Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/171/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314211672
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4314211672.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu
JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X,
V. Z., o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného proti I. výroku uznesenia Okresného

súdu Levice č. k. 7Er/636/2014-22 zo dňa 25.05.2017 v časti zastavenia exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 7Er/636/2014-22 zo dňa 25.05.2017 v
napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Levice exekúciu zastavil a súčasne uviedol, že o trovách
exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm.
m/, § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6 a § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov, ustanovení § 2 písm. a/, § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čl. 2 písm.
b/ Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ustanovením § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ustanovením § 2 písm. a/ zákona
č. 250/2007 Z. z. Zákona o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd uviedol, že dňa 30.08.2011 oprávnený ako veriteľ uzavrel s povinným ako dlžníkom zmluvu
o úvere č. 401100069. Po preštudovaní súdneho spisu, kópie zmenky a rozhodcovského rozsudku
spis. zn. SR 00105/13, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom mal za preukázané, že žalobca
(oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) zmenkou
vystavenou dňa 30.08.2011, kde žalovaný (povinný) vystupuje ako vystaviteľ a žalobca (oprávnený)
ako remitent. Po preštudovaní uvedených dokumentov súd prvej inštancie dospel k záveru, že povinný

ako dlžník mal v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky postavenie spotrebiteľa.
Na základe uvedeného mal za preukázané, že oprávnený ako veriteľ pri vyplnení zmenky porušil
ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
vystavenia zmenky. Súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodnutia poukázal aj na spoločné stanovisko
občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015.

Súdprvejinštanciezáveromsvojhouzneseniauviedol,žepovinnýakofyzickáosobanekonalpriuzavretí
vyššie spomenutej zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskejčinnosti. Na základe uvedených skutočností mal súd za preukázané, že povinný mal v predmetnom
konanípostaveniespotrebiteľa.Spoukazomnauvedenésúdvzmysle §57ods.1písm.m/Exekučného
poriadku exekúciu zastavil a súčasne uviedol, že o trovách súdneho exekútora rozhodne samostatným

uznesením.

4.ProtivýrokuI.predmetnéhouznesenia(ozastaveníexekúcie)podaloprávnenývzákonomstanovenej
lehote odvolanie.

5. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že dňa 30.08.2011 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č.
401100069, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania. Povinný v zmluve o
úvere uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel, a preto treba
chrániť dobrú vieru veriteľa, pretože v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinný podpisom zmluvy
potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému sú pravdivé. Zákon o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z. z. a neskôr č. 129/2010 Z. z. neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia

úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto
pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve
V tomto smere poukázal na uznesenie Okresného súdu Trebišov č. k. 6Er/699/2009-113 zo dňa
25.11.2010. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený
neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Zmluvu o úvere č. 401100069 nemožno

podľa oprávneného považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Oprávnený trval na tom, že povinný nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o
úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia oprávneného je treba akcentovať na
jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej

viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie
spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG publikovaný). V zmluve o úvere
a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru povinný zároveň vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí
s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) a že nemá k nej žiadne
výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. K uvedeným priložil ako dôkaz uznesenia okresných súdov,

ktoré rozhodli, že v exekúcii pokračujú. V prípade, ak by odvolací súd aj napriek vyššie uvedenému
považoval vzťah medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľský, uviedol, že v konaní, v ktorom
bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, na § 17 ods. 3 zákona o
spotrebiteľských úveroch nebolo možné prihliadnuť, z dôvodu zákazu zabezpečiť splnenie dlhu zo
spotrebiteľského úveru zmenkou, ktorá bola ustanovená v § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských

úveroch od 01.01.2011 do 30.04.2014 a jedinou sankciou za jej porušenie bola zodpovednosť veriteľa za
škodu vzniknutú porušením nemožnosti zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou
veriteľom. V zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti,
ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná
povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ako je od 01.01.2016 stanovená, je vo vzťahu

k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany
práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou retroaktivitou, pretože sa spätne zasahuje do už
priznaných nárokov. Ďalej uviedol, že zákonodarca riešil v § 17 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch
túto situáciu zodpovednosťou veriteľa z takéto zmenkového uplatnenia voči dlžníkovi zodpovednosťou
za škodu, ktorú mu takto spôsobí. Takúto námietku mohol dlžník v rozhodcovskom konaní sp. zn. SR

