Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eliška Wagshalová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/45/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200554
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116200554.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci žalobkyne: V.. B. Š., N..
XX.XX.XXXX, A. Q.Á. N. XXA, XXX XX W., právne zastúpená JUDr. Dáša Komková, advokátka so
sídlom Hlavná 27, Prešov, proti žalovanému: V. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XX, B., právne zastúpený
JUDr. Zuzana Bejdová, LL.M., advokátka so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, o dlžné
výživné, o odvolaní žalobkyne aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C
8/2016-129 zo dňa 24.4.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške
5.814,51 Eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52 % voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie 6.750 Eur titulom výživného
na P. Š., počnúc dňom 24.10.2013 do dňa 30.9.2015.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že cit.:
„I. Súd žalobu zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobkyňa sa žalobou
označenou ako zmena protinávrhu na zvýšenie výživného domáhala voči žalovanému, aby súd rozhodol
tak, že V. Š., N.. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu P. Š., N.. XX.X.XXXX sumou 250 Eur
mesačne, počnúc dňom 24.10.2013 do dňa 30.9.2015. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že na
Okresnom súde Prešov je pod sp. zn. 8C 189/2013 vedená právna vec navrhovateľa V. Š. proti odporkyni
P. Š. o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa. V tomto konaní písomným podaním zo dňa 24.10.2013 v
predmetnej právnej veci na základe prezidiálnej plnej moci ako splnomocnená osoba na zastupovanie
jej dcéry P. Š. prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Dáši Komkovej navrhla konajúcemu súdu, aby
súd zvýšil sumu vyživovacej povinnosti V. Š., otca P. Š., zo sumy 106 Eur na sumu 250 Eur počnúc
dňom podania protinávrhu, t. j. dňom 24.10.2013 do budúcna. Ďalej konštatovala, že dňa XX.X.XXXX jej
dcéra P. Š. zomrela. Napriek jej úmrtiu žiadala súd, aby rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti odo
dňa 24.10.2013, t. j. odo dňa podania protinávrhu v konaní 8C 189/2013 do dňa XX.X.XXXX, t. j. do dňa
úmrtia dcéry. Svoj návrh odôvodnila zvýšenými výdavkami na starostlivosť o dcéru P. Š. v rozhodnom
období, ako aj skutočnosťou, že žalovaný, t.j. otec P. Š., odo dňa dosiahnutia jej plnoletosti nezaplatil ani

jednu pravidelnú splátku výživného. Poukázala na skutočnosť, že dosiahnutím plnoletosti jej dcéry, ktorá
potrebovala sústavnú 24-hodinovú starostlivosť, jej bol znížený príspevok na jej opatrovanie zo sumy 265
Eur mesačne na sumu 220 Eur mesačne, nakoľko práve dosiahnutím plnoletosti vzniklo jej dcére právo
na sociálny príspevok. Aj keď toto právo uplatnila na Sociálnej poisťovni riadne a včas, právny nárok jej
Sociálna poisťovňa začala vyplácať až v mesiaci november 2013. Takto sa jej dcéra ocitla v existenčných
problémoch ohrozujúcich jej zdravotný stav. Finančné problémy bola nútená riešiť sústavnými pôžičkami
od svojej matky R. R., ktorá je toho času na starobnom dôchodku a bola jej ochotná požičiavať peniaze
z jej úspor. Žalovaný sa počas života dcéry žiadnym spôsobom o dcéru nezaujímal, opustil spoločnú
domácnosť 7 týždňov po prepustení dcéry z pôrodnice. Následne bola žiadosť o rozvod manželstva,
dcéra P. bola uznaná lekárskou posudkovou komisiou za zdravotne ťažko postihnutú, ktorej výchova je
zvlášť mimoriadne náročná. Vyžadovala si 24-hodinovú osobnú starostlivosť a sústavný dohľad. Otec
dieťaťa sa po celé obdobie o svoju dcéru nezaujímal, nenavštevoval ju, ani žiadnym iným spôsobom
sa nepodieľal na jej výchove. Usiloval sa o zapretie otcovstva. Vyživovaciu povinnosť určenú súdom
si plnil nepravidelne, snažil sa jej zbaviť, resp. ju znížiť na minimálnu možnú mieru. Vo svojej žalobe
poukázala na výdavky, ktoré mala v súvislosti so starostlivosti o svoju dcéru a poukázala aj na výdavky
spojené s pohrebom zo dňa 2.10.2015, spolu v sume 768 Eur. Žalovaný poukázal na to, že konanie
vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C 189/2013 o zrušenie vyživovacej povinnosti voči
dcére P. Š. bolo zastavené z dôvodu neodstrániteľnej prekážky na strane odporkyne, ktorá zomrela dňa
XX.X.XXXX. Poukázal na to, že konanie vo veci vyživovacej povinnosti plnoletého dieťaťa môže začať
iba na návrh, a teda aktívne vecne legitimované v tomto konaní je výlučne plnoleté dieťa. Návrh na
začatie konania podala tretia neoprávnená osoba. Žalovaný poukázal na uznesenie Okresného súdu
Prešov č. k. 26D/1077/2015-21 zo dňa 14.1.2016, ktorým bolo konanie po poručiteľke P. Š. zastavené
z dôvodu nemajetnosti, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.2.2016.
