Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. marec 2017

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 15C/218/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514212006
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2017:7514212006.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice -okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci žalobkyne U. K.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXX/XX, J. - Š., zastúpená JUDr. Jánom Martincom, advokátom, AK
Werferova č. 1, Košice, proti žalovaným: 1. C. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XX, T. N. H., 2. D. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Č.. XXX, T. N. H., v konaní o určenie neplatnosti vydedenia a závetu takto

r o z h o d o l :

I.Súd návrh z a m i e t a.
II.Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa podaným návrhom žiadala, aby súd určil, že listina o vydedení spísaná dňa 02.09.1998
poručiteľkou O. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. N. H., V. XX/XX, pred notárom
JUDr. Petrom Varhalíkom, je neplatná.

2.Závet spísaný dňa 02.09.1998 poručiteľkou O. Š. rod. Š. naposledy bytom T. N. H.A., V. Č.. XX/
XX pred notárom JUDr. Petrom Varhalíkom je neplatný v časti, v ktorej žalovaný v 1. rade nadobudol
zákonný dedičský podiel navrhovateľky.

3.Svoj návrh odôvodnila tým, že nebohá O. Š. bola matkou žalobkyne a dňa 02.09.1998 vo forme NZ
spísala závet, ktorého obsahom je zároveň aj listina o vydedení. Na tomto základe ju vydedila s tým,

že ako dôvod uviedla, že v rozpore s dobrými mravmi neposkytla poručiteľke žiadnu potrebnú pomoc v
chorobe a starobe a z dôvodu, že o poručiteľku trvale neprejavuje opravdivý záujem, ktorý ako potomok
by mala prejavovať, najmä, že od roku 1978 s poručiteľkou neudržuje absolútne žiaden kontakt, majúc
na mysli kontakt osobný, písomný a telefonický. Žalobkyňa sa však domnieva, že v predmetnej veci
nie sú splnené zákonné podmienky, pre ktoré môže poručiteľ vydediť potomka, keďže nie je pravdou, že
žalobkyňa o poručiteľku neprejavovala opravdivý záujem, neobstojí dôvod vydedenia, ktorý je uvedený
poručiteľkou v závete, a to že od roku 1978 s ňou neudržuje žiaden kontakt, a to z dôvodu, že v

roku 1978 práve poručiteľka žalobkyňu doslova vyhodila z rodičovského domu, pre rozpor v chove
domácich zvierat, a to tak, že táto si ani nestihla odniesť osobné veci z domu, poručiteľka vymenila
všetky zámky na nehnuteľnosti a pri telefonickej žiadosti žalobkyne o vydanie osobných vecí jej zložila
telefón a teda rodinné vzťahy medzi žalobkyňou a poručiteľkou boli prerušené a následne po celý čas
zamedzované zo strany samotnej poručiteľky, ktorá znemožňovala žalobkyni i napriek jej viacerým
snahám skontaktovať sa s ňou, ktorý trval až do jej smrti, v nadväznosti na to nemôže obstáť ani
tvrdenie poručiteľky, že jej žalobkyňa neposkytla potrebnú pomoc v chorobe a starobe, keďže ona sama

to svojím postojom neumožnila.

4.Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že dňa 18.06.2014 bol oboznámený s
poslednou vôľou ich matky, ktorá bola spísaná dňa 02.09.1998 a to na Notárskom úrade JUDr. PetraGimerského v Moldave nad Bodvou, pričom v záveti matka ustanovila žalovaného za univerzálneho
dediča a svoju dcéru a jej deti vydedila, dňa 10.02.1987 bola na štátnom notárstve spísaná darovacia
zmluva, kde matka O. Š. darovala žalovanému dom na parc. č.XXX/X, záhradu - parcelu č. XXX/X

a spoločný vchod a dvor - parcela č.XXX/X a XXX/X, zapísané na LV č. XXX a XXX, z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že matka pri spisovaní listiny o vydedení a závetu dňa 02.09.1998 nevlastnila
nehnuteľný majetok, lebo nehnuteľnosti získal v roku 1987 darom, a nie závetom. Závetom by sa mal
získať iba majetok, ktorý v čase smrti vlastnila, hocikde sa nachádzajúci, avšak o žiadnom majetku
nemá vedomosť. K rodinným vzťahom môže uviesť skutočnosti, že žalobkyňa po svadbe bývala spolu

s manželom v ich rodinnom dome, po čase sa odsťahovali do bytovky, a neskôr dostali byt v Šaci, v
decembri roku 1976 zomrel ich otec, žalobkyňa s manželom a deťmi začala navštevovať mamu až
po otcovej smrti, vtedy už trvale bývala v Šaci, následne si u nich zriadili malú farmu na chov zajacov,
pričom týždenne chodili dva - až trikrát kvôli kŕmeniu, avšak vždy obsadili rodinný stôl počas obeda
a večere. V januári roku 1978 sa ženil žalovaný v 2. rade, a následne odišiel bývať s manželkou do
rodičovského domu, žalovaný v 1. rade mal vtedy 13 rokov, asi v septembri roku 1978 si náhodne

