Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202983
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816202983.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom
Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti žalovanej: J. S., Y.. XX.XX.XXXX, E. K. N. XXX/XX, XXX XX G.
Y. L.W., právne zastúpenej Mgr. Františkom Chocholom, advokátom, so sídlom Kalinčiakova 10, 09301

Vranov nad Topľou, IČO:42339928 o zaplatenie sumy 1.917,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10C/100/2016-71 zo dňa 03.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:

„I. Súd konanie v časti o zaplatenie 1.515,85 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške
8,75 % ročne od 7.5.2013 do zaplatenia zastavuje.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku rozhodne súd
samostatným uznesením.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 657, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 9, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho

zákonníka, § 1 ods. 1 a 2, § 1 ods. 8, § 9 ods. 2 písm. k), § 9 ods. 8, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
V odôvodnení uviedol, že Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky so spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a. s. - právnym predchodcom žalobcu, uzavretou dňa 20.7.2011 si žalovaná u právneho
predchodcu žalobcu mala požičať sumu 3.200,95 eur na účel výplaty jej dvoch predchádzajúcich úverov
vyplývajúcich zo zmluvy uzavretej so spoločnosťou Slovenská požičovňa dňa 2.4.2009 v sume 2.853,88

eur a spoločnosťou Quatro dňa 21.10.2009 v sume 347,07 eur. Bola dohodnutá ročná úroková sadzba
23,97 % p. a., RPMN 23,97 %, priemerná hodnota RPMN 17,72 %, výška mesačnej splátky 83,42 eur
v počte 66 mesačných splátok. Celková suma pôžičky bola dohodnutá vo výške 5.505,72 eur a celkové
náklady spotrebiteľa mali predstavovať 2.304,77 eur. Listom z 26.4.2013 právny predchodca žalobcu
vypovedal Zmluvu ku dňu 20.4.2013. Dlžná čiastka ku dňu vypovedania zmluvy mala byť v celkovej
sume 2.894,95 eur. Pohľadávka, ktorá je predmetom sporu mala byť Zmluva o postúpení pohľadávky

ku dňu 19.9.2016 postúpená právnym predchodcom žalobcu na žalobcu ako postupníka. Postupca -
právny predchodca žalobcu listom z 30.9.2016 oznámil toto postúpenie pohľadávky žalovanej a vyzval
ju na úhradu dlžnej sumy žalobcovi. Súd uznesením sp. zn. 10C/100/2016-35 zo dňa 13.2.2017 pripustil,
aby z konania na strane žalobcu vystúpil právny predchodca žalobcu a na jeho miesto do konania vstúpil
žalobca.Podanímzodňa12.9.2017právnyzástupcažalobcuzobralžalobuvčastiozaplatenie1.515,85
eur s prísl. späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.Na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom so súhlasom žalovanej, ktorý odznel na
pojednávaní, súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.515,85 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto
sumy vo výške 8,75 % ročne od 7.5.2013 do zaplatenia.

Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vyhodnotil súd ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, resp. Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
podľa zák. 129/2010 Z.z..
Z vykonaných dôkazov a to samotného znenia čl. 3 Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky a bodu
3.2 podmienok k zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky je zrejmé, že k žiadnemu reálnemu plneniu a

poskytnutiu pôžičky žalovanej ako spotrebiteľke nedošlo. Nakoľko zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou,
nazákladektorejmádôjsťkreálnemuplneniu,ztohtodôvodujemožnétútozmluvuvyhlásiťzaabsolútne
neplatnú s účinkami ex tunc.
Súd ďalej poukázal na nesplnenie povinnosti dodávateľa rozčleniť dohodnuté splátky na časť
započítavanú na istinu, úroky a iné poplatky podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZSU. Z dôvodu absencie
splnenia tejto podmienky by bolo možné Zmluvu o pôžičke podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZSU považovať

za bezúročnú a bez poplatkov. Avšak pri konštatovaní, že k reálnemu poskytnutiu spotrebiteľského
úveru žalovanej nedošlo a žalovaná ho ako spotrebiteľka čerpať nezačala, možno Zmluvu o poskytnutí
účelovej pôžičky bez ďalšieho považovať za absolútne neplatnú.
Dohodnutá výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi - 23,97 % ročne, pričom v období uzavretia
predmetnej Zmluvy dňa 20.7.2011 podľa údajov NBS (§1 Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z.) bola

úroková miera spotrebiteľských úverov poskytovaných nad 5 rokov vo výške 13,58 % ročne.
Súd poukázal tiež na nečestnú praktiku dodávateľa finančnej služby - právneho predchodcu žalobcu
a to mikroskopickú veľkosť písma uvedenú jednak v článku 4 samotnej Zmluvy ale predovšetkým
Všeobecných obchodných podmienok k Zmluve, ktorá je bez pomôcok na čítanie prakticky nečitateľná.
Pochybnosti vyvoláva aj samotné vypovedanie Zmluvy právneho predchodcu žalobcu. Vo výpovedi

žalobca odkazuje na Zákon o spotrebiteľských úveroch a dohodnuté Všeobecné obchodné podmienky
Zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch možnosť vypovedania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere na
určitú dobu nepozná, iba výpoveď Zmluvy uzavretej na dobu neurčitú (§14 ods. 2 ZSU). Aj takáto
výpoveď Zmluvy na neurčitú dobu je viazaná na výpovednú lehotu. V tejto veci je výpoveď datovaná
26.4.2013 a podľa nej má nadobudnúť účinnosť spätne k 20.4.2013. Podľa článku 12, bod 12.2.

Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy je Spoločnosť oprávnená Zmluvu kedykoľvek vypovedať
bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu
12.1. Všeobecných obchodných podmienok. Takéto zmluvné dojednanie súd považuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Pri pochybnostiach o platnosti samotnej účinnosti výpovede Zmluvy je pochybná
aj výška pohľadávky, ktorá mala byť postúpená právnym predchodcom žalobcu na žalobcu a tým aj

aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Žalovaná sa z titulu neplatného právneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok, nemohla
bezdôvodne obohatiť. Preto z tohto titulu nemohol súd žalobcovi akýkoľvek nárok priznať.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacemu výroku
o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 401,96 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 401,96 eur od 07.05.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Namietal, že súd

prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o neunesení dôkazného bremena spočívajúceho v
nepreukázaní poskytnutia pôžičky. V spore si žalobca uplatňuje nárok z titulu úveru, pričom zmluva je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.. Ide o zmluvu konsenzuálnu.
Zmluva tak nevznikla reálnym odovzdaním druhovej veci dlžníkovi, ale už dohodou zmluvných strán o jej
obsahu, z ktorého vyplýva platný záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanej finančné

plnenie a záväzok žalovanej plnenie navýšené o úrok splácať v dohodnutých splátkach. Pre platnosť
vzťahu sa nevyžaduje preukázanie výšky poskytnutého plnenia. Výška poskytnutého plnenia vyplýva
zo základných náležitostí zmluvy. Úver bol žalovanej poskytnutý na refinancovanie jej predchádzajúcich
záväzkov.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozsudok v napadnutomrozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470
ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti
potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd
vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje

zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola
zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní
opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby
naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v zmysle zmluvy zo dňa 20.08.2011 mala byť žalovanej

poskytnutá suma 3200,95 Eur, pričom veriteľovi mala vrátiť sumu vrátane úrokov v celkovej výške
5505,72 Eur. Žalovaná v podaní zo dňa 05.05.2017 najprv uviedla, že na základe zmluvy zo dňa
20.08.2011 bol poskytnutý úver vo výške 5505,72 Eur, tento je však splnený v celom rozsahu. Ďalej
poprela, že jej bola poskytnutá pôžička vo výške 5505,72 eur (č.l. 40). Na druhej strane z obsahu
spisu zároveň vyplýva, že žalovaná vykonávala čiastočné úhrady vo vzťahu k splateniu pohľadávky zo

zmluvy zo dňa 20.08.2011. K tomuto odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie vyslovené v
bode 43. odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorých k reálnemu plneniu a poskytnutiu pôžičky zo strany
právneho predchodcu žalobcu nedošlo, sú predčasné. Z rozhodnutia nie je zrejmé, z akých skutočností
súd vychádzal a kými právnymi úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že k poskytnutiu pôžičky nedošlo.
Tu odvolací súd uvádza, že reálnym plnením sa rozumie nielen priame fyzické odovzdanie peňažných

prostriedkovdlžníkovi aleajichprevedenienadlžníkomurčenýúčetzaúčelomplneniajehoinéhodlhua
pod..Zatohtostavujepredčasnýmajzáversúduprvejinštancieoneplatnostizmluvyzodňa20.08.2011.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého
súdnehoprocesu(čl.46ÚstavySR,čl.45ods.1Dohovoruoochraneľudskýchpráv).Týmodňalstranám
sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie

súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v časti zodpovedajúcej zrušeniu
rozsudku s tým, že súd prvej inštancie zistí, či, kedy a v akom rozsahu boli peňažné prostriedky zo
strany žalobcu poskytnuté žalovanej na úhradu dlhov žalovanej uvedených v zmluve zo dňa 20.08.2011,
posúdi platnosť zmluvy a okolnosť, či zmluva zo dňa 20.08.2011 spadá pod režim pôžičky alebo úveru.

Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru, že zmluva je platná, bude skúmať, či táto je bezúročná a
bez poplatkov. V nadväznosti na to zistí, aký dlh zo zmluvy vznikol, koľko žalovaná uhradila na tento
dlh a akú sumu je povinná ešte uhradiť. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo
požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP s tým, že sa vyrovná aj s odvolacími námietkami.
V novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods.

3 CSP).

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.