Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/146/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116207061
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:2116207061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., IČO: 35 831 154, so
sídlom Bratislava, Mýtna 48, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8,
P.O.BOX 205, proti žalovanej: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, o zaplatenie sumy vo výške 483,36
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12. októbra
2017, č. k. 17C/281/2016-62 a o čiastočnom späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne sumy 133,35 eura s príslušenstvom, v
tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 350,01
eura s príslušenstvom a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, ďalej len "OSP" a od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 12. októbra 2017, č. k.
17C/281/2016-62 zamietol žalobu a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli
dňa 07.11.2012 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej
sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.

XXXXXXXX.

3. Z výpisu z predloženej Nákupnej karty Nay Extra Premium zistil, že žalovanej bol poskytnutý úverový
rámec vo výške 200 eur, ktorý mala uhrádzať v mesačných splátkach po 10 eur, úver bol splatný dňa
15.02.2016, k tomuto dátumu výška úveru predstavovala sumu vo výške 483,36 eura a žalovaná z
predmetného úveru doposiaľ neuhradila žiadnu finančnú čiastku.

4. Z vypovedania zmluvy a vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku (č. l. 44) bolo zistené, že
právny predchodca žalobcu listom zo dňa 01.05.2013 vypovedal zmluvu č. XXXXXXXXXX a zároveň
vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku na kreditnej karte vo výške 246,20 eur.5. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 205/2009 a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť, preto žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol.

6. V danej veci žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. že právny predchodca žalobcu spoločnosť VÚB, a.s. ako veriteľ
pohľadávky písomne vyzval žalovanú na úhradu dlhu a táto bola napriek výzve v omeškaní s jeho
splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní.

7. Nakoľko dodržanie tohto postupu, ktorý je predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, zo strany žalobcu nebolo preukázané, a žalobca ako aj právny
predchodcažalobcudospisunezaložilrelevantnédokladypreukazujúceopodstatnenosťuplatňovaného
nároku, súd bol nútený konštatovať, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo
k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, pričom Zmluva o postúpení

pohľadávky zo strany žalobcu nebola ani predložená.

8. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že zákon č. XXX/XXXXZ.z. o bankách treba ohľadom inštitútu
postúpenia pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka
(konkrétne § 524 Občianskeho zákonníka). Žalobca v konaní nepreukázal iné oznámenie resp. výzvu ,

v ktorej by banka vyzvala žalovanú na plnenie dlžnej sumy, s ktorou by bola žalovaná v meškaní
viac ako 90 dní; nepreukázal, že postupujú sa už len splatné pohľadávky. Žalobca v konaní preukázal
len vypovedanie zmluvy a vyhlásenie splatnosti (č. l. 44), čo však nespĺňa náležitosti vyššie citovanej
podmienky.

9. Ak zákon vyžaduje v § 92 ods. 8 písomnú výzvu banky na splnenie čo i len časti peňažného záväzku, s
ktorým je dlžník v omeškaní, tak táto podmienka splnená nebola. Za tohto stavu je potrebné konštatovať,
že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovanej na tretiu osobu, ktorá nie je
bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 zák. z. 483/2001 Z.z. o bankách neboli splnené, a preto je zmluva
o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016 v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom.

10. Na základe tejto skutočnosti potom nie je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie si
danej pohľadávky pred súdom, čiže z neplatného postúpenia pohľadávky nesvedčí mu právo, ktorého sa
domáha v žalobe, a preto súd vo výroku rozsudku žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane
žalobcu zamietol. V danej veci súd poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co

17/2016, zo dňa 01.02.2017 ako aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co 219/2016, zo
dňa 08.12.2016.

11. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalovaná bola v konaní
úspešná, vznikol jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ale pretože jej žiadne trovy konania

nevznikli, súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

12. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1 zák.
č. 513/1991 Zb., ObZ, § 524 ods. 1, 2, § 121 ods. 3, § 52, § 879j, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. b/, § 54
ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1 zák. č.

258/2001 o spotrebiteľských úveroch, § 2 ods. 1, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách.

13. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a žalovaného zaviazal zaplatiť
náhradu trov konania.