vypočul rozhovor medzi matkou, bratom D. - žalovaným v 2. rade a jeho manželkou o tom, že mama už
nevládze utiahnuť rozpočet, nakoľko neživila iba žalovaného v 1. rade, ale ďalších 5 osôb, keďže
spolu so svojou rodinou, tiež chodievala do rodičovského domu. Následne na to prišla žalobkyňa a
jej manžel za ním, nahovorili mu, že jeho matka strká všetky peniaze len do brata s manželkou a že
pre žalovaného v 1. rade nič neostane. Žalovaný im vtedy povedal, že matka nemôže ušetriť, nakoľko

namiesto dvoch osôb, živí sedem, je tiež viac ako pravdepodobné, že týmto tvrdením žalobkyne ako
jehosestre vzbudilnepriateľstvoa36rokovužsnímnekomunikujeaneodpovedámuaninapozdrav.Po
tomto rozhovore prišla žalobkyňa s rodinou ešte raz, pričom obed si už priniesli a skonzumovali v aute.
Následne prišiel jej manžel sám a odniesol zajace preč, keďže v tomto dome neprespávali, nemali tu
ani svoje osobné veci, nemá vedomosť ani o žiadnych telefonátoch zo strany žalobkyne, keďže matka

mu nikdy nespomenula, že by sestra telefonovala, písala, alebo ju navštívila, alebo že by povedala, že
niečo nové sa tu udialo, žalovaný v 1. rade má však vedomosť iba o tom, že ju nečakane navštívila v
dome nevlastná sestra žalovaných a žalobkyne - O. R. s manželom za účelom získania majetku.

5.V roku 2013, keď odchádzal s matkou z polikliniky po vykonanom vyšetrení, usadil ju na lavičku, na

prízemí, pričom jeho setra - žalobkyňa sedela na lavičke pri schodoch a po zhliadnutí na nich odvrátila
zrak a pozerala do podlahy, ani sa nepozdravila, medzitým šiel na parkovisko pre motorové vozidlo,
vôbec neprišla matke pomôcť ani pri nástupe do auta, aj napriek tomu, že ich videla, v posledných
rokoch života mala matka dlhodobo zdravotné problémy, bola niekoľkokrát hospitalizovaná v Šaci,
ani vtedy ju nenavštívila, nezaujímala sa o jej zdravotný stav, aj napriek tomu, že mala informácie od

maminej sestry, neučinili tak ani jej deti, nezúčastnila sa ani jej pohrebu, aj napriek tomu, že matkina
sestra o pohrebe vedela, a aj sa ho zúčastnila.

6. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení v žalobe uviedol, že žalobkyňa neosvedčila naliehavý
právny záujem k predmetnej veci, pričom má za to, že naliehavý právny záujem, musí v konaní

preukázať žalobca , z obsahu závetu zo dňa 02.09.1998 jednoznačne vyplýva, že podľa vôle poručiteľky
sa stal jediným dedičom žalovaný v 1. rade, predmetný závet rešpektuje a považoval ho za skutočný
prejav vôle poručiteľky, taktiež uviedol, že nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu založeného na
základe listiny, ktorej platnosť žalobkyne spochybňuje, pričom žalobkyňou požadované rozhodnutie v
určovacomkonaníniejevdanomprípadespôsobiléčokoľvekzmeniťnaprávnompostavenížalovaného,

a jeho osobu to taktiež nič nerieši, ani v prípade úspechu žalobkyne nemôže dôjsť k zmene stavu
medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade a ani k zmene práv a povinností. Podľa jeho vedomostí
bolo dedičské konanie po poručiteľke ukončené a preto nie je na strane žalobkyne daný naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, ani k žalovanému v 1. rade, nakoľko žalovaný v 1. rade sa
zákonným spôsobom stal vlastníkom po poručiteľke, v danom prípade má za to, že určovacia žaloba

nie je spôsobilá plniť preventívny charakter a predísť prípadným ďalším žalobám.

7.Čo sa týkalo osvedčenia skutočností, ktoré boli dôvodom pre vydedenie žalobkyne, uviedol, že
dôvody uvedené v závete sú pravdivé, dôvodom vydedenia nebola len bežná hádka medzi poručiteľkou
a žalobkyňou, ale práve absencia akéhokoľvek záujmu o jej osobu, a osobu poručiteľky zo strany

žalobkyne,ktorávpodstatetrvalaaždojejsmrti,ouvedenomsvedčíajskutočnosť, že listinaovydedení
bola spísaná v roku 1998 a ostala nezmenená až do smrti poručiteľky.8.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkami, dedičským spisom 12D/202/2014, ako aj
ostatným obsahom spisu a zistil tento skutočný stav:
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 1950 ju jej matka odložila k jej starým rodičom do

Barce, ktorí ju vychovávali do jej 6-tich rokov, pričom jej matka nikdy nepracovala, bola domáca, do
domu svojich rodičov v Trstenom prišla až vo svojich 6-tich rokoch, kedy nastúpila na povinnú školskú
dochádzku, pričom so starými rodičmi rozprávala len po maďarsky, nakoľko sa nevedela dohovoriť po
slovensky, potom musela prvú triedu opakovať dvakrát. Po ukončení školskej dochádzky jej matka
rozhodla, že nepôjde do školy ani do učenia, zostane doma a bude opatrovať mladšieho brata C.,

