Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. november 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/159/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716207080
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716207080.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcu O.. D. R., nar.

XX.X.XXXX, bytom v P. B., ul. Z. M. č. XXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kizivatom,
Advokátska kancelária so sídlom Michalovce, Kpt. Nálepku 8 proti žalovanému D. R., nar. X.X.XXXX,
bytom vo R. P., P.O.H. č. XX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Juskom so sídlom Račí potok
3, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy 8.000,- € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.000,- € a 5,05% úroku z omeškania ročne zo
sumy 8.000,- € od 4.3.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V časti o zaplatenie 2 % mesačného úroku zo sumy 8.000,- € za obdobie od 3.2.2016 do 3.3.2016
vo výške 157,80 € žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v pomere
96%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou na tunajší súd 18.5.2016 domáhal proti žalovanému vrátenia pôžičky vo
výške 8.000,- € s dohodnutým 2% mesačným úrokom od 3.2.2016 do 3.3.2016 a úroku z omeškania vo
výške0,05%dennezosumy8.000,-€od4.3.2016dozaplatenia,akoajnáhradytrovkonania.Odôvodnil

to tým, že dňa 3.2.2016 žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzavreli Zmluvu o pôžičke podľa
§ 657 a § 658 Občianskeho zákonníka na základe ktorej, požičal žalovanému sumu 8.000,- € s tým, že
sa zaviazal žalovaný mu túto sumu vrátiť do 3.3.2016 s 2% mesačným úrokom. V prípade nevrátenia
dlžnej sumy bol dohodnutý zmluvne úrok 0,05% z dlžnej sumy za každý, aj začatý deň omeškania až do
uhradenia dlhu. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný svoju povinnosť nesplnil, nevrátil požičanú sumu aj s
dohodnutýmúrokomnavrhol,abysúdvydalplatobnýrozkaz,ktorýmbyuložilpovinnosťmuvrátiťpôžičku
v sume 8.000,- € s dohodnutým 2% mesačným úrokom od 3.2.2016 do 3.3.2016 a úrok z omeškania vo

výške 0,05% denne zo sumy 8.000,- € od 4.3.2016 do zaplatenia. Po spresnení žaloby a to vyčíslenia
tohto 2% mesačného úroku za obdobie od 3.2.2016 do 3.3.2016 na sumu 157,80 € a 5,05% úroku ročne
zo sumy 8.000,- € od 4.3.2016 do zaplatenia bol vydaný tunajším súdom pod č.k. 11C 159/2016-10 dňa
2.6.2016 platobný rozkaz, ktorým bolo žalovanému uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 8.000,-
€, úrok vo výške 157,80 € za obdobie od 3.2.2016 do 3.3.2016 vo výške 2% mesačne, 5,05% úrok z
omeškania ročne zo sumy 8.000,- € od 4.3.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor v zákonnej lehote, v ktorom poprel žeby medzi
stranami bola uzavretá zmluva o pôžička a žeby na základe nej mu bola poskytnutá suma 8.000,- €
žalobcom. Potvrdil, že síce je pravdou, že so žalobcom podpísal listinu označenú ako „Zmluva o pôžičke“
podľa § 657 a § 658 OZ, avšak nie je pravdou, žeby v ten istý deň, tak ako je to uvedené v článku I. tejtolistiny mu žalobca požičal sumu 8.000,- €. Tvrdil, že žalobca od neho podpis na tejto listine vymámil pod
zámienkou, že tento dokument potrebuje len pre svoju potrebu, aby si to mohol dať do nákladov. Tvrdil,
že pri podpise zmluvy mu nevyplatil žiadne peňažné prostriedky. V tom čase keď mu dal podpísať túto

listinu, tak boli dobrí známi, preto mu žalovaný dôveroval a vyšiel mu v ústrety a túto listinu podpísal
s tým, že si ju ani poriadne neprečítal, nakoľko si bol vedomý, že žiadnu pôžičku vo výške 8.000,- €
mu žalobca ako veriteľ nepožičal a teda s týmto vedomím ani mu nenapadlo, žeby žalobca mohol túto
listinu použiť ako podklad pre žalobu na súde. Poukázal aj na to, že žalobca ako dôkaz nepripojil k
žalobe ani pokladničný doklad, ani prevodný príkaz alebo výpis z účtu o bezhotovostnom prevode tejto