14. Navrhol zároveň, aby odvolací súd konanie v časti sumy 133,35 eura s príslušenstvom zastavil.

15. K veci samej uviedol, že aktívnu legitimáciu v tomto spore preukazuje oznámením o postúpení
pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané doporučene pod číslom zásielky A., čo preukazuje podacím

hárkom. Zásielka s oznámením o postúpení pohľadávky bola zasielaná doporučene do dispozičnej sféry
žalovaného.16. Relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom riadne hmotnoprávne preukázal svoju
aktívnu legitimáciu v tomto spore. Takýto postup preukázania aktívnej legitimácie je plne v súlade s
právnymi predpismi a súdnou praxou bežne akceptovateľný. V tomto podporne odkázal na rozsudok

Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Obo 210/01 zo dňa 11.6.2003.

17. Právny predchodca dňa 02.08.2013 vyzval žalovaného na zaplatenie peňažného dlhu pred
postúpením pohľadávky. Žalovaný napriek písomnej výzve ich právneho predchodcu, svoj dlh nezaplatil
a do omeškania s jeho zaplatením sa dostal viac ako 90 kalendárnych dní. Nakoľko žalovaný, napriek

výzvebanky,bolviacako90dnívomeškanísozaplatenímsvojhodlhuvočibanke,naktoréhozaplatenie
bol preukázateľne vyzvaný, týmto boli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej
pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 z. o bankách.

18. Účelom dotknutého ustanovenia zákona je prelomenie bankového systematického začlenenia
dotknutého ustanovenia zákona ako aj dôvodovej správy k ust. § 92 vládneho návrhu zákona o bankách.

Poukázal tiež na výklad smernice 3 Európskeho parlamentu a Rady 2002/5 8/ES z 12. júla 2002 a na
preferenciu zachovania platnosti právneho úkonu.

19. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď
v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudkunaúradnejtabulisúduanawebovejstránkekrajskéhosúduvlehotenajmenejpäťdnípredjeho
vyhlásením), pričom vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom v rozsahu 133,35 eura s príslušenstvom,

odvolací súd nezistiac existenciu vážneho dôvodu nesúhlasu žalovanej so späťvzatím žaloby, podľa
§ 370 ods. 1 a ods.2 druhá veta CSP pripustil späťvzatie žaloby a v uvedenom rozsahu zrušil predmetný
rozsudok a konanie zastavil. Vo veci samej dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby (po späťvztí
a zastavení konania časti) a podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

20. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP"), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

21.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

21.3. Podľa § 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

21.4. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

22. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu späť v rozsahu 133,35 eura s príslušenstvom, po
rozhodnutí súdu prvej inštancie skôr ako predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a žalovaný

neuviedol vážne dôvody nesúhlasu v zmysle § 370 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa § 370 ods. 1 a ods.
2 druhá veta rozhodol v tejto časti tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.23.1. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

23.2. Podľa 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23.3. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

24. Pokiaľ ide o trovy zastaveného konania odvolací súd nepriznal náhradu trov konania žalovanej,
pretože hoci žalobca zavinil vznik trov zastaveného konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP, žalovanej v
konaní trovy nevznikli.

25.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

25.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

26. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,

v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

27. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne

predpisy a vo veci aj v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými
a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení výroku o
zamietnutí žaloby, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.

28. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny predpis, alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

29. Podľa správneho zistenia súdu prvej inštancie, zmluva o postúpení pohľadávok bola zmluvnými
stranami podpísaná dňa 14.9.2016.

30.1. Podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo

pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.30.2. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že pre platné postúpenie pohľadávky banky
musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky upravené vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení,
t. j. pohľadávka banky musí byť splatná, predchádza jej písomná výzva a omeškanie klienta nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti peňažného záväzku. Tieto striktné podmienky
postúpeniapohľadávkyvosvojomsúhrneopodstatňujúzáverozákazepostúpeniabankovejpohľadávky
so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú možnosť odklonu od pravidla cesie
bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď odkaz 72c v § 89 ods. 1 ZoB). Nedodržaním
zákonnýchpodmienokpostúpeniabankovejpohľadávkyvspotrebiteľskýchveciachsatakétopostúpenie

dostáva do rozporu s dikciou zákona a s priamym dopadom na platnosť tohto právneho úkonu.