žalovaného v 2.rade, ako neplnoletá nastúpila za svačinárku do VSŽ, nemala žiadnu kvalifikáciu, tak
robila len túto prácu, neskôr robila v Servise ako upratovačka, v roku 1973 sa vydala, bývala u rodičov
v Trstenom spoločne s manželom, pričom im prispievala na domácnosť sumou 800,-Kčs mesačne, v
roku 1975 sa presťahovala do Šace, ďalej navštevovala rodičov v Trstenom, pokiaľ jej otec žil, ten
zomrel XX.XX.XXXX a v septembri 1978 jej matka rozhodla, že jej musí vrátiť kľúče od rodičovského
domu a už so svojou rodinou ju nesmie navštevovať. Rozhovor sa točil len medzi ňou a matkou, od

tejto doby sa matka odmietla s ňou kontaktovať, aj keď sa o to žalobkyňa pokúšala, jej deti chodievali
okolo záhrady, ktorú mala aj žalobkyňa ohradenú, avšak neozvala sa k nim. Jej matka nebola ani na
pohrebe jej manžela, ktorý zomrel v roku 1998. Dňa 20.10.1986 obdržala žalobkyňa rozsudok, ktorým jej
matka sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v Trstenom pri Hornáde a v roku 1987 darovala celý
majetok svojmu synovi D. a C., aj napriek tomu, že matka spísala dňa 01.09.1998 notársku zápisnicu

o vydedení a závete. Zápisnicu prvýkrát čítala žalobkyňa v roku 2014, pri jej čítaní si spomenula na
to, čo popisuje matka v predchádzajúcom texte, v súčasnosti si uvedomuje skutočnosti, že nemohla
s ňou mať ani žiaden kontakt, pretože ona ju a aj jej rodinu vykázala z rodičovského domu a ona
nepripustila žiaden kontakt, nielen s ňou, ale ani s jej deťmi, aj keď k tomu mala veľa príležitostí. Jej
matka v roku 1998 pracovala nepretržite popri dôchodku ako šatniarka vo VSŽ Košice, až do roku

2003, žiadne zdravotné problémy nemala a žiadnu pomoc od žalobkyne na starobu ani nepotrebovala,
ani jej ju neumožnila. Stanovila dedičom svojho majetku - C. Š., jej nevlastného brata, ktorý nie je
biologickým synom nebohého C. Š., zomrelého XX.XX.XXXX. Dedenie, ktoré je bezdôvodné, sa dotýka
nielen žalobkyne, ale aj jej detí, z toho dôvodu na podanom návrhu trvala.

9.Ďalej žalobkyňa uviedla, že do domu prišla bývať od 6-tich rokov a vlastne bývala v tomto dome aj
potom, keď sa vydala, a to až do 23-teho veku svojho života, teda po narodení prvého dieťaťa spoločne
bývala aj s jej rodičmi, a až následne sa odsťahovala, dovtedy žiadne komunikačné problémy medzi
sebou nemali, potom, keď matka začala pracovať vo VSŽ, sa aj málo stretávali, viac menej žalobkyňa
chodievala za otcom až do doby, pokiaľ otec nezomrel. Aj po smrti otca však do tohto domu chodievala,

keďže jej manžel mal na rodičovskej záhrade zajace, a vlastne až do určitého dňa, keď sa s mamou
chytila a keď jej povedala, že má vypratať zajace, presne si už na obsah rozhovoru nepamätá, niečo
spomínala, že tam tie klietky, kde sú zajace, smrdia, takže má jej odovzdať kľúče od domu, na to vyšla
ona s plačom von, povedala manželovi, čo je vo veci, táto skutočnosť sa medzi nimi odohrala niekedy
na jeseň v roku 1978, odvtedy zajačince vypratali, odišli a viac sa už nevrátila. Matke telefonovala asi

dvakrát, keďže si chcela vziať nejaké osobné veci, ale ona jej zložila telefón. Bolo to po uplynutí pár
mesiacov. Aj po tejto udalosti však chodili na záhradu, keďže po smrti otca, matka rozdelila všetko, to
znamená, že pozemky dala jej dvom súrodencom, jej nedala nič po otcovej smrti, len nejakých 6.000,-
Sk, chodievali na záhradu, pričom jej dcéra v tom čase mohla mať asi 6 rokov, záhrada bola oddelená
od domu, kde bývala jej matka, bola za ňou, avšak ani jej matka s ňou nekomunikovala. V podstate

od uvedeného roku ju nevidela, nehovorila s ňou a taktiež s ňou ani jej deti, o tom, že pracovala, má
vedomosť, keďže robila vo VSŽ a v tom čase pracovala vo VSŽ aj žalobkyňa. Žalobkyňa nemala
vedomosť o tom, na čo jej matka zomrela, ani nevie, či bola chorá, avšak aj žalobkyňa mala zdravotné
problémy, a vyliečila sa.

