Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoKR/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107222953
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2107222953.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka
13, Trnava, správca úpadcu MTA spol. s r.o. v konkurze, Vydrany 495, IČO: 31 430 813, proti
žalovanému: TM-STAV, s.r.o., Trhovisko 235/7, Dunajská Streda, IČO: 31 408 320, zastúpený: Mgr.
Marek Laktiš, advokát, Mariánska 8, Nitra, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu a
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 25Cbi/6/2007-878 zo dňa 21.11.2017,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e, vo výroku II. m e

n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal určiť, že kúpna zmluva uzatvorená medzi
úpadcom MTA spol. s r.o. v konkurze dňa 21.05.2004 a žalovaným, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. E., zapísaných na LV č. XXXX je voči
konkurzným veriteľom právne neúčinná, vlastníkom predmetom kúpy je žalobca a žalovaný, ktorému
bola kúpna cena poukázaná je povinný zaplatiť časť prijatej kúpnej ceny vo výške 718.442,04 eur.

2. V poradí prvým rozsudkom č.k. 21Cbi/6/2007-542 zo dňa 03.06.2011 prvoinštančný súd určil, že
predmetná kúpna zmluva je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná, konanie o určenia vlastníctva
žalobcu k nehnuteľnostiam súd na základe späťvzatia zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
časť prijatej kúpnej ceny vo výške 718.442,04 eur úpadcovi. Na základe odvolania žalobcu, žalovaného
i vedľajšieho účastníka na strane žalovaných odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti
určenia právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 21.05.2004 voči konkurzným veriteľom potvrdil a v

časti uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť spoločnosti MTA spol. s r.o. v konkurze sumu 718.442,04
eur rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Súd prvej inštancie vychádzajúc z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom a po vykonanom
dokazovaní v zmysle pokynov odvolacieho súdu mal preukázané, že kúpna zmluva medzi úpadcom
ako predávajúcim a spoločnosťou pôvodne s obchodným menom PENDALTY spol. s r.o. (v súčasnosti
FOOD POINT, s.r.o.) ako kupujúcim je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu, jej

uzatvorením úpadca ukrátil svojich veriteľov pretože vedel, že mu nezostane na uspokojenie ostatných
veriteľov žiaden majetok, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené i rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
21CoKR/12/2011-661. V kúpnej zmluve sa strany dohodli, že zaplatenie celej kúpnej ceny žalovaný
v postavení kupujúceho uhradí na účet tretieho a to žalovaného, namiesto miesto úpadcovi. Týmtokonaním ale bola uspokojená pohľadávka žalovaného voči úpadcovi, ktorej existencia ani výška
nebola sporná. Zaplatením kúpnej ceny v prospech tretieho - žalovaného došlo ale k prednostnému
uhradeniu pohľadávky tretieho a tým k ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu, ktorý si pohľadávky

prihlásili v konkurze. Na základe týchto zistení súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 31.10.2012 č.k.
25Cbi/6/2007-722 v spojení s opravným uznesením č.k. 25Cbi/6/2007-729 zo dňa 06.112.2012 žalobe
vyhovel a uložil žalovanému, ktorý prijal kúpnu cenu povinnosť ju vo výške 718 442,04 eur zaplatiť
úpadcovi. Na základe odvolania žalovaného bolo i toto rozhodnutie prvoinštančného súdu uznesením
odvolacieho súdu č.k. 21CoKR/12/2011-661 zrušené, odvolací súd usmernil prvoinštančný súd, aby

vykonal dokazovanie a ustálil skutkovú podstatu odporovacieho právneho úkonu, a až na základe týchto
zistení a právnom posúdení o veci môže rozhodnúť o povinnosti žalovaného na vrátenie prijatej časti
kúpnej ceny.

4. Prvoinštančný súd doplnil dokazovanie, vec právne posúdil odkazom na § 57 ods.
1,2,4, § 59 ods. 1,2,4, § 60 ods. 1,2, § 60 ods. 2, § 62 ods. 1,5, § 63 ods. 1,2 zák. č.

