Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608212368
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7608212368.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov
senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného: GENERAL
FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35838825, zast. JUDr. Peter Herceg, advokát, Iľjušinova
12, Bratislava, proti povinnému: I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, pre vymoženie 221,90 eur s
prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad

v Michalovciach, Ľudovíta Štúra 12, pod č. k. EX 154/07, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2Er/425/2008-27 zo dňa 26.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu a zastavil a uložil oprávnenému povinnosť
nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi
nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 112,38 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho
exekútora vydal dňa 11.09.2008 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie

istiny 221,90 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Dňa 25.04.2018 bol súdu doručený podnet súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu uvedenom v § 57 ods.1 písm.h) zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „EP“), a teda, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor požiadal priznať
náhradu trov exekúcie v zmysle vyúčtovania predloženého súdu. Súdny exekútor v podanom návrhu

uviedol, že keďže nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní opakovanými lustráciami
na príslušných úradoch a bankách nesporne preukázaná, ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by
bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Súdny exekútor nezistil žiaden majetok, ktorý
by bolo možné speňažiť, a ktorý by mohol slúžiť na úhradu nevyhnutných trov exekúcie a nie je ani
reálny predpoklad očakávať zmeny majetkových pomerov. Na základe uvedeného súdny exekútor podal
návrh na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) EP. V zmysle ustanovenia § 57

ods.1 písm.h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z
toho dôvodu súd pristúpil k zastaveniu predmetnej exekúcie podľa § 57 ods.1 písm.h) EP. O trovách
exekúcie rozhodol súd podľa ustanovenia § 203 ods.2 zák. č. 233/1995 Z.z., v zmysle ktorého, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. Nakoľko sa predmetné exekučné konanie zastavuje z dôvodu zistenej nemajetnosti
povinného, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenie § 203 ods.2 EP a na úhradu

trov exekúcie zaviazal oprávneného. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil a oprávnenému uložil
povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 112,38 eur.3. Proti výroku uznesenia o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť. Nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného. Uviedol,

že v napadnutom uznesení sa neuvádza žiadne konkrétne šetrenie a zistenie ohľadom jeho príjmu. Nie
je zrejmé, či je povinný zamestnaný, resp. poberá dávku, či dôchodok.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379,

§ 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

5. Podľa ustanovenia § 470 ods.1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Podľa § 243h ods.1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa ustanovenia § 9a ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 387 ods.2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie nakoľko nesúhlasil so zastavením
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

10. Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Odvolací súd z predloženého súdneho spisu zistil, že súdny exekútor v podanom návrhu uviedol, že
v rámci prešetrenia majetkových pomerov povinného zistil, že povinný nedisponuje ani takým majetkom,
ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor nezistil žiaden majetok, ktorý by bolo

možné speňažiť, a ktorý by mohol slúžiť na úhradu nevyhnutných trov exekúcie a nie je ani reálny
predpoklad očakávať zmeny majetkových pomerov. Na základe uvedeného súdny exekútor podal návrh
na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) EP.

12. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1)

Exekučného poriadku upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže
učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd
rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na
ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že exekučný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené predpoklady na vedenie takého konania.

V okolnostiach daného prípadu krajský súd vzhľadom na uvedené považuje právne názory vyjadrené
v napadnutom uznesení okresného súdu týkajúcej sa možnosti zastaviť konanie v exekučnej veci,
t.j. týkajúcej sa právnej podstaty odvolania oprávneného za akceptovateľné a primeraným spôsobom
odôvodnené.

13. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak exekúciu podľa § 57 ods.1 písm.h) Exekučného
poriadku zastavil.14. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa §
387 ods.1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s § 255
ods.1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na
ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 C.s.p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods.2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 C.s.p.).