Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113205674
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113205674.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa:

H. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. XXX/XX, XXX XX X., štátny občan SR, zastúpeného
splnomocneným zástupcom: JUDr. Jánom Kasenčákom, so sídlom Veľká Okružná 2134/76, 010 01
Žilina,protiodporcovi:Československáobchodnábanka,a.s.sosídlomMichalská18,Bratislava81563,
IČO: 36854140, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Branislavom Zubercom, advokátom so
sídlom: Michalská ulica 9, 811 01 Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2009-3905 zo dňa 14.1.2013 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A, Bratislava 811 08, pred

rozhodcom U.. H. C. s tým, že súd po právoplatnosti tohto rozsudku bude pokračovať v právnej veci v
rozsahu uvedenom v žalobe.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 208,69 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomnazačatiekonaniadomáhal,abysúdrozsudkomzrušilrozhodcovskýrozsudok,
ktorý bol vydaný JUDr. H. C., rozhodcom stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie
v konaní vedenom pod sp.zn.: II/2009-3905 a pokračoval v právnej veci v rozsahu uvedenom v

žalobe, alternatívne, aby vecne a miestne príslušný súd zrušil hore uvedený rozhodcovský rozsudok
a zaviazal odporcu uhradiť trovy konania a trovy právneho zastupovania. Svoj návrh odôvodnil tým,
že dňa 24.1.2013 mu bol doručený hore uvedený rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 14.1.2013 na
základe žaloby zo dňa 27.10.2009 (poznámka súdu: Na tomto mieste návrhu navrhovateľ uvádza,
že rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 25.1.2013). Rozhodcovským rozsudkom zo dňa
27.10.2010 bol žalobca povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne s P. Q., nar. XX.XX.XXXX odporcovi
sumu 8 054,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5 124,39 € od 21.7.2009

do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 899,49 € od 21.7.2009 do
zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká povinnosť
druhého žalovaného. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 19.7.2004 zmluvu o úvere č. 88102-535101/4900,
na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi a jeho vtedajšej manželke P. Q. spotrebný MAXIÚVER vo
výške 150 000 Sk. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj osobitné ustanovenia v článku VI., ktorých súčasťou
je rozhodcovská doložka v znení: „Zmluvné strany sa podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, dohodli, že akékoľvek prípadné spory z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto zmluvy, resp.

akékoľvek prípadné spory zo zmlúv súvisiacich s týmto obchodom, ktorých účastníkmi sú zmluvné
strany, budú predložené na rozhodnutie stálemu rozhodcovskému súdu Asociácie bánk so sídlom v
Bratislave.“Navrhovateľ v prvom riade namietal platnosť rozhodcovskej doložky v osobitných ustanoveniach čl. VI
zmluvy o úvere s poukazom na ustanovenie § 67 ods. 3-4 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku
v znení platnom a účinnom ku dňu podpisu zmluvy o úvere, podľa ktorého vykonávacie inštitúcie (§ 2

ods. 8 Zákona o platobnom styku) sú povinné predložiť svojim klientom a vydavatelia elektronických
platobných prostriedkov oprávneným držiteľom nimi vydaných elektronických platobných prostriedkov
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že spory z platobného styku, ktoré
medzi nimi vzniknú pri vykonávaní obchodov, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom a podľa ods. 4 sú návrh rozhodcovskej zmluvy vykonávacie inštitúcie povinné

predložiť svojim klientom a vydavatelia elektronických platobných prostriedkov oprávneným držiteľom
nimi vydaných elektronických platobných prostriedkov najneskôr pri uzatváraní obchodu uvedeného v
odseku 2, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient a oprávnený držiteľ nie sú
povinní prijať predložený návrh rozhodcovskej zmluvy podľa ods. 3; ak klient alebo oprávnený držiteľ
neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy podľa ods. 3, prípadné spory z platobného styku s takýmto
klientom a oprávneným držiteľom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Ďalej navrhovateľ v návrhu na začatie konania poukazuje na formu zmluvy o úvere, ktorá bola
vyhotovená ako predtlač a navrhovateľ ako druhá zmluvná strana nemohol ovplyvniť jej obsah,
preto rozhodcovská doložka nereprezentuje vôľu navrhovateľa riešiť spory v rozhodcovskom konaní.
Rozhodca síce siahodlho odôvodňuje, prečo stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie
je oprávnený riešiť spory, avšak v rozhodcovskom konaní vôbec nebolo preukázané, že odporca, t.j.

