Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžik/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201796
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1009201796.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske
združenie, so sídlom Tupého 25/A, Bratislava, IČO: 30 794 242, zast.: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát,
so sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhrade trov konania o preskúmanie
zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. septembra 2009 a rozhodnutia žalovaného č.

SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave č. k. 2S/237/2009-104, 2S/331/2010-104 zo dňa 19. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) uznesením č. k. 2S/237/2009-104,
2S/331/2010-104 zo dňa 19. januára 2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie
správneho súdu“) rozhodol o náhrade trov konania v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho
rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. septembra 2009 a rozhodnutia žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009
zo dňa 28. septembra 2009 tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania o preskúmanie
zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. septembra 2009 nepriznal a zároveň

žalovaného zaviazal na zaplatenie plnej náhrady trov konania žalobcu v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny súd poukázal na to, že žalobca sa domáhal
preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. septembra 2009 a rozhodnutia
žalovanéhoč.SLV-464/OLVS-2009zodňa28.septembra2009,ktorýmbolzamietnutýrozkladžalobcua

potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu pre ochranu ústavných činiteľov
a diplomatických misií, č. KM-935-7/SI-2009 zo dňa 28. augusta 2009, ktorým sa podľa § 18 ods. 2 v
spojení s § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám nevyhovelo
žalobcovi ako žiadateľovi poskytnúť informáciu uvedenú v jeho žiadosti o sprístupnenie informácií.

3. Ďalej správny súd poukázal na to, že rozsudkom č. k. 2S/237/2009-49, 2S/331/2010-49 zo dňa 15.

februára 2012 konanie o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. septembra 2009
zastavil a rozhodnutie žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009 zrušil podľa §
250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Účastníkom konania náhradu trov konania
nepriznal. Žalobca podal proti uvedenému rozsudku správneho súdu odvolanie v časti, ktorou správny
súd rozhodol o náhrade trov konania. O odvolaní žalobcu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn. 6Sži/9/2012 zo dňa 29. mája 2013 tak, že napadnutý rozsudok správneho súdu v

napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší
súd skonštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu týkajúceho sa náhrady trovkonania nevyplývalo, v akom rozsahu súd prvého stupňa posudzoval úspešnosť žalobcu v konaní o
preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného.

4. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal tiež na to, že následne uznesením č.
k. 2S/237/2009-73, 2S/331/2010-73 zo dňa 10. septembra 2014 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 66 Eur a náhradu trov právneho
zastúpenia žalobcu vo výške 304,02 Eur. Proti tomuto uzneseniu správneho súdu podali odvolanie obaja
účastníci konania. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci zo strany

správneho súdu. Dôvodil, že žalobou napádal dve rozhodnutia, pričom de iure išlo o dve samostatné
žaloby spísané na jednej listine. Keďže s jedným žalobným návrhom uspel v celom rozsahu, mala
mu zaň byť priznaná plná náhrada trov konania. Proti uvedenému uzneseniu správneho súdu podal
odvolanie aj žalovaný, v ktorom poukazoval na oneskorené podanie žaloby, a preto mal mať v konaní
plný úspech, nie čiastočný. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sžo/27/2015 zo
dňa 29. júna 2016 zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Skonštatoval, že uznesenie správneho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže z jeho
odôvodnenia nevyplýva, ako správny súd posudzoval úspešnosť žalobcu vzhľadom na rozsah a dôvody
žaloby, keď nezdôvodnil, prečo žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi celý súdny poplatok.
Zároveň podľa názoru najvyššieho súdu bolo odôvodnenie napadnutého uznesenia správneho súdu
nezrozumiteľné, nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené.

5. Správny súd uviedol, že v novom konaní, na ktoré sa vzťahovala nová právna úprava rozhodovania
o trovách konania podľa Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), pre účely rozhodnutia o
náhrade trov konania postupoval v intenciách právneho názoru najvyššieho súdu a opätovne vyhodnotil
úspech žalobcu v konaní vo veci samej. Poukázal na názor vyslovený najvyšším súdom v uznesení sp.

zn. 8Sžo/215/2010 zo dňa 22.06.2011, podľa ktorého „úspech vo veci sa zisťuje porovnávaním žalobnej
žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo
veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak účastník nemá plný úspech

vo veci, každý má čiastočný úspech vo veci, t. j. každý účastník (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešný
a sčasti neúspešný. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd mu
náhradu trov konania pomerne rozdelí.“

6.Dôvodil,žepokiaľideovecsamú,žalobcasadomáhalpreskúmaniazákonnostifiktívnehorozhodnutia

žalovaného zo dňa 24. septembra 2009 a rozhodnutia žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28.
septembra 2009 a jeho zrušenia z dôvodu jeho nezákonnosti. Správny súd v časti o preskúmanie
fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. septembra 2009 konanie zastavil a žalobe v časti o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009
vyhovel, preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd

zdôraznil, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti dvoch rozhodnutí žalovaného, z ktorých
každé mohlo byť napadnuté samostatnou žalobou. O oboch nárokoch rozhodoval správny súd tým istým
rozsudkom (viď bod 3), ktorý s výnimkou výroku o trovách konania nadobudol právoplatnosť dňom 14.
apríla 2012.

