Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514212006
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7514212006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu

JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne U. K., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom
J. - Š., Ž. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Martincom, advokátom so sídlom v Košiciach, Werferova 1 proti
žalovaným 1. C. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom T. N. H., V. XX/XX, 2. D. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom T. N.
H., V. XXX, o určenie neplatnosti vydedenia a závetu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Košice - okolie zo 17.3.2017 č. k. 15C/218/2014-49 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo 17.3.2017
zamietol návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia, že listina o vydedení spísaná 2.9.1998
poručiteľkou O. Š., rod. Š., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom T. N. H., V. XX/XX pred notárom JUDr.
Petrom Varhalíkom, je neplatná a určenia, že závet spísaný dňa 2.9.1998 poručiteľkou O. Š., rod. Š.,
nar. X.X.XXXX, naposledy bytom T. N. H., V. XX/XX, pred notárom JUDr. Petrom Varhalíkom, je neplatný
v časti, v ktorej žalovaný v 1. rade nadobudol zákonný dedičský podiel žalobkyne. Ďalším výrokom súd
stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2.Súdprvejinštancierozsudokodôvodniltým,žedňaX.X.XXXXzomrelaO.Š.,rod.Š.,matkažalobkyne
a žalovaných v 1. a 2. rade, ktorá dňa 2.9.1998 spísala závet vo forme notárskej zápisnice pred notárom
JUDr. Petrom Varhalíkom, ktorého obsahom bola aj listina o vydedení žalobkyne z dôvodov, že tá v
rozpore s dobrými mravmi jej neposkytla žiadnu potrebnú pomoc v chorobe a starobe a z dôvodu, že
o poručiteľku trvale neprejavovala opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať, najmä,
že od roku 1978 s poručiteľkou neudržuje absolútne žiaden kontakt, majúc na mysli kontakt osobný,

písomný a telefonický. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že dedičská vec po O. Š. bola prejednávaná
pod sp.zn. 12D/202/2014, súčasťou dedičského spisu bol aj osvedčený opis listiny o vydedení a o
závete poručiteľky. V dedičskom konaní bolo zistené, že poručiteľka v čase smrti nemala žiaden majetok
a preto bolo konanie zastavené. Už v dedičskom konaní žalobkyňa namietala neplatnosť notárskej
zápisnice o vydedení a opis žalobného návrhu zaslala aj dedičskému konaniu. Súd prvej inštancie
právne posúdil prejednávanú vec podľa ust. § 469a ods. 1 písm. a/ a b/ Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), ďalej podľa § 476 ods. 1, 2 OZ a podľa § 479 OZ. Poukázal na právne následky vydedenia

ako prejavu vôle poručiteľa, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo,
ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Konštatuje, že ust. § 469a ods. 1 OZ taxatívne vypočítava
dôvody vydedenia, pre ktoré je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými
mravmi, pričom sa dôvod vydedenia musí uviesť v listine o vydedení a musí existovať v čase predprejavom poručiteľovej vôle. Skonštatoval, že v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa určitý čas
žila so svojou rodinou až do doby, pokiaľ sa osamostatnili v rodinnom dome u svojich rodičov, mali
spolu dobré vzťahy. V roku 1978 došlo ku konfliktu medzi žalobkyňou a jej matkou - poručiteľkou, ktorý

mal za následok skutočnosť, že žalobkyňa vrátila kľúče od domu matke a od tohto obdobia sa spolu
vôbec nekontaktovali, ani telefonicky ani iným spôsobom. Od uvedeného obdobia žalobkyňa matku
nenavštevovala, nestretávala sa s ňou, žiadnym spôsobom s ňou nekomunikovala. Matka žalobkyne
tento incident ťažko znášala, čo potvrdila vo výpovedi svedkyňa C.. Potvrdila aj to, že keď žalobkyňa
stretla svoju matku v nemocnici v čase, kedy bola chorá, vôbec sa s ňou nerozprávala, ani na ňu

nepozrela a neposkytovala matke žiadnu pomoc. Žalobkyňa tvrdila, že matka v skutočnosti jej pomoc
nepotrebovala, pretože bola sebestačná a samostatná. Potvrdila aj to, že sa s matkou stretla v nemocnici
aj s bratom C., avšak sa s ňou nerozprávala, ani sa jej nepozdravila. Toto správanie žalobkyňa
odôvodnila tým, že matka pomoc nepotrebovala a že matka ju nemala rada, pretože do piatich rokov
ju vychovávala matkina sestra a už v mladom veku sa musela starať o brata C.. Žalovaní zhodne
potvrdili, rovnako svedkyňa C., že ich matka sa trápila kvôli skutočnosti, že jej nevlastné sestry podali

