Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/404/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415212461
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4415212461.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobkyne: O.
T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. R., J. M. C. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Klárou Decsiovou, advokátkou
so sídlom Nové Zámky, Radničná 4, proti žalovanému: L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. R., J. M. C.
XXXX/XX, zastúpený JUDr. Ema Zacharová, advokát s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta

5676/7, IČO: 47 237 023, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 3. augusta 2017 č. k. 16C/408/2015-241 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 23. augusta 2017 č. k. 16C/408/2015-247 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovanému priznal náhradu trov prvoinštančného
konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 470 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP
a ust. § 262 ods. 1 CSP, vzhľadom na plný úspech žalovaného v konaní rozhodol tak, že žalovanému
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zmeny tak, že žiadnemu z účastníkov súd neprizná náhradu trov prvoinštančného konania,
alternatívne sa domáhala zrušenia uznesenia súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov
konania podľa pomeru úspechu vo veci s poukazom na ust. § 470 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1 CSP. Rozhodol tak aj napriek tomu, že sa jedná o vec, ktorá sa prejednala predovšetkým podľa
Civilného mimosporového poriadku, pričom ustanovenia Civilného sporového poriadku sa v danom
prípade použijú len vtedy, ak CMP neustanovuje inak. Štvrtý oddiel druhej hlavy prvej časti CMP
obsahuje samostatné ustanovenia týkajúce sa trov konania, ich platenia, ako aj náhrady. Z tohto dôvodu
je právna úprava týchto právnych inštitútov CMP upravená inak ako v CSP. Súd prvej inštancie preto mal
vychádzať z príslušných ustanovení Civilného mimosporového poriadku. Poukázala na ust. § 395 ods.

1, § 1, § 2 ods. 1, § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ak tento zákon neustanovuje inak. S poukazom na uvedené ustanovenia Civilného mimosporového
poriadku zastáva názor, že súd prvej inštancie, ak rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa
CSP, tak túto vec po právnej stránke posúdil nesprávne, a preto v tejto veci mal rozhodnúť o náhrade
trov konania podľa citovaných ustanovení CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznať nárok na náhradu
trov konania.3. K podanému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť. Namietal, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neodôvodnila, prečo
by mu nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania, keď žalobkyňa konanie vyvolala a svojím

konaním spôsobila, že bol nútený v konaní sa dať zastúpiť advokátom, ako aj to, že konanie sa zbytočne
predlžovalo, čím vznikli ďalšie trovy právneho zastúpenia. Poukázal na ust. § 55 CMP, ktoré umožňuje
priznať strane konania náhradu trov konania, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Už
vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 20. 07. 2015 žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov právneho
zastúpenia. Poukázal na výnimočnosť situácie a na to, že žalobkyňa sa správa neeticky a nemorálne,

má neracionálne a neetické požiadavky a šikanuje jeho aj ich dcéru nezmyselnými a vymyslenými
oznámeniami na políciu, podávaním návrhov na súd. Je toho názoru, že práve tento prípad je ten,
ktorý mal zákonodarca na mysli, ak do CMP zapracoval ust. § 55, ktoré umožňuje priznať náhradu trov
konania, aj v mimosporovom konaní, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal
odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom konania bol návrh žalobkyne doručený súdu prvej inštancie dňa 18. 06. 2015,
ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného prispievať jej na výživu rozvedenej manželky 35 eur
mesačne od 18. 06. 2015. O podanom návrhu rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18. 03.
2016 č. k. 16C/408/2015-180 tak, že návrh žalobkyne zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôsledku podaného odvolania proti uvedenému

rozsudku vec prejednal Krajský súd v Nitre, ktorý rozsudkom zo dňa 27. 04. 2017 č. k. 9Co/488/2016-225
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

6. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú
zachované (odsek 2).

7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Úzke inštitucionálne prepojenie sporového a mimosporového kódexu je vyjadrený vzájomnou
subsidiaritou, pričom Civilný sporový poriadok je v tomto vzťahu lex generalis (všeobecná subsidiarita
sporového poriadku). Civilný mimosporový poriadok z hľadiska svojej systematiky upravil vo svojej

všeobecnej časti tie procesné inštitúty, ktoré sú výnimkami zo všeobecnej právnej úpravy a použijú sa
výlučne na konanie podľa tohto zákona. Ak niektorý z inštitútov nemá komplexnú úpravu v Civilnom
mimosporovom poriadku alebo vôbec nie je v Civilnom mimosporovom poriadku upravený, použije sa
primerane právna úprava sporového poriadku.

8. Ôsmy oddiel Civilného mimosporového poriadku upravuje konanie vo veciach výživného plnoletých
osôb.

9. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

11. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

12. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.Civilný mimosporový poriadok diferencuje medzi platením trov konania a hradením trov. V súlade s
§ 2 ods. 1 CMP ustanovenia Civilného sporového poriadku sa použijú v prípade, ak tento zákon

neustanovuje inak. CSP v § 262 ods. 1 normuje, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd
aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V konaniach podľa CMP je priznanie nároku na
náhradu trov konania výnimočné, keď CMP normuje všeobecné pravidlo o náhrade trov, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Z daného pravidla
existujú v zásade dve výnimky a to § 53 CMP, ktorý priznáva tam v taxatívne stanovených prípadoch

nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, že to
možno spravodlivo požadovať s § 55 CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé a to aj
mimo konaní vymenovaných v § 53 CMP.

V konaniach upravených zákonom - Civilným mimosporovým poriadkom platí, že každý z účastníkov
si platí trovy konania sám a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka.

Toto všeobecné pravidlo pri rozhodovaní o trovách konania je prelomené v dvoch prípadoch, a to v
prípade, keď náhradu trov konania možno priznať, ak to ustanovuje zákon (§ 53 CMP) a v prípade vo
všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé (§ 55 CMP).

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej procesné práva, pričom takýmto postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces,
keď je jeho rozhodnutie nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, a navyše, súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o náhrade trov konania vec nesprávne právne posúdil podľa CSP, pričom v danej

veci pri rozhodovaní o trovách konania bolo potrebné postupovať podľa príslušných vyššie citovaných
ustanovení Civilného mimosporového poriadku. Keďže v danom prípade bolo predmetom sporu výživné
narozvedenúmanželku,navecsavzťahovalaúpravadruhejčastiprvejhlavy-ôsmyoddiel-„Konanievo
veciachvýživnéhoplnoletýchosôb“,ktorájeupravenáCivilnýmmimosporovýmporiadkom,čoznamená,
že aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné aplikovať ustanovenia CMP.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. b/ a c/ CSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pričom povinnosťou súdu prvej inštancie bude
opätovne rozhodnúť o trovách konania v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení Civilného
mimosporového poriadku a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).