Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 30Csp/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618202243
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Žigo

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1618202243.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudcom JUDr. Rastislavom Žigom, v právnej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., IČO: 47967692, sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: Y.
T., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX Z., o zaplatenie sumy 296,73 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 56,76 €, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 56,76 € od 01.07.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca ( Poštová banka, a.s.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 25.07.2018 domáhal
voči žalovanému zaplatenia istiny 296,73€, dlžných úrokov z istiny do 30.06.2018 vo výške 249,97€,
zmluvného úroku 28,10% ročne zo sumy 296,73€ od 01.07.2018 do zaplatenia, úrokov z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 296,73€ od 01.07.2018 do zaplatenia. Predmetnú pohľadávku žiadal
uhradiť na účet vedený v L. X., a.s. č. N.: U., VS: XXXXXXXXXX. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že dňa 11.06.2014 uzatvorili pôvodný žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bolo Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské
úvery, Všeobecné obchodné podmienky pôvodného žalobcu a sadzobník poplatkov. Uviedol, že
žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich
obsahom. Na základe zmluvy pôvodný žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 500€.
Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa
zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s
plnením úveru, pôvodný žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka vyhlásil dňa 01.10.2015 úver za predčasne splatný. Uviedol, že po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatil, pričom jednotlivé splátky a
spôsob ich započítania sú uvedené v Aktuálnom stave úveru vyhotovenom z bankového informačného
systému. Žalovaný mal dňa 15.12.2015 vykonať poslednú čiastkovú úhradu.

2. Nakoľko mal súd preukázané, že po začatí sporu došlo k prevodu pohľadávky, ktorá je predmetom
tohto konania na nový subjekt na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo dňa 20.12.2018

a ten, kto má vstúpiť na miesto pôvodného žalobcu so vstupom súhlasil, rozhodol tak, že uznesením č.k.
30 Csp 43/2018 - 104 zo dňa 13.02.2019 do konania namiesto pôvodného žalobcu pripustil spoločnosť
BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47967692, sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava.3.Súdžalovanémudoručildňa16.02.2018žalobuspolusprílohamiavyzvalho,abysakpodanejžalobe
v lehote do 15 dní vyjadril. Žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 02.05.2019 a stavil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 22.05.2019.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s Obchodnými podmienkami pre úver - dobrá pôžička
Poštovej banky, a.s., účinnými od 06.01.2014, Všeobecnými obchodnými podmienkami Poštovej banky,

a.s. účinnými od 01.02.2014, Sadzobníkom poplatkov platným od 01.02.2014, výzvou na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 01.10.2015, doručenkou výzvy zo dňa 01.10.2015 adresovanou žalovanému, Aktuálnym
stavom úveru ku dňu 30.06.2018, zmluvou o úvere dobrá pôžička č. zmluvy 1484916044, upozornením
- výzvou na platenie dlžnej časti úveru zo dňa 14.09.2015, podacími hárkami predloženými žalobcom
a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

7.Dňa11.06.2014pôvodnýžalobca(Poštovábanka,a.s.,IČO:31340890)ažalovanýuzatvorilizmluvu
o úvere na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 500€, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať v 12tich mesačných splátkach vo výške 49€ počnúc dňom 15.07.2014 pri úrokovej sadzbe vo
výške 28,10 % ročne. Dátum konečnej splatnosti bol v zmluve stanovený na deň 15.06.2015. Splatnosť

splátok bola stanovená k 15. dňu v mesiaci. RPMN banky činila 32,02%, priemerná hodnota RPMN
činila 45,02%, celková čiastka úveru bola vo výške 580,28€.

8. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 01.10.2015 vyplýva, že pôvodný žalobca touto listinou
žalovanému oznámil, že ku dňu 01.10.2015 sa stáva úverová pohľadávka z predmetnej zmluvy

predčasnesplatnouvcelomrozsahusuvedenímdlžnejsumyvcelkovejvýške372,14€.Žalobcazároveň
vyzval žalovaného na úhradu uvedenej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.
Zosplatnenú pohľadávku pôvodný žalobca špecifikoval ako dlžnú istinu 352,14€, úrok 15,35€, poplatky
za upomienky 4,65€, poistné 0€, spolu 372,14€. Pôvodný žalobca už výzvou zo dňa 14.09.2015 vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžných splátok úveru pod hrozbou vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

9. Z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.06.2018 súd zistil, že žalovaný podľa prehľadu zaplatených
splátok vykonal nasledujúce úhrady pôvodnému žalobcovi a to dňa 15.07.2014 sumu 2,24€, dňa
22.07.2014 sumu 49€, dňa 14.08.2014 sumu 49€, dňa 16.09.2014 sumu 49€, dňa 16.03.2014 dňa 49€,
dňa 14.04.2015 sumu 49€, dňa 15.06.2015 sumu 49€, dňa 14.08.2015 sumu 49€, dňa 14.10.2015 sumu

49€ a dňa 15.12.2015 sumu 49€, spolu úhrady vo výške 443,24€. Podľa predmetného tlačiva žalovaný
vyčerpal úver vo výške 500€.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

12. Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom

vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je
dlhšia ako rok sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.13. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

14. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

15. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

veriteľom fyzická osoba alebo právnická.

16. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

17. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi

známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.

18. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere, t.j. ku dňu 11.06.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak
je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov

ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c)
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno,
priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k
tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru
alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu
alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,

podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny;
ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajúsa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak
sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a

kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za

akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za
úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie
spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a
spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16
, u) spôsob zániku záväzku
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas
ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti
spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 , y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa
§ 21 ods. 2 za príslušný
kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po

zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok
je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

21. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 , b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k) ,
r) a y) , c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje
náležitostipodľa§10ods.1
alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

22. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej

ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to,
či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľaspojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a
samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so
spotrebiteľom.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je čiastočne dôvodná. Súd posúdil predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi pôvodným žalobcom a
žalovaným, podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení
Obchodného zákonníka. Zároveň však ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a predmetná zmluva spĺňa tiež náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie
uvedených ustanovení § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vystupoval v
predmetnom zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čerpaním
úveruuspokojovalsvojeosobnépotreby.Právnypredchodcažalobcujebankou,vystupovalnepochybne
v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je
nepochybný aj tým, že zmluva bola pôvodným žalobcom pripravená vopred na formulári vrátane znenia
pripojených všeobecných obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným
ako spotrebiteľom. Súd na základe uvedeného na predmetnú zmluvu aplikoval aj príslušné právne
normy chrániace spotrebiteľa, teda najmä príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o

spotrebiteľských úveroch. Súd tiež zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

24. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že pri počte splátok 12 a výške splátky 49€ tak, ako to bolo

stanovené v predmetnej zmluve, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi (žalobcovi) zaplatiť
predstavuje sumu 12 x 49 = 588€, a teda nie sumu 580,28€ ako to uviedol veriteľ v predmetnej zmluve.
Podľa názoru súdu ide o nesprávne stanovenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským
úverom a tým aj nesprávne určenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak,
ako to definuje § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase

uzatvorenia zmluvy o úvere, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume
"preplatenia" úveru. V predmetnej zmluve nebola správne uvedená ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.
j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené je významné podľa názoru súdu i pre
správne stanovenie RPMN. Je nepochybné, že ak sú celkové náklady na úver stanovené v predmetnej
zmluve v nižšej sume ako sú v skutočnosti, je následne aj RPMN stanovená v nižšej percentuálnej výške

(pri úvere vo výške 500€, počte splátok 12 a výške splátky 49€, predstavuje RPMN hodnotu 35,86% a
nie ako uvádza veriteľ v predmetnej zmluve 32,02%).

25. Ďalej súd pre úplnosť uvádza, že ak by bol výpočet celkovej čiastky úveru uvedený v uzatvorenej
zmluve správny, znamenalo by to, že pôvodný žalobca nesprávne uviedol v zmluve výšku splátok, resp.

výškukonkrétnejsplátkyaleboichpočetatedabyvdanomprípadedôvodombezúročnostiposkytnutého
úveru bola absencia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k). Išlo by o logický dôsledok skutočnosti, že
súčin výšky a počtu splátok je vyšší ako v zmluve uvedená celková čiastka úveru. K tomu je potrebné
uviesť, že už len samo neuvedenie výšky napríklad poslednej splátky istiny úrokov a iných poplatkov
spôsobuje absenciu náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a teda bezúročnosť

a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru / viď rozsudok Krajského súdu v Žiline 11 Co 127/2015 zo dňa
20.04.2015, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 Co 262/16 zo dňa 21.06.2017/.

