Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116012475
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116012475.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.06.2019 v
Prešove v trestnej veci proti obžalovanej S. K. S. pre prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1
Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/54/2016
zo dňa 06.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovanú menom S. K. S., nar.
XX.XX.XXXX v H., trvale bytom K., M. K. XX, oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov
pre skutok kvalifikovaný ako prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 Tr. zákona, ktorý mala
spáchať tak, že

- ako zodpovedná osoba spoločnosti AYFOS, s.r.o., so sídlom Prešov, ul. Sázavského č. 1, IČO: 36 504
912, ktorá nebola schopná si plniť svoje splatné záväzky, zmarila, hoci aj len čiastočne, uspokojenie
svojho veriteľa vystupujúceho pod obchodným menom NUBIUM, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul.
Trenčianska 705/55, IČO: 47 545 674 v zastúpení konateľa spoločnosti Ing. Ladislava Strašila, ktorý
si na základe objednávky č. OB/KE/091/04/2014/TB zo dňa 04.04.2014 objednal dodanie služieb
týkajúcich sa prenájmu bilboardov, pričom za tieto služby bola spoločnosťou NUBIUM vystavená faktúra

č. 14073250 na sumu 396,- Eur s dátumom splatnosti 18.07.2014, ktorá bola uhradená len čiastočne,
pričom nebola vyplatená suma 36,- Eur, ďalej ako zodpovedná osoba spoločnosti Management media s.
r. o., so sídlom Prešov, ul. Sázavského č. 1, IČO: 36 504 912, ktorá nebola schopná si plniť svoje splatné
záväzky, zmarila, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa vystupujúceho pod obchodným
menom NUBIUM, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Trenčianska 705/55, IČO: 47 545 674 v zastúpení
konateľa spoločnosti Ing. Ladislava Strašila, ktorý si na základe objednávky č. OBJ/KE/172/06/2014/

TB zo dňa 20.06.2014 objednal dodanie služieb týkajúcich sa prenájmu bilboardov, pričom za tieto
služby bola spoločnosťou NUBIUM vystavená faktúra č. 14073249 na sumu 150,- eur s dátumom
splatnosti 18.07.2014, faktúra č. 14083789 na sumu 126,- eur s dátumom splatnosti 19.08.2014,
faktúra č. 14094349 na sumu 126,- eur s dátumom splatnosti 19.09.2014, faktúra č. 14105681 na
sumu 24,- eur s dátumom splatnosti 13.11.2014, faktúra č. 14115947 na sumu 126,- eur s dátumom
splatnosti 20.11.2014, faktúra č. 14126841 na sumu 126,- eur s dátumom splatnosti 29.12.2014, na

základe objednávky č. KE/308/2014 zo dňa 17.10.2014 objednal dodanie služieb týkajúcich sa prenájmu
bilboardov, pričom za tieto služby bola spoločnosťou NUBIUM vystavená faktúra č. 14105680 na sumu
156,- eur s dátumom splatnosti 13.11.2014, na základe objednávky č. OB/KE/066/03/2014/TB zo dňa
24.03.2014, objednávky č. OB/KE/134/05/2014/TB zo dňa 07.05.2014, objednávky č. KE/295/2014 zo
dňa 07.10.2014 objednal dodanie služieb týkajúcich sa prenájmu bilboardov, pričom za tieto služby boli
spoločnosťou NUBIUM vystavené zálohové faktúry, ktoré uhradil a neskôr požiadal o zmenu prelepu

plagátov,pričomtietoslužbybolaspoločnosťouNUBIUMvystavenéfaktúrač.14116314nasumu265,20
eur s dátumom splatnosti 04.12.2014, faktúra č. 14116376 na sumu 312,- eur s dátumom splatnosti05.12.2014 a faktúra č. 14115948 na sumu 96,- eur s dátumom splatnosti 20.11.2014, pričom za
tieto služby celkovo v sume 1.543,20 eur nezaplatila s tým, že uhrádzala iné platby iným veriteľom s
neskoršou lehotou splatnosti, konkrétne spoločnosti euroAWK s.r.o., faktúru č. 143661 vo výške 102,-