vykonávacia inštitúcia, predložil navrhovateľovi a jeho bývalej manželke návrh rozhodcovskej zmluvy
osobitne mimo text návrhu zmluvy o úvere a že navrhovateľ a jeho bývalá manželka tento návrh
rozhodcovskej zmluvy akceptovali. Zo zmluvy o úvere je skôr evidentné, že ustanovenie § 67 ods.
3-4 naplnené neboli. Voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní bola dojednaná jednostranne,
navrhovateľ nemal možnosť zmeniť znenie rozhodcovskej doložky predloženej mu na predtlačenom

formulári, preto uvedená zmluvná podmienka nebola dojednaná individuálne a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Jednostrannosť a nekalosť
tohto zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú
prípadné spory zo zmluvy riešiť, je veriteľ, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo
vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch

rovnakého druhu a neurčitého počtu. Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou spotrebiteľskej zmluvy,
bola upravená v osobitných ustanoveniach zmluvy o úvere, navrhovateľ nemohol ovplyvniť ich obsah,
mohol buď celú zmluvu o úvere akceptovať, alebo ju odmietnuť, preto nemohla byť dojednaná
individuálne.
Neplatnosť rozhodcovskej doložky vyplýva i z neprípustného spôsobu, akým si odporca interpretoval

ustanovenie § 67 ods. 2 a 3 zákona o platobnom styku, ktorý upravoval právomoc stáleho
rozhodcovského súdu tak, že tento je príslušný rozhodovať predovšetkým spory, ktoré vznikli medzi:
a) vykonávacími inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní prevodov, b) vydavateľmi elektronických
platobných prostriedkov a oprávnenými držiteľmi elektronických platobných prostriedkov, pri vydávaní a
používaní elektronických platobných prostriedkov.

Účelom tejto právnej úpravy bolo riešenie súdnych sporov medzi bankou a klientom, ktorý vznikol pri
vykonávaní prevodov, pretože aj odkaz č. 46 odkazuje na vtedy platný § 5 písm. i) zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách, ktorý definoval obchody ako - vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi
bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a jej klientom a akékoľvek operácie súvisiace s bankovými
činnosťami vrátane nakladania s vkladmi a ustanovenie § 5b) zase definovalo úvery tak, že - úverom je

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akékoľvek forme vrátane fakturingu a forfightingu. Preto,
ak by chcel zákonodarca dosiahnuť, aby spory vyplývajúce z úverov sa riešili alternatívnymi súdnymi
konaniami, odkaz č. 46 by odkazoval na ustanovenie § 5b) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
Tým, že odporca zneužil svoje silnejšie zmluvné postavenie, pre obchádzanie účelu zákona je
dojednanie rozhodcovskej doložky/zmluvy absolútne neplatné. Tento dôvod neplatnosti je možné

uplatniť na daný prípad i s poukazom na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, v ktorom
sú neprijateľné podmienky uvedené len demonštratívne, a preto bez ohľadu na účinnosť novely
Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) OZ
(za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní), pretože jeho obsiahnutie v spotrebiteľskej zmluve bude vždy v rozpore s
dobrými mravmi.
Spotrebiteľské práva navrhovateľa boli porušené aj postupom rozhodcu v rozhodcovskom konaní,
ktorý v čase rozhodovania nemal aktuálne doklady o zostatku dlhu, ktoré si od odporcu nevyžiadal.Medzi navrhovateľom a jeho bývalou manželkou P. Q. prebieha totiž súdne konanie o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého predmetom má byť aj úver poskytnutý na základe
zmluvyoúvere.Navrhovateľsapokúšalzistiťzostatokúveru,avšakbezvýsledne,vpobočkeodporcumu

odmietli tieto informácie poskytnúť. Rozhodca svojím postupom tak nezabezpečil dostatočnú ochranu
spotrebiteľských práv navrhovateľa a jeho bývalej manželky.