26. V uzatvorenej úverovej zmluve absentujú taktiež predpoklady, ktoré použil právny predchodca
žalobcu pri výpočte RPMN, ktoré sú nevyhnutnou náležitosťou úverovej zmluvy, keďže podľa § 9 ods.

2 písm. j) sa v zmluve uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov. V prípade spore prejednávanej spotrebiteľskej zmluvy súd posúdil túto okolnosť ako obzvlášť
dôležitú, keďže počet mesačných splátok a ich výška nezodpovedá celkovým nákladom udávaným
žalobcom, pričom spotrebiteľ na základe zadaných údajov v uzatvorenej zmluve nemôže v žiadnom
prípade dospieť k výpočtu výšky RPMN tak ako to uviedol žalobca v zmluve. Výpočet RPMN je v danom

prípade pre spotrebiteľa netransparentný a nepreskúmateľný a nie je zrejmé z akých údajov žalobca pri
výpočte RPMN vychádzal.27. Princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje transparentnosť zmluvných dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi
dodávateľompredkladanékpodpisunichmusíbyťzrejmé,akébudefinálnefinančnézaťaženiepríjemcu
úveru, lebo len takto informovaný spotrebiteľ môže urobiť spoľahlivú komparáciu na trhu dostupných a

ponúkaných úverov bez toho, aby neskôr zistil, že vychádzal zo zámerne skreslených informácií.

28. Ďalej sa súd zaoberal otázkou výšky ročnej úrokovej sadzby uvedenej v zmluve o úvere. Ústavný
súd SR v náleze z 28.02.1995, sp. zn. Pl. ÚS 10/95, okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky
predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek

výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa
nesmie priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil,
či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Taktiež Najvyšší súd Českej
republiky konštatoval, že Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do
akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne
vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda

nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platí
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ( rozsudok NS ČR z 15.12.2004,
sp. zn. 21 Cdo 1484/2004/. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka,
teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde

vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia
zmluvy / rozhodnutie NS SR 1 MCdo 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009/. Najvyšší súd SR v rozsudku
1 Cdo 57/2005 z 01.07.2010 uviedol, že pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky úrokov pri
peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako
aj porovnať úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov.

29. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26.04.2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011 pri dojednaní úrokov pri
peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez
ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „ uspokojí bez ohľadu na to, v

akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty ( odmeny) za užívanie požičanej istiny a
ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Krajský súd v Prešove
v rozsudku č.k. 8 Co 152/2015 zo dňa 25.04.2016 taktiež konštatoval, že doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti
v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je

vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly
( § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer
úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Prevýšenie úrokov o 100% oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné
za žiadnych okolností.

30. Súd pri posudzovaní dojednaných úrokov s dobrými mravmi konal a rozhodoval v súlade s princípom
právnej istoty vymedzeným v čl. 2 Civilného sporového poriadku a zohľadnil vyššie uvedenú ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. V danom prípade právny predchodca žalobcu v zmluve o
úvere uviedol úrok vo výške 28,10%, pričom zmluva bola uzatvorená dňa 11.06.2014 na 12 mesačných

splátok,t.j.sosplácanímpodobu1roka.SúdzinformáciiNárodnejbankySlovenskazverejnenýchnaich
webovom sídle zistil, že priemerný úrok v roku 2014 pre spotrebiteľské úvery do jedného roka bol 7,60%
a od jedného roka do piatich rokov 12,63%. Pôvodným žalobcom bol dojednaný úrok 28,10% a teda viac
ako100%prevyšujepriemernéporovnateľnéúrokyprispotrebiteľskýchúveroch. Pretosúddojednanieo
úrokoch z predmetnej zmluvy o úvere vo výške 28,10% v danej výške považoval za dojednané v rozpore

s dobrými mravmi a za neprijateľnú podmienku, ktorá v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka je
neplatná. Aj vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov presahujúcu
viac ako 100% výšku priemerných úrokových sadzieb v obdobných spotrebiteľských vzťahoch za
absolútne neplatnú ( § 39, § 41 Občianskeho zákonníka) a z tohto dôvodu v zmluve absentuje náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. i ) zákona o spotrebiteľských úveroch.

