Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615217609
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6615217609.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: L. L., nar. X. R. XXXX, trvale bytom Z. K. XXXX/XX, XXX
XX Z., občan Slovenskej republiky, vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD, pod sp. zn. EX 46781/15, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60,

o vymoženie 987,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu
Lučenec č. k. 4Er/959/2015-28 zo dňa 9. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 4Er/959/2015-28 zo dňa 9. augusta 2018 p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením

č. k. 4Er/959/2015-28 zo dňa 9. augusta 2018 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že podaním doručeným
exekučnému súdu dňa 20. novembra 2015 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie o vymoženie sumy 987,37 Eur s príslušenstvom. Prílohou žiadosti bol návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 20. novembra 2015,
exekučný titul - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00718/15 zo dňa 30. júla 2015,

Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 2. mája 2014 (ďalej len „Zmluva“) spolu so všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, rozhodcovská zmluva zo dňa 2. mája 2014 a zmenka č. XXXXXXXXX
vystavená dňa 2. mája 2014. Z predloženej Zmluvy nebolo podľa exekučného súdu jednoznačne zrejmé,
či povinná uzavrela Zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ, keďže
povinná je označená aj ako podnikateľ (obchodné meno, miesto podnikania a IČO) a aj osobnými
údajmi typickými pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho

preukazu a trvalé bydlisko). Predmetná Zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy
obsahujúcej značné množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah podľa exekučného
súdu nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie
zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými
podmienkami skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatvorená bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných
strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia

dodávateľa voči spotrebiteľovi. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. V opačnom prípade je
potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na
vyššie uvedené exekučný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah
medzi oprávneným a povinnou založený Zmluvou je vzťahom spotrebiteľským. Na zabezpečenie svojho

peňažného záväzku vystavila povinná neúplnú zmenku. V zmysle ustanovenia bodu 12. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru oprávnený doplnil dňa 25. mája 2015 do neúplnej zmenky zmenkovúsumu 987,37 Eur a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy 4. apríla 2015. Podľa ustanovenia 17
ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy
bolo zabezpečenie záväzkového vzťahu zo spotrebiteľského úveru a plnenie zo spotrebiteľskej zmenky

neprípustné. Exekučný súd mal preto za preukázané, že vymáhaný nárok uplatnený v exekučnom
konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci
bolo rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, pričom v rozhodcovskom
konaní nebolo prihliadnuté na neprípustnosť zmenky. Na základe uvedených skutočností exekučný súd
žiadosť exekútora o udelenie poverenia v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok")
zamietol.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal,
aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie

súdu prvej inštancie podľa oprávneného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený má za to, že exekučný súd prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd

podľa oprávneného na zistený skutkový stav aplikoval okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku aj ustanovenie § 45 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
z predložených dokladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie)
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa podľa oprávneného obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu

tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný
súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený je však toho názoru,
že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať
samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera exekučný súd v
napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a

nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Podľa oprávneného v prípade, ak súd
na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK spôsobom právneho posúdenia
správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im
priznáva ZRK. Postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je

v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uvádza, že má za to, že exekučný súd nesprávne
zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna
rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. Oprávnený totiž poukázal na skutočnosť, že s povinnou
uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasled. ZRK formou samostatného právneho
úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci

všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Exekučný súd podľa
oprávneného dostatočne nezisťoval túto skutočnosť, čím zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného
skutkového stavu. V zmysle článku 2 Rozhodcovskej zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Zmluvné strany sa v zmysle čl. 2 ods.
2 druhá veta Rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o

rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku
zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t. j. povinnej nebola odňatá
možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so Zmluvou na všeobecný súd.
Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie

sporu pred všeobecným súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, oprávnený poukázal na odôvodnenie
zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia

svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a
uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dohodnuté.

8. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,

v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým Uznesením exekučného súdu č. k.
4Er/959/2015-28 zo dňa 9. augusta 2018 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným záujmovým združením Združenie arbitráže a mediácie, so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 45 745 595, sp. zn. SR 00718/15 zo dňa 30.

júla 2015, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 31. augusta 2015 a
vykonateľnosti dňa 3. septembra 2015, a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť
oprávnenému sumu 987,37 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený
a povinná uzatvorili dňa 2. mája 2015 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ
poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 500,00 Eur. V ten istý deň bola uzavretá Rozhodcovská

zmluva na samostatnej listine, ktorá v čl. I bod 1 a v čl. II. bod 1 obsahovala text, že všetky spory,
ktoré vzniknú zo Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z
takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom

súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu
na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
RozhodcovskýmsúdomnaúčelytejtozmluvysarozumieStályrozhodcovskýsúdzriadenýspoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto
článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde,

považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi
Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov konštatuje, že odvolanie
oprávneného nekorešponduje s napadnutým uznesením, avšak pre úplnosť dodáva:

14. Odvolací súd vychádzajúc výlučne z odvolacích dôvodov, ktorými je podľa § 380 ods. 1 CSP viazaný,
vzhľadom na to, že oprávnený v odvolaní nenapáda postavenie povinnej ako spotrebiteľa, napadnuté
rozhodnutie exekučného súdu v tomto ohľade nepreskúmaval.

15. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,

prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

16. Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že došlo k neúplnému
zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Vo svojom odvolaní namieta, že „oprávnený

s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu a to na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.“ Odvolací súd má za to, že oprávnený
týmto svojím tvrdením len prezentuje obvyklý spôsob, akým uzatvára rozhodcovské zmluvy, resp.

rozhodcovské doložky so svojimi klientmi. Toto tvrdenie však nekonkretizuje, akým spôsobom bola
uzavretá rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade. Oprávnený tiež nenamieta, že by v
prejednávanom prípade bola uzavretá rozhodcovská zmluva.

17. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa

ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už

vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje. Pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok, tento trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala
právomoc na vydanie rozhodnutia. Predmetná Rozhodcovská zmluva vykazuje znaky neprijateľných
podmienok a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ ju súd posúdil ako absolútne neplatnú,

nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Z textu Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 2. mája 2014 je zrejmé, že sa viaže priamo k Zmluve,
ktorú uzatvorila povinná (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava. Aj keď je Rozhodcovská
zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku Zmluvy z toho istého
dňa, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Túto skutočnosť oprávnený ani nenamietal. Odvolací súd v

tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca
2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolností súvisiace s uzatvorením
zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, odktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti Rozhodcovskej
zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda
zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorí súčasť VOP, ale bola uzavretá vo forme

samostatnej Rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako Zmluva, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda
bola individuálne dojednaná a svedčí o vôli povinnej pristúpiť na túto osobitú zmluvnú podmienku.
Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen VOP, ale aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv,
resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie Rozhodcovskej zmluvy
v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany

uzavreli samotnú Zmluvu. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo
charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by povinnej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné
informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle zmluvných strán. V danom prípade z návrhu Rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ
mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej Rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Spornosť vo

vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o Rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva
skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti Rozhodcovskej zmluvy je vopred určený jediný rozhodcovský
súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto
formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi - povinnej odňaté právo ovplyvniť výber konkrétneho
rozhodcu, či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy rozhodol.

18. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku oprávneného týkajúcu sa nesprávnej aplikácie
§ 45 ZRK, keďže exekučný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené ustanovenie.

19. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací

súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).