4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého je zrejmé, že v tomto konaní sa matka
nebohej P. Š. ako žalobkyňa domáha zaplatenia dlžného výživného na svoju nebohú dcéru P. Š. proti
otcovi tohto dieťaťa, teda otcovi P. Š.. Návrh bol síce podaný osobne dňa 23.11.2015, t. j. po úmrtí P.
Š., ktorá zomrela XX.X.XXXX, avšak z obsahu tohto návrhu je zrejmé, že sa jedná o totožný predmet
konania ako v návrhu zo dňa 24.10.2013 (s výnimkou kapitalizovaného spotrebovaného zročného
výživného), pôvodne vo veci 8C 189/2013 s tým, že okrem zvýšenia výživného na dcéru P. Š. na sumu
250 Eur mesačne počnúc podaním návrhu, t. j. 24.10.2013 do budúcna, sa matka domáhala v konaní
13C 8/2016 aj návrhy spotrebovaného zročného výživného predstavujúce 6.750 Eur proti otcovi P.
Š., teda v tomto konaní žalovanému. Z ustanovenia § 156 CMP jednoznačne vyplýva, že účastníkmi
konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná
platiť výživné, t. j. v tomto prípade P. Š. a jej otec, v aktuálnom konaní žalovaný. Návrh však za svoju
dcéru P. Š., ktorá bola ťažko zdravotne postihnutá, podala jej matka, v aktuálne prebiehajúcom konaní
žalobkyňa V.. B. Š.. Je však nutné konštatovať, že vo veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 24Ps
13/2014 o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony P. Š. toto konanie bolo právoplatne zastavené
práve z dôvodu úmrtia P. Š. a táto nikdy nebola právoplatne pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
Z už spomínaného ustanovenia § 156 CMP vyplýva, že aktívne vecne legitimovaným pre podanie
návrhu vo veciach výživného plnoletých osôb je jedine plnoleté dieťa. V tomto konaní žalovala, síce
ešte za života svojej dcéry, teda návrhom zo dňa 24.10.2013 zvýšenie výživného na plnoleté dieťa,
matka nebohej P. Š., avšak táto na podanie takejto žaloby nie je aktívne vecne legitimovaná. Z obsahu
aktuálneho spisu, ako aj vyššie uvedených pripojených spisov vyplýva, že nebohá P. Š. bola ťažko
zdravotne postihnutou osobou, avšak zároveň nebola právoplatne pozbavená spôsobilosti na právne
úkony, a preto bola aktívne vecne legitimovaná na prípadné podanie návrhu na zvýšenie výživného
pre seba ako pre plnoletú osobu. Súd v žiadnom prípade nespochybňuje zvýšené náklady matky ani
enormnú náročnosť, ktorú musela vyvinúť, pri starostlivosti o takto ťažko zdravotne postihnutú dcéru,
avšak pre podanie návrhu na začatie konania vo veciach výživného plnoletého dieťaťa, matka nie je
aktívne vecne legitimovaná. Žalobkyňa - matka síce argumentovala, že návrh podala na základe tzv.
prezidiálnej plnej moci vyplývajúcej z notárskej zápisnice N 23/2014, Nz 666/2014, NCRIs 668/2014
zo dňa 10.1.2014, avšak v tejto notárskej zápisnici je priamo uvedené, že P. Š. bola zdravotne ťažko
postihnutá, ktorá nemôže písať zo zdravotných dôvodov, preto boli pribraní svedkovia V. W. a Q. H..