sumy na jeho účet, ktorý by preukazoval, že reálne od neho žalovaný prevzal túto sumu. Neuniesol
podľa neho ani dôkazné bremeno vzťahujúce sa k jeho tvrdeniam, že sumu vyplatil. Poukázal aj na to,
že listina „Zmluva o pôžičke“ uvádza mesačný úrok 2%, čo predstavuje ročný úrok 24%. Má za to, že
je neprimerane vysoká úroková miera za poskytnutie pôžičky, ktorú by nikdy neakceptoval vzhľadom
na to, že v súčasnosti banky aj bez zdokladovania príjmov poskytujú pôžičky až do výšky 10.000,- €
za podstatne nižšie úroky. Preto aj z tohto je zrejmé, že by nemal vôľu si reálne požičať peniaze a už

vôbec nie za takýchto neprimerane vysokých úrokových podmienok. Uviedol tiež, že žalobca ho pred
podaním žaloby ani nevyzval na plnenie z tejto Zmluvy a to preto, lebo reálne mu žiadnu sumu nepožičal
anemoholanižiadať,abymujuvrátil.Poukázalnaust.§657Občianskehozákonníka,zktoréhovyplýva,
že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne
odovzdanie veci dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním „z

ruky do ruky“ a nie je ani vylúčená predbežná dohoda o (budúcej) pôžičke (pactum de mutuo dando).
Vznik pôžičky predpokladá dohodu zmluvných strán o skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda
strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že
druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Musí vyhovovať náležitostiam pre zmluvy vôbec. Na
základe dohody vznikne pôžičkový pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci najmä povinnosť

odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie požadovať jeho odovzdanie. Samotná pôžička teda vzniká až
odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za následkom zánik tejto povinnosti, resp.
oprávnenéhoavznikpovinnostidlžníkavrátiťprijatépožičanéveci.Nazákladetohotedanavrhol,abybol
platobný rozkaz zrušený a po vykonanom dokazovaní bol žaloba zamietnutá a aby mu uhradil žalobca
trovy konania tvrdiac, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke a nevznikol ani záväzok z tejto

pôžičky a povinnosť ju vrátiť.

3. Súd uznesením č.k. 11C 159/2016-17 zo dňa 1.8.2016 zrušil tento platobný rozkaz z dôvodu, že bol
voči nemu podaný v zákonnej lehote odpor (§ 267 ods. 3 CSP).

4. Žalobca trval na tom, že k uzavretiu Zmluvy o pôžičke došlo a svojim podpisom žalovaný potvrdil
prevzatie pôžičky v sume 8.000,- €. Tvrdil, že obsah zmluvy pochádza priamo od žalovaného. Žalovaný
túto zmluvu podpísal, poznal obsah zmluvy a so znením zmluvy súhlasil. Bol si vedomý aj výšky dlžnej
sumy, aj úroku z omeškania a potvrdil prevzatie pôžičky. Poukázal aj na to, že suma 8.000,- € bola
dopísaná vlastnou rukou žalovaným v tejto zmluve a zaviazal sa ju vrátiť. Tvrdenia, že údajne mal

vymámiť od žalovaného podpis na tejto zmluve pod zámienkou, že tento dokument potrebuje len pre
svoju potrebu, aby si to mohol dať žalobca do nákladov komentoval tým, že je to znak podvodného
konania s cieľom sa vyhnúť vráteniu tejto pôžičky a nie je to pravda. Poprel toto tvrdenie. Uviedol, že
žalovaný podpísal zmluvu dobrovoľne a on sám ho požiadal o poskytnutie finančných prostriedkov.
V prípade, žeby tieto peniaze mu neboli poskytnuté, tak žalovaný by túto zmluvu ani nepodpísal. K

jeho tvrdeniu, že údajne potreboval žalobca tento dokument kvôli nákladom uviedol, že je absolútne
vymyslené, keďže fyzická osoba si nemôže a ani nemá kde uplatniť pôžičku vo svojich nákladoch a
on si ich nikdy neuplatnil. Pokiaľ ide o tvrdenie, že údajne žalobca na preukázanie prevzatia pôžičky
nepredložil súdu žiaden dôkaz, ani pokladničný doklad, ani prevodný príkaz, ktorý by preukazoval,
že reálne došlo k odovzdaniu peňazí, považuje za neopodstatnené a má za to, že ide o vymyslený