na ňu žalobu a vysúdili si finančné prostriedky, ktoré im matka musela vyplatiť a vyplatila aj žalobkyňu,
pričom predložili doklad o výplate vo výške 7.000,00 Sk. O skutočnosti, že matka potrebovala finančné
prostriedky mala vedomosť aj svedkyňa H. J., ktorá potvrdila, že sa o žalobkyňu do veku jej piatich
rokov starala. Žalovaní potvrdili, že žalobkyňa nebola ani na pohrebe svojej matky, hoci o ňom mala
vedomosť. Žalobkyňa svoj postoj k matke prezentovala tým, že jej neumožnila, aby jej mohla nejakým

spôsobompomôcť,pretoženekomunikovalaanisjejdeťmi,anisňouažeprávematkasvojimsprávaním
neumožnila poskytnutie pomoci. Súd prvej inštancie má za to, že správanie sa žalobkyne voči matke
bolo správaním v rozpore s dobrými mravmi, morálnymi zásadami a pravidlami slušného správania.
Samotná skutočnosť, že matka nepožiadala, resp. neumožnila pomoc od žalobkyne, nemôže mať za
následoknepochopiteľnésprávaniesažalobkynekmatke.Predpokladomnaplneniadôvodu,ktorýsúvisí

s neposkytnutím potrebnej pomoci v chorobe a starobe je to, ak pomoc v uvedených životných situáciách
bola potrebná. Je pravdou, že v dome ostal bývať žalovaný v 1. rade, ktorý matke poskytol potrebnú
pomoc a opateru, avšak žalobkyňa nevedela o tom, že matka je chorá, že sa liečila na rakovinu a v
konečnom dôsledku ju videla aj v nemocnici a napriek tomu s ňou nekomunikovala. Súd prvej inštancie
zisťoval, či potomok mal reálnu možnosť o poručiteľku prejavovať opravdivý záujem. V prejednávanej

veci bolo zrejmé, že ani deti žalobkyne nenavštevovali poručiteľku, teda starú matku. Žalobkyňa ako
potomok mohla a mala reálnu možnosť o poručiteľku prejavovať opravdivý záujem už najmä z toho
dôvodu, že sa jednalo o blízky vzťah matky a dcéry, resp. aj vnúčat. Správanie žalobkyne spočívalo v
pasivite a nezáujme o matku. Je pravdou, že k tejto situácii prispela aj poručiteľka, avšak z vykonaného
dokazovaniabolozistené,žejutátoskutočnosťtrápilaasúdprvejinštanciepodotkol,žezásadyslušnosti

a morálky by mali byť prevažujúce nad osobným hnevom a zlobou, ide hlavne o rešpektovanie jeden
druhého, o prejavenie vzájomnej úcty, pokory a vďačnosti rodičom a v neposlednom rade o odpustenie
drobných hriechov. V takomto prípade bolo aj na žalobkyni, aby sa pokúsila urobiť aspoň krok k tomu,
aby mala bližšie k svojej matke, keď prestala chodievať do jej domu, tak sa aspoň telefonicky informovať.
V prejednávanej veci teda mal súd za to, že žalobkyňa trvale až do smrti matky neprejavovala o ňu

žiaden záujem, záujem neprejavovali ani jej deti, preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 2 CSP.

3.Protirozsudkupodalaodvolaniežalobkyňa.Rozsudoknapadlavcelomrozsahuzodvolacíchdôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobe vyhovie, alternatívne aby
zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

