Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. október 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12Cpr/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316218413
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1316218413.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci

žalobcu: O. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, W. U., občan SR, zast. NITSCHNEIDER
& PARTNERS, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Cintorínska 3/A, Bratislava, IČO: 35874465,
proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653,
zast. FROLKOVIČ Legal s.r.o., so sídlom Tyršovo nábrežie 12, Bratislava, IČO: 50106228, o neplatnosť
skončenia prac. pomeru takto,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou doručenou tun. súdu dňa 11.11.2016 domáhal, aby súd určil, že Dohoda o
skončení pracovného pomeru zo dňa 9.9.2015 je neplatná, ako i náhrady trov konania.

2/ Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný založili dňa 15.4.2011 pracovný pomer na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 6.4.2011, v zmysle ktorej žalobca vykonával pracovnú pozíciu „Account
manažér VKF II“. Dňa 6.8.2015 uzavreli dodatok k pracovnej zmluve na základe ktorého zamestnanec
odo dňa 1.9.2015 vykonával pracovnú pozíciu „Senior Relationship manažér“. Dňa 14.9.2016 žalovaný

Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 9.9.2016 rozviazal so žalobcom pracovný pomer.
Dňa 13.9.2016 sa žalobca dostavil na pracovisko. Priamy nadriadený žalobcu, p. M. požiadal žalobcu
prostredníctvom pozvánky cez systém MS Outlook o interné stretnutie, bez uvedenia predmetu
stretnutia. Stretnutie sa uskutočnilo o 15:55 hod. Riaditeľ odboru p. Z. žalobcovi navrhol skončenie
pracovného pomeru dohodou o skončení pracovného pomeru, bez nároku na odstupné. Navrhoval,
aby žalobca podpísal dohodu ihneď, pričom pracovný pomer mal skončiť nasledujúceho deň, t.j. dňa
14.9.2016. Žalobca požiadal o poskytnutie priestoru na vybavenie telefonátu za účelom porady s

právnikom, p. Z. požiadavku žalobcu odmietol. Žalobca následne požiadal o čas na rozmyslenie do
nasledujúceho dňa, ani túto možnosť p. Š. neakceptoval a naďalej pod nátlakom osobných vyhrážok
naliehal, aby žalobca podpísal dohodu ihneď. Žalobca na konci pracovného dňa, pod nátlakom, obáv
z osobných vyhrážok, v stave panickej úzkosti a strachu túto dohodu podpísal. Niektoré z vyhrážok sa
môžu javiť ako dôvod, pre ktoré by žalovaný mohol chcieť so žalobcom ukončiť pracovný pomer, a to
najmä nespokojnosť a sťažnosti zákazníkov s pracovným výkonom žalobcu. V prípade, ak žalovaný
nebol spokojný s pracovným výkonom žalobcu, mal ho v prvom rade na to upozorniť, prípadne

skončiť pracovný pomer so výpoveďou z pracovného pomeru s uvedením výpovedných dôvodov.
Spokojnosť žalovaného s pracovným výkonom žalobcu možno odôvodiť aj z povýšenia na pozíciu
„Senior Relationship manažér“ v roku 2015 a odmien vyplatených žalobcovi v máji 2016 vo výške
4700 €, pričom podľa slov nadriadeného dostal žalobca najväčšie odmeny v tíme spolupracovníkov.Nakoľko žalobca neobdržal od žalovaného žiadne upozornenie, ktoré by naznačovalo nespokojnosť
s jeho pracovným výkonom, javí sa ako málo pravdepodobné, že z ukážkového zamestnanca sa za
obdobie jún až september 2016 stal zamestnanec, s ktorého výkonom sú klienti nespokojní. Taktiež

poukázal na veľmi stručnú a jednoduchú Dohodu o skončení pracovného pomeru, bez uvedenia dôvodu
skončenia pracovného pomeru, ktorá neustanovuje, či žalobcovi prislúcha nárok na odstupné, spôsob
odovzdania pracovných pomôcok, spôsob odovzdania agendy či čerpanie dovolenky. Vzhľadom na
vyššieuvedenéskutočnostizastávanázor,žežalobcomprejavenýprávnyúkonnebolurobenýslobodne,
a Dohoda je neplatná.

