Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. september 2017

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 2T/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816010161
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Uhorskai
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2017:6816010161.4

Rozhodnutie

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti obžalovanému Š.

C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Š. C.,
D.. XX. XX. XXXX S. G., H. N. M., O. XX, P. F., H.. Č.. X. O., H. X. G. XXXX, XXX XX Z., Č. F.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 02. 06. 2015 okolo 20.00 h v M. D. X.. M. S. N. W. Č.. XXX počas návštevy v byte O. N., D.. XX. XX.
XXXX mu zo zásuvky stola odcudzil mobilný telefón zn. SONY XPERIA E1 s IMEI: 35562806-776540-3,
následne došlo k jeho založeniu v M. v záložni patriacej spoločnosti Echo - profin s. r. o. Košice za sumu
15,- €, čím svojim konaním spôsobil O. N. majetkovú škodu vo výške 100,- €, pričom tohto konania sa
dopustil napriek tomu, že dňa 19. 10. 2014 bol Obvodným oddelením PZ Jelšava v blokovom konaní

postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo
mu bola uložená blokom č. 16006987 pokuta vo výške 20,- €,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,

t ý m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri nezistení žiadnej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa

§ 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. l písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a
podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na súd obžalobu na obvineného Š. C. pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Súd vykonal toto trestné konanie proti ušlému obžalovanému, nakoľko nebolo možné zabezpečiť jeho
účasť na hlavnom pojednávaní, takže hlavné pojednávanie vykonal súd v neprítomnosti obžalovaného
za prítomnosti ustanoveného obhajcu obžalovaného.

Obžalovaný pri výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že N. telefón neukradol. V ten deň v byte u N.

bol aj bratranec Z. a ešte jeden, N. bol úplne opitý a N. ho požiadal, aby vzal jeho telefón obžalovaný
ku sebe, lebo sa bál, že mu tí dvaja ukradnú. Za 2 dni telefón vrátil N., ktorý je inak veľmi milý a dobrý
človek a boli veľmi dobrí kamaráti.

SúdvykonaldokazovanievýsluchomsvedkapoškodenéhoO.N.,ktorýnahlavnompojednávaníuviedol,

že stalo sa to tak, že popíjali viacerí u neho doma a bol tam aj Š. C., C. V. Z.. C. si sadol k jeho počítaču,
ktorý bol na stole, v v šuflíku ktorého bol položený mobil. Otvoril si šuflík a zobral telefón. Nevidel to,
ako ho berie, ale v ten večer pri počítači sedel len C.. On, C. V. Z. sedeli na posteli. O dva dni stretol
C. pri knižnici a povedal mu, že ak mu vráti telefón, že z toho nič nebude. On mu povedal, že ak mu
dá peniaze, asi 50 €, že mu ho vráti, na čo povedal poškodený obžalovanému, že takto sa nedohodnú.

Chcel to vyriešiť s C. ako chlap s chlapom, ale nedalo sa s ním dohodnúť.
Sedeli v ten večer u neho doma asi 5 hodín, pili víno. Má dvojizbový byt. Sedeli on, C. V. Z. na posteli a
asi 3 metre od nich sedel C. pri počítači. Na WC chodili počas tej doby aj Z. V. C.. Môže byť, že bol aj on
na záchode. C. sedel pri stole s počítačom a v šúflíku bol odložený jeho mobil, z toho vyvodzoval, že ho
musel zobrať len obžalovaný. Stretol sa znova s C., ponúkol mu 20€ za vlastný telefón, ale obžalovaný

mu povedal, že ho už nemá, že už ho dal do záložni. Telefón mu bol vrátený až zo záložne, kde robí p. O..

Svedok O. C. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol so Z. X. N. a potom prišiel C. sám od
seba, nikto ho nevolal. N. pil víno, ale keď svedok doniesol pálenku, tak si dal aj pálenku. C. prišiel, že
si chce pozrieť niečo na internete. On, Z. V. N. sedeli na posteli, nevedel ako dlho tam sedeli, mali dosť

