Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/135/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118242048
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118242048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: SetCar sk, a.
s., so sídlom Sučany, Ulica priemyselná 10, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného JUDr. Tomášom
Zbojom, advokátom, so sídlom Y., V. X, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom
Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o.,
sosídlomBratislava,Štefánikova8,IČO:36853186,ozaplatenie473,-eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6C/20/2018-98 zo dňa 05.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
473,-eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy473,-eurod04.04.2017dozaplatenia
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, II. žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1,

2 písm. b/, § 11 ods. 6 písm. b/, ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 524, § 526, § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa
voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 473,- eur s príslušenstvom titulom neuhradených nákladov
za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalobca pohľadávku nadobudol od poškodeného na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú súd považuje za uzavretú v súlade s právnymi predpismi.
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že poškodený faktúru neuhradil, a preto na jeho strane

žiadna skutočná škoda nevznikla. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky a
výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry. Zmluvné strany sa zároveň dohodli
na započítaní vzájomných nárokov, t. j. nároku na zaplatenie faktúry a nároku na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky, a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany
poškodeného došlo k úhrade faktúry. Žalobca je tak podľa názoru súdu aktívne vecne legitimovaný.
Dostatočným spôsobom boli opísané aj rozhodujúce skutočnosti, ktoré žalobca opiera o predložené
listinné dôkazy. Skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo

prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný
subjekt povinný nahradiť len v rozsahu v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na
vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený
vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní snákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť
v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť
v rozsahu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Škoda predstavuje požičovné zaplatené za

vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím
vlastného vozidla. Zodpovedný subjekt je povinný nahradiť túto škodu len v rozsahu v akom boli náklady
nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci. Zo zmluvy o prenájme motorového
vozidla vyplýva, že poškodený si prenajal náhradné motorové vozidlo zn. Kia Ceed. Nie je rozhodujúce,
aká vzdialenosť ním bola najazdená, nakoľko náhrada za pohonné hmoty nie je predmetom faktúry a

žalobca si ju ani neuplatňuje. Tento nárok by ani nemohol byť úspešne uplatnený, keďže predstavuje
výdavky, ktoré by boli spojené aj s užitím vlastného vozidla. Poškodený by ich musel vynaložiť bez
ohľadu na to, či užíva vlastné alebo prenajaté vozidlo. Čo sa týka porovnateľnosti náhradného vozidla
s poškodeným motorovým vozidlom, žalovaný nepredložil a netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by robili
sporným skutočnosť z hľadiska úžitkových a jazdných vlastností poškodeného a prenajatého vozidla.
Nerobil sporným ani cenu nájmu. Žalovaným namietanú dĺžku prenájmu súd považuje za nedôvodnú.

Poškodený si prenajal náhradné vozidlo na dobu kratšiu ako trvala oprava poškodeného vozidla.
Poškodený sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla po dobu opravy
svojho vozidla. Poistnou udalosťou bolo poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý, ak
musel riešiť zapožičaním sa náhradného vozidla, tak náklady z nájomného sú nákladmi, ktoré je povinný
žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť žalovaný. Dobu opravy nemal možnosť poškodený

ovplyvniť. Pokiaľ žalovaný nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov namietal, bolo dôkazné bremeno
na jeho strane. Po dobu opravy vozidla nie je možné spravodlivo požadovať, aby poškodený v takejto
situácii robil prieskum trhu o najnižšom nájomnom za poskytnutie náhradného motorového
vozidla, resp. prieskum o najvýhodnejšom servise. Z uvedeného vyplýva, že tu bola daná nutnosť
a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného vozidla

z titulu vzniknutej poistnej udalosti. Zákon o povinnom zmluvnou poistení uvádza, že poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho uhradil poškodenému uplatnené preukázané
nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Žalovaná
poisťovňa mala uzavretú poistnú zmluvu s poistníkom motorového vozidla, ktorým bola zapríčinená
dopravná nehoda. Nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode a k poškodeniu motorového vozidla

poškodeného. Vzhľadom k uvedenému súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 473,-
eur, nakoľko náklady vynaložené poškodeným je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú
poistnou udalosťou. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo
výške 5 % ročne, ktorých výška je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Žalovaný si nesplnil
svoju povinnosť poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie

(bez ohľadu na to, či považoval nárok za preukázaný alebo nie). Zostal nečinný. Preto je v zmysle ust.
§ 11 ods. 8 Zákona o povinnom zmluvnom poistení povinný zaplatiť aj úroky z omeškania, a to odo
dňa uplatneného žalobcom, keďže už v tom čase bol nesporne v omeškaní. O trovách konania súd
rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. V zákonnej lehote podal odvolanie voči citovanému rozsudku žalovaný. Má za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiada napadnutý rozsudok

zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci totiž nemohlo dôjsť
k vzniku škody na základe vzájomného zápočtu pohľadávok žalobcu a poškodeného. Podľa zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 29.12.2016 mala totiž postupovaná pohľadávka existovať už v čase cesie.

Postupník Y. F. však nemohol mať v čase uzatvorenia zmluvy pohľadávku z titulu domnelej náhrady
škody voči spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s., ak neuhradil faktúru č. 160100169
za prenájom náhradného vozidla (nevznikla tvrdená škoda). Z uvedených dôvodov nemohlo dôjsť k
prevodu vlastníckeho práva k pohľadávke na náhradu škody, keďže táto v čase cesie neexistovala.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nemožno zhojiť ani následným započítacím úkonom

pohľadávok medzi žalobcom a poškodeným. Žalobca v spore preto nie je aktívne vecne legitimovaným
subjektom. Žalovaný sa domnieva, že súd prvej inštancie nezohľadnil fakt, že iba z faktúry na
zaplatenie nájomného nemožno abstrahovať účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného vozidla.
Na základe povinného zmluvného poistenia možno totiž nahradiť iba preukázané nároky na náhraduškody vzniknutej poškodením motorového vozidla (§ 4 ods. 2 písm. b/ Zákona o povinnom zmluvnom
poistení). Žalovaný nemôže znášať náhradu akejkoľvek škody. V danom smere musí ísť o skutočnú
a preukázanú škodu v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Obdobie nájmu motorového

vozidla za daných okolností v rozsahu nad 5 dní preto naďalej považuje za neprimerané. Poukazuje
na ust. § 11 ods. 6 písm. a/, § 11 ods. 7, 8 Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný namieta
priznanieúrokovzomeškania,ktoréjevcelomrozsahunedôvodné.Nemožnototižakceptovaťargument
súdu prvej inštancie, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Poisťovateľ je totiž povinný skončiť likvidáciu poistnej

udalosti v lehote podľa § 11 ods. 6 písm. a/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení iba v prípade, ak
bol nárok na náhradu škody preukázaný. V prejednávanej veci však z dôvodov na strane žalobcu k
skončeniu likvidácie nedošlo (žalobca nepredložil požadovanú dokumentáciu). Absencia preukázaného
nároku na náhradu škody preto v zmysle § 11 ods. 8 Zákona o povinnom zmluvnom poistení vylučuje
nárok na uplatnenie úrokov z omeškania. Žalovaný preto nemôže byť sankcionovaný povinnosťou
zaplatiť úroky z omeškania, ak jeho postup zodpovedá zákonným požiadavkám a ukončeniu likvidácie

bránili iba dôvody na strane žalobcu.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu udáva, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny,
zákonný a dostatočne odôvodnený. Naďalej zotrváva na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a
stanoviskách. Pokiaľ ide o namietanú aktívnu legitimáciu žalobcu, skutočnosť, že došlo k prevodu

práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje rozpor
s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla. Uvedené zastrešuje zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej
došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov
účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak

zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.
Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky sú neopodstatnené. V čase
uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto
postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Poukazuje
na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 03.05.2018, rovnako aj

na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Cob/2/2018, kde súdy námietku žalovaného ohľadne
aktívnej vecnej legitimácie neakceptovali. Súd vychádzal zo skutočností preukázaných
listinnými dôkazmi predloženými v rámci konania. Akékoľvek ďalšie dokazovanie by bolo v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania. Skutočnosť, že sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ešte
neznamená, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto

súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa
19.09.2018. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy,
nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením po dobu opravy fakticky obmedzený v užívaní vlastného
vozidla. Poškodený bol na zabezpečenie svojich potrieb, resp. zaužívaného sociálneho komfortu nútený
prenajať si náhradné vozidlo. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobca má za to, že do omeškania s

plnením poistného plnenia v prípade, ak poisťovňa predmetné plnenie neoprávnene kráti alebo ho vôbec
neprizná, sa možno dostať už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii
poistnej udalosti. Moment, kedy sa poisťovňa dostáva do omeškania, je tak nezávislý od rozhodnutia
súdu. V prípade určenia začiatku plynutia omeškania však súd len deklaruje už existujúci stav.