31.Vdanomprípadesúdprvejinštancierozhodujúcopodanejžalobežalobcuvočižalovanémutýkajúcej
sa zaplatenia sumy 483,36 eura s príslušenstvom (po späťvzatí sumy 350,01 eura s príslušenstvom)
v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý následne aj správne posúdil podľa príslušných
ustanovení hmotnoprávnych predpisov. Takisto aj odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa kritérium

„presvedčivosti" tak, ako je to uvedené v ust. § 220 ods. 2 veta tretia CSP.

32. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné podanú žalobu zo strany žalobcu zamietnuť,
pretože v nej označený žalobca nedisponoval dostatkom aktívnej vecnej legitimácie na svojej strane,
ktorý nedostatok sa správne musí prejaviť v zamietnutí žaloby podanej takýmto subjektom. Odvolací

súd súhlasí aj s konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere, že predmetná zmluva o postúpení
pohľadávky vykazuje znaky neplatného právneho úkonu, pretože bola dojednaná v rozpore s ust. § 92
ods. 8 Zákona o bankách, lebo v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by postupca pohľadávky,
t. j. VÚB a.s., zaslala žalovanej písomnú výzvu k splneniu jeho dlhu, ako jednej zo súčasne sa majúcich
podmienok v zmysle § 92 ods. 8 cit. zák.

33. Z obsahu ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., o bankách vyplýva to, že banka môže inému
subjektu postúpiť iba tú časť pohľadávky, ktorá sa rovná nesplácanému dlhu. Aj z dôvodovej správy k
tomuto ustanoveniu, pôvodne išlo o ust. § 92 ods. 7, sa upravuje možnosť použitia inštitútu postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj takej osobe, ktorá bankou nie je. Banka

má totiž v prípade porušenia povinnosti dlžníka splácať svoj úver včas a riadne, oprávnenie vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, a to až po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok určených v zákone o
bankách, alebo má možnosť od zmluvy odstúpiť alebo túto jednostranne vypovedať. V danom prípade
banka týmto spôsobom nepostupovala, žalovanej výzvu nezaslala, ale pohľadávku na žalobcu ako
postupníka postúpila. Určite nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzatvorení úverovej zmluvy s bankou

táto kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretiemu
subjektu, ktorý ani nepodlieha dozoru zo strany NBS. Takéto konanie by bolo v príkrom rozpore so
zmyslom a účelom zákona o bankách, pretože poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou a
zákonom upravenou činnosťou. Na základe uvedeného je následne možné prijať ten záver, že samotné
ust. § 92 ods. 8 cit. zák. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientom za súčasného splnenia

nasledovných podmienok: a/ klient je v omeškaní minimálne 90 kalendárnych dní a b/ banka vyzvala
klienta písomne na splnenie jeho povinnosti. Druhou podmienkou tak umožňuje spotrebiteľa aktivizovať
sa vo vzťahu k dôsledkom, ktoré hrozia postúpením pohľadávky na iný (pravidelne nebankový) subjekt
nepodliehajúci štátnej kontrole.

34. Ak nedôjde ku kumulatívnemu splneniu týchto podmienok, predmetná pohľadávka je nepostupiteľná
a tým aj v rozpore s ust. § 39 a § 525 ods. 1 Obč. zák. Na takýto právny úkon je potrebné hľadieť, ako
na absolútne neplatný. Neunesenie dôkazného bremena v súvislosti s platným postúpením pohľadávky
v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., má za následok nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie
na strane postupníka (žalobcu) s následným zamietnutím žaloby.