argument, pretože žalovaný priamo potvrdil v zmluve, že svojim vlastnoručným podpisom potvrdzuje
prevzatiepôžičky.Poukázalnato,žepriuzavretípôžičkymedzidvomafyzickýmiosobaminiejepotrebné
vyhotoviť žiaden pokladničný doklad. Samotné potvrdenie poskytnutia pôžičky je dostatočným dôkazom,
ktorý nie je potrebné následne preukázať. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že ide o neprimerane vysokú
úrokovú mieru za poskytnutie pôžičky a že banky aj bez dokladovania príjmov poskytujú pôžičky až

do výšky 10.000,- € za podstatne nižšie úroky tak uviedol, že ide o skreslené tvrdenie, pretože banky
neposkytujú krátkodobé pôžičky, nie pôžičky na dobu jedného mesiaca. Zároveň nie je pravdou, žeby
banky nežiadali dokladovanie príjmov. Z uvedeného dôvodu nie je možné porovnať dohodnutý úrok
medzižalobcomažalovanýmsúrokovoumieroubánk,keďžeišlookrátkodobúpôžičkupodobujednéhomesiaca a má za to, že nejde o neprimerane vysokú mieru za poskytnutie pôžičky. Žalovaný si bol plne
vedomý o akú úrokovú mieru ide a keďže finančné prostriedky potreboval tak s úrokom súhlasil a na
znak súhlasu aj podpísal túto zmluvu a to bez akéhokoľvek nátlaku. Pokiaľ ide o ďalšie žalovaného

tvrdenie, že nebol vyzvaný žalobcom na vrátenie predmetnej pôžičky tak poprel tieto tvrdenia a označil
ich za zavádzajúce, pretože tvrdil, že žalovaného pravidelne vyzýval telefonicky na plnenie z predmetnej
zmluvy a písomná výzva nie je nutná. Pravidelne ho kontaktoval a za každým mu žalovaný tvrdil, že
sumu mu vráti čo najskôr. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že od neho mal byť vymámený podpis na
zmluve, tak toto poprel. Má za to, že toto tvrdenie len potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný ho uviedol do

omylu, pretože vedel, že peniaze, ktoré mu požičal mu nevráti a nechce vrátiť a ani nemal v pláne to v
budúcnosti urobiť. Z toho vyvstáva podozrenie, že išlo z jeho strany o vypočítavé premyslené konanie
s jasným cieľom ho podviesť. Poukázal aj na to, že zmluva o pôžičke nemusí byť uzavretá písomne,
ale je dôležité len, či reálne došlo k poskytnutiu plnenia. V tomto prípade došlo k plneniu a požičal mu
peniaze, ktoré si od neho žalovaný prevzal, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na zmluve.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca a to je „Zmluvou o
pôžičke - § 657 a § 658 OZ“ zo dňa 3.2.2016, ako aj výsluchmi strán sporu a zistil tento skutkový stav:

6. Nebolo v konaní sporné, že listinu a to „Zmluva o pôžičke - § 657 a § 658 OZ“ zo dňa 3.2.2016
podpísali obidve strany sporu a to žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. Ako vyplýva z obsahu tejto

zmluvy tak v tejto sa uvádza, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvárajú zmluvu o pôžičke
peňazí. Podľa článku I. Zmluvy veriteľ dňa 3.2.2016 v deň podpisu tejto zmluvy požičiava dlžníkovi
peniaze v hotovosti v sume 8.000,- €. Účastníci sa dohodli na 2% úroku na dobu jedného mesiaca. Podľa
článku II. Zmluvy dlžník dňa 3.2.2016 podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky peňazí v sume
8.000,- €. Dlžník sa zaväzuje súčasne uvedenú sumu veriteľovi osobne vrátiť do 3.3.2016 v mieste jeho

bydliska spolu s úrokom. Dlžník v prípade omeškania s vrátením dlhu súhlasí s úrokom vo výške 0,05%
z dlžnej sumy za každý načatý deň až do uhradenia svojho dlhu v plnej výške aj s úrokmi. V článku III.
Zmluvy je uvedené, že účastníci s obsahom tejto zmluvy po jej prečítaní súhlasia, čo potvrdzujú svojimi
vlastnoručnými podpismi na obidvoch jej vyhotoveniach.