Navrhovateľ k návrhu na začatie pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Z úverovej zmluvy č. 88102-535101/4900 uzatvorenej medzi veriteľom: ISTROBANKA, a.s., IČO:
31331491 na jednej strane a dlžníkmi P. Q., rod. F. a manželom H. Q., dňa XX.X.XXXX súd zistil, že
predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebného MAXIÚVERU vo výške 150 000 Sk pri fixnej úrokovej
sadzbe 12% ročne.
Podľa osobitných ustanovení upravených v čl. VI bode 6 úverovej zmluvy sa zmluvné strany
podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dohodli, že akékoľvek prípadné spory z

právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto zmluvy, resp. akékoľvek prípadné spory zo zmlúv súvisiacich
s týmto obchodom, ktorých účastníkmi sú zmluvné strany, budú predložené na rozhodnutie Stálemu
rozhodcovskému súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“). Dlžník
svojím podpisom na tejto zmluve vyjadruje svoj súhlas s rozhodcovskou zmluvou podľa tohto článku.
Zmluvné strany vyhlásili, že berú na vedomie Štatút a Rokovací poriadok rozhodcovského súdu, s

ktorými sa oboznámili. Rozhodcovský nález bude pre zmluvné strany záväzný. Pokiaľ sa zmluva stane
neplatnou, nebude tým dotknutá platnosť tejto rozhodcovskej doložky.

Žalobca Československá obchodná banka, a.s. podala (č.l. 37 spisu) na stálom rozhodcovskom súde
Slovenskej bankovej asociácie žalobu zo dňa 27.10.2009, ktorou sa proti žalovaným v rade 1/: P. Q.,

v rade 2/: H. Q. domáhala zaplatenia pohľadávky vo výške 8 054,99 € s prísl. z úverovej zmluvy č.
88102-535101/4900 zo dňa 19.7.2004.

Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 14.1.2010 k žalobe o zaplatenie pohľadávky vo výške 8 054,99
€ s príslušenstvom z úverovej zmluvy vo veci Československá obchodná banka, a.s. c/a 1) Q. P.,

2) Q. H. o zaplatenie 8 054,99 € s prísl. k č. XXXXXXXXX adresovaného Stálemu rozhodcovskému
súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave súd zistil, že navrhovateľ (v rozhodcovskom konaní
v procesnom postavení žalovaného 2/) namietal a nesúhlasil s výškou úrokov a poplatkov, ako ani s
výškou príslušenstva vyčíslenými v žalobe, taktiež namietal spôsob doručovania žaloby žalovanému 1/
- bývalej manželke navrhovateľa P. Q., ktorej bola žaloba doručovaná na adresu, na ktorej už viac ako

dva roky nebýva.

Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn.
II/2009-3905 zo dňa 14.1.2013 v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s. proti
žalovanému 1/ P. Q. a žalovanému 2/ H. Q. o zaplatenie 8 054,99 € s prísl. bolo rozhodnuté o povinnosti

odporcov 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne dlžnú sumu vo výške 8 054,99 €, s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5 124,39 € od 21.7.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 899,49 € od 21.7.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia
zaniká povinnosť druhého žalovaného. Nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 13% ročne zo

sumy 5 124,39 € od 13.6.2009 do zaplatenia a nárok na úrok z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy
899,49 € od 13.6.2009 do zaplatenia rozhodcovský súd zamietol.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.3.2013, v ktorom

uviedol, že zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v ustanovení § 40 ods. 1 písm.
c), g) a j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nepovažuje za dôvodné a opodstatnené. K
tvrdenej neplatnosti rozhodcovskej doložky pre porušenia zákona o platobnom styku uviedol, že žiadne
z ustanovení zmluvy o úvere uzatvorenej s navrhovateľom neobsahuje odkaz o platobnom styku, z tohto
dôvodu je aj právne irelevantné uvedené tvrdenie navrhovateľa. Na odporcu ako na banku sa vzťahuje

zákonná povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 93 písm. b) zákona o bankách v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. do 31.12.2004 ponúknuť klientovi neodvolateľný návrh na uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy, a to najneskôr pri uzatvorení obchodu. Klient nie je povinný tento návrh prijať, t.j.
prijatiealeboneprijatietohtonávrhunijakýmspôsobomnepodmieňujeposkytnutieúveru.Odporcamázato, že zákonná požiadavka „predložiť návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy najneskôr pri uzavretí
obchodu“ je splnená aj v tom prípade, ak banka predloží znenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve pred samotným podpisom zmluvy. Odporca sa nestotožňuje ani s názorom navrhovateľa,

že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a preto má byť neplatná z dôvodu existencie neprijateľnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve. Navyše ani z ustanovení smernice rady č. 93/13/EHS nebolo možné vyvodiť
záver, že by sa dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve považovalo za neprijateľnú
podmienku. Za potenciálne neprijateľnú podmienku sa nepovažuje každá zmluva o spotrebiteľskom