vypité. Došla im pálenka, tak išli k Z. domov po ďalšiu. C. s nimi nepil iba si niečo písal na internete. Na
druhý deň sa dozvedel od N., že mu zmizol telefón. Svedok stretol C. v meste a povedal mu, že nech N.
vráti telefón, pričom Hlaváč mu povedal, že telefón je v záložni. Povedal, že ho N. zo záložne vyberie,
keď dostane dávky. V ten večer, keď pili, volala na ten telefón N. matka, volá mu stále asi každých 10
minút. Keď s ňou dohovoril, tak ho dal do šuflíka v stole tam, kde sedel C. pri počítači, takže si bol aj

svedok na 100 % istý, že telefón nemohol zobrať nikto iný, iba obžalovaný. Potom išiel O. na políciu,
telefón našli v záložni a neskôr mu ho vrátili. C. mu povedal, že dôvod prečo zobral telefón bolo, že jeho
deti nemali čo jesť. Nevidel to priamo ako C. zobral telefón, ale chodil na WC a aj ostatní chodili na WC.

Svedok M. Z. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že u N. boli on, C. V. N.. N. Z. chodil hore

dole na vozíku. V ten deň pili aj víno aj tvrdý alkohol. Možno zhruba dve hodiny boli u neho. Potom prišiel
C., že chce ísť na internet, chodieval tam asi pravidelne. Sadol si ku stolíku, na ktorom bol notebook.
Oni traja sedeli na takej pohovke a keď odchádzali od N., tak C. tam ešte bol. Raz volala N. jeho mama,
telefón zrejme potom položil na stolík k tomu notebooku. Na druhý deň stretol N. a povedal mu, že C.Á.
mu ukradol telefón. On nevidel, že by niekto zobral ten telefón, len sa dopočul o tom, že mu chýba mobil.

Ukradnúť ho mohol len C., pretože tam nikto iný nebol, ale priamo to nevidel. Čo bol on v tej miestnosti,
tak nepočul, že by N. povedal C., aby mu urobil niečo s mobilom, nastavil alebo niečo ukázal, alebo tak.
Počas tej doby, čo boli u N., išiel dva krát na wc.

Svedkyňa M. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že Š. C. je jej bývalý druh a majú spolu tri deti. V

byte O. N. sa pilo, zvykli tam chodiť piť. Vtedy zavolali aj jej druha, ale on veľmi nezvykol piť. Vrátil sa
odtiaľ domov asi okolo pol druhej, predtým mu volala, ale nedvíhal, tak zavolala jeho kamarátovi. Boli
tam viacerí, okrem N.. Ráno si všimla, že má dva mobily, tak sa ho pýtala, odkiaľ má telefón. V telefóne
videla fotky, tak zistila, komu telefón patrí. Stretla Ľ. T., ktorému povedala, nech ide ku obchodu, kde pil
s N., povedať mu, že si má prísť po telefón. Za 4 dni nikto neprišiel. Až ďalšie dni jej nechal N. odkázať

po bratových deťoch, že si mobil môže nechať, že ten mobil udal ako krádež. Do záložne išla preto, lebosa druh bál zaniesť ho na políciu a nevedela, čo má robiť. Keď ho odniesla do záložne, pani v záložni
jej dala asi 15 €. Zasa dala odkázať N., že mobil je v záložni, že keď nechcel prísť k nim po mobil, nech
si ide do záložne.

Obžalovaný nevedel, že odniesla mobil do záložne. Nechcel ísť k N., tak poprosil ju, ale ona nevedela,
čo s tým má robiť, tak to odniesla do záložne.
Po prečítaní zápisnice o výpovedi obžalovaného Š. C. z prípravného konania svedkyňa uviedla, že druh
k tomu nevedel veľa povedať, bol opitý, tak ani nevedel ako sa k nemu dostal telefón. Nevedela vysvetliť,
prečo jej druh povedal, že mobil mal asi len dva dni, keď mobil bol u nich štyri dni a na štvrtý ho odniesla

do záložne. Tých 15 € za mobil minula, druh o tom vedel, sama mu to povedala.
Po prečítaní zápisnice o výsluchu svedka O. z prípravného konania svedkyňa uviedla, že vedela, že
klamala, keď prehlásila v záložni, že je výlučným vlastníkom predmetného mobilu, ale v záložni to vedeli
a musela to prehlásiť, inak by ten mobil nezobrali. Nevedela čo s ním má robiť, preto klamala.