7. Žalobca vo svojom výsluchu pred súdom uviedol, že sa viackrát pred uzavretím zmluvy so žalovaným
stretli za účelom určitých obchodných aktivít. Vtedy mu aj žalovaný povedal, že potrebuje, aby mu
poskytol žalobca nejakú krátkodobú pôžičku za účelom otvorenia nejakých obchodných aktivít a že by
to malo byť poskytnutie pôžičky len na dobu jedného mesiaca. Potom sa stretli v E. v jednej kaviarni,
kde sa dohodli na výške tejto sumy pôžičky, ktorá mu mala byť poskytnutá. Sumu dopísali na zmluve a

uzavreli a podpísali. Keď uplynula doba jedného mesiaca a žalovaný nevrátil peniaze, tak ho žalobca
kontaktoval a to už aj predtým, keď ho stretol, aby mu tieto peniaze vrátil, pričom žalovaný tvrdil, že mu
nevyšli obchodné aktivity a preto keďže jemu dlžníci nevrátili peniaze, tak ani on nevráti jemu. Preto sa
rozhodol, že podá na žalovaného žalobu. Je pravdou, že ho písomne nekontaktoval, ale telefonicky ho
niekoľko krát kontaktoval a následne aj pri stretnutí ho požiadal o vrátenie tejto sumy. Tvrdil, že čo sa týka

samotnej zmluvy, túto pripravil osobne žalovaný keď už pred troma rokmi chcel od neho pôžičku a túto
vlastne sám žalobca použil teraz pri tejto pôžičke. Peniaze, ako uviedol mal doma nasporené, odkladal si
ich dlhšiu dobu za účelom rekonštrukcie domu. Keďže vo februári keď bola poskytnutá pôžička peniaze
nepotreboval, tak preto mu tieto peniaze aj požičal. Uviedol, že v deň podpisu a odovzdania peňazí mal
pri sebe niečo okolo 9.000,- € a osobne mu sumu pôžičky po podpise zmluvy odovzdal. So žalovaným

sa zoznámil prostredníctvom jedného známeho, ktorý mu ho doporučil za účelom toho, že žalovaný
sa prezentoval, že obchoduje s papiermi, že sa zaoberá rôznymi investíciami ako napr. dôchodkových
fondov a podobne a preto ho aj oslovil prostredníctvom ich známeho R. a následne potom ho aj požiadal
o poskytnutie pôžičky. So žalovaným neboli nikdy obchodnými partnermi a boli len známymi. Neboli ani
v priateľskom alebo v inom vzťahu. Uviedol, že už predtým žalovanému poskytol pôžičku a to v sume

5.000,- € v roku 2014 a to tiež na dobu jedného mesiaca, ktoré peniaze mu však žalovaný doteraz
nevrátil, avšak nepodal žalobu. Aj napriek tomu mu však znova poskytol pôžičku a to z dôvodu, že ho
vtedy žalovaný ubezpečil, že v prípade, že mu znova poskytne pôžičku, tak bude mať možnosť vrátiť aj
tu prvú pôžičku a že ich spoločný známy bude nejakou zárukou, že tieto peniaze budú vrátené.

8. Žalovaný vo svojich výpovediach pred súdom uviedol, že sa zoznámil so žalobcom prostredníctvom
ich spoločného známeho pána H., s ktorým spolupracovali v oblasti financií. Stretli sa za tým účelom,
že sa venoval žalovaný v tom čase možným investíciám zo strany fyzických osôb pokiaľ ide o podiely
do spoločnosti z Luxemburgu, ktorá spoločnosť vyrába diagnostické prístroje pre zdravotníctvo. Pretopotreboval získať aj nejaké fyzické osoby na území Slovenska, aby sa podieľali na financovaní tohto
projektu. V tom čase ešte nemohol uzatvárať zmluvu o sprostredkovaní, takže táto bola nahradená tou
prvou zmluvou o pôžičke, ktorú mu mal údajne žalobca poskytnúť. Pokiaľ však ide o pôžičku, ktorá

je predmetom tohto sporu tak popieral, žeby bola vôbec realizovaná. Niekedy koncom januára 2016
sa kontaktovali medzi sebou strany, pritom tvrdil, že žalobca ho prostredníctvom sms správ vyzval k
stretnutiuvkaviarniBellagiovE.,kdepritomtostretnutísoseboužalobcapriniesolnevyplnenú-prázdnu
zmluvu o pôžičke, kde pri podpise tejto zmluvy, on sám si dopísal sumu peňazí. Z toho mal údajne
žalovaný taký pocit, že to žalobca urobil len kvôli tomu, že stratil prvú zmluvu o pôžičke. O tom, že dlhuje