4. V dôvodoch odvolania uvádza, že dôvod vydedenia musí existovať v čase pred prejavom vôle

poručiteľky vydediť, teda pred 2.9.1998. Dôvody, ktoré mali nastať neskôr, nie sú rozhodujúce.
Poručiteľka vydedila žalobkyňu z dôvodu, že o ňu neprejavila opravdivý záujem, ktorý by ako potomok
mala prejavovať a nepomohla jej v starobe a chorobe. Prvý dôvod vydedenia je subjektívnym dôvodom
so širokospektrálnou škálou vymenovania negatívnych skutočností vo vzťahu poručiteľa a potomka.
V takýchto prípadoch je potrebné posúdiť a zvážiť objektívnu možnosť poskytnutia pomoci zo strany

potomka, ako aj potrebnosť poskytnutia pomoci poručiteľovi. Zo strany potomka môže ísť o objektívne
prekážky, ktoré mu bránia poskytnúť pomoc, zo strany poručiteľa môže ísť o zásadné odmietanie
poskytnutia pomoci. Druhý dôvod vydedenia, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý
záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, je subjektívnym dôvodom, ktorý je potrebné skúmať ahodnotiť jednotlivo podľa konkrétnych prípadov. S poukazom na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 5Cdo/239/2009 uviedla, že existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť
z rozličných vonkajších prejavov, pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia nemožno

opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k
vydedeniu došlo, najmä či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu nebránili objektívne okolnosti,
prípadne či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto záujmu. Zákonný dôvod
vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo zavinené, nestačí len samotná
existencia takéhoto stavu. Odvolateľka tvrdí, že o chorobe poručiteľky v čase spísania listiny o vydedení

nevedela, pretože poručiteľka jej zamedzila akýkoľvek kontakt s ňou. Poručiteľka v čase spísania závetu
pracovala vo VSŽ, čo samo o sebe vylučuje odkázanosť na pomoc aj starobu. Odvolateľka uvádza,
že o neprejavenie opravdivého záujmu nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol do značnej miery
vyvolaný samotným poručiteľom, pričom tvrdí, že poručiteľka okrem iného žalobkyňu „vyhodila z domu“
a vymenila zámky na dome. K ďalším predpokladom a konkrétnym podmienkam vydedenia poukazuje
na rozhodnutie Rc 23/1998 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 2Cdon 86/97. Tvrdí, že súd prvej

inštancie sa nevysporiadal s dôvodmi vydedenia, ktoré boli v čase spísania listiny o vydedení, konkrétne
ktoré to boli a akú mali intenzitu. Súd prvej inštancie sa venoval dôvodom, ktoré mali nastať po spísaní
listiny o vydedení v roku 1998, napríklad nekontaktovanie sa s poručiteľkou a nekomunikovanie s ňou v
posledných rokoch, nepozdravenie pred poliklinikou, pričom poznamenáva, že odvolateľka mala očné
problémy. V ďalšej časti odvolania je predložený podrobný komentár žalobkyne k jednotlivým bodom

odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

5. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že hlavným dôvodom
vydedenia bola skutočnosť, že žalobkyňa od roku 1978 po hádke, ktorá vznikla medzi ňou a ich matkou
neudržiavala s poručiteľkou žiaden kontakt a to napriek tomu, že pracovala na vedľajšom pozemku X..

R.,žesasňouvídalanapracoviskuVSŽ,naulici,vobci,cestoudoobchodualebozpráce.Nevidížiadne
objektívne dôvody, ktoré žalobkyni bránili v kontakte s matkou. Po dobu 36 rokov sa k nej neozvala ani
jediný raz, nespýtala sa jej, ako sa má, na jej zdravotný stav, prípadne nezoznámila ju so svojimi deťmi.
Žalobkyňa nekonkretizovala ako jej matka zamedzila kontakt s ňou a aké konkrétne objektívne okolnosti
jej bránili v kontakte s ňou. Opakovala sa v tom, že mama jej vzala kľúče a vyhodila ju z domu. Keďže

táto situácia trvá 20 rokov, matka sa rozhodla v roku 1998, že napíše závet a vydedenie, pretože už
mala 70 rokov. V ďalšej časti vyjadrenia sa venuje podrobnostiam rodinných vzťahov. Žalobkyňa podľa
tvrdenia žalovaného v 1. rade zavádza súd tvrdením, že ich matka bývala v spoločnom dvore so svojimi
synmi a ich rodinami. Tvrdí, že on sa prisťahoval do T. až v roku 2013, kedy začal stavať dom. Dovtedy
žil v J. v 3-izbovom byte a chodil s rodinou za mamou a prejavoval o ňu záujem, pomáhal jej s prácou

v záhrade aj prácami na dome, robil jej nákupy, chodieval s ňou k lekárovi.

6. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Je
toho názoru, že odvolanie žalobkyne je zmätočné a neobsahuje konkrétne skutkové ani právne tvrdenia,
ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia. Námietky žalobkyne považuje za účelové argumenty,

ktoré ostávajú len v rovine tvrdenia. Žalobkyňa sa snaží navodiť dojem, že to bola samotná poručiteľka,
ktorá zamedzila kontakt so žalobkyňou. Nebola však schopná preukázať, že by sa o akýkoľvek kontakt
s poručiteľkou pokúšala. Naopak neprejavila o matku žiaden záujem, pričom musela vedieť o jej zlom
zdravotnom stave a finančnej situácii. Dôvodom vydedenia nebola len bežná hádka medzi poručiteľkou
a žalobkyňou, ale práve absencia akéhokoľvek záujmu o poručiteľku zo strany jej dcéry, ktorá trvala až

do jej smrti.

7. Žalobkyňa v replike k vyjadreniam žalovaných zotrváva na svojich tvrdeniach, že v čase spísania
závetuavydedenianeexistovalinavydedeniezákonnédôvody.Včasespísaniazávetualistuovydedení
poručiteľka stále pracovala a jej zdravotný stav bol primeraný veku. Nepotrebovala pomoc. Mala len

veku primerané zdravotné problémy a sama žalobkyňu o pomoc nežiadala. V neposlednom rade tu
nebola objektívna možnosť pre žalobkyňu poskytnúť pomoc poručiteľke, ktorá s ňou nekomunikovala a
akýkoľvek kontakt s ňou odmietala.

8. Žalovaný v 1. rade v duplike na repliku žalobkyne považuje vyjadrenia odvolateľky za účelové

a protichodné. Žalobkyňa tvrdí, že mama bola vitálna a zamestnaná. Neznamená to, že ak chodila
do práce, netrpela žiadnymi chorobami. Pracovala aj popri dôchodku, aby mohla vyplatiť podiel
jej nevlastnej dcére Ing. Novákovej. Odvolateľka tvrdí, že poručiteľka ju nepožiadala o pomoc a
neinformovalajuozdravotnomstave.Ktomusapýta,akomôžežiadaťopomocniekoho,ktoneprejavujezáujem a pritom stojí pár metrov za plotom. Žalobkyňa nepreukázala, ako jej bolo bránené v kontakte s
poručiteľkou, neuviedla žiaden dôvod a nepreukázala záujem o kontakt s poručiteľkou.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania preskúmal
napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a
§ 380 CSP.

10. Pred prejednaním odvolania odvolací súd vyzval sporové strany podľa § 382 CSP, aby sa v lehote 10

dní od doručenia výzvy vyjadrili k možnému použitiu ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a § 137 písm. c/ CSP, ktoré
pri doterajšom rozhodovaní vo veci neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Vo výzve
uviedol, že predmetom konania je žaloba o neplatnosť vydedenia a závetu, na podanie ktorej žalobkyňa
nebola odkázaná v rámci dedičského konania. Nejde teda o žalobu na určenie právnej skutočnosti, ktorá
vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/ CSP). Ten, kto o sebe tvrdí, že je dedičom poručiteľa a
namieta neplatnosť závetu, resp. listiny o vydedení môže sám podať na súd určovaciu žalobu, ktorou

bude žiadať o určenie sporného dedičského práva alebo o určenie skutočnosti, ktorá je predpokladom
závetu. Ak žalobkyňa podala určovaciu žalobu o neplatnosť vydedenia a závetu z vlastnej iniciatívy,
mimo poverenia dedičským súdom, musí v takomto prípade preukázať naliehavý právny záujem na
určení (§ 80 písm. c/ O.s.p., resp. § 137 písm. c/ CSP). Zároveň odvolací súd strany poučil, že zistený
skutkový stav môže byť právne posúdený s použitím týchto ustanovení.

11. Žalobkyňa na výzvu odvolacieho súdu reagovala písomným vyjadrením, že navrhuje v konaní použiť
ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a § 137 písm. c/ CSP. Preukazuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
vydedenia a závetu tým, že podáva žalobu o určenie dedičského práva po poručiteľke O. Š., rod. Š., nar.
X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX. Následne žalobkyňa podaním doručeným odvolaciemu súdu 8.10.2018

predložila kópiu žaloby o určenie dedičského práva a potvrdenia o jej podaní. Z príloh podania vyplýva,
že žalobkyňa podala dňa 8.10.2018 na Okresný súd Košice-okolie žalobu o určenie dedičského práva,
ktorá je zapísaná pod sp.zn. 10D/627/2018. Žaloba smeruje proti žalovaným C. Š. a D. Š.. V žalobnom
petite sa žalobkyňa domáha rozhodnutia, že je dedičom zo zákona v 1. dedičskej skupine po poručiteľke
O. Š., rod. Š., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy trvale bytom V. XX/XX, T. N. H..

12. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu uviedol, že žalobkyňa nepreukázala
naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a § 137 písm. c/ CSP. Zároveň chce upozorniť
súd, že v spisovom materiáli Okresného súdu Košice-okolie sa nachádzajú listinné dôkazy o tom, že
neb. O. Š. bola nemajetná v čase úmrtia. Okresný súd Košice-okolie zastavil dedičské konanie z dôvodu

jej nemajetnosti. Žalovaný v 2. rade na výzvu odvolacieho súdu nereagoval.

13. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby je vecne
správne,ajkeďsúdprvejinštancienavecneaplikovalprocesnéustanovenia,podľaktorýchmalprimárne

posudzovať procesnú prípustnosť z podanej žaloby.

14. Predmetom konania je žaloba o určenie, že listina o vydedení a závet spísaný 2.9.1998 poručiteľkou
O. Š., rod. Š., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom T. N. H., V. XX/XX pred notárom JUDr. Petrom
Varhalíkom, sú neplatné. Žaloba bola podaná dňa 30.6.2014, teda za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku (O.s.p.).

15. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa §
137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať najmä aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie

je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu,

16. Procesným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je, bola
v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

Predpokladmi úspešnosti určovacej žaloby podľa prechádzajúceho procesného predpisu boli jednak
vecná legitimácia, ktorá predstavuje hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť
nároku, ale zároveň aj existencia naliehavého právneho záujmu, ktorého preukázanie je nevyhnutným
zákonným predpokladom pre procesný úspech žalobcu. Priamym dôsledkom neexistencie alebonepreukázania existencie naliehavého právneho záujmu je procesná neúspešnosť žalobcu, to znamená
rozhodnutie o zamietnutí žaloby a to bez toho, aby sa súd zároveň zaoberal vecou samotnou. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcove právo ohrozené alebo

kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba nie
je opodstatnená v prípadoch, ak žalobca môže podať žalobu priamo na splnenie povinnosti, pretože
určovacia žaloba má výlučne preventívny charakter a v prípade porušenia subjektívneho práva je možné
domáhať sa nápravy podaním žaloby na plnenie.

17. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z.), ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované (§
470 ods. 1, 2 prvá veta). Z citovaného prechodného ustanovenia o zachovaní účinkov vykonaných
procesných úkonov je potrebné vyvodiť, že aj po nadobudnutí účinnosti nového procesného predpisu
je potrebné posudzovať procesnú prípustnosť už podanej určovacej žaloby podľa procesnoprávnej

úpravy účinnej v čase podania žaloby, hoci samotný Civilný sporový poriadok právne upravuje procesnú
prípustnosť určovacej žaloby v ustanoveniach § 137 písm. c/ a d/ CSP. Tu rozlišuje žalobu o určenie
existencie práva, pri ktorej je potrebné naďalej preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení (§ 137 písm. c/ CSP) a na druhej strane žalobu o určenie právnej skutočnosti,
pri ktorej sa ako podmienka procesnej úspešnosti vyžaduje, aby takéto určenie vyplývalo z osobitného

predpisu (§ 137 písm. d/ CSP).

18. Pri žalobách na určenie neplatnosti závetu, resp. neplatnosti vydedenia sa nevyžaduje
preukazovanie existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení v takom prípade, ak v
prebiehajúcom dedičskom konaní sa vyskytne spor o dedičské právo a zároveň súd konajúci o dedičstve

uznesením odkáže domnelého dediča na uplatnenie svojho dedičského práva žalobou podľa ust. §
175k ods. 2 O.s.p. (resp. v dedičských konaniach začatých po 1.7.2016 podľa § 194 CMP). V takomto
prípade ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti vyvolanú sporom o dedičské právo, ktorej procesná
prípustnosť vyplýva zo zákona a je vymedzená uznesením dedičského súdu.