eur s dátumom splatnosti 24.09.2014, faktúru č. 3052014 vo výške 2.217,60 eur s dátumom splatnosti
23.10.2014, faktúru č. 3062014 vo výške 1.386,00 eur s dátumom splatnosti 23.10.2014, faktúru č.
3072014 vo výške 485,10 eur s dátumom splatnosti 23.10.2014, taktiež spoločnosti RABAKA s.r.o.
faktúru č. 20142677 vo výške 140,40 eur s dátumom splatnosti 23.10.2014, ako aj faktúru č. 140005
evidovanú na fyzickú osobu M. vo výške 240,- eur s dátumom splatnosti 23.10.2014, čím tak pre

spoločnosť NUBIUM, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Trenčianska 705/55, IČO: 47 545 674, spôsobila
škodu v sume 1.281, 77 eur,
pretože tento skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú spoločnosť s obchodným menom NUBIUM, s.r.o. so sídlom
Bratislava, ul. Trenčianska 705/55, IČO: 47 545 674, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný

proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní okresný
prokurátor v neprospech obžalovanej odvolanie, v dodatočne predložených písomných dôvodoch
poukazujúc na to, že základným znakom skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa je

neschopnosť dlžníka plniť svoje splatné záväzky, resp. jeho insolventnosť uviedol, že zo znaleckého
posudku, ako aj z výsluchu obžalovanej jednoznačne vyplynulo, že spoločnosť Management media
s.r.o. nebola schopná plniť svoje splatné záväzky, pričom obžalovaná potvrdila, že vedela o tom, že
spoločnosť je v predlžení. Odvolateľ vytkol okresnému súdu, že bez vysporiadania sa s podaným
znaleckým posudkom a touto výpoveďou obžalovanej dospel k záveru, že nebolo žiadnym dôkazom

preukázané, že spoločnosť AYFOS, t.č. Management media s.r.o. bola v úpadku. Ďalej odvolateľ
poukazoval na údaje svedčiace o predlžení skúmanej firmy, na to, že celková hodnota faktúr, ktoré
boli uprednostnené pred faktúrami poškodeného bola 4.787,- eur, že faktúry poškodeného mohli byť
uhradené už v čase ich splatnosti vo výške 1.281,77 eur, že daňový úrad oznámil, že firma nepodala
za rok 2014 žiadne daňové priznania, so správcom dane nekomunikuje a nepreberá zásielky, na to, že

adresa Management media s.r.o. je virtuálna, bez označenia a konateľ Z. H. je bezdomovec a na adrese
údajného trvalého bydliska nebýva, pričom obžalovaná objednávala reklamné plochy u svojho manžela.
Napriek všetkým týmto dôkazom, ktoré sú buď súčasťou súdneho spisu alebo sú zistiteľné z verejne
dostupných registrov súd prvého stupňa urobil záver, že nebolo preukázané, že spoločnosť AYFOS je
v úpadku (Management média s.r.o.) a že ide o porušenie vzťahov, ktoré môže byť riešené v civilnom

konaní. Z konania obžalovanej bolo podľa odvolateľa zrejmé, že v snahe, vyhnúť sa osobnej, majetkovej,
ale aj trestnej zodpovednosti previedla spoločnosť Mamagement media s.r.o. na tzv. bieleho koňa. V
podstate s poukazom na tieto dôvody okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku, ktorým oslobodil obžalovanú S. K. S. a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd postupoval v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku,
podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §
316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
poriadku Po takto vykonanom prieskume dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pri

rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, a tak krajský
súd z doposiaľ vykonaného dokazovania vychádzal.