31. Vzhľadom na nesprávne určenie RPMN v neprospech spotrebiteľa, nesprávne a netransparentné
uvedenie výšky celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neuvedenie všetkých predpokladov
pre výpočet RPMN, absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j), neplatné ustanovenie o výškeúrokovej sadzby a teda absencia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch,
súd považoval úver poskytnutý žalobcom ako veriteľom žalovanému za poskytnutý bez úroku a bez
poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b, d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

32. Vo vzťahu k uplatnenému kontinuálnemu zmluvnému úroku vo výške 28,10% ročne zo sumy
296,73EUR od 01.07.2018 do zaplatenia súd ešte uvádza, že takýto úrok žalobcovi podľa názoru súdu
nepatrí. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzok vrátiť úrok splatný "spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky". Citované ustanovenie podľa názoru súdu vychádza

zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník
užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov
zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v
zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi,
na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v

akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému
zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl.
Obchodného zákonníka) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým
iným veriteľom peňažných prostriedkov. Maximálna sadzba úrokov z omeškania v spotrebiteľských
zmluvách je pritom kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že

by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky by sa
táto kogentnosť v podstate obchádzala.

33. Z uvedeného dôvodu, keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi len rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 500€ a sumou zaplatených splátok

443,24€ ( 9 splátok po 49 Eur a jedna 2,24EUR), ktorých výšku mal súd preukázanú z Aktuálneho stavu
úveru zo dňa 30.06.2018, t.j. sumu 500 - 443,24 = 56,76€, ktorú povinnosť uložil žalovanému vo výroku
rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietol pre konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

34. Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi aj úroky z
omeškania. Žalobca má právo na úroky z omeškania zo súdom priznanej istiny ( výšky
nevrátenej časti poskytnutého úveru). Žalobca si nevyčíslené úroky z omeškania uplatnil od 01.07.2018
do zaplatenia. Súd vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru priznal žalobcovi

úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 56,76€ od 01.07.2018 do zaplatenia. Žalobca uviedol
v žalobnom petite aj vyčíslené úroky, ktorých výšku 249,97€ však absolútne nešpecifikoval, neuviedol
ich výpočet, obdobie z ktoré si ich uplatňuje a neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno
ohľadne uplatnených vyčíslených úrokov. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných
procesných povinností strán spor, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia.

Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre
úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť má pre stranu
sporu procesnoprávnu sankciu. Takáto sankcia má podobu prehry v spore a prejaví sa v meritórnom
rozhodnutíveci.Úrokbolvyčíslenýnavyšezosúmsplátok,ktorévšakobsahujúajzmluvnýúrok.Žalobca
v žalobe neuviedol, koľko z jednotlivých omeškaných splátok obsahoval úrok a koľko istina a tento údaj

neobsahovala ani zmluva o úvere, pričom úver je bezúročný a bezpoplatkov. Takýto nešpecifikovaný
vyčíslený úrok nie je možné žalobcovi priznať. Súd teda vo zvyšku uplatnených vyčíslených ako aj
nevyčíslených úrokov a úrokov z omeškania žalobu zamietol.37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

40.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobca sa
žalobou domáhal zaplatenia istiny 296,73€. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 56,76€ a žalovaný
bol úspešný v časti istiny v ktorej bola žaloba zamietnutá, t.j. 239,97€. Je teda zrejmé, že žalovaný bol

v konaní úspešnejší ako žalobca a mal by právo na náhradu trov konania voči žalobcovi podľa pomeru
svojho úspechu. Súd však zistil, že žalovaný si v konaní trovy neuplatnil a ani mu žiadne v konaní
nevznikli. Z daného dôvodu súd postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti konania a rozhodol o
tom, že žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).