Navyše súd akcentuje tú skutočnosť, že v znaleckom posudku č. 27/2014 z 24.6.2014 znalca V.. V.
S. je konštatované, že posudzovaná osoba P. Š. nie je spôsobilá si sama vybavovať svoje finančné a
písomné záležitosti, nemôže vystupovať pred súdmi ani inými orgánmi a doporučoval úplné pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony. Súd považuje za potrebné tiež uviesť, že už vo svojom návrhu označenom
ako zmena protinávrhu na zvýšenie výživného, žalobkyňa konštatuje, že žalovaný V. Š., teda otec
nebohej P. Š. odo dňa dosiahnutia jej plnoletosti nezaplatil ani jednu pravidelnú splátku výživného.

Súd však uvádza, že otcovi P. Š. bola rozsudkom tunajšieho súdu uložená vyživovacia povinnosť
vo výške 106 Eur mesačne, preto matka sa mohla domáhať výkonu rozhodnutia vo vzťahu k tejto
vyživovacej povinnosti pre svoju dcéru (rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 27P 3431/2008 - 111 zo
dňa 19.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.2.2010. Adresátom vyživovacej
povinnosti aj pri plnoletých osobách je výlučne toto plnoleté dieťa tak ako len plnoleté dieťa je aktívne
vecne legitimované na podanie samotného návrhu. V danom prípade je však zrejmé, že plnoleté dieťa
trpelo takým postihnutím, že nemohlo návrh podať samé za seba, avšak zároveň ani nebolo pozbavené
spôsobilosti na právne úkony. Nie je vylúčené, že žalobkyňa, teda matka P. Š., sa môže domáhať
finančných nárokov voči žalovanému otcovi nebohej P. Š. iným typom žaloby, avšak nie je možné jej
vzhľadom na vyššie uvedené prisvedčiť aktívnej vecnej legitimácii tejto matky plnoletého dieťaťa ako
žalobkyne. Z týchto dôvodov súd musel v zmysle platnej právnej úpravy konanie zastaviť.
5. Aplikoval ust. § 39, ods. 1, § 52, § 55, § 155, § 156, § 157 CMP, § 65 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine.
6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 257 CMP a z dôvodov hodných
osobitného zreteľa nepriznal účastníkom konania náhradu trov konania.
Obsah odvolaní
7. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Poukázal na to, že súd sa s aktívnou
legitimáciou žalobkyne dostatočne nevysporiadal. Má za to, že vo vzťahu k nároku na zaplatenie
sumy 6.750 Eur je aktívne legitimovaná, pretože došlo k plneniu výživného pre dcéru až do jej smrti
za žalovaného žalobkyňou. V tejto súvislosti mala vzhľadom na jej zdravotný stav zvýšené životné
náklady pre zdravotne ťažko postihnutú dcéru a žalovaný, jej otec, si neplnil súdom určenú vyživovaciu
povinnosť. Ako žalobkyňa sa domáha náhrady škody, ktorá jej vznikla neplatením výživného pre nebohú
dcéru.
8. Proti výroku II. rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil
a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Poukázal na to, že po vrátení veci na nové
prejednanie a rozhodnutie súdom prvej inštancie nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by oprávňoval
súd prvej inštancie k záverom vyjadreným v bode 40. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V
konaní žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz smerujúci k preukázaniu, kto hradil náklady na výživu
nebohej P. Š. a ani inak nebol ustálený predmetný záver. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo
vykonané dokazovanie týkajúce sa sociálnych pomerov žalobkyne, preto uvedený záver nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Žalobkyňa ku dňu vydania rozsudku nepreukázala svoje majetkové pomery
a sociálnu situáciu tak, aby súd prvej inštancie zmenil záväzný právny názor nadriadeného súdu.