Podstata obhajoby obžalovanej S. K. S. spočívala v jej tvrdení, že si nebola vedomá, že by sa dopustila
žalovaného skutku a že nebolo jej zámerom niekoho zvýhodňovať, uhrádzala svoje záväzky cca 8 až 10

rokovpodľatoho,akosamomentálnedalotak,žekeďmalakdispozíciidostatokfinančnýchprostriedkov,
snažila sa vyplácať všetkých veriteľov, a tak ak mala na účte napr. 250,- eur a mala dve splatné faktúry,
jednu na 126,- eur a druhú na 450,- eur, tak logicky uhradila tú faktúru na 126,- eur, aj keď došla neskôr,
pretože len na jej úhradu mala finančné prostriedky. Ak uhradila fakturované sumy predtým, než bolisplatné predmetné faktúry, tak preto, že také faktúry zrejme prišli skôr a ona mala finančné prostriedky,
tak ich uhradila, pričom ani ona ani jej blízke osoby nemali žiadnu výhodu z toho, že dňa 23.10.2014
uhradila faktúry firmy euroAWK, resp. RABAKA. Účtovníctvo si viedla sama na základe skúseností a hoci

vedela, že AYFOS je v predĺžení a momentálny stav tejto obchodnej spoločnosti mohol byť nepriaznivý,
tvrdila, že táto obchodná spoločnosť mala veľmi veľa pohľadávok, z ktorých niektoré už boli v štádiu ich
vymáhania. Nevedela o tom, že by mala viacerých neuspokojených veriteľov, pričom tvrdila, že nemala
úmysel nezaplatiť spoločnosti NUBIUM, s.r.o. so sídlom Bratislava, ul. Trenčianska 705/55, IČO: 47
545 674 /ďalej len NUBIUM/ jednotlivé faktúry za správne dodané služby, no dodala, že za nesprávne

dodané služby nemala záujem zaplatiť. Podľa jej známeho stavu spoločnosti po tom, čo uhradila faktúry
spoločnosti euroAWK, ABAKA, resp. p. M., nezanikla možnosť spoločnosti NUBIUM dostať sa k svojim
peniazom, pretože tak, ako ona fakturovala svojim odberateľom, priebežne peniaze dochádzali a ako je
to uvedené aj v podaní, spoločnosti NUBIUM, čiastočne boli niektoré faktúry uhradené.

Svedok - poškodený K. H., riaditeľ pobočky NUBIUM v Košiciach uviedol, že jeho obchodnej spoločnosti

vznikla škoda vo výške 1.543,20 eur. Potvrdil uzavretie jednotlivých objednávok zo strany spoločnosti
AYFOSavystaveniepredmetnýchfaktúr,ktorépresiahlilehotusplatnosti,pričomvjednomprípadedošlo
k čiastočnej úhrade faktúry dňa 25.11.2014, z ktorej suma 36,- eur doposiaľ nebola uhradená a ďalšie
uhradené neboli. Pokiaľ bola obžalovaná nespokojná s kvalitou služby, mala sa obrátiť na svedkyňu
Y. G., ktorá však ako obchodná zástupkyňa o žiadnych reklamáciách nevedela a nenašla ani žiadne

záznamy o nejakej reklamácii zo strany obžalovanej.

V predmetnej veci spolu s obžalobou predložil okresný prokurátor okresnému súdu znalecký posudok
znalkyne F.. H. H., ktorej výsluch stranami trestného konania zabezpečil okresný súd na hlavnom
pojednávaníprizachovanízásadykontradiktórnosti.Znalkyňauviedla,ževychádzalaz Hlavnejúčtovnej

knihy spoločnosti AYFOS, pokladničnej knihy, pomocných účtovných kníh a prvotných účtovných
dokladov spoločnosti za obdobie roku 2014.

Poukázala na to, že v predĺžení je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov
presahuje hodnotu jeho majetku, teda má záporné vlastné imanie. K tomu dodala, že v prejednávanej

vecivčasesplatnostifaktúrodspoločnostiNUBIUMmalaspoločnosťAYFOSpodľaúčtovnýchuzávierok
v roku 2013 záporné vlastné imanie a v roku 2014 už nenadobudla taký majetok, aby sa jej vlastné
imanie dostalo do kladných čísiel.

