaná náhrada trov exekúcie je v zjavnom nepomere s výškou
vymáhanej pohľadávky a aj na ustanovenie § 242j Exekučného poriadku, ktoré umožňuje súdu pri
zastavení exekúcie nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa. Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11 v
ktorom sa konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú
uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom.
Poukázal aj na ustanovenie § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017, z
ktorého vyplývala povinnosť súdneho exekútora predložiť vec súdu po tom, ako nadobudne pochybnosti

alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Za vyše 5 rokov vykonávania exekúcie sa súdnemu
exekútorovi nepodarilo vymôcť žiadnu sumu. Je zrejmé, že ak by súdny exekútor postupoval s odbornou
starostlivosťou, musel by už skôr zistiť nemajetnosť povinného, príp. nadobudnúť dôvodné pochybnosti
o nemajetnosti povinného. Vykonávanie exekúcie po dobu 5 rokov bez zistenia majetku povinného a
prijatia akéhokoľvek inkasa, označil oprávnený za účelné navyšovanie trov exekúcie zo strany súdneho

exekútora.

6. Súdna exekútorka, ani povinný, sa k sťažnosti nevyjadrili.

7. Podľa § 243h ods. 1, prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný

poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania,

v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom
konania je aj poverený exekútor.

10. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po
tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné

zastavenie exekúcie.

11. Podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej
inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

12. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

13. Podľa § 244 CSP, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie sťažnosti.14. Podľa § 246 CSP, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

15. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

16. Podľa § 250 CSP
(1) Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
(2) Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade

zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

17. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že sťažnosť, ako prostriedok procesnej nápravy, môže podať
ten účastník exekučného konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté. Oprávnený toto právo využil
a nakoľko sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu, vydanému vyšším súdnym úradníkom, rozhoduje o nej
sudca súdu prvej inštancie. Preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je pritom

ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia súdneho úradníka
(napadnutého uznesenia). Nakoľko sudca nemôže preskúmavať uznesenie súdneho úradníka vo
väčšom alebo menšom rozsahu, než je uvedené v sťažnosti a ustanovenia CSP o odstraňovaní vád
podania sa v tomto prípade nepoužijú, sudca preskúmaval iba výhrady oprávneného spočívajúce v
tom, že súdnej exekútorke bola nedôvodne priznaná náhrada hotových výdavkov za služobnú cestu,

vykonanú dňa 13. 11. 2013 z Košíc do Liptovského Mikuláša a späť osobným motorovým vozidlom, ako
aj náhrada za stratu času.

18. Podľa § 30 vyhlášky č. 58/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a

doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. 03.
2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. 03. 2017.

19. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov,
účinnej do 31. 03. 2017 (ďalej len „vyhláška“)

(1) Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a
telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
(2) Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 23 vyhlášky
(1) Náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je
sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
(2) Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

21. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017, za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrady hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

22. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

23. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v aktuálnom znení, v exekučnom konaní začatom pred 01. 04.

2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval
v súlade so zákonom, alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom
do 31. 03. 2017.

24. Preskúmaním exekútorského spisu (EX 1331/12) súd zistil, že súdna vydala upovedomenie o
začatí exekúcie zo dňa 17. 09. 2012, zisťovala majetok povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne,
písomnou výzvou povinnému zo dňa 12. 10. 2012 na úhradu pohľadávky a trov exekúcie. V roku 2013
súdna exekútorka písomnými výzvami zisťovala bydlisko povinného prostredníctvom Mesta LiptovskýMikuláš, OO PZ Liptovský Mikuláš a prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Miroslav Šutliaka.
Opakovane povinnému bola zaslaná písomná výzva na úhradu pohľadávky a trov exekúcie výzvou zo
dňa 27. 12. 2013. V období rokov 2012 - 2013 nie je v spise žiaden záznam o vykonaní akejkoľvek

pracovnej cesty. Ďalšie úkony súdna exekútorka začala vykonávať v predmetnej veci až v roku 2015,
a to vydaním príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu s tým, že dňa 16. 04.
2015 vypracovala pre oprávneného správu o stave exekučného konania, kde okrem iného oznámila,
že v konaní bola vykonaná osobná previerka v mieste bydliska povinného, nebol zastihnutý. Dátum,
kedy táto previerka mala byť vykonaná, sa však v oznámení nenachádza. Jediný údaj o vykonaní