úvere obsahujúca rozhodcovskú doložku, ale iba taká, ktorou je spotrebiteľ nútený domáhať sa svojich
práv - nárokov výlučne na takom rozhodcovskom konaní, ktoré nie je upravené právnymi predpismi,
resp. v rámci ktorého rozhodca neaplikuje striktne právo (hmotné právo daného štátu), ale iba napríklad
soft law, t.j. bude rozhodovať podľa princípu práva.
Ďalej samotná existencia podmienky, ktorá vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach neznamená,
že táto je neprijateľná, táto musí založiť hrubý nepomer medzi právami a povinnostiam v neprospech

spotrebiteľa, aby bolo na mieste konštatovanie, že táto je neprijateľná. Neobstojí ani názor navrhovateľa,
že obsiahnutie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, a
to s poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 NCdo 11/2010 (R 47/2012), v ktorom NS SR jednoznačne
skonštatoval, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, nie však na to, či spotrebiteľská
zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť, ktorá je hodnotená ako neprijateľná

podmienka, teda spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim je, či plnenie odporuje
alebo neodporuje dobrým mravom...
Odporca nesúhlasil ani s tvrdeniami navrhovateľa, že rozhodca nezabezpečil dostatočnú ochranu
práv navrhovateľa, ktoré tvrdenie navrhovateľ odôvodnil tým, že rozhodca neprihliadol na skutočnosti
uvádzané v žalobnej odpovedi a že rozhodca si nevyžiadal od žalovaného informáciu o zostatku

dlhu. Odporca totiž niekoľkokrát vyzýval navrhovateľa a jeho manželku na uhradenie omeškanej dlžnej
zmluvy, avšak neúspešne a predmetnými výzvami sa usiloval vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu
a vyriešiť vec mimosúdne. Odporca pritom výšku uplatneného nároku v rozhodcovskom konaní riadne
preukázal listinnými dôkazmi (výpisom z bankových kníh).

Na pojednávaní konanom dňa 14.1.2015, z neprítomnosti na ktorom sa ospravedlnil odporca podaním
doručeným súdu dňa 23.12.2014, súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi predloženými v konaní účastníkmi konania. Navrhovateľ zotrval na návrhu
na začatie konania, i na doterajších vyjadreniach v konaní. Právny zástupca navrhovateľa poukázal
na spôsob vyhotovenia zmluvy o úvere, t.j. na predtlačenom formulári odporcu, keď navrhovateľ

nemal možnosť zmeniť, resp. vylúčiť niektoré jej ustanovenia a mal možnosť prijať zmluvu len ako
celok. Navyše rozhodcovská doložka bola len akoby mimochodom včlenená do článku 6 nazvaného
Osobitné ustanovenia a celkom tam splynula s inými ustanoveniami, pričom navrhovateľ si túto doložku
individuálne nedojednal. Pokiaľ aj v dobe uzavretia zmluvy o úvere nebola táto neprijateľná podmienka
výslovne označená ako neprijateľná v Občianskom zákonníku, zákaz tejto doložky sa vzťahuje aj

na zmluvy aj pred výslovným včlenením tejto doložky do OZ (Rozhodnutia Najvyššieho súdu č.k.
7Cdo 131/2012, 3Cdo 395/2012, ktoré uvádzajú, že neprijateľné zmluvné podmienky sú uvádzané len
demonštratívne).
Navrhovateľ uviedol, že úverová zmluva mu nebola zo strany odporcu vysvetlená, zmluvu si nečítal,
určite ju pred jej podpísaním neštudoval. Taktiež pri podpisovaní úverovej zmluvy nebolo špeciálne

poukázané na zmluvnú podmienku, podľa ktorej akékoľvek prípadné spory sa budú prejednávať pred
Stálym rozhodcovským súdom.

Podľa prechodného ustanovenia § 73 ods. 1 a 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak nie je ďalej ustanovené inak,
ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské
konania,ktorýchpredmetomjespotrebiteľskýsporzačatýpred1.januárom2015.Právneúčinkyúkonov,
ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť

pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým
nie je dotknuté.
Podľa prechodného ustanovenia § 372w zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O.s.p.) spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovskéhorozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu,10b) o ktorých sa začalo konať
na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na
konanie podľa doterajších predpisov.

Podľa hore uvedených intertemporálnych ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní súd aplikoval na danú prejednávanú vec zákon č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014.

Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa ust. § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno
podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľaust.§4ods.3zákonač.244/2002Z.z. nedodržaniepísomnejformyrozhodcovskejzmluvymožno

nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci
samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa §
40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe.