7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov ( ZKR) a dospel k záveru, že žalovaný nebol stranou, konkrétne kúpnej zmluvy, o ktorej
bolo ako právne neúčinnom právnom úkone právoplatne rozhodnuté a z toho dôvodu nemôže byť
povinný vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu žalované plnenie. Súd prvej inštancie skonštatoval, že
žalovaný mal pohľadávku voči úpadcovi zo zmluvy o dielo, ktorej ale nebolo odporované a tak nie je

možné ani vyhovieť žalobe, pretože žalovaný, ktorý získal plnenie zo zmluvy o dielo nebol účastníkom
právneho úkonu ktorý bol určený za právne neúčinný, preto určenie povinnosti žalovanému podľa
žalobcom požadovaného návrhu je voči žalovanému neopodstatnené. Plnenie, ktoré žalovaný prijal od
kupujúceho z kúpnej zmluvy, bolo plnením zo zmluvy o dielo, ktorá ako úkon nebola určená za právne
neúčinnú voči konkurzným veriteľom. Úkonu, ak ním dlžník zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim

veriteľom a týmto právnym úkonom zároveň došlo k ukráteniu pohľadávok ostatných veriteľov, ktoré
si po vyhlásení konkurzu prihlásili možno odporovať a súd určí, či ide o úkon právne neúčinný voči
účastníkom konkurzného konania. Na žalovaného nemožno aplikovať následky z neúčinného právneho
úkonu, pretože nebol jeho účastníkom a teda ani od neho žiadať vrátenie peňažnej sumy. Právny úkon,
ktorý je právne neúčinný je úkon medzi úpadcom a kupujúcim z kúpnej zmluvy, ale úkon medzi žalovaný

ma a úpadcom nebol vyhlásený za neúčinný, preto sa z neho nemožno domáhať vrátenia poskytnutého
plnenia a žalobu v tejto časti zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a voči rozhodnutiu o
trovách konania tiež žalovaný.

6.Žalobcavodvolanívychádzalzust.§365ods.1písm.f/ah/C.s.p.,naktoromzaložildôvodyodvolania
a zotrval na tom, že po uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy úpadca nenadobudol žiadnu časť z kúpnej
ceny, ale namiesto toho táto bola poukázaná žalovanému, ktorý je preto povinný vydať získané peňažné
plnenie predstavujúce práve zaplatenú časť kúpnej ceny a to z dôvodu, že kúpna zmluva bola vyhlásená

za právne neúčinnú, čím nastavajú zákonné následky určenia právnej neúčinnosti v spojení s § 63
ods. 2 ZKR. Časť kúpnej ceny získal žalovaný na úkor ostatných konkurzných veriteľov. Žalovaný ako
veriteľ úpadcu síce nebol zmluvnou stranou kúpnej zmluvy, ale bol platobným miesto, kde sa mala časť
z kúpnej ceny plniť, čím došlo k ukráteniu všetkých ostatných veriteľov. Žalovaný bol tiež veriteľom
úpadcu a tak podľa ust. § 63 ods. 2 ZKR by došlo k obnoveniu pohľadávky žalovaného v pôvodnom

rozsahu a žalovaný si ju mohol uplatniť proti podstate. Samotné určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy ale
nestačí na dosiahnutie stavu majetku, v akom by tento bol, ak by neúčinný právny úkon nebol urobený
podľa § 63 ods. 3 ZKR. Požiadavka na vrátenie plnenia od žalovaného je v súlade s ustanoveniami
zákona. Žalobca uplatňuje odporovacie právo podľa § 62 ods. 1 ZKR voči žalovanému ako tomu, v
prospech koho dlžník odporovateľný úkon jednostranne urobil, alebo kto z neho priamo nadobudol

prospech. Žalobca preukázal objektívnu vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť uspokojenie
svojich veriteľov, pričom táto sa v prípade zvýhodňujúceho právneho úkonu ani preukázať nevyžaduje
a teda žalobca uniesol dôkazné bremeno tejto zložitej skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho
úkonu. Právny názor prvostupňového súdu súvisiaci s prelínaním sa jednotlivých skutkových podstát
odporovateľnosti je správny, je reprezentovaný i odbornou literatúrou predovšetkým komentárom doc.