10.Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že keď mal 13 rokov si nechtiac vypočul rozhovor
medzi matkou, švagrinou a jeho bratom, kedy sa matka sťažovala, že chodia ich tam vyjedať a že
mama to už nevládze. Tak sa stalo, povedal túto skutočnosť žalobkyni, preto už prišli len asi trikrát, čo
bol žalovaný doma a jedli už vo svojom aute. Postupne vzali zajace a odišli preč. K skutočnosti, že nie
je jej súrodencom, nakoľko túto skutočnosť vyhlásila už v dedine, čo je podľa neho ohováranie, je to

veľmi vážne obvinenie, pretože taktiež ako ona má svoju rodinu, má rodinu aj on. Ich matka sa vydala
mladá za staršieho muža, a on už z prvého manželstva mal dve deti, tak asi preto žalobkyňa vyrastala
u starých rodičov v Barci, dve deti - E. a O. R., ktoré boli z prvého manželstva, zdedili pozemok vedľa
nich. Keď sa oženil, odsťahoval sa preč do Košíc a vrátil sa po 20-tich rokoch, t.j. v roku 2013 s tým,že postavil dom vedľa starého domu. Ku skutočnostiam, aké boli vzťahy s nevlastnými súrodencami,
ktorých mal otec z prvého manželstva, sa nemohol vyjadriť, nakoľko v roku 1978 mal len 13 rokov,
nevie, či sa mali dobre alebo zle, pracoval v Bratislave, Trnave, Košiciach. Avšak, keď bol doma cez

víkend, navštevoval ich, opravoval im strechu, komín, investoval do domu, maľoval okná, pričom jeho
sestra - žalobkyňa sa pozerala spoza plota, ako sa jej zhodnocuje majetok. Od roku 1978, keď sa s
matkou pohádala, ako keby sa pretrhli rodinné putá, žalobkyňa aj s nevlastnými súrodencami lepšie
vychádzala ako s nimi. Pani R., nevlastná sestra sa súdila s matkou 15 rokov.

11.Matka mala zdravotné problémy, zistili jej rakovinu, liečila sa z toho, po 7 rokoch skonala. Chodil s
ňou na CT, na odbery, niekedy musel prísť večer z Košíc a ráno o 5-tej šli do Šace na odbery, v roku
2013 to už bolo tak, že dva až trikrát v týždni bol v Šaci, matka bola viackrát hospitalizovaná v Šaci aj
v Košiciach, zomrela doma, nakoľko už nechcela ostať v nemocnici, náhodne sa stretli so žalobkyňou
v Šaci, pričom žalobkyňa ich videla, avšak vôbec sa k nim neozvala, a ani nepozerala tým smerom.

12. Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa mu uviedla, že žalovaný v 1. rade je jeho
nevlastný brat, nechápe z akého dôvodu uviedla túto skutočnosť, pričom žalobkyňa spolu s manželom
mamu klamali, obrali ju o majetok a aj o peniaze. Spúšťací mechanizmus sa začal po smrti otca na
dedičskom konaní, odvtedy sa žalovaný s nimi prestal rozprávať. Všetky nesváry sa začali po smrti
otca, a po dedičskom konaní v roku 1978, kedy ich nevlastné sestry N. a R. sa súdili s ich matkou

15 rokov a vysúdili to, že polovica záhrady im bola daná plus nejaké finančné čiastky, ktoré matka
musela splácať a druhá polovica záhrady, na ktorej je dom, tá ostala im. Žalovaný uviedol, že vedel o
tom, že prepísala matka dom na brata, problémy nastali aj v období, kedy ani nevedeli, čo bude, keďže
nevlastní súrodenci mali záujem aj o dom, a vlastne matka, ktorá po smrti ich otca sa o nich starala, bola
v pomykove, nevedela, čo bude ďalej, kam bude musieť odísť. Žalobkyňa však nebola ani na pohrebe

matky, pričom matkina sestra, ktorá bola v kontakte so žalobkyňou, o tom vedela, a teda jej to musela
povedať. Žalovaný v 2. rade nevedel presne uviesť, v ktorom období začala mať matka zdravotné
problémy, ale bolo to niekoľko rokov pred jej smrťou, chodila si po lieky, ktoré jej celý zdravotný stav tlmili
a v podstate to pretrvávalo až do doby, pokiaľ zomrela, taktiež dvakrát absolvovala operáciu, potom šla
znovu na druhú operáciu a problémy mala až také, že tie pretrvávali až do smrti a zomrela doma.

13.Tiež uviedol, že celým spúšťacím mechanizmom celkového zdravotného stavu jeho matky bola
práve skutočnosť, ktorá sa týkala ich nevlastných súrodencov a hlavne súdny spor, ktorý s ňou viedli,
aj ako skutočnosť, že žalobkyňa ako jej dcéra prešla na ich stranu, a túto skutočnosť jeho matka
nedokázala vstrebať.