Ďalej znalkyňa poukázala na to, že platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po

lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Znalkyňa uviedla, že hodnota
majetku spoločnosti k 31.12.2013 bola 61.933,- eur. V roku 2014 bola hodnota majetku tejto spoločnosti
vyčíslenázhlavnejúčtovnejknihyk31.12.2014vovýške120.133,-eur,ztohopohľadávkyzobchodného
styku tvorili 120.029,- eur. Ako to vyplynulo z jej výpovede zaznamenanej do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, nevedela sa však vyjadriť ani k tomu či hodnota záväzkov spoločnosti AYFOS presahovala

hodnotu majetku tejto spoločnosti a znalkyňa pritom neskúmala, či spoločnosť mala nejaké vymožiteľné
pohľadávky a nevedela sa vyjadriť, či aj živé pohľadávky boli riadne zaúčtované v účtovníctve. Pokiaľ
splatnosť dotknutých neuhradených faktúr poškodeného nastala v období od 18.07.2014 do 29.12.2014,
znalkyňa sa nevedela vyjadriť, či za obdobie od 23.10.2014 do 31.12.2014 mala spoločnosť AYFOS viac
ako jedného veriteľa po dobu dlhšiu ako 30 dní, a to s vysvetlením, že by k tomu potrebovala účtovnú

dokumentáciu a nevedela sa vyjadriť ani k tomu, kedy konkrétne boli faktúry reálne doručené spoločnosti
AYFOS, a to s vysvetlením, že pri znaleckej činnosti nemala k dispozícii knihu došlej pošty a vychádzala
z účtovnej dokumentácie, v ktorej bolo uvedené, kedy boli faktúry v účtovníctve zaevidované. Znalkyňa
pritom výslovne uviedla, že aj keď zostatok na bežnom účte firmy bol vykázaný ako záporný, tak zo stavu
finančných prostriedkov na pokladni bol taký stav, že umožňoval uhradiť faktúry v čase ich splatnosti,

okrem faktúr č. 14083789 a č. 14094349, ktoré podľa zisteného stavu finančných prostriedkov bolo
možné uhradiť až 21.10.2014.

K tomu ešte v prípravnom konaní priložila pomocnú tabuľku, z ktorej vyplynul prehľad spoločností, ktoré
boli uprednostnené v úhradách faktúr po dátume splatnosti prvej z neuhradených faktúr firmy NUBIUM

v júli 2014. Zároveň z tejto tabuľky vyplynulo, že zaplatené boli v predmetnom sledovanom období aj
splatné faktúry spoločnosti NUBIUM /faktúra č. 14073250 na sumu 360,- eur zaplatená dňa 25.11.2014,
faktúra č. 14105058 na sumu 126,- eur zaplatená dňa 23.10.2014, faktúra č. 14105561 na sumu 264,-
eurzaplatenádňa23.10.2014,faktúrač.14105562nasumu264,-eurzaplatenádňa23.10.2014,faktúrač.14105563nasumu1.200,-eurzaplatenádňa23.10.2014/.Vprípadetýchtofaktúrzaplatilaspoločnosť
obžalovanej spoločnosti NUBIUM v období, keď neplatila iné jej faktúry, celkom v sume 2.214,- eur oproti
neuhradeným faktúram v sume spolu 1.543,20 eur.

Čo sa týka spôsobenej škody vyčíslenej v skutkovej vete odvolateľom na sumu 1281,77 eur, uvedená
znalkyňa uviedla, že z toho, že od 18.07.2014 /splatnosť prvej neuhradenej faktúry voči spoločnosti
NUBIUM/ v čase splatnosti faktúr spoločnosti NUBIUM neboli iné splatné faktúry okrem faktúry s
dátumom 05.12.2014 spoločnosti Gryf v hodnote 312,- eur, faktúry spoločnosti NUBIUM mohli byť

uhradené v čase splatnosti v celkovej výške 1.281,77 eur s prihliadnutím na vykázaný stav finančných
prostriedkov ku dňu ich splatnosti a s prihliadnutím na výšku neuhradených faktúr z minulých období by
k uspokojeniu záväzkov spoločnosti NUBIUM nemohlo dôjsť vôbec.