19. V prejednávanej veci však nejde o spor vyvolaný v konaní o dedičstve, kde by súd žalobkyňu
odkázal na podanie žaloby o dedičskom práve, pretože konanie o dedičstve po poručiteľke O. Š. bolo
zastavené uznesením Okresného súdu Košice - okolie z 18.11.2014 č. k. 12D/202/2014-36. Z ustálenej
súdnej praxe (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/108/2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp.zn. 21Cdo/3552/2008) vyplýva, že žaloba podaná v zmysle § 175k ods. 2 OSP nie je určovacou

žalobou podľa § 80 písm. c/ OSP, preto výlučne pri takejto žalobe nie je potrebné skúmať existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V opačnom prípade, teda ak nejde o spor
o dedičské právo v prebiehajúcom dedičskom konaní, je nevyhnutné vyžadovať pri podanej žalobe
súvisiacej s dedičským právom žalobcu preukázanie požiadavky vymedzenej v ust. § 80 písm. c/ OSP,
vrátane povinnosti žalobcu tvrdiť a preukazovať skutočnosti svedčiace o naliehavom právnom záujme

na požadovanom určení.

20. Ďalej je potrebné vziať do úvahy, že žalobkyňa sa žalobou domáha určenia neplatnosti listiny o
vydedení a neplatnosti závetu v časti, v ktorej žalovaný v 1. rade nadobudol zákonný dedičský podiel
žalobkyne. Takáto formulácia žalobného návrhu prichádza do úvahy jedine v prípade, ak by žalobkyňa

namietala iba formálnu neplatnosť závetu, resp. listiny o vydedení, to znamená nedodržanie zákonných
predpokladov vyžadovaných pre platnosť právneho úkonu, resp. nedodržanie predpísanej formy takého
právneho úkonu. Pri skúmaní platnosti závetu a listiny o vydedení z hľadiska dodržania náležitostí
právneho úkonu by bol súd povinný z úradnej moci prihliadnuť na prípadnú absolútnu neplatnosť
právneho úkonu. V prejednávanej veci však zo skutkového vymedzenia obsahu žaloby vyplýva skôr to,

že sa žalobkyňa domáha vyslovenia neexistencie dôvodov vydedenia, čo znamená, že žalobný petit
nekorešponduje skutkovému vymedzeniu žaloby.

21. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neskúmal základný procesný predpoklad určovacej
žaloby, a to existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na ňou požadovanom určení, ale

venoval sa vecnej opodstatnenosti žaloby z pohľadu tvrdenej neexistencie dôvodov vydedenia. Z
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie tak nevyplýva záver o existencii či neexistencii naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na určovacej žalobe, ktorý žalobkyňa musí osvedčiť, ani úvahy, ktoré by
takýto jeho záver vysvetľovali. Pritom potreba skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu naurčeníneplatnostilistinyovydedeníaneplatnostizávetu,jepredpokladomprocesnejúspešnostipodanej
žaloby. Preto toto skúmanie vykonal odvolací súd.

22. Vzhľadom na povahu určovacej žaloby ako žaloby preventívnej odvolací súd konštatuje, že
požadovaným určením neplatnosti by sa právne postavenie žalobkyne žiadnym spôsobom nezmenilo,
pretože dedičské konanie po poručiteľke bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľka nezanechala majetok.
Už len z tohto samotného faktu je potrebné skonštatovať neexistenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, pretože aj v prípade preukázania neexistencie dôvodov vydedenia by rozhodnutie

o podanej žalobe nebolo spôsobilé naplniť jej preventívny charakter, pretože neexistuje dedičstvo, voči
ktorému by sa žalobkyňa stala oprávnenou dedičkou.

23. Súd prvej inštancie síce vec nesprávne právne posúdil, keď neskúmal naliehavý právny záujem
žalobkyne na požadovanom určení, odvolací súd však poučil sporové strany o možnosti použitia vo
svojom rozhodnutí § 80 písm. c/ OSP a § 137 písm. c/ CSP, s čím sporové strany súhlasili. Z dôvodu

neexistencie naliehavého právneho záujmu na určení požadovaného práva, preto odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 367 ods. 1 CSP, aj keď z iných dôvodov. Vecne
správne je aj rozhodnutie o trovách konania.

24. trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa v odvolacom

konaní úspešná nebola a úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha
(dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.