Podľa ust.§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007 (v texte aj OZ) spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa ust.§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 29.6.2005 dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust.§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do 29.6.2005 spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust.§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 29.6.2005 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust.§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 29.6.2005 za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa ust.§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.10.2008 za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust.§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 29.6.2005 neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust.§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 29.6.2005 zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa ust.§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 29.6.2005 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 6 ods. l Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako „smernica"), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré

môžu byť považované za nekalé.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrhu vyhovel a zrušil rozhodcovský
rozsudok rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2009-3905 zo dňa 14.1.2013 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A, Bratislava 811 08, pred rozhodcom JUDr.

H. C. podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, teda z dôvodu,
že navrhovateľ ako jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.Lehota30dnínapodaniežalobynasúdvzmysleust.§41cit.zákonaboladodržaná,žalobabolapodaná
dňa 20.2.2013 potom, ako bol rozhodcovský rozsudok dňa 24.1.2013, (resp. 25.1.2013) doručený
navrhovateľovi.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2009-3905 zo dňa
14.1.2013vydanéhoStálymrozhodcovskýmsúdomSlovenskejbankovejasociáciesosídlomRajská15/
A,Bratislava81108,predrozhodcomU..H.C.,pričomprioritnepoukazovalnaneplatnosťrozhodcovskej
zmluvy uvedenej v článku VI bode 6 úverovej zmluvy č. 88102-535101/4900, a to v článku nazvanom

„Osobitné ustanovenia“, obsahujúce celkom 9 bodov, v ktorých je v bode 6. zahrnutá aj rozhodcovská
doložka v znení: „Zmluvné strany sa podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, dohodli,
že akékoľvek prípadné spory z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto zmluvy, resp. akékoľvek prípadné
spory zo zmlúv súvisiacich s týmto obchodom, ktorých účastníkmi sú zmluvné strany, budú predložené
na rozhodnutie stálemu rozhodcovskému súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave.“

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva uvedená v článku VI bode 6. úverovej zmluvy č.
88102-535101/4900 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto je neplatná.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Súd na prejednávaný prípad aplikoval Občiansky zákonník účinný do 29.6.2005, teda zákon

účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy č. 88102-535101/4900. Pokiaľ aj v čase uzatvárania
úverovej zmluvy dňa 19.7.2004 nebola v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zahrnutá medzi
neprijateľnýmipodmienkamizmluvnápodmienka vyžadujúcavrámcidojednanejrozhodcovskejdoložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, súd uvádza, že
zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na

základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (súd poukazuje na slovo ,,najmä“ v § 53
ods. 4 OZ). Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý
výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorý je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný. Súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa
tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v

prílohe smernice alebo okruhu v Občianskom zákonníku. V tomto výpočte neprijateľných podmienok je
v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.1.2008 pod písm. r) výslovne uvedená aj
neprijateľná podmienka - požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená
podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť,

že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej
zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť
spotrebiteľomvSRakočlenskomštáteminimálnetakýštandardochrany, akýstanovujesmernica93/13/
EHS.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú dodávateľ v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinného do 31.12.2007) neplatná.

Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom obsah
predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj zmluvné dojednania úverovej zmluvy. Obsah

zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť.
Rovnako obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. V rozhodcovskom konaní
bolo vymáhané plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení, pričom v konaní nebolopreukázané, že zo strany spotrebiteľov bolo možné individuálne dojednať, teda ovplyvniť túto časť
úverovej zmluvy, upravujúcej rozhodcovskú doložku. Individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky
navrhovateľ na pojednávaní výslovne vylúčil, uviedol, že úverová zmluva mu nebola zo strany odporcu

vysvetlená, zmluvu si nečítal, určite ju pred jej podpísaním neštudoval. Predovšetkým však navrhovateľ
uviedol, že pri podpisovaní úverovej zmluvy nebolo špeciálne poukázané na zmluvnú podmienku, podľa
ktorej akékoľvek prípadné spory sa budú prejednávať pred rozhodcovským súdom.