Z ďalších skutočností týkajúcich sa predmetných firiem obžalovanej z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že podľa správy Daňového úradu Prešov vyplýva, že v roku 2014 u spoločnosti Management

media s.r.o. nebola vykonaná daňová kontrola. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov
je zrejmé, že spoločnosť Management media s.r.o., predtým od 27.04.2005 do 06.05.2014 spoločnosť
AYFOS, s.r.o., má v predmete činnosti aj reklamnú, propagačnú a inzertnú činnosť. V období od
27.04.2005 do 06.05.2014 bol konateľom spoločnosti Z.. V. K. a v období od 07.05.2014 do 30.12.2014
S.Á. S.. Jediným spoločníkom a zároveň konateľom spoločnosti je Z. H..

Podľa § 240 ods. 1 Tr. zákona, sa trestného činu zvýhodňovania veriteľa dopustí ten, kto ako dlžník,
ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa
tým, že zvýhodní iného veriteľa.

Nevyhnutným predpokladom vyvodenia trestnej zodpovednosti za spáchanie tohto trestného činu
je existencia minimálne dvoch veriteľov, ktorí majú voči tomu istému dlžníkovi, každý z veriteľov
samostatne, minimálne jednu splatnú pohľadávku (právo na plnenie).

Vzhľadom k uvedenému sa pojem "dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky" vykladá v

praxi ako stav, keď je dlžník v úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti.

Pridokazovaníplatobnejneschopnostidlžníkatrebavychádzaťztoho,žepodplatobnouneschopnosťou
sa rozumie trvalý stav a nie prechodný stav dlžníka, ktorý nie je schopný hradiť svoje splatné
finančné záväzky. Na naplnenie tohto znaku preto nestačí len krátkodobá, či zistená bežná (dočasná)

neschopnosť dlžníka uhrádzať svoje splatné záväzky.

Vzhľadom na to, že spravidla žiadne konkurzné konanie trestnému konaniu v takýchto prípadoch
nepredchádza a ide o otázku viny, musia si orgány činné v trestnom konaní a súd ako predbežnú otázku
v zmysle § 7 ods. 1 Tr. poriadku sami vyriešiť to, či je dlžník v úpadku v dôsledku platobnej neschopnosti.

Bez vyriešenia tejto predbežnej otázky nemožno skonštatovať naplnenie tzv. normatívneho znaku
základnejskutkovejpodstatytrestnéhočinuzvýhodňovaniaveriteľaspočívajúcehovtom,žepáchateľom
tohto trestného činu môže byť len dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky.

Navyše, musí byť preukázané, že dlžník je platobne neschopný v čase, keď sa dopúšťa protiprávneho

zvýhodňovacieho konania. Úpadok dlžníka vo forme platobnej neschopnosti musí protiprávnemu
konaniu dlžníka vždy predchádzať. Nestačí preto, ak sa do úpadku dostane až v dôsledku tohto
svojho protiprávneho zvýhodňovacieho úpadku, či dokonca až neskôr. Možno dodať, že za platobne
neschopného sa pritom nepovažuje dlžník, ktorý odmieta uhrádzať niektoré finančné záväzky, pretože
ich neuznáva.

Nemožnopritomzabúdať,žepreukázaniesamotnejplatobnejneschopnostidlžníkavzmysleuvedeného
ešte samo osebe neznamená vyvodenie jeho trestnej zodpovednosti za uvedený trestný čin. Pri
trestnom čine zvýhodňovania veriteľa sa totiž nepostihuje samotný úpadok dlžníka vo forme platobnej
neschopnosti, pretože neúspech v podnikaní, či v inej činnosti nie je trestným činom, ale až nadväzujúce

konanie dlžníka spočívajúce v úmyselnom zvýhodnení jedného z veriteľov pred iným.