pracovnej cesty je úradný záznam bez dátumu, ktorý obsahuje 8 záznamov o udalostiach, ktoré sa
stali v období od 14. 08. 2013 do 20. 02. 2015. Dňa 14. 08. 2013 je zaznamenané „nestíhal som bolo
už neskoro večer“ a dňa 13. 11. 2013 záznam „návšteva povinných, ani nikto v dome nebol, doma
podľa dostupného infa vraj pracuje na zmeny a pravdepodobne bol poobede v práci, kde mi sused
nevedel povedať. Zanechané predvolanie do 18. 11. 2013 - c 355 km“. Dňa 18. 11. 2013 je zaznamenaný
telefonát zo strany povinného a záznam o ďalších telefonických hovoroch v období od 03. 02. 2014

do 20. 0. 2015. V exekútorskom spise sa nenachádzajú doklady o pracovnej ceste zo dňa 13. 11.
2013. Úradný záznam, založený v spise pritom nie je žiadnym hodnoverným dokladom, navyše nie
je zrejmé, ani kto ho vykonal a kedy. Nakoľko jedna listina obsahuje údaje o viacerých udalostiach a
posledná bola zaznamenaná dňa 20. 02. 2015, je zrejmé, že úradný záznam bol vyhotovený najskôr
dňa 20. 02. 2015. V exekútorskom spise sa nenachádza ani príkaz na pracovnú cestu, doklad o tom,

kto túto cestu vykonal, akým dopravným prostriedkom. Súdna exekútorka teda nepreukázala vykonanie
pracovnej cesty dňa 13. 11. 2013 z Košíc do Liptovského Mikuláša a späť a už vôbec nie, že túto cestu
vykonala osobne. Pokiaľ aj bola vykonaná uvedená pracovná cesta, bolo neúčelné použiť na dopravu
osobné motorové vozidlo, pretože z Košíc do Liptovského Mikuláša je priame vlakové spojenie. Navyše
predmetom exekúcie je vymoženie pohľadávky vo výške 100,- eur a pri takej nízkej sume nebolo vôbec

účelné vykonávať akúkoľvek cestu z Košíc do Liptovského Mikuláša, pretože súdnej exekútorke muselo
byť vopred známe, že trovy tejto pracovnej cesty môžu aj prekročiť vymáhanú pohľadávku. Pracovná
cesta z Košíc do Liptovského Mikuláša v predmetnej veci bola preto vykonaná v rozpore so zásadou
účelnosti hospodárnosti, uvedenou v ustanovení § 22 ods. 1 vyhlášky. Navyše súdna exekútorka mala
povinnosť upozorniť oprávneného na plánovanú pracovnú cestu a s tým spojené výdavky. V prípade,

ak by oprávnený napriek tomu trval na vykonaní exekúcie, bola povinná vydať upovedomenie o ďalších
trovách exekúcie podľa § 202 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené zistenia boli napadnutým
uznesením nesprávne priznaná súdnej exekútorke trovy exekúcie, súvisiace s uvedenou pracovnou
cestou.

25. Vzhľadom na uvedené dôvody a rozsah sťažnosti, súdnej exekútorke patrí z trov, priznaných
napadnutým uznesením, len odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v minimálnej výške 33,19 eura a podľa
§ 22 ods. 1 vyhlášky náhrada poštovného vo výške 12,95 eura a náhrada poplatkov za elektronické
zisťovanie účtov v sume 0,70 eura, čo je spolu 46,84 eura. Nakoľko súdna exekútorka je platiteľkou
dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa podľa § 196 Exekučného poriadku priznaná odmena a náhrada

hotových výdavkov o 20 % DPH, t. j. o 9,37 eura. Celkom potom súd priznal súdnej exekútorke náhradu
trov exekúcie vo výške 56,21 eura. Dôvodom zastavenia exekúcie bol konkurz vyhlásený na majetok
povinného, takže v súlade s ustanovením § 203 ods. 3 Exekučného poriadku tieto trovy bude znášať
oprávnený.

26. Súd nezistil dôvod na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j Exekučného poriadku, v aktuálnom
znení, pretože súdna exekútorka vykonávala úkony počas exekučného konania (aj keď s dlhšími
odstupmi) a navyše, ak by aj bola predložila vec súdu na zastavenie exekúcie po roku 2015 z dôvodu
nemajetnosti povinného, trovy exekúcie by v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znášal
oprávnený v rovnakej výške, ako to vyplýva z tohto rozhodnutia.

27. Sťažnosť oprávneného nesmerovala proti výroku o zastavení exekúcie, takže v tejto časti zostalo
uznesenie nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.