Žalobkyňa nenavrhla vykonať žiaden dôkaz smerujúci k preukázaniu skutočností, o ktoré opiera súd
prvej inštancie svoje závery odôvodňujúce rozhodnutie o trovách konania. Žalovaný poukazuje na postoj
a správanie žalobkyne v konaní. Podanie návrhu na začatie konania bolo od začiatku zmätočné z dôvodu
absencie esenciálneho prvku jeho úspechu, a to aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Spravodlivosť
aplikácie § 55 CMP vidí žalovaný predovšetkým v tom, že svojim konaním nedal žiadnu príčinu na
vyvolanie súdneho konania. Práve naopak, aj k dnešnému dňu je nútený brániť sa voči návrhom ktoré
nemajú oporu v zákone, zaťažujú jeho zdravotný stav, rodinu a rodinný rozpočet.
Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na prejednanie rozhodnutie o odvolaní (§
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v §
470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolania osobami oprávnenými (§ 359 v spojení s §
362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia z ust. § 379 a § 380 CSP, s nariadením odvolacieho pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP, zopakovaním a doplnením dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie v
potrebnom rozsahu v súlade s ust. § 384 ods. 1 CSP a to oboznámením listinných dôkazov, výsluchom
strán sporu - žalobkyne a žalovaného, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Odvolanie
žalovaného proti výroku o trovách konania je nedôvodné.
10. Žalobkyňa namieta, že súd nesprávne právne posúdil žalobný nárok a v dôsledku toho nedostatočne
zistil skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O
omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil
síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Podľa § 79 ods. 1 Zákona č. 36/52005 Z.z. o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu
povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia a úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva.
11. Právna úprava obsiahnutá v citovanom zákonnom ustanovení je svojím charakterom vo vzťahu
k úprave bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka špeciálna, keďže ide

o osobitný rodinnoprávny inštitút. Tieto špeciálne ustanovenia majú pri aplikácii prednosť pred
všeobecnými ustanoveniami. Na plnenie vyživovacej povinnosti za iného nemožno aplikovať právnu
úpravu bezdôvodného obohatenia. Pre aplikáciu tohto ustanovenia je v prvom rade potrebné rozlišovať,
kedy ide o plnenie vlastnej vyživovacej povinnosti a kedy o plnenie za iného. Plnenie za iného prichádza
do úvahy, ak jeden z rodičov výlučne sám vyživoval spoločné dieťa. Ten, kto za iného plnil jeho
vyživovaciu povinnosť, môže požadovať úhradu plnenia od povinného, ktorý ju môže splniť dobrovoľne.
Ak sa tak nestane, rozhodne o tejto povinnosti súd na návrh. V návrhu musí byť presne uvedené,
akú sumu žiada navrhovateľ nahradiť, akú vyživovaciu povinnosť za povinného plnil a kedy. Súd je
návrhom viazaný. Konanie nie je konaním starostlivosti o maloletých, ale patrí do všeobecnej civilnej
agendy, a to aj v prípade, ak oprávneným pre plnenie výživného bolo maloleté dieťa. Súd sa bude musieť
v konaní vysporiadať s otázkami, ktoré by inak riešil poručenský súd - teda s kritériami pre určenie
vyživovacej povinnosti každému povinnému zvlášť. Bude pritom prihliadať na potreby oprávneného a
možnosti, schopnosti a majetkové pomery každej osoby, povinnej výživou. Keď súd dospeje k záveru, že
odporca skutočne mal plniť vyživovaciu povinnosť v miere vyššej, než skutočne plnil, pričom navrhovateľ
za neho suploval toto plnenie a zabezpečoval potreby oprávneného, potom nárok na náhradu prizná.
(PAVELKOVÁ, Bronislava. § 79 []. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine.. 2. vydanie. Bratislava:
Nakladatelství C. H. Beck, 2013, ISBN 978-80-89603-15-2.)