Uspokojením veriteľa sa rozumie poskytnutie takého plnenia v prospech veriteľa, ktoré je obsahom
právneho vzťahu. Za zmarenie uspokojenia veriteľa pritom možno považovať nemožnosť veriteľadosiahnuť uspokojenie jeho pohľadávky z majetku dlžníka. Čiastočné zmarenie spočíva v tom, že veriteľ
nemôžedosiahnuťuspokojenievtakomrozsahu,ktoréhobyinakdosiaholpripomernomarovnomernom
uspokojení všetkých veriteľov bez zvýhodnenia niektorého z nich.

Pri trestnom čine zvýhodňovania veriteľa, podobne ako je to aj pri trestnom čine poškodzovania veriteľa
(R 41/1990) platí, že ak má dlžník majetok v takom objeme, z ktorého sa veriteľ môže uspokojiť nie je
prednostnéuspokojenieinéhoveriteľatrestné,pretoženičnebránitomu,abysiajzvyšnýveriteľuspokojil
svoju pohľadávku z majetku dlžníka. To, že uspokojenie tohto zvyšného veriteľa sa prípadne len sťaží,

či oddiali v dôsledku zvýhodňovacieho konania dlžníka (napríklad dlžník uhradí pohľadávku veriteľovi
z finančných prostriedkov a druhý veriteľ si musí uspokojovať pohľadávku z predaja hnuteľných vecí),
nemožno považovať za konanie trestné.

Na rozdiel od trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Tr. zákona sa pri trestnom čine
zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Tr. zákona nemení celkový stav majetku dlžníka použiteľného k

uspokojeniu veriteľa, a to ani reálne ani fiktívne. Zvýhodnený veriteľ totiž dostáva len to, čo mu skutočne
patrí, pretože ide o skutočného veriteľa, o skutočnú jeho pohľadávku a skutočný úpadok dlžníka vo
forme platobnej neschopnosti.

Protiprávnym konaním tu teda nie je reálne alebo fiktívne odstraňovanie majetku zo strany dlžníka tak,

ako je to pri trestnom čine poškodzovania veriteľa, ale to, že majetok dlžníka je v situácii platobnej
neschopnosti použitý k uspokojeniu veriteľov nerovnomerne, pri ktorom plným uspokojením jedného
veriteľa ukracuje dlžník ostatných svojich veriteľov. Za takejto situácie je nevyhnutné, aby dlžník
postupoval v zmysle zásad konkurzu a všetkých svojich veriteľov uspokojil pomerne a rovnomerne.

Zvýhodnenie veriteľa teda spočíva v tom, že sa mu dostane od dlžníka, ktorý nie je schopný plniť
svoje splatné záväzky, plnenie nezodpovedajúce zásade pomerného uspokojenia a to na úkor ostatných
veriteľov(veriteľa)tohoistéhodlžníka(primeraneuznesenieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.2Tdo/72/2015
z 10. decembra 2015). Ak je dlžník platobne neschopný, musí postupovať tak, že bude uspokojovať
veriteľov len pomerne a rovnomerne, musí s veriteľmi, ktorí majú rovnaké práva, zaobchádzať rovnako.

Preto je nevyhnutné v trestnom konaní pomer, v akom mal dlžník pomerne a rovnomerne uspokojovať
svojich veriteľov nepochybne preukázať a jasne určiť, aby bolo možné zároveň vymedziť výšku
spôsobenej škody.

Škodou sa tu pritom rozumie (a to sa týka aj základnej skutkovej podstaty) škoda na majetku dotknutého
veriteľa spočívajúca v tom, že neobdržal od dlžníka plnenie k uspokojeniu svojej pohľadávky, teda
nedošlo k dôvodne očakávanému prírastku na majetku poškodeného veriteľa, ktoré by bolo možné
dosiahnuť, keby dlžník, ktorý je v úpadku, uspokojil pohľadávky všetkých svojich veriteľov pomerne,
podľa zásad úpadkového práva a neodčerpal svoj majetok k uspokojeniu pohľadávky len zvýhodneného

veriteľa.