Svedok O. O. v prípravnom konaní uviedol, že dňa 16.06.2015 prišla p. G. do záložne, kde on pracoval

a chcela založiť predmetný telefón. Dohodli sa, že sa telefón založí na sumu 15,- eur do 16.07.2015.
V zmluve o zálohu sa uvádza, že ten kto zakladá telefón, je výlučným vlastníkom veci, v tomto prípade
telefónu, čo ona svojím podpisom potvrdila. Dňa 26.06.2015 prišla do záložne hliadka polície a on telefón
na základe ich výzvy vydal.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané takisto listinné dôkazy, z ktorých boli zistené nasledovné
skutočnosti:

Miesto činu je zrejmé zápisnice o obhliadke miesta činu, resp. z fotodokumentácie.

Výška spôsobenej škody bola preukázaná na základe odborného vyjadrenia spoločnosti Elektro Pe. Ha.
s.r.o., ktorá odcudzený telefón ohodnotila na 100,- eur.

Z potvrdenia o zaistení veci a vrátení veci súd zistil, že predmetný telefón bol dňa 26.06.2015 zaistený
v záložni a dňa 01.07.2015 bol vrátený poškodenému.

Z odpisu registra trestov súdu súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 9 krát súdne trestaný, z toho 3
krát za prečin zanedbania povinnej výchovy, 2 krát za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, 1
krát za zločin lúpeže, 1 krát za prečin podvodu a 1 krát za prečin krádeže. Počas týchto odsúdení bol
potrestaný rôznymi formami trestov, teda aj trestom odňatia slobody nepodmienečne, podmienečne a

aj trestom povinnej práce. Pri všetkých jeho odsúdeniach sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

V registri priestupkov má obžalovaný 2 záznamy za priestupky proti majetku za krádež palivového dreva.
Mesto M. ho v správe bližšie nehodnotilo.

Vsúlades§2ods.6Tr.poriadkusúdhodnotildôkazypodľasvojhovnútornéhopresvedčeniazaloženého
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Vsúlades§220ods.2Tr.por.súdprisvojomrozhodnutíprihliadallennaskutočnosti,ktoréboliprebrané

na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Dokazovaním bolo jasne preukázané, že obžalovaný predmetný mobilný telefón patriaci poškodenému
zobral v predmetný deň z bytu poškodeného, pričom táto skutočnosť nebola spornou pri žiadnom z

vykonaných dôkazov. Súd sa pri posudzovaní viny alebo neviny obžalovaného zameral na otázku, za
akým účelom obžalovaný predmetný mobilný telefón z bytu poškodeného zobral.Ohľadne tejto spornej skutočnosti súd vykonal dokazovanie výpoveďami obžalovaného, poškodeného
N., družky obžalovaného svedkyne G. a svedkov Z. V. C. a prečítaním výpovede obžalovaného z
prípravného konania. Obžalovaný tvrdil, že telefón zobral z bytu na žiadosť poškodeného a že mu ho

vrátil o 2 dni. Poškodený tvrdil, že nežiadal obžalovaného, aby zobral jeho telefón, pričom 2 dni na to od
neho za vrátenie telefónu chcel obžalovaný 50 eur, čo poškodený odmietol a na ďalší deň mu poškodený
ponúkol za telefón 20 eur, ale obžalovaný povedal, že telefón je už v záložni.

Z. G. uviedla, že obžalovaný bol v predmetný deň opitý, nepamätal si prečo priniesol domov

poškodeného telefón a viac sa s ním o tom nerozprávala. Chcela telefón vrátiť poškodenému, tak mu
odkázala po nestotožnenej osobe s menom Ľ. T. ( tohto svedka sa nepodarilo identifikovať), nech si po
telefón príde. Až po uplynutí 4 dňoch jej mal odkázať po zase nestotožnených osobách poškodený, že
si môže telefón nechať. Potom ho zaniesla do záložne, lebo sa bála ísť na políciu, pričom v záložni za
telefón dostala 15 eur, ktoré minula a obžalovaný o tom nevedel.

Svedok C. k tomu uviedol, že niekoľko dní po skutku stretol obžalovaného, ktorý mu povedal, že
predmetný telefón je v záložni.