7. Vzhľadom na to, že konanie o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa
24. septembra 2009 bolo zastavené, postupoval správny súd podľa § 170 písm. b/ SSP a samostatným
výrokom nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal žiadnemu z účastníkov. Keďže rozhodnutie
žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009 bolo zrušené a vec mu bola vrátená
na ďalšie konanie, mal podľa správneho súdu žalobca v tejto časti predmetu konania plný úspech,

keďže z procesného hľadiska mu správny súd vyhovel v plnom rozsahu, hoci z iných dôvodov, aké
uplatnil žalobca v podanej žalobe. Podľa názoru správneho súdu je v tejto súvislosti rozhodujúcou
skutočnosťou to, že súd vyhovel petitu navrhovaného žalobcom. Preto správny súd s poukazom na §
167 SSP priznal žalobcovi voči žalovanému plnú náhradu trov, ktoré vynaložil na uplatnenie práva na
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009.

Záverom správny súd poukázal na to, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia samostatným uznesením.8. Sťažovateľ podal riadne a včas proti rozhodnutiu správneho súdu kasačnú sťažnosť (ďalej aj
ako „podaná kasačná sťažnosť“ alebo „kasačná sťažnosť sťažovateľa“), v ktorej sa domáhal, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) zmenil rozhodnutie správneho súdu

tak, že žiadnemu z účastníkov konania sa náhrada trov konania nepriznáva, alebo žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-464/
OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009, alebo aby v časti výroku napadnutého rozhodnutia o uložení
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania toto zrušil a vec vrátil správnemu
súdu na ďalšie konanie, prípadne zrušil celé napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

9. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na to, že správny súd rozsudkom č. k. 2S/237/2009-49,
2S/331/2010-49 zo dňa 15. februára 2012 zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo
dňa 28. septembra 2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a súčasne zastavil konanie o
preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. septembra 2009. Správny súd zastavil

konanie z dôvodu, že žalobca podal žalobu oneskorene. V súvislosti s rozhodnutím žalovaného č.
SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009 správny súd dospel k záveru, že toto rozhodnutie
bolo nadbytočné a duplicitné a nemožno na neho hľadieť ako na individuálny správny akt, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie, pretože o tejto už žalovaný rozhodol
právoplatným fiktívnym rozhodnutím zo dňa 24. septembra 2009. Nakoľko bolo konanie zastavené s

poukazom na oneskorenosť žalobného návrhu ako celku, mal sťažovateľ za to, že v takomto prípade
mal v konaní plný úspech.

10. Dôvodil, že ak už raz bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že žaloba bola podaná oneskorene, nie je
možné túto rozdeliť pri náhrade trov konania tak, ako to urobil správny súd, t. j., že predmetom konania

bolo preskúmanie zákonnosti dvoch rozhodnutí žalovaného, z ktorých každé mohlo byť napadnuté
samostatnou žalobou. Posudzovanie jednej (oneskorene podanej) žaloby takýmto spôsobom nie je
podľa sťažovateľa správnym právnym posúdením veci. Trval na tom, že žalobca podal jednu žalobu,
aj tú podal oneskorene. Preto zastával názor, že žalobca nemal vo veci žiadny úspech, ani len
čiastočný. Čiže v tomto prípade neboli naplnené zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov

konania žalobcovi. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
vo veci jeho žiadosti o sprístupnenie informácie, jedná sa podľa sťažovateľa o jedno konanie, ktoré bolo
právoplatne zastavené z dôvodu oneskorene podanej žaloby.

11. Ďalej sťažovateľ namietal, že aj v prípade, ak by súd preskúmaval samostatne fiktívne rozhodnutie

žalovaného zo dňa 24. septembra 2009 a samostatne rozhodnutie žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009
zo dňa 28. septembra 2009, tak žaloba žalobcu bola aj vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu podaná
oneskorene, čo žalovaný namietal už vo svojom vyjadrení k žalobe a následne aj v odvolaní. Ak by
správny súd preskúmaval obe rozhodnutia samostatne, podľa žalovaného mal konanie aj vo vzťahu k
rozhodnutiu žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009 zastaviť, nakoľko žaloba

aj v tejto časti bola podaná oneskorene.

