Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/217/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811208059
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8811208059.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcov X/ Z.. A.

Š. B. X/ B. Š., Q.. Š., X. C. N. H. R., S. XXX/XX, obaja právne zastúpení JUDr. Ing. Michalom Plentom,
advokátom, Sídlisko Okulka 19/42, Vranov nad Topľou, proti žalovanému Z. D.Z., C. N. H. R., Puškinova
1039, právne zastúpenému JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, M.R.Štefánika 2465, Vranov nad
Topľou, o odstránenie betónovej skruže v bode 52. vytyčovacieho náčrtu a elektrického kábla v bode
27. Vytyčovacieho náčrtu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o odstránenie betónovej skruže v bode 52. vytyčovacieho náčrtu zamieta.
II. Súd žalobu o odstránenie elektrického kábla v bode 27. vytyčovacieho náčrtu zamieta.

III. O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní, sp. zn. XC XX/XXXX, domáhal, okrem iného aj odstránenia čističky odpadových
vôd, plota, časti prístupovej cesty, stĺpu telefónneho vedenia, porastov, odpadového potrubia vedeného
z domu žalovaných v 1/ a 2/ rade, nachádzajúceho sa na pozemku žalobcov. Po viacerých zmenách
návrhu súd rozsudkom č.k. XC XX/XX-XXX zo dňa 21.5.2007, právoplatným dňa 24.11.2008 (okrem
iného) vylúčil žalobu o odstránenie betónovej skruže o priemere 1 m - bod č. 52 vytyčovacieho náčrtu,
elektrického kábla - bod č. 27 vytyčovacieho náčrtu, kovovej rúrky - kanalizačné zvyšky na parc.
E. Č.. XXX/X,

v bodoch č. 34, 35 a 36 vytyčovacieho náčrtu a utesnenie rúr kanalizačných zvyškov ležiacich na
parc. E. Č.. XXX/X, v bodoch č. 34 a 36 vytyčovacieho náčrtu, na samostatné konanie.

O vylúčenej časti súd rozhodol v konaní sp. zn XC XXX/XXXX rozsudkom zo dňa 5.10.2010,
právoplatným dňa 20.7.2011 tak, že zastavil konanie voči žalovanému v 1/ rade - P.. A. O.. Ďalším
výrokom zaviazal žalovaného v 2/ rade - Z. D., odstrániť z pozemku žalobcov kovovú rúrku - kanalizačné
zvyšky a ďalším výrokom opäť vylúčil „nárok na odstránenie betónovej skruže v bode 52. vytyčovacieho

náčrtu a elektrického kábla v bode 27. vytyčovacieho náčrtu na samostatné konanie“.

Uplatnený nárok bol žalobcami v konaní odôvodnený tým, že veci, o odstránenie ktorých žiadajú, osadil
na ich pozemku, bez ich súhlasu, sused - žalovaný Z. D..

Súd v každom štádiu konania o nárokoch, ktoré sú predmetom tohto rozsudku, vykonával dokazovanie,
z ktorého za najrelevatnejšie považuje výpovede účastníkov, výpovede svedkov P.. Z. V., P.. A.H. E.,

P.. A. B., A. F., P.. Z. R., P.. X. D., P.. Z. K..

Ďalej súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi v súlade s ust. § 129 OSP tak, že samosudkyňou
bol prečítaný podstatný obsah listín: z príloh na čl. 22 (kópie zo spisu sp.zn. XC XX/XXXX) - nákresypredložené žalobcami - čl. 70-71, legenda k nákresom, stanovisko Vsl. vodárenskej spoločnosti, a.s. -
čl. 231; kópie fotografií - 4 ks čl.41; zo spisu sp.zn. XC XX/XXXX - N. T. E. Č.. XXXX - čl. 5, rozhodnutie -
vodoprávne povolenie vydané dňa 26.7.2000 - čl. 6, žiadosť o povolenie k užívaniu ČOV - rozhodnutie č.