14.Svedkyňa K. C. vo svojej výpovedi uviedla, že prítomné strany sporu pozná ako susedka, žalobkyňa
chodievala do domu svojich rodičov, resp. určitú dobu tam bývala aj s manželom, po akom období
žalobkyňa spolu s manželom odišli, však uviesť nevedela, do tohto rodičovského domu nechodili, prišli
až po smrti otca. Na hádku, ktorá vznikla medzi žalobkyňou a jej matkou, si veľmi dobre spomína,

pretoženielenžesvedkyňabývavsusedstve,alesiboliveľmiblízkeaveľmisirozumeli,vždysazastavila
u nich doma a aj v osudný deň prišla, bola na nákupe, povedala, že bola kúpiť nejaké mäso kvôli tomu,
že príde O. (žalobkyňa spolu s deťmi) tak, aby mali nachystané, a zároveň povedala, že sa musí vrátiť,
keďže nebol doma kúpený chlieb a tiež ju požiadala, či jej nemôže požičať 50,- Sk. Svedkyňa ju brala
vždy ako matku a tieto pôžičky boli úplne bežné, samozrejme v rámci jej možností, vždy keď mohla, tak

jej tieto peniaze požičala, a tiež tak urobila aj v tento deň, pretože povedala, že chce ísť nakúpiť tak,
aby pre O. a jej rodinu bolo všetko pripravené, potom odišla, ešte jej svedkyňa povedala, že nech si
sadne na kávu, že ešte má čas, tak si vypila kávu a odišla, potom sa vrátila, svedkyňa nevedela uviesť
s odstupom akého času, nevedela tiež, či medzitým už bola v obchode, prišla však celá rozrušená,
musela jej dať tabletku dať na ukľudnenie a sťažovala sa, že O. na ňu kričala, že chodí iba pijúci a

pritom ona bola ešte v obchode kúpiť pre Miňa pálenku a pivo a bola z toho veľmi nešťastná, lebo sa
stávalo veľmi často, že prišla žalobkyňa k nim domov, nepamätá si, že by tam žalobkyňa nejakým
spôsobom pomáhala, len kočíkovala deti a celú domácnosť držala na svojich bedrách táto pani, bola
veľmi inteligentná a šikovná, dlhé roky pracovala vo VSŽ, potom keď už bola na dôchodku, aj napriek
tomu pracovala ako šatniarka, v domácnosti vykonávala všetky druhy práce, kosila záhradu sama, s

ničím nemala problém, sťažovala sa aj v tom, že jej manžel nedával peniaze, aj z toho dôvodu, keďže
chcela, aby každý kto príde, bol spokojný, bolo všetko nakúpené a navarené, tak vtedy chodievala
práve za svedkyňou, kvôli pôžičke, resp. kvôli tomu, aby jej požičala peniaze. V tom čase, keď prišla
za ňou požičať peniaze, a mala prísť jej dcéra O., bolo to už vtedy, keď žalobkyňa - jej dcéra sapozbierala a odišla, od tohto obdobia ju už svedkyňa v tomto dome nevidela, ani ju, ani jej rodinu. Taktiež
si pamätá na situáciu, keď prišla poručiteľka ako matka strán za ňou a povedala jej, že boli s C. v
Šaci a stretli žalobkyňu, tá sa však od nich odvrátila a žiadnym spôsobom s ňou nekomunikovala, a

táto pani to veľmi ťažko brala, celú tú situáciu, vtedy svedkyni ešte povedala: „Keby si ty vedela, čo
všetko mi ešte povedala....“ Žalobkyňa je od nej o rok staršia, spolu chodievali do školy, bola lenivšia,
ale neprepadávala, bola slabým žiakom a je pravdou, že v tom čase, sa žalobkyňa starala o svojho
brata, avšak viackrát sa stalo, že keď prišla ich matka z práce, malý plakal a žalobkyňa len sedela
a pozerala televíziu, nedala ju na štúdiá, pretože matka videla, že je lenivá. Svedkyňa mala za to, že

žalobkyňa so svojím mužom chodievala do domu len preto, aby si oddýchli a mohli usporiť peniaze,
pretože jej manžel bol taký, aký bol, veľmi sa mu nechcelo pracovať, rád si vypil a fajčil a samozrejme
z toho vznikali konflikty, boli to len drobné hádky, avšak vyvrcholením bola hádka, ktorú uviedla, kedy
prišla poručiteľka a bola hotová z toho, čo sa stalo, pretože ona nikdy nepila a keď prišla ku svedkyni,
tak pila len kávu a pokiaľ boli nejaké oslavy, tak si dala štamperlík. Vtedy sa táto situácia dotkla trochu
aj svedkyni, pretože v skutočnosti s ich matkou len sedela a pila kávu.

15.Pokiaľ poručiteľka pracovala vo VSŽ, nemala žiadne zdravotné problémy, resp. mala problémy, ktoré
sa jej začali objavovať až v dôchodku, boli to problémy so srdcom a tlakom, neskôr sa jej zistili problémy
s črevami, bola operovaná a mala aj nádor, potom to boli už choroby, ktoré súviseli s jej vekom. Dokedy
poručiteľka pracovala, však svedkyňa nemala vedomosť, avšak pracovala veľmi dlho, pretože mala

svedkyňa vedomosť o tom, že mala nejaké pozdlžnosti jednak voči súdu, a aj nejaké iné, mala nejakú
exekúciu a keďže nemala finančné prostriedky, tak si požičala peniaze od pani Ď. a okrem toho živila
celú svoju rodinu zo svojho platu, preto dlho pracovala, aby mohla finančné prostriedky aj vrátiť a potom
si požičala peniaze od pani Ď., ktoré jej požičala v hotovosti a bezúročne a následne na to, zo svojho
platu tieto peniaze vracala, bola jej veľmi vďačná za to, že má peniaze bezúročne, tak jej potom neskôr

chodievala aj pomáhať a robiť nákupy, celé takýmto spôsobom, tú bezúročnosť pôžičky kompenzovať.