12. Civilné súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo
potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009).Požiadavka zákonodarcu
vyjadrená v ustanovení § 79 ods. 1 O. s. p., že zo žaloby musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha,
nedáva základ pre prísne formalistické poňatie petitu žaloby. (viď Nález ÚS ČR, II. ÚS 3137/09).
13. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd mal za to, že na prejednávanú vec bolo potrebné aplikovať
ust. § 79, ods. 1, 2 Zákona o rodine, o čom strany sporu poučil podľa § 382 CSP a dal im možnosť sa
k odlišnému právnemu posúdeniu vyjadriť (čl. 167 spisu). Odvolací súd sa v ďalšom ako predbežnou
otázkou zaoberal výškou vyživovacej povinnosti žalovaného voči dcére za obdobie od 24.10.2013 do
30.9.2015 tak, ako je vymedzené v žalobe. V tejto súvislosti v súlade s ust. § 390 písm. a) CSP a § 384
ods. 2 CSP, odvolací súd zopakoval a doplnil dokazovanie.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.
Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej
činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie
svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného
predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,
predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy
životného minima.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie
výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na
vývoj životných nákladov.

14. V konaní nebolo sporným, že spoločná dcéra strán sporu P. Š. bola zdravotne ťažko postihnutá,
vzhľadom k jej zdravotnému stavu vyžadovala 24 hodinovú starostlivosť. V konaní tiež nebolo sporným,
že žalovaný v rozhodnom období neprispel na výživu dcéry žiadnou sumou. Rozsudkom Okresného
súdu Prešov, č.k. 27P 331/2008-111, s právoplatnosťou od 23.2.2010 bol žalovaný zaviazaný prispievať
na výživu v tom čase maloletej dcéry sumou 106 Eur mesačne. Po dovŕšení plnoletosti prestal výživné
uhrádzať, v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C 189/2013 sa domáhal
zrušenia vyživovacej povinnosti. Konanie bolo v dôsledku smrti dcéry zastavené.
15. Žalobkyňa vyčíslila náklady vynaložené v súvislosti s ťažkým zdravotným postihnutím dcéry
na špeciálne matrace kvôli dekubitu, špeciálne paplóny, zvýšený počet posteľnej bielizne, pyžamá,
oblečenia na sumu 2.000 - 2.500 Eur ročne, mesačné náklady na lieky, stravu a hygienické potreby a
v súvislosti s prevozom dcéry do zdravotných zariadení, náklady na bývanie, ošatenie, lôžko na spanie
priemerne na sumu 700 Eur mesačne. Tieto výdavky zdokladovala (čl. 176-195).
16. Žalobkyňa v rozhodnom období zabezpečovala o dcéru celodennú starostlivosť, ktorá bola vzhľadom
na jej zdravotný stav (stupeň odkázanosti VI. prílohy č. 2 zákona č. 448/2008 Z.z.) nevyhnutná. Jediným
jej príjmom v rozhodnom období bol peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby vo výške 220,52
Eur. V rozhodnom období mala žalobkyňa výdavky v súvislosti s pobytom dcéry v nemocnici (čl.
225-247).
17. Žalovaný v rozhodnom období bol SZČO s predmetom podnikania Zubná technika. Na výzvu
odvolacieho súdu, aby preukázal svoje zárobkové a majetkové pomery v rozhodnom období sa vyjadril,
že dosahoval príjmy na úrovni minimálnej mzdy, nevlastnil žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný
majetok významnejšej hodnoty, cenné papiere, ani iné majetkové hodnoty. Dôkazy o výške príjmu z
podnikania nepredložil.
18. Spoločná dcéra sporových strán P. Š. v rozhodnom období poberala invalidný dôchodok v priemernej
mesačnej výške 313,37 Eur (čl. 289 spisu).