02234/10 uplatniť. Doterajšia zmenková judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťa ex offo prihliadať na
neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou s takým následkom, aby ex offo
umožnila dlžníkovi uplatňovať jeho nárok na náhradu škody. V ďalšej časti uviedol, že dňa 30.08.2011
uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 401100069, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver
na výkon povolania. Povinný pri podpise zmluvy o úvere vystavil blankozmenku, ktorú vlastnoručne

podpísal. Povinný mal zároveň vedomosť o tom, že na predmetnej zmenke je zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne a zároveň bol oboznámený v dohodou o vyplnení zmenky. Oprávnený je toho názoru, že
blankozmenka ako zárodok budúcej zmenky, ktorú vystavil povinný ako vystaviteľ, má všetky podstatné
náležitosti. Nebola však vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorých
vyplnenie bolo dohodnuté v dohode o vyplnení zmenky. Podľa názoru oprávneného dohodnutá výška

úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004,
rozsudok NS SR č. k. 2Obdo 26/2004 zo dňa 22.09.2005 a judikát Vrchného súdu v Prahe, sp. zn.12Cmo 95/2005. Záverom uviedol, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania
zaviaže, vždy možnosť platenia týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní.
S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (§ 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 25.05.2017 podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 15.03.2014,
kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe

exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 18.06. 2013 Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. pod sp. zn. SR 00105/13, ktorý
nadobudolprávoplatnosťdňa08.07.2013avykonateľnosťdňa11.07.2013.SúdnyexekútorJUDr.Rudolf
Krutý, PhD. následne v podaní zo dňa 17.03.2014 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.05.2014)
požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného

exekučného titulu. Dňa 07.10.2014 poveril súd prvej inštancie súdneho exekútora vykonaním exekúcie
na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu. V podaní zo dňa 22.01.2016 (doručeným dňa
03.02.2016) súdny exekútor postúpil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu oprávneného zo dňa
21.01.2016 na vykonanie exekúcie. Dňa 25.05.2017 vydal súd prvej inštancie uznesenie, ktorým
exekúciu zastavil a súčasne uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po

právoplatnosti predmetného uznesenia.

8. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v
čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva

právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania exekučného súdu,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 39 ods. 4 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je

fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Podľa § 243d ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
1. januára 2015) v znení účinnom od 01.01.2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliťpoverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.
decembra 2014.

Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 vyššie citovaného zákona, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m).
Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný

dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o
pokračovaní exekúcie.

Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného dňa
18.06.2013 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. pod

sp. zn. SR 00105/13, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.07.2013 a vykonateľnosť dňa 11.07.2013,
vydaného na podklade predloženej zmenky vystavenej dňa 30.08.2011, ktorým bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 108 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 108
eur od 10.04.2012 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 108 eur od 26.11.2012
do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania v sume 119,11 eura, a to všetko v mesačných

splátkach v sume 50 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci, pod následkom straty výhody
splátok. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že oprávnený spolu s návrhom na začatie konania o
zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom doručil i zmenku vystavenú dňa 30.08.2011, v ktorej bol
bezpodmienečný sľub žalovaného zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25
% denne, údaj o vystaviteľovi zmenky, miesto splatnosti a ďalšie skutočnosti, pričom v čase vystavenia

zmenky absentoval údaj o zmenkovej sume a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
V odôvodnení predloženého exekučného titulu je ďalej uvedené, že súd v predmetnej veci, okrem iného,
aplikoval i zákon č. 191/1950 Sb. pričom z jeho obsahu vyplýva, že predloženú zmenku skúmal ako
cenný papier, teda, či spĺňa náležitosti vyššie citovaného zákona a či je platnou zmenkou. Uviedol, že
kauzálny vzťah medzi žalobcom a žalovanou nie je možné posúdiť v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch, hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, lebo žalovaný pri
uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje
záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.

11. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4 a § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, sú exekučné súdy v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti
povinnému, ktorý je fyzickou osobou povinné ex offo skúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, či bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Táto povinnosť
priamo vyplýva i z § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov účinného od 23.12.2015, v zmysle ktorého, ak sa v konaní uplatňuje alebo vymáha nárok
zo zmenky, z úradnej povinnosti sa prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku
1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uvedené znamená, že exekučný súd je povinný prihliadať k tomu,či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná
ochrana, aká mu patrí ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve.
Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť

preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Túto povinnosť súd
prvej inštancie splnil a dospel k správnemu záveru, že povinný nekonal pri uzavretí vyššie spomenutej
zmluvy o úvere zo dňa 30.08.2011 v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, resp. povinný mal v predmetnom konaní postavenie spotrebiteľa.