Súd tak dospel k záveru, že je neplatná zmluvná podmienka vyžadujúca od spotrebiteľa, aby

spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, uvedená v obchodných podmienkach
inkorporovanýchdoúverovejzmluvy,atovrámcitýchtoosobitnýchpodmienokvbode6,pričomosobitné
podmienky obsahujú celkom 9 bodov, teda je možné konštatovať, že zmluvné dojednanie týkajúce sa
rozhodcovskej doložky bolo v osobitných podmienkach „skryté“ a nebolo spotrebiteľom individuálne
dojednané. Takéto zmluvné dojednanie vyvoláva hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a to v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak,

aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe
predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo
dňa04.06.2009PannonGSMZrt.protiErzsébetSustiknéGyórfibod40,vktoromSúdnydvorkonštatuje,
že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle
smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory

vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa
všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa
stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti" už len dojednanie,
že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má
dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe

dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný
súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený dodávateľom.

Súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú aj z dôvodu geografickej neprijateľnosti miesta
rozhodcovského konania, ktoré je v Bratislave, pričom miesto trvalého bydliska navrhovateľa ako

zmluvnej strany účastníka úverovej zmluvy je, aj bolo v čase uzatvárania úverovej zmluvy č.
88102-535101/4900 v X., v okrese N.. To môže odradiť spotrebiteľa od toho, že neuplatní svoje práva,
pretože už len samotná geografická vzdialenosť je pre spotrebiteľa nevyhovujúca (rozsudok Océano
Grupo Editorial, spojené veci C 240/98 až C-244/98, rozsudok Pannon C-243/08).

Keďže súd zrušil rozhodcovský rozsudok podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., bude
v konaní pokračovať po právoplatnosti tohto rozsudku podľa ust. § 43 ods. 1 cit. zákona.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľkonavrhovateľmalvoveciplnýúspech,priznalmusúdnáhraduúčelnevynaložených trovkonania

voči odporcovi ako neúspešnému účastníkovi konania.

Navrhovateľsiprostredníctvomsvojhosplnomocnenéhozástupcuvyčíslil trovykonaniatitulomsúdneho
poplatku za návrh a titulom trov právneho zastúpenia, pričom náhrada trov právneho zastúpenia bola
uplatnená za 3 úkony právnej služby, a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.01.2013
2. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 20.02.2013
3. účasť na pojednávaní dňa 14.01.2015Súd preskúmal nárok uplatnený navrhovateľom v zmysle príslušných ustanovení OSP a vyhl. MS SR
č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len vyhl.) a navrhovateľovi priznal proti odporcovi právo na náhradu trov konania
nasledovne:

tarifná odmena a režijný paušál advokáta za :

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. v nadväznosti na
§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl., vo výške 60,07 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 7,81 eur;
2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa
20.02.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl., vo výške 60,07
eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,81 eur.
3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 14.01.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. v

nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl., vo výške 64,54 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.
vo výške 8,39 eur.

Právny zástupca navrhovateľa pri výpočte odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal v zmysle §
10 ods. 1 vyhl. z tarifnej hodnoty veci (plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom, ktorý navrhovateľ v

žalobe navrhol zrušiť, čo bola suma 8.559,- eur), a teda výšku základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden
úkon vypočítal v sume 253,94 eur. Súd sa však s takýmto vyčíslením odmeny za jeden úkon právnej
služby nestotožnil, nakoľko má za to, že v prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je
možné vyjadriť hodnotu práva v peniazoch, pretože predmetom konania je zrušenie rozhodcovského
rozsudku bez ohľadu na plnenie ním priznané, a teda základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby má byť v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. 1/13 výpočtového základu. Z hodnoty veci
sa bude tarifná odmena počítať v tej časti konania, ktorá bude nasledovať po právoplatnosti rozsudku
o zrušení rozhodcovského rozsudku, v ktorej súd bude pokračovať v konaní o nároku na zaplatenie
peňažnej sumy, ktorý nárok bol predmetom rozhodcovského konania.

Súd záverom podotýka, že navrhovateľ si uplatnil aj náhradu súdneho poplatku za návrh v sume 331,50
eur. Súd však navrhovateľa nevyzval na jeho úhradu a navrhovateľ ho ani neplatil a ani nie je povinný ho
platiť. Vzhľadom na to, že navrhovateľ vystupuje v tomto konaní ako spotrebiteľ, je podľa § 4 ods. 2 písm.
za/ zák. č. 71/1992 Zb. zo zákona osobne oslobodený od súdnych poplatkov. Keďže navrhovateľovi
nevznikla povinnosť platiť súdny poplatok v tomto konaní, súd mu náhradu za uplatnený súdny poplatok

nepriznal.

Súd teda priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 208,69 eur titulom trov právneho
zastúpenia. Odporca je povinný zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľa v súlade s §
149 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).