XXXX/XXXXX - čl. 10-11, kópia rozhodnutia zo dňa 15.4.2004 - čl. 14, vytyčovací náčrt zo dňa 11.3.2004
- čl. 18, kópia stanoviska orgánu Štátnej vodnej správy, vydaného Okresným úradom Vranov nad
Topľou dňa 26.8.2003 - čl. 36, vytyčovací náčrt čl. 70-73, legenda -čl. 137, oznámenie Vsl. vodárenskej
spoločnostizodňa 27.4.2007-čl.231,oznámenie Vsl.energetiky,a.s.-čl.239;zospisusp.zn.XCXXX/
XXXX - oznámenie Vsl. vodárenskej spoločnosti, a.s. - čl. 31, z príloh na čl. 156 - prehlásenie Mesta

Vranov nad Topľou zo dňa 3.5.2004, rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Prešove, číslo
X/XXXX/XXXXX-XXX/Be zo dňa 27.3.2006, listy vlastníctva č. XXXX. Zo spisu sp.zn. XC XXX/XXXX
- podklad pre spracovanie PD pre NN prípojku - vzdušná sieť - čl. 52, kópia vytyčovacieho náčrtu - čl.
53, výpis z F. Č.. XXXX - čl. 54, výpis z F. Č.. XXXX -čl. 55.

Žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na F. Č.. XXXX k.ú. Č., a to parcely

registra „C“ parc. č.: XXX/X-X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X B. XXX/X.

Vlastníčkou susedných nehnuteľností zapísaných na F. Č.. XXXX E..Ú.. Č., ako parcely registra „C“
parc. č.: XXX/X, XXX/XX, XXX/X-X, XXX, je podľa aktualizovaných údajov
katastra nehnuteľností v čase vyhlásenia rozsudku C.. Z. D. H.. XX.X.XXXX, na základe darovacej

zmluvy, ktorej súčasťou bola klauzula o práve doživotného bývania manželov Z. B. T. D..

Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Dokazovanie je právom a procesnými zvyklosťami upravený postup súdu a účastníkov, účelom ktorého
je získanie poznatkov dôležitých pre meritórne, či iné rozhodnutie súdu alebo ďalší procesný postup

súdu a účastníkov. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré jeho právo navodzujú a
na žalovanom je, aby tvrdil a preukázal okolnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno - spočíva v nevyhnutnosti prijať následok pri jeho nenaplnení.

Súd konštatuje, že žalobcovia vo vzťahu k uplatnenému nároku na odstránenie betónovej skruže

neuniesli dôkazné bremeno, a teda nepreukázali dôvodnosť uplatneného nároku.

Z vykonaného dokazovania, a to najmä výsluchom účastníkov konania vyplynulo, že na pozemku
žalobcov v 1/ a 2/ rade sa nachádza betónová skruž, avšak v konaní nebol produkovaný ani jediný
dôkaz, na základe ktorého by bolo možné tvrdiť, že túto skruž na pozemok žalobcov umiestnil žalovaný.

Žalovaný uviedol, že skruž síce „využil“, ale iba preto, lebo táto sa už na pozemku nachádzala - on ju
tam neuložil a jemu nikdy nepatrila. Vo vzťahu k uplatnenému nároku je irelevantné, ktorá tretia osoba
je vlastníkom skruže (VVaK, Mesto Vranov nad Topľou, či niekto iný).

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na odstránenie „elektrického kábla v bode 27. vytyčovacieho náčrtu“

súd uvádza, že napriek zjavnej nevykonateľnosti citovaného petitu žaloby, v konaní bolo preukázané, že
časť kábla zabezpečujúceho prívod elektrickej energie k domu žalovaného leží na pozemku žalobcov -
uvedené plynie z výpovedí účastníkov - žalobca (čl. 234 spisu sp.zn. XCXX/XXXX) uviedol, že žalovaný
odstránil murovaný plot, ale nechal betónový základ a neodstránil elektrický kábel, ktorý je v zemi
uložený najmenej 70 cm a 20 cm, pričom nad káblom má byť položená farebná fólia, aby v prípade