3/ Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že uplatnený nárok neuznáva. Žalobca sa bežne podieľal
na príprave a vyhotovení právnej (zmluvnej) dokumentácie a preto možno mať za to, že právne
vedomie žalobcu bolo na vyššej, ako priemernej úrovni. Naopak žalovaný bol dlhodobo nespokojný
s pracovnými výkonmi a správaním sa žalobcu. V žiadnom prípade žalobca nebol považovaný za
„ukážkového zamestnanca“, ako sa uvádza v žalobe. Toto tvrdenie dokumentuje nasledovne: Žalovaný

a žalobca uskutočnili dňa 09.03.2016 rozhovor za účelom hodnotenia žalobcu, ako zamestnanca.
Žalovaný ohodnotil Kompetencie žalobcu, teda jeho profesionálne správanie - čiže jeho prístup k
úlohám, ku zákazníkom a k banke ako podštandardný. Podľa Smernice dostal žalobca najnižšie možné
hodnotenie, aké žalovaný môže uskutočniť. Z uvedeného dôvodu je preto zrejmé a nespochybniteľné, že
zamestnanec, ktorý je ohodnotený ako podštandardný, s najnižším možným ohodnotením, nemôže byť

a ani nebol považovaný za „ukážkového zamestnanca“. Už počas rozhovoru ROZA bolo žalobcovi zo
strany jeho priameho nadriadeného, p. M., oznámené, že pokiaľ nedôjde k jeho pracovnému zlepšeniu,
odporúča mu hľadať si nové zamestnanie. Tiež mu boli opakovane komunikované prejavy nespokojnosti
žalovaného s jeho správaním, najmä pokiaľ išlo o jeho nadmerné požívanie alkoholických nápojov na
klientskych večierkoch a interných spoločenských akciách banky. Súčasne mu žalovaný poukázal na

sťažnosti klientov k jeho práci a správaniu. Pre žalobcu neboli uvedené skutočnosti ničím nové, keďže
rozhovor v podobnom duchu viedol jeho priamy nadriadený, p. M., aj v januári 2016. V neposlednom
rade je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že nespokojnosť s prácou a správaním žalobcu bola jasne
vyjadrená jeho predchádzajúcim priamym nadriadeným už v roku 2014.
Žalobca a Žalovaný dňa 13.09.2016 uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru a to ku dňu

14.09.2016, v ktorej žalobca v nej vyslovene vyhlásil: „Zamestnanec vyhlasuje, že súhlasí s obsahom
tejto Dohody o skončení pracovného pomeru a prijíma podmienky v nej dohodnuté slobodne, vážne,
nie v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu ju podpisuje. 13.09.2016
sa uskutočnilo stretnutie, na ktoré bol pozvaný žalobca. Stretnutia sa zúčastnili p. Z. a p. M., pričom
stretnutie sa uskutočnilo v kancelárii p. Z. na 7. poschodí (sektor 7D). Je to priestranná presklená

kancelária, do ktorej môžu všetci okoloidúci vidieť. Prítomní na stretnutí sedeli za okrúhlym stolom,
pričom žalobca sedel najbližšie k dverám. Celé stretnutie trvalo maximálne 45-50 min. (Žalobca opustil
budovu dňa 13.09.2016 o 16:58 hod., čo osvedčujú prehľadom dochádzky, ako PRÍLOHA 5 podania).
Stretnutie prebehlo v kľudnej atmosfére. Tu sa ostro ohradzujeme proti tvrdeniam žalobcu v žalobe
o tom, že by bol počas stretnutia vyvíjaný nátlak na žalobcu formou „osobných vyhrážok“. Uvedené

tvrdenie žalobcu je absolútne nepravdivé a rezolútne ho popierajú. V tejto súvislosti poukazujeme na
to, že z obsahu žaloby nie je ani len zrejmé, o aké „osobné vyhrážky“ sa malo jednať, čo si vysvetľujú
tým, že z dôvodu neexistencie „osobných vyhrážok“ tie žalobca pochopiteľne ani nemohol v žalobe
špecifikovať. Trváme na tom, že žalobca mohol kedykoľvek bez problémov kanceláriu opustiť, počas
celej doby stretnutia mal k dispozícii občerstvenie (vodu). Sme presvedčení, že žalobca minimálne

predpokladal, čo bude predmetom stretnutia, aj s ohľadom na jeho predchádzajúce hodnotenie a
vyjadrovanú nespokojnosť s jeho prácou. V úvode stretnutia bola žalobcovi komunikovaná nespokojnosť
s výkonom jeho práce a následne mu bolo navrhnuté ukončenie pracovného pomeru dohodou, bez
uvedenia dôvodu a bol mu predložený návrh Dohody o skončení pracovného pomeru, podpísaný zo
stranyzástupcovžalovaného.Ikeďžalobcajavilistúmieruprekvapeniaznávrhu,tentostavprekvapenia