Výpoveď svedkyne G. súd vyhodnotil ako jednoznačne účelovú, s cieľom pomôcť obžalovanému vyhnúť
sa trestnej zodpovednosti za krádež telefónu. Jej výpoveď bola účelovo nepresná (mala odkázať

poškodenému po neidentifikovanej osobe, že má jeho telefón, potom poškodený jej mal odkázať po
neidentifikovaných osobách, že si má telefón nechať), zavádzajúca a navyše v rozpore s výpoveďou
jej druha obžalovaného, ktorý povedal, že telefón mal o 2 dni po skutku vrátiť poškodenému, pričom
svedkyňa tvrdila, že telefón viac ako 4 dni držala doma a potom ho zaniesla do záložne. Taktiež
skutočnosť, že svedkyňa vedela, že telefón nepatrí ani jej, ani jej druhovi, a napriek tomu ho zaniesla

do záložne, kde zaň ako majiteľka telefónu dostala 15 eur len utvrdzuje súd v závere, že svedkyňa G.
pri výpovedi klamala.

Pri hodnotení všetkých týchto výpovedí, a to samostatnom ako aj v ich vzájomnom súhrne, súd
konštatuje, že obžalovaný predmetný telefón zobral z bytu poškodeného jednoznačne za účelom

získania majetkového prospechu, v tomto prípade jeho speňažením v záložni. Využil skutočnosť, že
obžalovaný ako aj svedkovia C. V. Z. boli opitý a zobral telefón z bytu poškodeného. Z tohto konania
obžalovaného usvedčuje výpoveď poškodeného, ktorý poprel to, že by mal požiadať obžalovaného, aby
mu telefón postrážil s tým, že mu ho zoberie z bytu. Skutočnosť, že obžalovaný klamal, keď tvrdil, že
telefón zobral, aby ho chránil poškodeného pred ukradnutím telefónu inou osobou, potvrdzuje aj konanie

samotného obžalovaného po skutku, kedy o tejto údajnej skutočnosti vôbec neinformoval svoju družku,
ktorá telefón našla a nechal ju, aby telefón založila v záložni. Navyše pri výpovedi obžalovaný zjavne
klamal v tom, keď tvrdil, že poškodenému telefón o 2 dni vrátil, pretože túto skutočnosť nepotvrdila ani
jeho družka a už vôbec nie poškodený alebo svedok C.. Výpoveď obžalovaného súd vyhodnotil ako
účelovú, s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za krádež mobilného telefónu.

Naopak výpovede poškodeného a svedkov Z. V. C. súd vyhodnotil ako pravdivé, a to jednak z dôvodu, že
v ich výpovediach neboli zistené žiadne významné rozpory ohľadne predmetného skutku, a taktiež súd
nezistil žiadnu príčinu, prečo by títo svedkovia mali pri svojich výpovediach klamať, resp. krivo obviňovať
obžalovaného. Podstatná pri usvedčení obžalovaného bola hlavne výpoveď svedka poškodeného

Bodora, ktorý jednoznačne poprel, že by požiadal obžalovaného a odnesenie predmetného telefónu z
bytu, čo v spojení s tým, ako sa obžalovaný zachoval po zobratí telefónu z bytu poškodeného, teda
že nechal svoju družku, aby telefón speňažila formou založenia v záložni, vytvára jasnú a celistvú sieť
dôkazov preukazujúcich skutočnosť, že obžalovaný predmetný telefón zobral z bytu poškodeného za
účelom získania majetkového prospechu. Týmto konaním preto jednoznačne naplnil skutkovú podstatu

prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, nakoľko bol v priebehu 12 mesiacov pred
spáchaním tohto skutku za obdobný čin priestupkovo postihnutý.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo skutočnosti, že v prípade obžalovaného nebola zistená žiadna
poľahčujúca a ani priťažujúca okolnosť, a tak ukladal obžalovanému trest v rámci základne trestnej

sadzby v zmysle § 212 ods. 2 Trestného zákona, teda až 2 roky odňatia slobody. Súd uložil
obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby s tým, že mu výkon trestu
podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu. Takýto trest podľa súdu postačuje na to, aby
výchovnepôsobilnaobžalovanéhohrozbouvýkonutrestuodňatiaslobodyavprípade,aksaobžalovanýz tohto konania nepoučil a bude páchať trestnú činnosť aj v skúšobnej dobe, bude tento trest po jeho
prípadnej premene na výkon trestu odňatia slobody plniť aj preventívnu úlohu, ktorou bude zabrániť
obžalovanému páchať naďalej trestnú činnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré
boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri
vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.