16.Svedkyňa H. J. bola sestrou poručiteľky, na jednej strane žalobkyňa je jej neter a žalovaní sú jej
synovci, od istého času si pamätá, kedy jej C. povedal, že žalobkyňa s rodinou ich chodí vyjedať, bola
tam nejaká hádka, dlhé roky sa nestretávala so žalobkyňou ani ona, pretože mala pocit, že svedkyňa je

voči poručiteľke zaujatá. Svedkyni jej sestra (poručiteľka) spomínala, že došlo k nejakej hádke medzi
ňou a O. (žalobkyňou), že O. sa urazila, odišla, vtedy bola jej sestra nahnevaná a povedala, že ju vydedí,
ale že pre vnukov bude šetriť a odkladať peniaze a všetko nechala len pre svojich synov, aj svedkyňa
malahádkusosvojousestrou, nekontaktovalasasňou, pojednejhádkevroku1994kedyvpodstatena
pozemok chodieval pracovať jej manžel, stalo sa to, že vždy mu zabalila aj jedlo, keď tam šiel pracovať,

dala mu pivo a v jeden deň sa stalo, že jej sestra povedala, že ho nemá púšťať samého, lebo prišiel, opil
sa, a teda vlastne vznikla hádka z toho dôvodu, i keď manžel svedkyne jej nepovedal nič a hádka bola
hlavne kvôli nemu, keď jej sestra povedala, že jej ukradol domácu pálenku. Taktiež po tomto incidente
sa síce ešte spolu rozprávali telefonicky, a vtedy jej sestra vytýkala jej manžela, ona jej však povedala,
že nech sa stará o svojho muža a vlastne kvôli tomuto vznikol problém, pohádali sa a od tohto obdobia už

spolu vôbec nekomunikovali, dokonca keď zomrela ich najstaršia sestra, tak ani na jej pohrebe nebola.
Uviedla tiež, že si pamätá, že chodievala so svojou sestrou a ich matkou predávať staré nábytky,
pretože potrebovala peniaze na výplatu pre nevlastné deti, resp. pre nevlastných súrodencov žalobkyne
a žalovaných a vie o tom, že to bola veľká suma, avšak nemá vedomosť, o akú čiastku sa jednalo.
Svedkyňa uviedla, že podľa jej názoru, jej sestra nemala rada svoju dcéru. Nebrala ju ako svoje dieťa,

možno aj preto, že do piatich rokov vyrastala žalobkyňa práve u svedkyne.

17.Podľa ust. § 469a ods. 1 písm. a), b) OZ, môže poručiteľ vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými
mravmineposkytolporučiteľovi potrebnúpomoc vchorobe,starobealebovinýchzávažnýchprípadoch.
Rovnako to môže poručiteľ urobiť aj vtedy, ak potom poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem,

ktorý by mal ako potomok prejavovať.

18.Podľa ust. § 476 ods. 1 OZ, poručiteľ môže závet zriadiť aj vo forme notárskej zápisnice.

19.Podľa ust. § 476 ods. 2 OZ, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol spísaný,

podpísaný, inak je neplatný.

20.Podľa ust. § 479 OZ, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský
podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podieluzo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených
potomkov.

21.Dňa XX.XX.XXXX zomrela O.D. Š., rod. Š., matka žalobkyne a žalovaného v 1. a 2. rade, spísala
dňa 02.09.1998 vo forme notárskej zápisnice pred notárom JUDr. Petrom Varhalíkom so sídlom v
Košiciach závet, ktorého obsahom je zároveň aj listina o vydedení, kedy vydedila žalobkyňu z dôvodov,
že tá v rozpore s dobrými mravmi jej neposkytla žiadnu potrebnú pomoc v chorobe a starobe a z dôvodu,
že o poručiteľku trvale neprejavovala opravdový záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať, najmä,

že od roku 1978 s poručiteľkou neudržuje absolútne žiaden kontakt, majúc na mysli kontakt osobný,
písomný a telefonický.

22. Dedičská vec po O. Š. bola prejednávaná pod sp. zn. 12D/202/2014, súčasťou spisu je i osvedčený
opis listiny o vydedení a závetu poručiteľky Alžbety Š., zomrelej XX.XX.XXXX, a dedičmi zo zákona je:
žalobkyňa, žalovanýv1.a2.rade.Nazákladepredmetnej listiny-notárskejzápisnicedošlokvydedeniu

žalobkyne a taktiež aj jej detí. V dedičskom konaní bolo zistené, že poručiteľka v čase smrti nemala
žiaden majetok a preto bolo konanie zastavené s tým, že už v dedičskom konaní žalobkyňa namietala
neplatnosť notárskej zápisnice o vydedení a opis žalobného návrhu zaslala aj k tomuto dedičskému
konaniu.

23.Vydedenie je prejav vôle poručiteľky, ktorým odníma sa potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi
právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Neopomenuteľný dedič zo zákona nededí, teda nemá
právo ani na svoj zákonný podiel. Vydedenie musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti,
materiálnou náležitosťou vydedenia okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov je

existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone.