trval veľmi krátko a následne, po tom, ako si žalobca čítal predložený návrh približne 10-15 minút, začal
vyjednávať odstupné, na čo mu nevznikol nárok, nakoľko dohoda nebola postavená na organizačných
dôvodoch. P. Z. a M. následne prisľúbili žalobcovi ochotu poskytnúť mu priaznivé referencie, ako aj
napomôcť mu s hľadaním si novej práce. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu na možnosť telefonicky sa
kontaktovať s právnikom, na tú obaja prítomní zástupcovia žalovaného reagovali konštatovaním, aby si

telefonát s právnikom vybavil po ukončení stretnutia, pričom trváme na tom, že ak by ho žalobca naozaj
chcel realizovať, vzhľadom na pokojnú atmosféru, tak mohol kedykoľvek spraviť. Žalobca akceptoval
to, že od vzájomného rokovania sa neodchádza počas doby jeho trvania a teda, že si vybaví telefonát
neskôr. Nie je pravdou, že by žalobca požiadal o čas na rozmyslenie do nasledujúceho dňa, totoskutkové tvrdenie žalobcu rezolútne popierame. Práve naopak, po vyjadrení zo strany p. M., aby sa
k ukončeniu pracovného pomeru „postavil ako chlap“, keďže opakovane dostal šancu, ktorú nevyužil,
žalobca svojim perom podpísal návrh Dohody o skončení pracovného pomeru. Chvíľu ešte prítomní

spolu sedeli a následne Žalobca opustil kanceláriu. Na druhý deň, dňa 14.09.2016 (dohodnutý deň
skončenia pracovného pomeru) žalobca bol prítomný na pracovisku od 08:54 až do 17:00 hod., počas
tejto doby odovzdal svoju agendu kolegom a pred svojim odchodom sa prišiel rozlúčiť s p. Z., ako aj
ostatnými kolegami a podali si ruky. Počas svojho posledného dňa žalobca žiadnym spôsobom ani
len neindikoval akýkoľvek dôvod neplatnosti Dohody o skončení pracovného pomeru. Až listom jeho

právneho zástupcu, zo dňa 28.10.2016 (po takmer mesiaci a pol) oznámil žalobca žalovanému, že
považuje rozviazanie pracovného pomeru za neplatné (bez uvedenia dôvodu domnelej neplatnosti).

4/ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov O.. Z., L.. M., oboznámil sa
s pracovnou zmluvou, jej dodatkom, dohodou o skončení pracovného pomeru, internými predpismi
žalovaného, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

5/ Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 06.04.2011 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca vykonával
pracovnú pozíciu „Account manažér VKF II“. Dňa 6.8.2015 uzavreli písomný dodatok k Pracovnej
zmluve dodatok, na základe ktorého žalobca odo dňa 1.9.2015 vykonával pracovnú pozíciu „Senior
Relationship manažér“.

6/ Dňa 14.9.2016 žalovaný Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 9.9.2016 rozviazal so
žalobcom pracovný pomer.
7/ Podľa hodnotenia výkonnosti zamestnanca, v kategórii Kompetencie bol žalobca hodnotený ako
podpriemerný.

8/ Z výsluchu žalobcu pred súdom bolo zistené, dňa 13.09.2016 som bol pozvaný do kancelárie
nadriadeného, p. Z., kde mu bolo povedané, že s jeho prácou nie sú spokojní a predložil mu návrh
dohody na skončenie pracovného pomeru, ktorú mal po prečítaní podpísať. Dostal strach, chcel si to
premyslieť a vziať návrh dohody domov, nedovolili mu to. Povedali, že „keď je chlap, tak to podpíše“, tak

to podpísal a nasledujúci deň odovzdal agendu. Inak mu povedali, že ak to nepodpíše, že pôjdu do jeho
emailov, jeho agendy a do 3 dní ho „vyhodia“. 16.09.2016 sa následne zaevidoval na Úrade práce a od
01.01.2017 je doposiaľ zamestnaný. Na ďalšom zamestnávaní u žalovaného netrvá.