35.SlovamiNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikybypodmienkypostúpeniabankovejpohľadávkyzneli
tak, že „Rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 bankového zákona, ktoré od schválenia pôvodného znenia
zákona do času uzavretia zmluvy úverovej veriteľky a žalobkyne o postúpení pohľadávok nedoznalo
žiadnej zmeny (odhliadnuc od prečíslovania k 1. januáru 2009 pôvodného odseku 7 na odsek 8,

v tejto súv. por. čl. III bod 46 a čl. XI zákona č. 552/2008 Z. z.) treba dospieť k tomu, že celkom
jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke
(ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke
alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nadrámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré
predpokladá už § 524 ods. 1 O. z.), z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení
riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než

90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho
pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok
postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred
postúpením (tu rozumej v čase medzi splnením oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8
bankového zákona a samotným pristúpením k uzavretiu postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný

záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve
zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok.
Ostatná (tretia) veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti uchopenia problému nižšími súdmi bez
významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdania postupníkom postupcovi aj dokumentácie
preukazujúcejtzv.životprávnehovzťahu(resp.pohľadávky)aúpravutýkajúcusasamotnéhobankového

tajomstva a jeho prelomenia (dovolateľkou vzťahovaného na ustanovenie ako celok).“

36. Odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (s ktorým sa stotožňuje aj odvolací
súd) ďalej konštatuje, že ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno, či obsahu
úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru

dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre
výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o
bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci
podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto
úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§

39 O. z.). Tým, čo je ale z pohľadu správnosti úvah nižších súdov v prejednávanej veci podľa názoru
dovolacieho súdu tým najdôležitejším, je to, že zadefinovanie v rámci bankového zákona podmienok,
za ktorých môže banka pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, je z povahy veci úpravou, ktorej zmyslom
(účelom) je to, že bez splnenia takýchto podmienok k postúpeniu prísť nemôže (nesmie). Z pohľadu
tolerovateľnosti správania sa subjektov nepochybne súkromnoprávneho vzťahu zmluvy o postúpení

pohľadávky je preto rozhodujúce, že u jedného z týchto subjektov a to u postupcu treba usudzovať
na existenciu zákonnej povinnosti správať sa určitým spôsobom - neplatí tu, že ho nemožno nútiť
konať, čo zákon neukladá, ale je tu presný opak v podobe záujmu zákonodarcu na tom, aby sa konalo
určitým zákonom predpokladaným spôsobom. Druhou stranou rovnakej obraznej mince je potom, že na
nesprávanie sa zákonom výslovne ustanoveným spôsobom, teda odmietnutie učiniť zadosť pomerne

jednoznačnej právnej úprave, je potrebné nazerať ako na zakázané a teda i odporujúce zákonu (NS SR
sp. zn. 7 Cdo 26/2017 z 28.3.2017).

37. V odvolaní žalobca poukazoval na výzvu právneho predchodcu žalobcu - banky, ktorý výzvou zo dňa
2.8.2013 vyzval žalovanú na zaplatenie peňažného dlhu pred postúpením pohľadávky. Odvolací súd

konštatuje, že výzva zo dňa 2.8.2013 predložená žalobcom v konaní nebola. Ak poukazoval žalobca
na výzvu zo dňa 1.5.2013, ktorou spoločnosť CFH, a.s. vypovedala zmluvu v mene banky, nemôže
ísť o výzvu týkajúcu sa možnosti zaplatiť dlh žalovanou pred jej postúpením. Z uvedeného pohľadu
argumentácia odvolateľa - žalobcu nezvrátila správne závery súdu prvej inštancie a vecnú správnosť
napadnutého rozsudku.

38. K oznámeniu o postúpení pohľadávky, na ktoré odkazoval odvolateľ, odvolací súd uvádza, že
nemožno samotnú skutočnosť oznámenia o postúpení pohľadávky považovať za založenie vecnej
legitimácie v spore so slabšou stranou - spotrebiteľom, pretože praktiky dodávateľov, ktoré nemožno
označiť za súladné so zákonom sa týkajú aj podmienok zmluvy (napr. prevoditeľnosti pohľadávok),

ktoré podliehajú prieskumu spotrebiteľskej súdnej ochrany, pričom skúmanie aktívnej vecnej legitimácie
dodávateľa súd realizuje (napr. preskúmaním neprerušeného radu zmluvných cesií) v súdnom konaní
tak, aby mu spotrebiteľská právna ochrana nebola upretá.

39. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie (vo zvyšku 350,01 s príslušenstvom) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.40. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) odvolací
súd nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej odvolacie trovy
konania nevznikli.

41. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).