Škoda tu preto predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorou bola uspokojená pohľadávka zvýhodneného
veriteľa a čiastkou, ktorá by tomuto veriteľovi prináležala pri pomernom uspokojení, pretože práve tento
rozdiel predstavuje čiastku, o ktorú boli ostatní veritelia poškodení. Ide o hodnotu tej časti pohľadávky,

ktorého pomerného uspokojenia inak mohol veriteľ dosiahnuť, ak by nedošlo k prednostnému
uspokojeniu iného veriteľa.

Škodou teda nie je automaticky celá výška pohľadávky poškodeného veriteľa a je teda nesprávne
vychádzať pri ustaľovaní škody z celej výšky nesplatenej pohľadávky, ktorú si poškodený veriteľ uplatnil

v trestnom konaní ako nárok na náhradu škody.

V trestnom konaní tak musí byť predmetom dokazovania (dôkazné bremeno v konaní pred súdom pritom
ťaží iba prokurátora) to, v akej konkrétnej výške došlo k zvýhodneniu veriteľa, t. j. aká konkrétna výška zo
sumy, ktorá bola uhradená zvýhodnenému veriteľovi nad rámec povinnosti pomerného a rovnomerného

uspokojenia veriteľov, by pri normálnom behu vecí prináležala poškodenému veriteľovi. Celkom určite
to nemôže byť plná výška neuhradenej splatnej pohľadávky poškodeného veriteľa, pretože na plné
hradenie pohľadávky zvýhodneného veriteľa a zároveň na plné hradenie pohľadávky poškodeného
veriteľa nedisponuje dlžník dostatočným majetkom. Ak by dlžník disponoval majetkom na plnú úhraduobidvoch pohľadávok veriteľov uhradením jednej z pohľadávok by nedošlo k zvýhodneniu tohto veriteľa,
nakoľko by mu zostal majetok aj na plné uhradenie pohľadávky druhého veriteľa.

Základná skutková podstata trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 Tr. zákona
neobsahuje znak škody, no napriek tomu je zrejmé, že výška znevýhodnenia poškodeného veriteľa
musí byť peniazmi oceniteľná, t. j., aby mohlo dôjsť k spáchaniu tohto trestného činu, musí vzniknúť
znevýhodnenému veriteľovi ujma na majetku, teda škoda. Výška škody už ale v ustanoveniach § 240
ods. 2, 3 Tr. zákona je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby (spôsobenie väčšej

škody v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona najmenej 2.660,- eur, spôsobenie škody veľkého rozsahu v
zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona najmenej 133.000,- eur). Tak je v prípade trestného činu zvýhodňovania
veriteľa § 240 ods. 1 Tr. zákona potrebné skúmať aj prítomnosť tzv. materiálneho korektívu uvedeného
v § 10 ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Aj keby inak boli splnené formálne podmienky, z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by táto škoda bola
dokazovanímzistenávoveľminízkejvýške(napr.menejako266,-eur)alebozvykonanéhodokazovania
by nevyplynul skutkový podklad pre jej určenie, bolo by namieste zvážiť, či trestnú zodpovednosť za
spáchanie trestného činu zvýhodňovania veriteľa, možno vyvodzovať, a to s poukazom na ustanovenie