24.Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia. Pre všetky dôvody je
charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa

musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej
vôle, v listine o vydedení, teda existencia dôvodu vydedenia sa posudzuje vždy a obdobie pred
napísaním listiny o vydedení. Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písm. a) a b) tohto
ustanovenia vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností
existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Ide pritom o subjektívne dôvody, resp. o dôvody , ktoré

sa posudzujú zo subjektívneho hľadiska. O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písm. a)
tohto ustanovenia ide najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe, a starobe
neposkytol potrebnú pomoc, hoc o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne
možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Pojem dobré mravy predstavuje určité pravidlá
správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho

hodnotového poriadku (uznesenie ÚS SR z 24.02.2011), č.k. IVÚS 55/2011-19). Potreba pomoci
na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom
konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Súd posudzoval túto skutočnosť aj z hľadiska, či žalobkynino
správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo nie. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie
je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytnutie takejto pomoci, a ktorá takúto pomoc

aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má preto lepšie podmienky, ako potomok, ktorého
sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je len nevyhnutné, aby tento potomok mal aj
reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať.

25.Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písm. b) tohto ustanovenia, t.j. neprejavovanie

opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom
a potomkom, a najmä to, či tento vzťah má charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen
predstieraného, formálneho.

26.Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa, treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti

konkrétneho prípadu. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa určitý čas žila so svojou rodinou v
rodinnom dome u svojich rodičov, mali spolu dobré vzťahy, žila v dome s manželom a deťmi až do doby,
pokiaľ sa osamostatnili, v roku 1978 došlo ku konfliktu medzi žalobkyňou a ich matkou - poručiteľkou,
ktorá mala za následok skutočnosť, že žalobkyňa vrátila kľúče od domu matke a od tohto obdobiasa spolu vôbec nekontaktovali ani telefonicky ani žiadnym iným spôsobom. Žalobkyňa túto skutočnosť
špecifikovala s tým, že išlo o hádku, kedy jej matka nejaké veci vytkla s tým, že na pozemku vedľa
chovali zajace a matka jej vytkla, že tieto zajace smrdia, pričom uviedla, že rozhovor bol len medzi

ňou a matkou, vtedy odviezli všetky zajace, ktoré chovali a odovzdali kľúče. Od uvedeného obdobia
matku nenavštevovala, nestretávala sa s ňou a žiadnym spôsobom s ňou nekomunikovala. Matka
žalobkyne a žalovaných tento incident veľmi ťažko znášala, čo vo svojej výpovedi potvrdila aj svedkyňa
C. ,ktorá uviedla že ich matka sa snažila zabezpečiť všetkým svojim deťom stravu, aby mali vždy
všetko pripravené, potvrdila aj to, že žalobkyňa aj keď stretla matku v nemocnici, v čase, kedy už bola

chorá, vôbec sa s ňou nerozprávala, ani sa ňu nepozrela, čo ich matka túto skutočnosť v tomto období,
kedy bola vážne chorá, potrebovala, od uvedeného obdobia žalobkyňa neposkytovala pomoc žiadnym
spôsobom matke.

27.Žalobkyňa túto skutočnosť však odôvodňovala tým, že aj keby žalobkyňa túto pomoc potrebovala,
pričom mala na mysli skutočnosť, že túto pomoc matka ani nepotrebovala, keďže aj v čase dôchodku

pracovala vo VSŽ, o ktorej skutočnosti mala vedomosť, pretože aj ona tam pracovala, nakoľko bola
sebestačná a samostatná. Potvrdila aj to, že sa stretli v nemocnici, videla matku ako bola s bratom
C., avšak sa s ňou nerozprávala a ani sa jej nepozdravila. Toto svoje správanie žalobkyňa jednak
odôvodňovala tým, že podľa jej názoru matka ani pomoc nepotrebovala, avšak aj tým, že matka ju
nemala rada, ako svoju vlastnú, keďže až do 5-tich rokov ju vychovávala matkina sestra a už v mladom

veku sa musela starať o svojho brata - žalovaného - C., nedala ju ani vyštudovať, a už v mladom
veku začala pracovať ako nekvalifikovaná osoba. Žalovaní zhodne uviedli a tiež aj svedkyňa C., že ich
matka sa trápila aj kvôli skutočnosti, že ich nevlastné sestry, ktoré mala matka, o ktoré sa po smrti ich
otca starala, podali na ňu žalobu a vysúdili si finančné prostriedky, ktoré matka musela vyplatiť ich
nevlastným súrodencom, taktiež vyplatila aj žalobkyňu, o ktorých skutočnostiach predložili aj doklad o

jej výplate vo výške 7.000,- Sk, ktorú skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa C., ktorá
potvrdila, že ich matka pracovala aj po dôchodku, pretože musela vyplácať nejaké finančné prostriedky
a tiež mala vedomosť o tom, že si musela požičiavať finančné prostriedky aj od osoby, ktorá sa
volá Dulajová, ktoré jej potom musela následne vrátiť. O skutočnosti, že matka potrebovala finančné
prostriedky na vyplatenie, mala vedomosť aj svedkyňa H. J., ako jej sestra, ktorá túto skutočnosť