Ďuricu k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii. Záver o tom, že kúpna zmluva
je ukracujúcim úkonom, hoci by zároveň mohla napĺňať skutkovú podstatu zvýhodňujúceho právneho
úkonu je správny. Súd prvej inštancie ale nesprávne právne posúdil postavenie žalovaného, ktorý nebol
zmluvnou stranou kúpnej zmluvy, ale na jej základe preukázateľne získal plnenie. Právna neúčinnosťkúpnej zmluvy sa tak týka všetkých vzájomných plnení, ktoré na jej základe boli poskytnuté a to nie-
len medzi úpadcom ak predávajúcim a spoločnosťou FOOD POINT s.r.o. ako kupujúcim, ale aj vo
vzťahu k povinnosti žalovaného vydať časť prijatej kúpnej ceny. Žalobca nemal dôvod posudzovať

odporovateľnosť právneho úkonu založeného medzi úpadcom a žalovaným zmluvou o dielo, pretože
táto bola uzatvorená v súlade so zákonom a na základe nej bolo zo strany žalovaného dielo vyhotovené
riadne a včas. V závere odvolávajúci sa žalobca zdôraznil, že kúpna zmluva je neúčinným právnym
úkonom ako bolo judikované prvoinštančným súdom a rozhodnutím odvolacieho súdu, preto zákonným
dôsledkom tohto určenia neúčinnosti je vrátenie plnení poskytnutých na základe takéhoto neúčinného

právneho úkonu, k čomu ale nedošlo. Žalovaný, ktorý je právnickou osobou tak získal na základe kúpnej
zmluvy prospech, ide teda o odporovateľný úkon podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 60 ods. 1 a 3
ZKR a právna neúčinnosť zmluvy o dielo je v tejto veci nepodstatná, pretože suma, ktorej vydania sa
žalobca domáha bola žalovanému poskytnutá práve titulom kúpnej zmluvy. Žalovaný si bol vedomý, že
kúpna zmluva bola uzatvorená v čase, kedy bol predávajúci v úpadku a rovnako i skutočnosti, že tento
právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky ostatných veriteľov, preto je opodstatnené, aby takéto

rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené alebo zmenené.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti výroku o nároku na náhradu trov konania podal
odvolanie i žalovaný, ktorý žiadal rozhodnutie v tejto časti zmeniť tak, že súd uloží priamo správcovi
konkurznej podstaty Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške

100%. Uvedený názor žalovaný založil na tom, že správca konkurznej podstaty ako strana sporu je
jediným subjektom, ktorý je oprávnený výlučne disponovať predmetom konania a účelom náhrady
trov je spravodlivá a efektívna kompenzácia trov konania strane, ktorá tieto trovy spôsobila druhej
strane vo veci úspech. Žalovaný bol v plnom rozsahu úspešným, a neúspešný bol správca konkurznej
podstaty a nie úpadca, pričom nie sú dané žiadne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali právo

nepriznať žalovanému náhradu trov konania voči správcovi konkurznej podstaty, ktorých vznik svojou
činnosťou zapríčinil. Keďže právna úprava konkurzného konania vylučuje uspokojenie trov účastníkov
konkurzného konania v rámci konkurzu je dôvodné, aby presun povinnosti nahradiť trovy konania z
úpadcu prešli na správcu konkurznej podstaty, ktorý je pri výkone svojej funkcie povinný postupovať
s odbornou starostlivosťou, a teda znáša aj riziká spojené s výkonom tejto funkcie a voči ktorým je i