odstránenia zeminy bolo ľahko zistiteľné, kde sa elektrický kábel nachádza. Žalobca ďalej uvádzal,
že žalovaný takto kábel nemá označený a neodstránil ho ani pri premiestňovaní elektrických hodín
na druhú stranu, iba prekopal ho z jednej strany na druhú, spojil ho a ďalej ho užíva. Žalobca na
pojednávaní dňa 05.10.2010 uviedol, že popri oplotení vysádzal hrozno a iba šťastnou náhodou
sa mu nič nestalo. Žalobca na tomto pojednávaní upozornil

žalovaného, že v prípade, ak by kábel žalobca prerušil, všetky následky bude znášať žalovaný sám.

Žalovaný na pojednávaní dňa 05.10.2010 uviedol, že kábel elektrického vedenia je uložený v hĺbke asi
troch metrov, preto žalobca nemusí mať obavu v prípade, že bude robiť na svojom pozemku zemnépráce. Ďalej žalovaný tvrdil, že rozvodnú skrinku odstránil a kábel presmeroval na svoj pozemok,
pričom nad elektrickým káblom sa nachádza mestský prívod vody, preto v prípade, ak by boli
vykonávané zemné práce, najprv by narazili na prívod mestskej vody.

Na pojednávaní konanom dňa 21.09.2012 (čl. 18), žalobca v 1/ rade uviedol, že pokiaľ žalovaný
nepreukázal, že došlo k premiestneniu kábla a bola premiestnená iba rozvodná skriňa, pričom prívod
zostal ten istý, on sám preverí, čí je elektrický kábel pod prúdom. Ak áno, preruší dodávku
elektrickej energie žalobca sám, vychádzajúc z tvrdenia žalovaného, že žalovaný má do svojho

domu zabezpečenú dodávku elektrickej energie novým vedením. Ďalej žalobca na tomto pojednávaní
poukázal, že v prípade zistenia, že kábel je nefunkčným, odpadne dôvod trvať na uplatnenom nároku.

Z citovaných výpovedí je zrejmé, že žalobcovia po tom, čo márne vyzývali žalovaného na odstránenie
kábla, po jeho predchádzajúcom upozornení pristúpili k jeho prerušeniu, uvedené na pojednávaní
konanom dňa 08.11.2012 (čl. 23), čím bol spôsobený výpadok - prísun elektrickej energie do domu

žalovaného, čo možno vyhodnotiť ako konanie, ktorým realizovali právo na svojpomoc v zmysle § 6 OZ,
podľa ktorého, ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený,
primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.

Žalobcovia samotní viackrát na pojednávaní uviedli, že v prípade, že sa elektrický kábel presekne

(preruší), odpadne vlastne predmet sporu. Žalobcovia však v závere konania -po prerušení kábla v roku
2012, trvajú na žalobe aj v tejto časti s odôvodnením, že im môže vzniknúť škoda v prípade oživenia
„ kábla a navrhujú vykonať dokazovanie smerujúce k zisteniu , či žalovaný je napojený na distribučnú
sieť legálne.“

Vlastnícke právo, od ktorého žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu, je vždy vecným právom
majúcim povahu absolútneho práva. Vlastnícke právo ako absolútne právo pôsobí voči všetkým
subjektom (erga omnes), ktoré sú všeobecne zaviazané nerobiť nič, čo by oprávnený subjekt rušilo pri
výkone jeho vlastníckeho práva. Zaviazanými subjektmi sú všetky ostatné subjekty, ktoré sú povinné
absolútne právo oprávneného subjektu rešpektovať (na ochranu oprávneného subjektu slúžia napr.

vlastnícke žaloby uvedené v § 126 OZ).

Ochrana vlastníckeho práva podľa § 126 OZ sa realizuje prostredníctvom vlastníckych žalôb v
občianskom súdnom konaní. Vlastník má okrem toho možnosť konať voči
narušiteľovi aj svojpomocne podľa § 6 OZ alebo sa môže ochrany domáhať u príslušnej obce, ak ide o

zrejmý zásah do vlastníckeho práva (§ 5 OZ).

Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení § 126 OZ sú hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého sa
realizuje subjektívny nárok vlastníka veci na ochranu. V ustanovení § 126 ods. 1 OZ sú zakotvené dve
typickéžaloby-a)žalobanegatórna(žalobanastanoveniepovinnostizdržaťsazásahovdovlastníckeho

práva), b) žaloba vindikačná, resp. reivindikačná (žaloba na vydanie veci).

Zatiaľ čo žaloba na vydanie veci (vindikačná) má miesto tam, kde k porušeniu vlastníckeho práva
dochádza neoprávneným zadržiavaním veci, tzv. zapieracia (negatórna) žaloba smeruje k odstráneniu
iných zásahov do vlastníckeho práva, než je neoprávnené zadržiavanie veci. V oboch prípadoch ide o

žalobu na plnenie (§ 80 písm. b/ OSP).

Oba základné druhy vlastníckych žalôb majú odlišný, resp. samostatný skutkový základ podľa toho,
akým spôsobom (ako a čím všetkým) žalovaný zasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalobcu.

Zapieracia (negatórna) žaloba (actio negatoria) je žalobou na plnenie, ktorou sa uplatňuje splnenie
hmotnoprávnej povinnosti, ktorá vznikla žalovanému tým, že neoprávnene zasiahol do vlastníckeho
práva žalobcu.

Podstatou negatórnej žaloby je právo vlastníka domáhať sa, aby sa žalovaný zdržal iných

neoprávnených zásahov (iných než neoprávneného zadržiavania veci) do vlastníckeho práva žalobcu;
domáha sa ňou, aby žalovanému bolo určité rušivé konanie zakázané (aby sa určitého konania zdržal)
alebo aby vec uviedol do pôvodného stavu (napr. odstránil veci, ktoré na nehnuteľnosti predtým neboli).
Na základe zapieracej žaloby sa teda vlastník môže dožadovať, aby súd vyslovil, že žalovaný nie jeoprávnený obmedzovať jeho vlastnícke právo, t. j. aby mu uložil zdržať sa neoprávnených zásahov a
odstrániť prekážky, ktoré bránia vo výkone vlastníckeho práva.

Podmienkou úspešnosti negatórnej žaloby je:
a) preukázanie vlastníckeho práva žalobcu (v prípade, ak by bolo vlastnícke právo sporné, vlastníctvo
treba preukázať akýmkoľvek vhodným spôsobom),
b) preukázanie toho, že zásahy, ktorých zákaz sa sleduje, sú neoprávnené (neoprávnenosť zásahu
spočíva v tom, že ide o zásahy, ktoré ten, kto ich vykonáva, vykonávať nesmie; t. j. nemá žiadny právny

dôvod na ich vykonávanie),
c) negatórna žaloba má znieť na zákaz určitého (konkrétneho) správania, ktorým je vlastník rušený vo
svojich právach (žalobný návrh má byť natoľko určitý, aby mohol byť vykonateľný podľa šiestej časti
OSP).

Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

V čase vyhlásenia rozsudku, je elektrický kábel v časti ležiacej na pozemku žalobcov nimi samotnými
prerušený. V prejednávanej veci sa vlastníci (žalobcovia) nedomáhajú, aby sa žalovaný zdržal
neoprávnenýchzásahovdovlastníckehoprávažalobcu;žalobousadomáhajú,abyžalovanývecuviedol

do pôvodného stavu (odstránil kábel, ktorý žalovaný umiestnil na pozemok bez súhlasu žalobcov).

Vlastníci sa teda proti bývalému pôvodcovi neoprávneného zásahu do ich vlastníctva domáhajú
uvedenia veci do stavu, v akom bola pred neoprávneným zásahom do veci. Ide teda o obsahovo totožný
nárok s uvedením do predošlého stavu podľa ustanovenia § 442 ods. 2 OZ.