potvrdila vo svojej výpovedi a taktiež uviedla, že to bola práve ona, ktorá sa o žalobkyňu až do veku jej
piatich rokov o ňu starala, že jej sestra bola veľmi ješitná osoba a aj ona s ňou pohádala, a dlhé roky sa
nerozprávali. Žalovaní tiež potvrdili, že žalobkyňa vôbec nebola ani na pohrebe svojej matky, hoci o tom
mala vedomosť. V konaní bolo tiež preukázané, že matka žalobkyne a žalovaných bola niekoľkokrát
hospitalizovaná, mala zdravotné problémy, liečila sa na rakovinu a ani v danom prípade žalobkyňa

nedokázalanejakýmspôsobomsmatkoukomunikovať, resp. pomôcť,navštíviťjuvnemocnici. Natieto
tvrdenia reagovala žalobkyňa tým, že aj ona mala zdravotné problémy a vyliečila sa. Svoj postoj k matke
žalobkyňa prezentovala tým, že jej v podstate ani neumožnila tú skutočnosť, aby jej mohla nejakým
spôsobom pomôcť, keďže nekomunikovala ani s jej deťmi, a ani s ňou, a že práve svojím správaním
matka neumožnila žalobkyni pomôcť. Súd má za to, že správanie sa žalobkyne voči jej matke bolo

správaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, morálnymi zásadami, a pravidlami slušného správania.
Iba samotná skutočnosť, že matka nepožiadala , resp. neumožnila pomoc žalobkyni, nemôže mať za
následok úplne nepochopiteľné správanie sa žalobkyne k matke.

28.Predpokladom naplnenia dôvodu, ktorý súvisí s rozporom s dobrými mravmi, kedy neposkytla

poručiteľovi žalobkyňa potrebnú pomoc v chorobe, starobe, alebo v iných závažných prípadoch, tak
pre naplnenie tohto dôvodu je správanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a ktoré spočíva práve v
neposkytnutí pomoci v chorobe, starobe, v iných závažných prípadoch je naplnený tento predpoklad
vtedy, ak pomoc v uvedených životných situáciách naozaj bola potrebná. Je pravdou, že v dome ostal
bývať ešte jej brat - žalovaný v 1. rade, ktorý matke poskytoval potrebnú pomoc a opateru, avšak v

danom prípade žalobkyňa vedela o tom, že matka je chorá, že sa liečila na rakovinu, a v konečnom
dôsledku ju videla aj v nemocnici a aj napriek tejto skutočnosti s ňou nekomunikovala. Pre naplnenie
ďalšieho dôvodu, že neprejavovala záujem o poručiteľku, súd v prejednávanej veci pre posúdenie
dôvodov vydedenia podľa ust. § 469a ods. 1 písm. b) OZ zisťoval, či potomok poručiteľa mal aj reálnu
možnosť o poručiteľku prejavovať opravdový záujem a v prejednávanej veci je zrejmé, že ani tieto deti,

v čase keď boli menšie, a ani neskôr matku resp. starú matku nenavštevovali, i keď ako starú matku by
ju navštevovať mohli, i keď predmetná skutočnosť vyplývala práve z rozhádaných vzťahov žalobkyne a
jej matky. Z uvedeného je však zrejmé, že žalobkyňa ako potomok mohla a mala aj reálnu možnosť o
poručiteľku, teda svoju matku prejaviť opravdový záujem už najmä z toho dôvodu, že sa jedná o blízkyvzťah matky a dcéry, resp. jej vnúčat. Správanie žalobkyne však spočívalo v pasivite, nezáujem o
matku. Je pravdou tiež skutočnosť, že k tejto situácii prispela aj ich matka, keď došlo k hádke, po ktorej
sa s ňou už žalobkyňa vôbec nekontaktovala, avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ju táto

skutočnosť trápila a v danom prípade je potrebné podotknúť, že zásady slušnosti a morálky by aj v
tomto prípade mali byť prevažujúce nad osobným hnevom a zlobou, ide hlavne o rešpektovanie jeden
druhého, o prejavenie vzájomnej úcty, pokory a vďačnosti svojim rodičom a v neposlednom rade i o
odpustenie drobných hriechov, v takomto prípade bolo i na žalobkyni, aby sa pokúsila urobiť aspoň jeden
krok k tomu, aby mala bližšie k svojej matke, keď už ako tvrdí žalobkyňa, že prestala chodievať do jej

domu, tak aspoň telefonicky sa informovať, resp. i na pracovisku, keď žalobkyňa mala vedomosť, že
jej tam matka pracuje, tak tiež i v nemocnici, kde sa stretli, už vtedy jej mohlo byť zrejmé, že matka
potrebuje pomoc a opateru, alebo aspoň starostlivosť ako dcéra matke, nehovoriac o skutočnosti, že
samotná žalobkyňa nebola dokonca ani na pohrebe vlastnej matke.

29.V prejednávanej veci súd mal za to, že žalobkyňa trvalo až do smrti matky o ňu neprejavovala žiaden

záujem, a tento záujem neprejavovali ani jej deti a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

30.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že stranám náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)