§ 10 ods. 2 Tr. zákona.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania, najmä z vykonaného znaleckého skúmania ekonomickej situácie
firiem obžalovanej predovšetkým nevyplynulo nepochybné zistenie, že by v rozhodujúcom období
splatnosti predmetných neuhradených faktúr firmy NUBIUM od 18.07.2014 do 29.12.2014. bola

obžalovaná v úpadku práve v dôsledku svojej platobnej neschopnosti, teda že by bola neschopná
plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Z
dôkazov predložených prokurátorom nevyplynul taký prehľad o finančnom majetku predmetných firiem
obžalovanej, ktorý by umožnil vylúčiť záver, že poškodený sa nemohol ani čiastočne uspokojiť z iného
finančného majetku obžalovanej. Znalkyňa skúmajúca finančnú situáciu obžalovanej v predmetnom

období sa nevedela vyjadriť, či táto mala nejaké vymožiteľné pohľadávky a nevedela sa vyjadriť ani
k tomu, či aj živé pohľadávky boli riadne zaúčtované v účtovníctve. Dokonca zostalo pochybné, či
hodnota záväzkov spoločnosti AYFOS presahovala hodnotu majetku tejto spoločnosti, keď sa na druhej
strane vyjadrila, že obžalovaná uhrádzala faktúry finančnými prostriedkami z pokladne. Nebolo teda
preukázané, že by obžalovaná bola z formálneho hľadiska páchateľom trestného činu zvýhodňovania

veriteľa v zmysle § 240 Tr. zákona, ktorým je dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky.
Okrem nenaplnenia všetkých formálnych obligatórnych znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu
neboli naplnené ani ďalšie, a to materiálne podmienky vyžadované Trestným zákonom pre vyvodenie
trestnej zodpovednosti za uvedený trestný čin.

Prokurátor totiž neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil ani dôkaz potvrdzujúci, že skutkom, ako bol
vyjadrený v podanej obžalobe, v dôsledku konania obžalovanej došlo k škode na majetku poškodeného,
a to ani v minimálnej výške. V priebehu dokazovania škoda nebola vôbec určená, teda nebol
určený rozdiel medzi tým, čo zvýhodneným veriteľom bolo plnené a tým, na čo by pri zachovaní
pomerného plnenia im bolo plnené, nebola preukázaná konkrétna výška znevýhodnenia poškodeného.

Pochybnosti o výške škody potom nevylučovali záver, že závažnosť konania obžalovanej bola nepatrná.
Keďže uvedenú eventualitu nebolo možné vylúčiť, musel krajský súd postupovať v zmysle zásady „v
pochybnostiach v prospech obžalovanej“ a z dôvodu uplatnenia zásady prezumpcie neviny uvedenej v
§ 2 ods. 4 Tr. poriadku túto skutočnosť posúdil v prospech obžalovanej, čo znamenalo záver, že hoci sa
skutok stal, obžalovaná ním nespáchala trestný čin zvýhodňovania veriteľa uvedený v § 240 Tr. zákona.

Skutok tak, ako ho formulovala podaná obžaloba, pritom nenaplnil formálne znaky ani iného trestného
činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, a keďže v konaní obžalovanej nebolo možné vidieť
ani spáchanie priestupku, bolo z týchto dôvodov namieste obžalovanú spod podanej obžaloby oslobodiť.

Predlženie skúmanej firmy, celková hodnota faktúr, ktoré boli uprednostnené pred úhradou faktúr
poškodenému,to,žefaktúrypoškodenéhomohlibyťuhradenéužvčaseichsplatnostivovýške1.281,77
eur, že daňový úrad oznámil, že firma obžalovanej nepodala za rok 2014 žiadne daňové priznania, že
so správcom dane nekomunikuje a nepreberá zásielky, ani to že adresa Management media s.r.o. jevirtuálna, bez označenia a konateľ Z. H. je bezdomovec a na adrese údajného trvalého bydliska nebýva,
že obžalovaná objednávala reklamné plochy u svojho manžela, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody
nemohli viesť k inému záveru odvolacieho súdu.

Výrok, ktorým bol poškodený s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces, je Trestným
poriadkom spájaný s výrokom oslobodzujúcim, teda bol odôvodnený a zákonný.

Keďže ani v postupe konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzalo, odvolací súd nezistil

také chyby konania, na základe ktorých by mohol podanému odvolaniu okresného prokurátora vyhovieť,
zamietol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.