12. Poukázal na § 167 ods. 3 SSP, ktoré je podľa jeho názoru aplikovateľné na daný prípad z dôvodu,
že rozhodnutie žalovaného bolo zrušené z iných dôvodov, aké uvádzal žalobca, toto rozhodnutie nebolo
predmetom súdneho prieskumu v pravom slova zmysle (súd sa nezaoberal zákonnosťou rozhodnutia

posúdením jeho obsahu a konania, ktoré mu predchádzalo). Preto mal sťažovateľ za to, že nebol
dôvod priznať žalobcovi náhradu trov konania v časti týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009 .

13. Namietal tiež zmätočnosť výroku napadnutého rozhodnutia, ktorú videl v tom, že žalobca podal

jednu žalobu (aj to oneskorene), a tak si aj uplatňoval náhradu trov právneho zastúpenia za právne
úkony, teda ako celok. To znamená, že akýkoľvek úkon žalobca urobil (žaloba, odvolanie a pod.), tak sa
zakaždým vzťahoval k obom rozhodnutiam súčasne. Vzhľadom na to, že správny súd prvým výrokom
napadnutého rozhodnutia náhradu trov konania žalobcovi nepriznal, ak by súd právoplatne zaviazal
žalovaného k plnej náhrade trov konania v časti týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009, podľa sťažovateľa by tým de facto
došlo z jeho strany k náhrade trov konania aj za úkony, ktoré boli vykonané vo vzťahu ku konaniu o
preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. septembra 2009. Žalovaný by tak žalobcovi
uhradil plnú náhradu trov konania (teda aj za konanie, ktoré bolo právoplatne zastavené), akoby malžalobca v konaní plný úspech. Z tohto dôvodu celé znenie výroku napadnutého rozhodnutia o náhrade
trov konania považuje sťažovateľ za zmätočné a nelogické. S ohľadom na výrok rozsudku správneho
súdu č. k. 2S/237/2009-49, 2S/331/2010-49 zo dňa 15. februára 2012 v časti týkajúcej sa trov konania

(žiadnemu z účastníkov konania neboli priznané) podľa sťažovateľa došlo k podstatnej zmene právneho
názoru správneho súdu, čo sa malo premietnuť do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, k čomu však
nedošlo.

14. K podanej kasačnej sťažnosti sa žalobca nevyjadril.

15.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdkasačnýpodľa§21písm.a/Správnehosúdnehoporiadku
vspojenís§438ods.2Správnehosúdnehoporiadku,potom,čozistil,žekasačnásťažnosťbolapodaná
riadne a včas (§ 443 Správneho súdneho poriadku a § 444 Správneho súdneho poriadku), oprávnenou
osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 Správneho súdneho poriadku), smeruje proti rozhodnutiu,
protiktorémujekasačnásťažnosťprípustná(§439Správnehosúdnehoporiadku),kasačnásťažnosťmá

predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a § 57 Správneho súdneho poriadku)
preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa
§ 440 Správneho súdneho poriadku, § 441 Správneho súdneho poriadku a § 453 Správneho súdneho
poriadku a postupom podľa § 455 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania dospel k
záveru, že kasačnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné zamietnuť.

16. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti
sťažovateľom proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd rozhodol o náhrade trov konania
v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. septembra 2009
a rozhodnutia žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009 tak, že žiadnemu z

účastníkov náhradu trov konania o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa
24. septembra 2009 nepriznal a zároveň žalovaného zaviazal na zaplatenie plnej náhrady trov konania
žalobcu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28.
septembra 2009.

17. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

18. Podľa § 170 ods. 1 písm. b/ SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania,

ak konanie bolo zastavené.

19. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. V prejednávanom prípade podal žalobca dňa 30. novembra 2009 správnu žalobu, ktorou žiadal
preskúmať zákonnosť fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. septembra 2009 a rozhodnutia

žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009, pričom navrhol obe rozhodnutia
žalovaného zrušiť a vec žalovanému vrátiť na ďalšie konanie. O tejto žalobe rozhodol správny
súd rozsudkom č. k. 2S/237/2009-49, 2S/331/2010-49 zo dňa 15. februára 2012, ktorým konanie o
preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. septembra 2009 zastavil a rozhodnutie
žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. V tejto časti nadobudol rozsudok správneho súdu právoplatnosť dňa 14. apríla 2012.
Kasačný súd poukazuje na záver vyslovený v uvedenom rozsudku správneho súdu vo vzťahu k
preskúmaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. septembra 2009, podľa ktorého žalobca
podal žalobu oneskorene, a preto správny súd konanie v tejto časti zastavil. Pokiaľ išlo o rozhodnutie
žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009, toto vzhľadom na existenciu fiktívneho