19. Ako to vyplýva z uznesenia Okresného súdu Prešov, č.k. 80 Er 132/2016-43 zo dňa 25.7.2017 (čl. 273
spisu), súd zastavil exekúciu voči povinnému (žalovaný) na vymoženie povinnosti uloženej exekučným
titulom - rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P 331/2018 zo dňa 19.1.2010 z dôvodu, že súd
vyhovel námietkam povinného proti exekúcii o tom, že matka nebohej oprávnenej (žalobkyňa) nie je
aktívne legitimovaná na podanie návrhu na začatie exekúcie.
20. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, spoločná dcéra sporových strán P. Š. v rozhodnom
období aj napriek skutočnosti, že dovŕšila plnoletosť bola v dôsledku svojho ťažkého zdravotného
postihnutia plne odkázaná na výživu zo strany svojich rodičov. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť
sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti
na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní
sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo
mať právo na výživné zo strany rodiča). Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo
a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci
už tak značne obmedzených možností. Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) takéhoto
postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet, dobrovoľne
a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov, priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové
možnosti objektívne umožňujú (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12).
Ani okolnosť, že jej bol priznaný a vyplácaný invalidný dôchodok nezbavuje povinnosti platiť výživné.
Samotným priznaním invalidného dôchodku a príspevku na starostlivosť nezaniká vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom. Konštrukcia sociálnych platieb (dôchodkov, dávok, prípadne služieb v širokom slova
zmysle) objektívne nemôže zohľadňovať všetky individuálne pomery oprávneného príjemcu. Ak dieťa
nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, napríklad z dôvodu plnej invalidity, vyživovacia povinnosť
rodičov bude trvať po dobu celého jeho života. (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 24. júla 2013, sp.
zn. I.ÚS 1996/12).
21. Žalovaný - otec spoločnej dcéry si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil aj napriek existencii
právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým mu bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 106
Eur mesačne. Plnoletá dcéra v dôsledku svojho zdravotného postihnutia nebola schopná domôcť sa
výkonu súdneho rozhodnutia. V predmetnom období prebiehalo konanie o obmedzenie (pozbavenie)
spôsobilosti na právne úkony, ktoré bolo v dôsledku jej smrti zastavené. Exekučné konanie, ktoré
iniciovala žalobkyňa na vymoženie výživného bolo zastavené vzhľadom na to, že bolo vyhovené
námietkam povinného (v tomto konaní žalovaného) o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne
v exekučnom konaní.
22. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že v konaní sú splnené predpoklady pre
aplikáciu § 79 ods. 1 Zákona o rodine. Žalobkyňa v rozhodnom období preukázateľne plnila vyživovaciu

povinnosť voči spoločnej dcére aj za žalovaného, ktorý na výživu dcéry žiadnym spôsobom neprispel,
preto jej vznikol nárok na úhradu tohto plnenia voči žalovanému.
23. Odvolací súd sa ako predbežnou otázkou zaoberal výškou vyživovacej povinnosti žalovaného voči
dcére. Vzhľadom k odôvodneným preukázaným potrebám dcéry, príjmom žalovaného, jeho možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom by výška výživného ako aj objektívnej existencii vyživovacej
povinnosti žalovaného v rozhodnom období v súlade s ust. § 62, § 78, ods. 1 Zákona o rodine
predstavovala sumu 250 Eur mesačne. Žalobkyňa má v súlade s ust. § 79 ods. 1 Zákona o rodine
voči žalovanému nárok na náhradu výživného, ktoré za neho uhradila v tomto rozsahu. V konaní si
uplatnila nárok za obdobie od 24.10.2013 do 30.9.2015. Vyčíslená výška výživného (23 mesiacov a 8
dní) predstavuje sumu 5.814,51 Eur. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP zmenil
napadnuté rozhodnutie tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 5.814,51 Eur z titulu nároku na
výživné, ktoré za neho uhradila ich spoločnej dcére. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku zamietavý
výrok súdu prvej inštancie potvrdil.
24. Zároveň, keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vzhľadom na charakter konania,
ktoré svojou povahou patrí do sporového konania (viď komentár Zákona o rodine) rozhodoval podľa §
396 ods. 2 CSP aj o trovách celého konania. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 52%, má preto
právo na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v tomto rozsahu. Preto odvolací súd
rozhodol o trovách celého konania tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
52 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.