poistený. Nárok žalobcu bol tak zjavne neopodstatnený, čo preukazuje ľahkovážny postupu správcu,
preto musí byť účelné žiadať nahradiť trovy výlučne od správcu a nie od úpadcu, od ktorého reálna
úhrada trov konania neprichádza do úvahy. V súvislosti s tým je treba vziať do úvahy, že i prax
súdov je taká, že neprihliadajú na postavenie správcu konkurznej podstaty v súvislosti s povinnosťou
nahradiť trovy konania, k čomu poukázal odvolávajúci sa žalovaný na rozhodnutie KS Banská Bystrica

sp.zn. 14Co/1048/2014, rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Obo/41/2013 ako i nález Ústavného súdu sp.zn.
II.ÚS/104/2008.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 09.02.2018 (č.l 906) v ktorom uviedol,
že ako správca postupoval s odbornou starostlivosťou, odporovacie právo uplatňoval na základe

dostupných podkladov, pričom správca má v zmysle ZKR osobitné postavenie v súdnom konaní, nemá
osobitný záujem na výsledku sporu, nemá nárok na náhradu trov konania a sleduje iba cieľ dosiahnuť
čo najvyššiu možnú mieru uspokojovania veriteľov úpadcu. Postavenie žalobcu je konaní vyvolanom
konkurzom osobité, ale žalovaný v konaní sleduje vlastný majetkový prospech, kým žalobca ako
správca sleduje prospech veriteľov úpadcu, preto argumentácia žalovaného by bola v rozpore so

záujmami veriteľov, ak má správca znášal riziko náhrady trov konania pri uplatňovaní práv v prospech
týchto veriteľov. Konanie je jednoznačne konaním vyvolaným konkurzom, kedy podľa § 100 ods. 2 ZKR
sú trovy konania vylúčené z uspokojenia, preto ZKR ako lex specialis k zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok osobitne upravuje náhradu trov súdneho konania, a preto podľa právneho
názoru žalobcu správca ako špecifický subjekt nemá osobitný záujem na výsledku sporu, nemá nárok na

náhradu trov konania od protistrany a správca, ktorý vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu.
Bez ohľadu na určenie osoby povinnej k náhrade trov konania v súdnom konaní je preto náhrada trov
konania žalovaného z uspokojenia vylúčená a odvolanie nie je dôvodné. K petitu, ktorým žalovaný v
odvolaní žiada, aby odvolací súd prípadne rozhodnutie v časti trov konania zmenil a túto povinnosť uložil
správcovi, zdôraznil, že formulácia petitu nepočíta s možnou zmenou osobe správcu úpadcu a zaväzuje

žalobcu i po prípadnom odvolaní správcu z funkcie. Podľa žalobcu ale mal byť výrok formulovaný tak,
že súd prizná nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolania proti rozhodnutiu boli
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými osobami (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, po
skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolatelia použili
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne
a je ho potrebné vo výroku I. podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť a pre jednoznačnosť a zosúladenie s
procesným predpisom výroku II. je ho potrebné podľa § 388 C.s.p. zmeniť.

11. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto

a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.

12. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní.

Podľa § 388 C.s.p.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ,
ani na jeho zrušenie.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený a to s
poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti a tiež i s poukazom
naprijatézávery.Súdprvejinštancie vysvetlil, zakýchskutkovýchzistenívychádzal,akúprávnu
normu a v akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Podľa názoru odvolacieho súdu dal súd prvej
inštancie odpoveď na všetky rozhodujúce argumenty podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, pričom

nie je úlohou súdu zaoberať sa všetkými námietkami, ktoré v priebehu konania účastníci uplatnia a dať
na ne odpoveď. Súd sa zaoberá len skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci kľúčové (ÚS SR
sp. zn. II.US 410/06), pričom to, čo je kľúčové pre rozhodnutie vo veci určuje súd a nie účastník konania.

14. Žalobcom podané odvolanie je podané s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.

15. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe

ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak
nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
nevyplynuli,aleborozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmivykonanéopomenul,napriek
tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení

dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i
dôležitosti.16. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva

a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny
predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

17. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie venoval dostatok pozornosti všetkým skutkovým
zisteniam, aplikoval správnu právnu normu, rešpektoval pokyny odvolacieho súdu vyslovené v
rozhodnutiach, ktorými boli predchádzajúce rozhodnutia prvoinštančného súdu zrušené a vo veci
rozhodol na základe relevantných skutkových zistení pri aplikovaní správnej právnej normy.

18. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní
(§387ods.3vetadruháC.s.p.),pretovodôvodnenítohtorozhodnutiapovažujezapotrebnévzhľadomna
odvolacie argumenty žalobcu opakovane uviesť, že kúpna zmluva bola uzatvorená medzi spoločnosťou
MTA spol. s.r.o. v konkurze a spoločnosťou FOOD POINT, s.r.o. a ktorá bola právoplatne určená
voči konkurzným veriteľom úpadcu za právne neúčinný právny úkon, ktorým došlo k ukráteniu veriteľov

úpadcu. S týmto záverom, ako uvádza i odvolateľ sa spája následok spočívajúci vo vrátení vzájomných
plnení (§63 ods.2,3 ZKR). Z dokazovania vyplýva, že sa plnilo tretej osobe, ktorá nie je stranou právne
neúčinnej zmluvy a tak sa na ňu nevzťahuje vzájomnosť plnenia a tým požiadavka na vrátenia úpadcom
poskytnutého plnenia. K uvedenému považuje odvolací súd za vhodné zdôrazniť, že je na správcovi,
aký spôsob vrátenia majetkovej hodnoty späť do podstaty zvolí. Správca sa mohol domáhať i vrátenia

veci, ktorá bola takýmto úkonom prevedená. Takéhoto plnenia sa ale správca v postavení žalobcu v
tomto konaní nedomáhal a žalovaný, ktorým je potom, ako bolo konanie voči spoločnosti FOOD POINT ,
s.r.o., (pôvodne označenej ako žalovaný 1/) právoplatne skončené, žalovanou stranou sporu zostala len
spoločnosť TM-STAV, s.r.o., (/predtým žalovaný 2/) nie je stranou, ktorá by mala titulom vzájomného
plnenia byť zaviazaná. Plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalovanému je forma plnenia v spojení so zmenou

subjektov dlhu, pri ktorom nebol žalovaný len platobným miestom, ako tvrdí žalujúca strana sporu a
náš právny poriadok plnenie na účet tretej osoby ani nepozná, takéto plnenie by tak bolo v rozpore
so zákonom. Žalobca sa naviac ani na základe takýchto skutkových okolností žalovaného nároku
nedomáhal. K názoru uvedenému odvolávajúcim sa žalobcom v odvolaní odvolací súd upozorňuje,
že skutkové podstaty odporovania, ktoré sú definované v ust. § 59 a § 60 ZKR nie sú vzájomné

alternatívne,, ale sú vo vzťahu špeciality. Ak dlžník splnil záväzok vo vzťahu k jednému veriteľovi a
záväzky voči ostatným nesplnil, vždy by došlo k ukráteniu tých veriteľov, ktorých záväzky nesplnil, a
tak by každému plneniu bolo možné odporovať prostredníctvom ust. § 60 ZKR a ust. § 59 by bolo
zbytočné. Zákonodarca ale jednotlivé skutkové podstaty upravil osobitne a každú viaže na špecifické
podmienky i vo vzťahu k lehotám. Podľa § 60 ZKR ukracujúcim úkonom je úkon, ktorým dlžník ukrátil

svojich veriteľov ako celok a nikoho z nich nezvýhodnil, na rozdiel od ust. §59 ZKR, pri ktorom je úkon
urobený iba v prospech jedného konkrétneho zvýhodneného veriteľa. Kúpna zmluva uzatvorená medzi
dlžníkom - MTA spol. s r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou PENDALTY, spol. s r.o. ako kupujúcim dňa
21.05.2004 je medzi týmito stranami jednoznačne ukracujúcim právnym úkonom, ktorému správca v
zákonomurčenejlehotepiatichrokovodporovalaktorémunávrhubolovyhovené.Uvedenéalenemožno