Naturálna reštitúcia (restitutio in integrum) vecí je prípustná, len ak sú súčasne splnené tieto dve
podmienky:
a) oprávnený o to výslovne požiada,
b) uvedenie veci do pôvodného stavu je fyzicky možné (napr. vec sa dá opraviť) a účelné.

Pri posudzovaní podmienok pre náhradu škody uvedením do predošlého stavu sa účelnosť posudzuje
z hľadiska hospodárnosti; možnosť tzv. naturálnej reštitúcie je vylúčená tam, kde jej bráni prekážka
objektívnej povahy. (rozsudok NSCR zo dňa 22. 4. 2008, sp. zn. 25 Cdo 1030/2006)

Aj keď citované rozhodnutie riešilo nárok plynúci z iného právneho titulu, realizácia uvedenia do
predošlého stavu z hľadiska hospodárnosti sa týka aj uplatneného nároku. Účelnosť sa posudzuje z
hľadiskahospodárnostiamožnosťzhľadiskaobjektívnosti,ktorávylučujeuvedeniedopredošléhostavu,
tam, kde tomu bráni prekážka objektívnej povahy. Naturálna reštitúcia nebude možná ani účelná, ak
medziúčastníkmipanujúveľmikonfliktnévzťahy,ktorézabraňujúvsúčinnosti,ktorájenevyhnutnámedzi

oprávneným a povinným pri reparácií uvedením do pôvodného stavu.

Nemá žiadny praktický význam, aby súd rozsudkom uložil povinnosť žalovanému odstrániť elektrický
kábel, ktorý je preukázateľné nefunkčný, navyše ak by s vykonaním takto uloženej povinnosti bol
nevyhnutný vstup žalovaného na pozemok žalobcov, čo by znamenalo ďalšie obmedzenie - zásah -

do ich vlastníckeho práva, za stavu, kedy medzi účastníkmi konania sú nezhody, ktoré možno nazvať
konfliktnými. Nie je hospodárne, ani účelné vydávať „rozhodnutie pre rozhodnutie“, navyše ak je v
rozpore s princípom proporcionality (význam súdom nariadenej povinnosti vs. obmedzenia a zásah do
vlastníckeho práva žalobcov; význam záujmu, ktorému súd poskytol súdnu ochranu vs. problematické
zabezpečenie jeho výkonu)

Zároveň s poukázaním na dôkazy navrhované žalobcami o preukazovaní či žalovaný nie je na
distribučnú sieť napojený „na čierno“ možno vysloviť pochybnosť o súlade
uplatňovaného nároku (v čase vyhlásenia rozsudku - pozn. súdu) s dobrými mravmi ( § 3 ods. 1 OZ).

Navyše súčasťou dôkaznej aktivity žalobcov pri takto uplatnenom nároku má byť to, že zabezpečia
odkrytie zeminy nad káblom, ktorého odstránenia sa domáhajú, tak, aby bolo možné znalcom určiť
jeho presnú polohu a dĺžku, v akej sa nachádza na pozemku žalobcov a na základe takto (žalobcami)
produkovaného dôkazu, mal byť formulovaný petit návrhu tak, aby bol natoľko určitý, aby mohol byťvykonateľný podľa šiestej časti OSP. Žalobcovia boli zastúpení právnym zástupcom a zachovávajúc
zásadurovnostiúčastníkovkonaniasúdniejeoprávnenýžalobcovnavádzaťnaspôsob,akýmmáuniesť
dôkazné bremeno v konaní a už vôbec žalobcovia nemôžu od súdu očakávať, že ten svojim postupom

dôkaznú iniciatívu žalobcov nahradí.
Nemožno zamieňať účinky obsahu ustanovenia § 152 ods. 2 OSP, podľa ktorého, sa rozsudkom má
rozhodnúť o celej prejednávanej veci a iba ak je to účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len
o jej časti alebo len o jej základe, s účinkami ustanovenia § 112 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak sa v
návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre

ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
Zatiaľ čo v prvom prípade, ak súd rozhodne najprv iba o časti uplatneného nároku, ak neskôr rozhoduje
o zostávajúcej časti uplatneného nároku, koná stále v tej istej veci, pod tou istou spisovou značkou v
druhom prípade súd niektorú vec vylúči na samostatné konanie, v ktorom sa koná pod inou samostatnou
spisovou značkou a v takomto prípade sa možno odvolávať iba na dôkazy vykonané v tomto konaní -
teda nie je možné už v rozsudku citovať znalecký posudok, ktorý nebol vyhotovený pre toto konanie (v

konaní o vylúčenej veci).
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody, súd za stavu, aký bol zistený v čase vyhlásenia rozsudku,
nemohol žalobe vyhovieť ani v časti uplatneného nároku.

Právny zástupca žalobcov navrhoval vykonať dôkaz - Projekt pre stavebné konanie, a to písomnú a

obrazovú dokumentáciu k výstavbe rodinného domu súp.č. XXXX, S.. L.-E. Č.. XXX/X, XXX/XX, XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX, F. Č.. XXXX, E..Ú.. Č. najmenej v rozsahu: sprievodná správa, súhrnná technická
správa, celková situácia stavby, dokumentácia jednotlivých stavebných objektov, stavebné povolenie,
kolaudačné povolenie, správne povolenie a dokumentácia k výstavbe, užívaniu elektrickej prípojky,
správne povolenie a dokumentácia k výstavbe, užívaniu vodovodnej prípojky, výkresové a obrazové

časti dokumentácie a zároveň prehlásenie kompetentnej osoby, na ktorom mieste sa nachádza odberné
miesto elektrickej energie pre rodinný dom súp.č. XXXX.

Ďalej právny zástupca žalobcov navrhoval na pojednávaní dňa 30.04.2015 vykonať dôkaz - vyžiadať
vyjadrenie od Východoslovenských energetických závodov, aby potvrdili,

že kábel od betónového stĺpu, je „mŕtvy“, že sa nevyužíva pre dom suseda, že tento má prípojku inde.
Zároveň navrhoval vyžiadať vyjadrenie od Východoslovenských vodární a kanalizácií, aby oznámili
súdu koho majetkom je betónová skruž - a to či je vo vlastníctve žalovaného alebo vodárni, s tvrdením
právneho zástupcu žalobcov ide o vodomernú šachtu, ktorú si každý musí pripraviť sám, do ktorej sa
umiestňujú hodiny, alebo vodomer a tento je majetkom vodární.

Súd návrhy na doplnenie dokazovania, navrhnuté právnym zástupcom žalobcov, týkajúce sa betónovej
skruže, zamietol, lebo ani z takto vykonaných dôkazov nebude zrejmé, kto osadil skruž, ktorej
odstránenia sa žalobcovia v konaní domáhajú.

Dôkazy navrhované právnym zástupcom žalobcov, týkajúce sa odstránenia elektrického kábla, sledujú
zlegalizovanie nimi realizovaného preseknutia kábla, čo nie je úlohou súdu v tomto konaní, nehovoriac
o tom, že ako vlastník pozemku, na ktorom bol tento kábel umiestnený, si túto informáciu bol oprávnený
žiadať sám, preto aj tieto návrhy súd zamietol.

Nad rámec uvedeného súd uvádza, že pri žalobách na ochranu vlastníctva k veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov voči neoprávneným zásahom tretích osôb sa na súde môže domáhať tiež
len jeden z manželov (rozsudok NS ČR z 30. 4. 2002, sp. zn. 28 Cdo 555/2002), teda v tomto prípade
nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo aktívne legitimovaných subjektov, preto bolo postačujúce,
aby na strane žalobcov vystupoval len jeden z nich.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 151 ods. 3 OSP, podľa ktorého v zložitých prípadoch
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v
konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia ods. 1,2 OSP platia primerane s tým, že

lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.