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu zotrváva na svojej argumentácii, ako aj odvolacom návrhu. Vo
vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu nesúhlasí s tvrdením žalobcu a uvádza argumentáciu
zhodnú s obsahom odvolania. Zároveň namieta priznanie úroku z omeškania, ktoré je v celom rozsahu
nedôvodné. Poukazuje na aktuálne stanovisko Najvyššieho súdu SR v rozsudku zo dňa 22.11.2018,
sp. zn. 3Cdo/145/2017. To, že žalovaný neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv

žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnil vôbec a následne prijať záver,
že nesplnením tejto povinnosti sa dostal v zmysle § 11 ods. 8 Zákona o povinnom zmluvnom poistení
do omeškania. Poisťovateľ je povinný skončiť likvidáciu poistnej udalosti v lehote podľa § 11 ods. 6 písm.
a/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení iba v prípade, ak bol nárok na náhradu škody preukázaný. V
prejednávanejvecivšakzdôvodovnastranežalobcukskončeniulikvidácienedošlo(žalobcanepredložil

požadovanú dokumentáciu). Žalovaný preto nemôže byť sankcionovaný povinnosťou zaplatiť úroky z
omeškania.6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne
správny a dostatočne odôvodnený. Žalobca opätovne uvádza argumentáciu vo vzťahu k svojej aktívnej
vecnej legitimácii, ktorá je totožná s jeho predchádzajúcimi vyjadreniami. Pokiaľ ide o nárok na úrok

z omeškania, tento považuje za oprávnený, poukazujúc na rozhodnutia iných okresných a krajských
súdov.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovaného v
rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám
pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí upravených v § 220 ods.2 CSP. Súd prvej inštancie dostatočne

odôvodnil svoje skutkové a právne závery, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a
poukazuje na ne. Odvolacie námietky žalovaného nepovažuje za dôvodné.

9. Žalobca v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky, ktorá je
predmetom sporu. Žalobca pritom svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od zmluvy o postúpení

pohľadávok uzatvorenej dňa 29.12.2016 medzi žalobcom ako postupníkom a Y. F., poškodeným z
poistnej udalosti ako postupcom. Postúpená bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nároku na
náhradu škody - vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou zo dňa 05.12.2016 na vozidle Seat Leon, EVČ: MT 804DS. Postúpenie pohľadávky
bolo odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky predstavovala 473,- eur. Zmluvné strany sa

dohodli, že dôjde k započítaniu ich vzájomných nárokov, a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie
pohľadávky vo výške 473,- eur a nároku na úhradu nájomného za náhradné vozidlo vo výške 473,- eur.

10. Odvolací súd vyhodnotil predmetnú pohľadávku ako pohľadávku spôsobilú na
postúpenie a zmluvu o postúpení pohľadávky hodnotí ako platný právny úkon spĺňajúci všetky kritériá

platnosti právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky stanovené hmotnoprávnou úpravou. V konaní
bol preukázaný vznik škody, ktorá spočíva v nákladoch na zapožičanie náhradného vozidla. Žalovaný
nespochybnil, že náklady na požičanie náhradného vozidla predstavujú náklady vzniknuté v príčinnej
súvislosti so vznikom poistnej udalosti. Namieta však, že táto pohľadávka nemohla poškodenému ako
postupcovi vzniknúť z dôvodu, že faktúru za požičanie motorového vozidla nezaplatil. S uvedeným

záverom sa však nemožno stotožniť, pretože postupcovi ako poškodenému z dopravnej nehody vznikla
povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom motorového
vozidla. To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil
započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik
pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol

existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore.