aplikovať na spoločnosť TM-STAV, s.r.o., aktuálne žalovaná strana sporu. Voči tejto strane nejde o
ukracujúci právny úkon pre nedostatok vzájomnosti vzťahu, a ak by voči tejto strane sporu malo ísť
o zvýhodňujúci právny úkon, nie je dodržaná zákonná lehota jedného roka pred začatím konkurzného
konania. Preto sa zrejme žalobca snaží tvrdiť, že pri určení neúčinnosti kúpnej zmluvy ide o prelínanie sa
zvýhodňujúcej skutkovej podstaty so skutkovou podstatou ukracujúceho právneho úkonu, čím sa snaží

vyhnúť posudzovaniu dodržania zákonných lehôt.

19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd argumentáciu odvolateľa nepovažuje za opodstatnenú
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. v celom rozsahu podľa § 387 C.s.p. potvrdzuje.

20. K odvolaniu žalovaného, ktoré smerovalo len voči rozhodnutiu o trovách konania, ktorá povinnosť
bolaprvoinštančnýmsúdomuloženápriamoúpadcoviodvolacísúduvádza,žepodľa§255anasl.C.s.p.
sa trovy priznávajú podľa pomeru úspechu strane sporu a to voči protistrane. V konkurznom konaní
zásadne nemožno uspokojiť trovy účastníkov, ktoré im vznikli z konaní súvisiacich s konkurzom, čoale neznamená, že by nebolo možné priznať nárok na náhradu trov konania, o ktorých súd rozhoduje
podľa ustanovení C.s.p. Nesprávny je názor odolávajúceho sa žalovaného, podľa ktorého je správca
konkurznej podstaty stranou sporu tohto konania. Správca konkurznej podstaty sa zúčastňuje konania

ako strana sporu podľa C.s.p. z úplne iného dôvodu, jeho účasť a postavenie upravuje osobitný
predpis. Nemá osobný záujem na výsledku sporu a nemá tak voči protistrane nárok na náhradu trov
konania, ako ani povinnosť voči tomuto nároku (rozhodnutie NS SR 2M Obdo 4/2009). I keď je náhrada
trov konania vylúčená z uspokojenia v konkurze (§ 100 ods.2 pís. a/ ZKR), neznamená to, že by
konkurzné konanie muselo skončiť zrušením spoločnosti bez likvidácie, alebo po skončení konkurzu by

nezostal úpadcovi žiaden majetok a za ktorých podmienok by bolo možné prihlásiť pohľadávku z titulu
súdom priznaného nároku na náhradu trov konania po vstupe spoločnosti do likvidácie. Otázku, či po
skončení konkurzného konania zostane spoločnosti úpadcu nejaký majetok , alebo sa bude spoločnosť
zrušovať bez likvidácie a dôjde k jej výmazu nemožno vopred prejudikovať. K odkazu odolávajúceho
sa žalovaného na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Obo 41/2013 poukazuje odvolací súd na to, že práve
postavenie správcu konkurznej podstaty ako strany sporu je zdôraznené tým, že vystupuje vo vlastnom

mene, ale na účet úpadcu . Správca je v konkurznom konaní procesným subjektom, ktorý má povahu
verejného orgánu a ktorý sa stará o efektívne speňaženie majetku úpadcu a dosiahnutie čo najväčšieho
uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov. Odvolací súd preto na žalovanou stranou v odvolaní označené
rozhodnutia neprihliadal, pretože sa netýkali takého skutkového stavu, aký je predmetom jeho odvolania.
Je nesporné, že protistranou, ktorá má povinnosť v konaní úspešnej žalovanej strane uhradiť trovy

konania je žalujúca strana sporu, a takto mal znieť i výrok rozhodnutia o trovách konania, preto odvolací
súd podľa § 388 C.s.p. v tejto časti výrok II. rozsudku zmenil tak, aby bol v súlade s Civilným sporovým
poriadkom.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 C.s.p.). Zmenu rozhodnutia v časti trov konania považuje odvolací súd len sa nepatrný
neúspech, ktorý nevylučuje priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).