9/ Právny zástupca žalobcu uviedol, že jeho klient bol zamestnanec žalovaného 5 rokov, svedomito

si plnil svoje pracovné povinnosti, bol povýšený, viackrát mu bol zvýšený plat. Nikdy nebol za výkon
svojej práce písomne napomínaný. Náhle bol zavolaný na stretnutie, za účasti p. Z. a p. M., ktorí mu
bez akéhokoľvek predchádzajúceho náznaku alebo varovania predostreli pripravený návrh dohody o
skončení pracovného pomeru a naliehali na neho, aby ju podpísal. Používali rôzne argumenty, prečo
ju má podpísať. Nedovolili mu, aby sa poradil telefonicky s právničkou, nedovolili mu návrh dohody

premyslieť do rána. Žalobca v strachu a chaose voči vyhrážkam, ktoré boli voči nemu vznesené, v
rezignácii, v snahe o rýchly únik z nepríjemnej situácie, dohodu podpísal. V nasledujúcom období
mu reálne prišlo, čo a aké dôsledky podpisom dohody o skončení pracovného pomeru nastali a
vykryštalizoval sa v ňom pocit, že dohodou o skončení nikdy nechcel podpísať.
10/ Právnyzástupcažalovanéhopredsúdomuviedol,žežalobupovažujezabezdôvodnúanadoplnenie

uviedol:
po 1.) K ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou, ktorá predstavuje dvojstranný právny úkon,
kde žalovaný predložil žalobcovi návrh na uzavretie dohody a žalobca tento návrh akceptoval.
Z uvedeného dôvodu považuje za absolútne irelevantné riešiť v spore prípadnú spokojnosť, či
nespokojnosť žalovaného s prácou žalobcu. Naviac Dohoda o skončení pracovného pomeru bola

uzatvorená bez uvedenia dôvodu. Napriek tomu považuje vyjadrenia žalobcu o kvalite jeho práce za
spornú skutočnosť v tomto konaní. Predložil súdu posledné hodnotenie výkonnosti zamestnanca, kde v
kategórii Kompetencie bol žalobca hodnotený ako podpriemerný.
po2/:Pokiaľideosamotnéokolnosti stretnutie,naktoromžalobcaakceptovalnávrhdohody,trvánatom,
že stretnutie prebehlo v pokojnej biznis atmosfére. Nie je im zrejmé, na základe akej skutočnosti žalobca

identifikuje ako dôvod neplatnosti spornej dohody nedostatok slobody vôle. Sloboda vôle absentuje
v tých situáciách, kedy ide o priame násilie, čo v tomto prípade žalobca ani netvrdí alebo ak ide o
bezprávnu vyhrážku, ktorá však musí byť objektívne spôsobilá vyvolať u konajúcej osoby také stavy,
že konajúca osoba nekoná podľa svojej vôle, ale podľa vôle inej osoby. Ani z obsahu žaloby, ani zobsahu repliky, ani z vyjadrenia jeho advokáta nebola konkretizovaná žiadna vyhrážka, ktorá by mala
byť považovaná za bezprávnu vyhrážku. Trval na tom, že žalobca konal absolútne racionálne. Po
preštudovaní návrhu dohody sa snažil vyjednávať odstupné, z čoho je zrejmé, že mal vecné uvedomenie

siskutočnostiotom,žejehopracovnýpomerkončí.Pokiaľideožalobcomudávanýinýdôvodneplatnosti
a to tzv. panický atak, žalovaný nemá vedomosť o tom, že by žalobca v minulosti trpel akoukoľvek
duševnou poruchou. Bol v postavení seniorského manažéra a z toho rezultuje praxou etablujúca
rezistencia voči stresu. Žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by v čase akceptácie
návrhu na uzavretie dohody trpel duševnou poruchou, ktorá by ho robila nespôsobilým na tento úkon.

Inak by to musel posúdiť jedine znalec z odboru psychiatrie.
11/ Z výsluchu svedka, O.. Z. Z., nadriadeného žalobcu súd zistil, že od začiatku r. 2016 boli so žalobcom
vykonané min. 2 pohovory, kde bol upozornený, aby si hľadal novú prácu, aby dobrovoľne odišiel
zo zamestnania, z dôvodu jeho lajdáckeho prístupu k práci, sťažnostiam klientov, jeho problémom s
alkoholom na pracovných akciách, robil banke zlé meno. Žalobca to nevyužil. On spolu s p. M.Š. mu
situáciu vysvetlili, túto žalobca po 40 minútach pochopil, a to, že sa s ním chcú slušne dohodnúť a tak

dohodu podpísal. Je prekvapený, že žalobca podal žalobu. Na otázku súdu, či a v akom slova zmysle
bol na žalobcu vyvíjaný nátlak, či vyhrážky, sa svedok voči tomu ohradil a poprel, že by sa žalobcovi
vyhrážal. Na druhej strane treba povedať, že takéto stretnutia nie sú príjemné pre žiadnu stranu.