údajne žalobcovi nejakú sumu peňazí sa dozvedel až potom, čo mu bol doručený platobný rozkaz zo
súdu. Zmluvu o pôžičke podpísal, pretože bol naivný a že žalobcovi dôveroval. Na druhej strane však
potvrdil, že prvú zmluvu, ktorú nepopieral, že uzavretá bola na sumu 5.000,- €, ktorú pôžičku mu mal
poskytnúť žalobca bola uzavretá v roku 2014 a že text si stiahol z internetu a dopísal tam potrebné údaje,
pričom bola vtedy medzi nimi vopred bola dohodnutá suma pôžičky a bola riadne aj vopred dopísaná.

9. Žalobca v priebehu sporu predložil súdu ďalší listinný dôkaz a to Zmluvu o pôžičke uzavretú v roku
2014 medzi stranami sporu dňa 14.4.2014, z ktorej vyplýva, že bola poskytnutá žalobcom žalovanému
pôžička vo výške 5.000,- €. Predložil súdu aj výpis z LV č. XXXX k.ú. R. P. zo dňa XX.X.XXXX, na ktorom
liste vlastníctva je zapísaný byt vo vlastníctve žalovaného, na ktorom je zriadené záložné právo s tým,
že sa domnieva žalobca, že práve to by mal byť dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že v tom čase potreboval

žalovaný finančné prostriedky možno aj za účelom splatenia nejakého dlhu. Žalovaný spochybňoval
zmluvu z roku 2014, ktorú predložil v tomto spore žalobca z dôvodu, že nebola podpísaná stranami sporu
a namietal aj dôkaz - LV, pretože tvrdil, že tam nie je vyznačená žiadna exekúcia a že to nedokazuje
tvrdenia žalobcu, žeby takýmto spôsobom si chcel vyrovnať iný dlh. Zmluvu, ktorú predložil žalobca, ako
uviedol, bola len v internetovom vyhotovení, ktoré bolo doručené mailom žalovaným žalobcovi a preto

podpísaná nie je.

10. V priebehu konania ešte žalovaný na dôkaz svojich tvrdení predložil súdu SMS komunikáciu medzi
stranami sporu v maďarčine. Dal vyhotoviť aj preklad vyhotovený prekladateľkou a overený č.l. 97-101
spisu, z ktorých SMS-iek, ako tvrdil, by mali vyplývať dôkazy v jeho prospech. Je tam medzi týmito

SMS-kami aj SMS-ka z 3.2.2016 o 10:35 hod., kde je uvedený text: „Pozdravujem pán R., podarilo sa
mi zariadiť tak, aby som dnes išiel do E. zhruba do XX:XX budem T., ak Vám dovolí čas a máte chuť
srdečne Vás čakám na jednu kávu. R..“ Odpoveď: „Pozdravujem pán R., budem tam o 12:30. R.“. V
SMS správe zo dňa 20.5.2016, ktorú zasielal: „Vážený pán R., 20.5.2016 som Vám posielal na adresu
[email protected] (odkiaľ som už od Vás dostal e-mail). Nereagovali ste ani na SMS a nemal som od Vás ani jeden

neprijatý hovor. Ľutujem, ale došla mi trpezlivosť. J.“.