rozhodnutia podľa správneho súdu nemožno považovať za vydané podľa práva, pretože ide o
rozhodnutie nadbytočné a duplicitné, z ktorých dôvodov na uvedené rozhodnutie nemožno hľadieť ako
na individuálny správny akt, ktorým bolo rozhodnuté vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie,
keďže v tejto veci žalovaný rozhodol právoplatným fiktívnym rozhodnutím zo dňa 24. septembra 2009.Keďže toto rozhodnutie bolo vydané a žalobcovi doručené, z dôvodu zachovania právnej istoty bolo
potrebné a vhodné takéto zmätočné rozhodnutie zrušiť, pretože vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia dôsledkov plynutia zákonnej lehoty stanovenej v zákone o slobodnom prístupe k informáciám

pre rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa.

22. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu v tom, že pokiaľ ide o vec samú, predmetom
súdneho prieskumu boli dve rozhodnutia žalovaného, a preto krajský súd o náhrade trov konania
rozhodol správne, keď svoje rozhodnutie rozdelil do dvoch výrokov. Pokiaľ ide o preskúmanie zákonnosti

fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. septembra 2009, ktoré konanie bolo zastavené z dôvodu
zmeškania lehoty na podanie žaloby, správny súd rozhodol v súlade s § 170 písm. b/ SSP, keď žiadnemu
z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň podľa názoru kasačného súdu správny
súd rozhodol správne aj pri rozhodovaní o trovách konania o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009. Ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode, toto
rozhodnutie žalovaného bolo právoplatným rozsudkom správneho súdu zrušené a vec bola žalovanému

vrátená na ďalšie konanie. Rovnako ako správny súd, aj kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na
názorvyslovenývuznesenínajvyššiehosúdusp.zn.8Sžo/215/2010zodňa22.júna2011,podľaktorého
sa úspech v konaní zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. Keďže vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra
2009 žalobca v žalobe (petite žaloby) žiadal toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie

konanie, porovnaním jeho žiadosti v žalobe a výroku rozsudku správneho súdu č. k. 2S/237/2009-49,
2S/331/2010-49 zo dňa 15. februára 2012 je nutné vysloviť záver, že žalobca mal v tejto časti konania
plný úspech.

23. Kasačný súd považuje za potrebné dodať, že v prípade, ak by žalobca žiadnu žalobu nepodal,

nastal by stav právnej neistoty, keďže by existovali dve rozhodnutia správneho orgánu (z toho jedno
fiktívne),ktorýmibyboloprávoplatnerozhodnutéopredmetnejžiadostižalobcuoposkytnutieinformácie.
Práve uvedeným rozsudkom správneho súdu sa stav právnej neistoty v danej veci odstránil. Preto
argumentáciu sťažovateľa o oneskorenej žalobe ako celku nie je možné považovať za dôvodnú. To isté
platí aj vo vzťahu k námietke sťažovateľa o priznaní plného úspechu žalobcovi, t. j. aj v konaní, v ktorom

úspech nemal (preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. septembra 2009) a ktoré
bolo právoplatne zastavené. Správny súd v napadnutom rozhodnutí totiž priznal plný úspech žalobcu
len vo vzťahu ku konaniu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28.
septembra 2009, ktoré bolo právoplatným rozsudkom súdu zrušené tak, ako to žalobca žiadal v žalobe.
Na tomto mieste je nutné poukázať na to, že v zmysle § 175 ods. 2 SSP sa o výške náhrady trov konania

rozhoduje samostatným uznesením.

24. K námietke sťažovateľa o tom, že žaloba žalobcu bola aj vo vzťahu k preskúmaniu rozhodnutia
žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28. septembra 2009 podaná oneskorene, čo sťažovateľ
namietalvosvojomvyjadreníkžalobeaodvolaní,t.j.správnysúdmalkonanieajvovzťahukuvedenému

rozhodnutiu zastaviť, kasačný súd uzatvára, že o tejto časti žaloby bolo právoplatné rozhodnuté správny
súdomvrozsudkuopísanomvbode21tohtorozhodnutia,apretojetátonámietkasťažovateľazpohľadu
prejednávanej veci irelevantná.

25. Námietky sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť

rozhodnutia správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa
ustanovenia § 461 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.

26. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý
nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§

467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 168 Správneho súdneho poriadku). Procesne
úspešnému žalobcovi (§ 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 167 ods. 1 Správneho
súdneho poriadku) kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal z dôvodu, že mu
žiadne dôvodne vynaložené trovy kasačného konania nevznikli a žiadne si ani neuplatnil.

27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.