12/ Z výsluchu svedka, L.. A. M., priameho nadriadeného žalobcu súd zistil, že v mesiacoch január až

apríl 2016 sa odohrali osobné stretnutia nadriadených so žalobcom. Upozornili ho na nedostatočné
výsledky jeho práce, že mu poklesol objem úveru, marží, že sa obchodné stretnutia naťahovali, neboli
ukončené a pod. Dňa 13.09.2016 sa uskutočnilo sporné vecné stretnutie so žalobcom, ktoré trvalo cca
40 min., kde mu bolo počas 20 minút vysvetľované, z akých dôvodov k tomu dochádza, že ide o férovú
ponuku zo strany žalovaného, že sa mu pokúsia pomôcť pri získaní ďalších pracovných príležitostí.

Žalovaný vedel čo podpisuje, mal dostatočné právne povedomie, dokonca sa pýtal na odstupné.
Kancelária, v ktorej sa to odohrávalo, bola presklená, odkiaľ mohol kedykoľvek odísť, zatelefonovať
si, nikto sa mu nevyhrážal. Oni sa snažia s každým zamestnancom dohodnúť, neriešia to výpoveďou,
pretože vedeli, že žalobca má rodinu a výpoveď v ich sektore sa vníma veľmi citlivo, s dopadom na
ďalšie uplatnenie.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa § 59 ods. 1 ZP pracovný pomer možno skončiť

a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 60 ods. 1 ZP ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 ZP dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú
písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec

požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa § 60 ods. 3 ZP jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ
zamestnancovi.

Podľa§77ZPneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,okamžitýmskončením,skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo - 4929/2010 zo dňa 21.10.2012 :

Panická úzkosť vedie okrem iného k vnútornému zmätku, pocitu napätia, nadmerným obavám a
starostiam alebo úzkostiam z očakávania ďalších udalostí. Môže byť sprevádzaná búšením srdca,
nevoľnosťou, zrýchleným dýchaním a pod. Je to stav, pri ktorom sa dostavujú akútne záchvaty úzkosti
(panické ataky), vyznačujúce sa opakovanými a intenzívnymi záchvatmi strachu (obáv až hrôzy) aprejavujúci sa ďalšími obavami, bez toho aby bolo možné racionálne odhadnúť, kedy k nim zase dôjde.
Počas panickej úzkosti, ktorá trvá spravidla najviac dve hodiny dochádza k pocitu straty kontroly a
pacient reaguje snahou čo najrýchlejšie uniknúť zo situácie, ktorá vyvoláva jeho obavy (strach).

Z konštantnej judikatúry : Nejde o bezprávnu vyhrážku, ani o zneužitie výkonu práva na ujmu
zamestnanca, ak zamestnávateľ svoj návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou odôvodnil tým,
že podľa jeho názoru sú tu dôvody, pre ktoré by mohol so zamestnancom okamžite skončiť pracovný
pomer.

13/ Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení súd dospel k názoru, že
žaloba nie je dôvodná.

14/ Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú dňa
14.9.2016 podpísal a to najmä z dôvodu nátlaku a vyhrážok zo strany žalovaného a preto prejav jeho

vôle nebol urobený slobodne.

15/ Právny úkon nie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany
druhého účastníka alebo tretej osoby. Nedovoleným nátlakom pritom môže byť priame fyzické donútenie
alebo bezprávna vyhrážka. Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením. Aby vyhrážka spôsobila

neplatnosť právneho úkonu, musí byť bezprávna a musí byť príčinou toho, že príslušný právny úkon bol
vykonaný. Vyhrážka pritom musí byť takého druhu a intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho
prípadu u toho, voči komu sa použila, vzbudila dôvodný strach. Napokon táto vyhrážka, musí byť
adresovaná tomu, koho právny úkon sa vynucuje.

16/ V danom prípade zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu preukázať, že právny úkon neurobil
slobodne. Ani jeden zo zástupcov zamestnávateľa, ktorí boli prítomní pri rokovaní so žalobcom o
skončení pracovného pomeru dňa 14.9.2016 nepotvrdil, že by na žalobcu vyvíjali nátlak v súvislosti
s podpisom dohody o skončení pracovného pomeru. Iba samotné tvrdenie žalobcu, že bol na neho
vyvíjaný verbálny nátlak, aby spornú dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal, samo o sebe

nesvedčí o tom, že takýto nátlak bol na neho vyvíjaný a už vôbec nie o tom, že by sa jednalo o taký
nátlak, ktorý by bolo možné považovať za bezprávnu vyhrážku takej intenzity, ktorá by spôsobovala
neplatnosť právneho úkonu.