12. Pri preskúmaní dôvodnosti podaného odvolania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyhodnotil
predmetný vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a
zmluvu o úvere taktiež považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej oprávnený ako
dodávateľ (veriteľ) poskytol finančné prostriedky povinnému ako spotrebiteľovi (dlžník). Ide teda o vzťah,
ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa,
t. z., že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo.

13. Podľa § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy;
v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie
zmenkou alebo šekom.

14. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pri poskytovaní spotrebiteľských úverov sa
zakazuje splniť dlh zmenkou. Aj keď v spotrebiteľských vzťahoch je vystavená zmenka, ktorá má
platobnú alebo zabezpečovaciu funkciu, neznamená to, že oprávnený ako veriteľ môže z takejto zmenky
uplatniť voči spotrebiteľovi svoje práva bez obmedzenia. Oprávnený ako veriteľ musí dbať na všetky
práva povinného ako spotrebiteľa, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského

úveru. Preto ak oprávnený v rozhodcovskom konaní predložil zmenku, aj rozhodcovský súd bol povinný
rešpektovaťustanovenie§17ods.3Zákonaospotrebiteľskýchúverochanepriznaťoprávnenémupráva
zo zmenky práva nad rozsah, ktorý by znamenal porušenie práv povinného zo zmluvy o spotrebiteľských
úveroch.

15. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že tým, že oprávnený s povinným
zabezpečil svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) porušil § 17
ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože skutočnosť, že povinný musel vyplniť blankozmenku,
pričom dohoda o vyplnení blankozmenky bola obsiahnutá vo všeobecných podmienkach a povinný ju
nemohol odmietnuť, možno považovať za nekalú obchodnú praktiku, pričom takéto konanie je podľa

citovaného ustanovenia zakázané. Na základe uvedených skutočností tak odvolací súd dospel k záveru,
že je tak naplnený dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31.03.2017, pretože rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky.

16. Odvolací súd v súvislosti s Doplnením návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1
Exekučného poriadku, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 03.02.2016, poukazuje na to, že toto
podanie neobsahuje žiadne nové a rozhodujúce skutočnosti, ktoré by zavážili pri závere odvolacieho
súdu v tom smere, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo v súlade so zákonom. Odvolací súd sa stotožňuje

so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný)
zabezpečili svoj záväzkový vzťah zmenkou, ktorú povinný vystavil dňa 30.08.2011 v prospech remitenta
- oprávneného, je takéto zabezpečenie spotrebiteľského úveru neprípustné.

17. V súvislosti s otázkou, či sa v danej situácii v prípade povinného jednalo o spotrebiteľa alebo

nie, uvádza odvolací súd nasledovné. Vyššie uvedenú zmluvu o úvere zo dňa 30.08.2011 uzatvoril
dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinného dostatočne

nepreukázal.Natomtokonštatovaníničnemeníaniskutočnosť,žepovinnývzmluveoúverezaškrtnutím
príslušného políčka uviedol, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. V zmluve o
úvere je povinný totiž identifikovaný svojim bydliskom a rodným číslom. Za použitia interpretačného
pravidla v § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv uprednostniťvýklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto
tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný

bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru súdu,
bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý
nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu súvislosť s podnikaním účastníka zmluvy a navyše, ak je tento
údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva. Podľa názoru odvolacieho súdu je označenie
dlžníka v zmluve o úvere spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý text tejto zmluvy

vopred nevyhotovil. Za danej situácie teda možno nejasné označenie povinného hodnotiť ako pokus
o vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného spotrebiteľského režimu. Odvolací súd teda nemal
pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva uzavreté medzi oprávneným a
povinným dňa 30.08.2011 sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného a postavenie povinného.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia a napadnutý výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že
náhradu trov odvolacieho konania v tomto konaní úspešnému povinnému nepriznal, pretože mu žiadne

trovy odvolacieho konania nevznikli.

20. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. §
423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa
podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,

ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.