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

12. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),
b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. Predmetom
zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov. V tomto prípade to boli peňažné prostriedky. Súd vychádzajúc z výsledkov

vykonaného dokazovania vychádzajúc z písomnej Zmluvy o pôžičke mal za to, že žalobca preukázal
svoj nárok a to, že žalovanému poskytol peňažnú pôžičku v sume 8.000,- € a že túto mu žalovaný aj
napriek dohodnutej dobe splatnosti, t.j. do 3.3.2016 nevrátil, a nevrátil mu ju ani ku dňu rozhodnutia
súdu. Už zo samotného obsahu tejto písomnej zmluvy vyplýva, že v článku I. žalovaný potvrdzuje svojim
podpisom, že mu bola žalobcom vyplatená poskytnutá pôžička vo výške 8.000,- € a v článku II. Zmluvy

sa konštatuje, že žalovaný potvrdzuje prevzatie pôžičky. Z toho teda jednoznačne vyplýva záver, že k
odovzdaniupeňazízostranyžalobcužalovanémudošlo,keďžesatokonštatujevzmluve,ktorúžalovaný
podpísal. Tvrdenie žalovaného, že údajne žalobca nepreukázal odovzdanie týchto peňazí, nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, pretože už zo samotného textu zmluvy je zrejmé, že k prevzatiu peňazí
žalovaným došlo, pretože to potvrdil svojim podpisom zmluvy. Žalovaný nespochybnil podpis na zmluve

či svoj alebo žalobcov. Ostatná jeho obrana týkajúca sa toho, že nebol vyzvaný žalobcom na vrátenie
sumy, že v skutočnosti išlo len o zmluvu účelovú, pretože si žalobca chcel takto uplatniť odvody, tak
tieto tvrdenia v konaní nepreukázal a ani ním predložené výpisy SMS správ tieto tvrdené skutočnosti
nepotvrdzujú.13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Podľa § 3 Nar. vlády SR č. 586/2008 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvého dňu omeškania s
plnením dlhu.

16. Pokiaľ však ide o nárok žalobcu na priznanie dohodnutého 2% úroku mesačne za obdobie od od

3.2.2016 do 3.3.2016 v sume 157,80 € tak súd sa stotožňuje s obranou žalovaného, že sa jedná o
neprimeraný úrok odporujúci dobrým mravom. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.
apríla 2012 sp. zn. 5 Cdo 26/2011, ktorý vyslovil právny názor, že „ Úroky dohodnuté pri poskytovaní
peňažnej pôžičky alebo pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny.
Dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak

sa dlžník dostal do omeškania s peňažným plnením (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Občiansky
zákonník, Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné
pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, ktoré sú teda predmetom voľného zmluvného dojednania
medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky,
dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným
pravidlámsprávaniaavzájomnýmvzťahommedziľuďmiamravnýmprincípomspoločenskéhoporiadku,
a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý
sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou

výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni
zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška
dohodnutýchúrokov,ktorápodstatnepresahujeúrokovúmieruvdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012 sp. zn. 5 Cdo 26/2011). V čase keď bola

pôžička poskytnutá, t.j. 3.2.2016 tak bola obvyklá úroková miera úrokov uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek s dohodnutou dobou splatnosti do 1 roka v priemere od 4,04%
(úvery na bývanie) 13,44% (spotrebné úvery), pričom v tomto prípade predstavuje takto dohodnutý úrok
ročný úrok 24%. Súd preto v tejto časti žalobu zamietol.

17. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 8.000,-
€ od 4.3.2016 do zaplatenia tak v tejto časti súd tiež žalobe vyhovel a súd ich žalobcovi priznal
nakoľko žalobcovi ako veriteľovi vzniklo právo požadovať od dlžníka - žalovaného popri plnení úroky
z omeškania, keďže dlžník svoj dlh riadne a včas nesplnil a je v omeškaní. V zmluve bolo stranami
dohodnuté, že žalovaný vráti žalobcovi pôžičku do 3.3.2016, čo znamená, že nasledujúci deň po uplynutí

tejtolehoty,t.j.od4.3.2016sažalovanýdostaldoomeškaniasjejzaplatením.Súdpretovsúladesvyššie
citovaným ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR vyhovel aj
v tejto časti žalobe.

18. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a určil pomer úspechu a neúspechu strán
sporu. Žalobca bol v konaní úspešný v časti sumy 8.000,- € (98%), v ktorej časti súd žalobe vyhovel a
neúspešný v sume 157,80 € (2 %), v ktorej časti súd žalobu zamietol. Pri pomernom rozdelení prináleží

žalobcovi náhrada trov konania vo výške 96 % (98% - 2%) a v tomto pomere mu ich priznal. Po
právoplatnosti tohto rozsudku o ich výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 256 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči

žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).