17/ Žalobca tiež tvrdil, že právny úkon (dohodu o skončení pracovného pomeru) neurobil slobodne,

nakoľko bol k nemu nútený a to tým, že sa mu mal zamestnávateľ verbálne vyhrážať, že ak dohodu
nepodpíše, rozviaže s ním pracovný pomer výpoveďou.

18 / Súd mal za to, že toto nie je bezprávna vyhrážka, lebo každý má právo domáhať sa súdnou cestou
svojich nárokov (bez ohľadu na to, či sú opodstatnené, alebo nie). Bezprávnosť vyhrážky totiž spočíva

v tom, že je nedovolená, teda že sa niekto vyhráža určitým protiprávnym konaním. Bezprávna vyhrážka
musí byť takého druhu a intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči
komu sa použila, vzbudila dôvodnú obavu. Dôvodná obava vyžaduje intenzívne pôsobenie okolností
použitých ako bezprávne vyhrážanie sa. Pri posudzovaní dôvodnosti obavy preto nemožno v celom
rozsahu zohľadniť subjektívny postoj, povahu adresáta bezprávnej vyhrážky, ale treba optimalizovať

vzťah medzi okolnosťami vyvolávajúcimi dôvodnú obavu a subjektom, ktorý je pod ich tlakom. Vážnosť
vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak
v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou
výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou
a pod., čo nie je daný prípad.

19/ Rovnako súd prvej inštancie vyhodnotil aj vôľovú zložku tohto právneho úkonu. Slobodou vôle
sa rozumie ničím, najmä násilnými vplyvmi nerušené utváranie zámeru konajúceho dosiahnuť istý
výsledok svojho konania a následne jeho rozhodnutia o výbere primeraného spôsobu prejavu takto
koncipovanej vôle a sledovaný výsledok svojho konania napokon dosiahnuť. Sloboda vôle chýba jednak

vprípadepriamehofyzickéhodonútenia,čovdanejvecipreukázanéneboloalebonepriamehofyzického
donútenia na vykonanie istého právneho úkonu. Je to v prípadoch tzv. bezprávnej vyhrážky. Aj touto
okolnosťou vôľového aspektu sa súd prvej inštancie zaoberal a vyhodnotil, že tu nešlo o bezprávnu
vyhrážku,aniozneužitievýkonuprávanaujmuzamestnanca,akzamestnávateľsvojnávrhnaskončeniepracovného pomeru dohodou odôvodnil tým, že sú tu dôvody, pre ktoré by mohol so žalobcom skončiť
pracovný pomer spôsobom taxatívne vymedzeným v Zákonníku práce. Súd v zhode so žalovaným
konštatuje, že žalobca verbálne ataky svojich nadriadených nešpecifikoval, a pokiaľ mal na mysli tie,

že ho žalovaný oboznámil s tým, že s výsledkami jeho práce nie je spokojný, tiež s jeho nevhodným
správaním na firemných akciách, požívanie alkoholu a pod., že v poslednom hodnotení obstál ako
podpriemerný alebo že mu vykonajú kontrolu služobnej elektronickej pošty, nemožno považovať za
nedovolený nátlak a bezprávne vyhrážky, ktoré by mali u žalobcu, pokiaľ si svoju prácu, ako tvrdil
vykonával svedomito a poctivo, vzbudzovať dôvodný strach. Dvaja jeho nadriadení v spore zhodne

vypovedali, že s výsledkami jeho práce neboli od začiatku roku 2016 spokojní, žalovaný to preukázal
hodnoteniami žalobcu, ktorý tieto ich tvrdenia ničím nevyvrátil.

20/ Keďže žalobca v rámci konania nedoložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci, že by bol k podpisu
dohody o skončení pracovného pomeru donútený zamestnávateľom, resp. že tento právny úkon robil

v takom duševnom stave, ktorý by spôsoboval neplatnosť tohto právneho úkonu, súd žalobu v časti
určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru zamietol.

21/ Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol, keď nezistil ani iný dôvod neplatnosti napadnutého právneho

úkonu (dohoda je určitá a zrozumiteľná, nie je v rozpore so zákonom, ani s dobrými mravmi, aspoň to
nebolo preukázané, za žalovaného ju podpísala oprávnená osoba).

22/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a trovy konania priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa

doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.