11. Hoci žalovaný v podanom odvolaní spochybňuje aj účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného
vozidla, bližšie túto argumentáciu nerozviedol, iba uvádza, že iba z faktúry na zaplatenie nájomného
nemožno abstrahovať účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného vozidla. Z uvedenej odvolacej

námietky však nemožno vyvodiť, v čom vyúčtované náklady na prenájom vozidla považuje žalovaný
za neúčelné a nie nevyhnutné. Z vyúčtovacej faktúry pritom jednoznačne vyplýva obdobie prenájmu
motorového vozidla, ako aj jednotková cena prenájmu. Zároveň, pokiaľ ide o dobu prenájmu, táto
neprekračuje dobu, po ktorú bolo motorové vozidlo postupcu poškodené poistnou udalosťou v oprave
a po ktorú ho poškodený nemohol používať. Právny predchodca žalobcu, poškodený, sa dostal nie

vlastným zavinením, ale v dôsledku, a teda v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovaného,
ktorý zavinil (spôsobil) dopravnú nehodu porušením predpisov o prevádzke vozidiel do situácie,
keď svoje motorové vozidlo nemohol používať. Bol mu vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné
motorovévozidloriešilpožičanímnáhradnéhovozidlaavzniklamupovinnosťzaplatiťnájomné.Nájomné
predstavuje náklady, ktoré poškodenému vznikli a ktoré by inak nenastali, nebyť poistnej udalosti.

12. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci, uskutočneným súdom prvej inštancie, aj
pokiaľ ide o priznaný úrok z omeškania, vrátane jeho splatnosti. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou
žalovaného, ktorá nezodpovedá výkladovým pravidlám právnych noriem.13. V zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

14. V zmysle ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné

plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

15. V zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku

6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

16. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že ukončenie prešetrovania žalovaného,
aj keď so záverom, že neposkytne poistné plnenie, ktoré vykonal v lehote stanovenej v § 11 ods. 6
citovaného zákona, ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená

v § 11 ods. 7 citovaného zákona na uplynutie 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie
rozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistnéplneniealebopodoručeníprávoplatnéhorozhodnutia
súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. V danom prípade, keď si žalobca ako právny nástupca
poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
proti poisťovni, nie je namieste aplikovať ust. § 11 ods. 7 po spojke alebo, pretože v tomto prípade je

poisťovňa stranou konania a nie je dôvod jej preto doručovať ešte následne právoplatné rozhodnutie o
výške náhrady škody. Uvedené platí pre prípady, keby poisťovňa stranou sporu nebola a povinnosť plniť
by jej vyplývala z právneho vzťahu k poistníkovi, ktorý bol stranou sporu.

17. Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného, že oznámením o odmietnutí poistného

plnenia splnil podmienku v zmysle § 11 ods. 6 písm. b/ citovaného zákona, ktorá ho v zmysle § 11
ods. 8 citovaného zákona zbavuje povinnosti platiť úroky z omeškania, nakoľko ide o špeciálnu úpravu
platenia úroku z omeškania vo vzťahu k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Otázka splatnosti
poistného plnenia je upravená v § 11 ods. 7 citovaného zákona. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok
riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do

omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ
je daný v § 517 ods. 2 OZ. Ust. § 11 ods. 8 citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia
povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej
udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa
§ 517 ods. 2 OZ. V prípade prijatia výkladu žalovaného by nebolo možné v prípade uplatnenia si

poistného plnenia priznať v takomto konaní úrok z omeškania. Takýto výklad by nezodpovedal zmyslu a
účelu vyššie citovaných zákonných ustanovení. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť
poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu
vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné
plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať

následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti.

18. Pokiaľ žalovaný poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp.
zn. 3Cdo/145/2017, odvolací súd poukazuje, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu nie je jednotná.
Opačné stanovisko zaujal dovolací súd v rozsudku sp. zn. 5Obo 19/2009 zo dňa 25.03.2009. Odvolací

súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce stanovisko.

19. Vecnú správnosť vykazuje aj výrok o náhrade trov konania, ktorý nebol spochybnený žiadnymi
odvolacími námietkami.20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

21. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol úspešným účastníkom odvolacieho konania, preto mu patrí
náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

22. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)