Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115236281
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115236281.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň

JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. V. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: C.. C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.-V., Q. XXX, zast. KOTRUSZ-
BENČIK, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 57 a C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., L., XXXX/X, zast.
Advokáti Heinrich, s.r.o., so sídlom Nitra, Skautská 12, o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal.
dieťaťu,oodvolaníotcaprotirozsudkuOkresnéhosúduNitrazodňa24.07.2018č.k.24P/374/2015-505
takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutýchčastiach,týkajúcichsavyživovacejpovinnosti
otca voči mal. V. D., nar. XX. XX. XXXX m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal.
V. D. sumou 100,- eur mesačne počnúc dňom 01. 08. 2018, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k
rukám matky a výživné počas konania striedavej osobnej starostlivosti rodičov v dobe od 01.01.2016
do 31.07.2018 n e u r č u j e .

Zročné výživné za čas od 01.08.2018 do 31.01.2019 v sume 600 eur povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach

po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril mal. V. D. do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov a to tak, že matka dieťaťa je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. V. vždy od
pondelka v párnom týždni kalendárneho roka od 19.00 hod. do nasledujúceho pondelka v nepárnom
týždni kalendárneho roka do 19.00 hod. a otec dieťaťa je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o

mal. V. od pondelka v nepárnom týždni kalendárneho roka od 19.00 hod. do nasledujúceho pondelka
v párnom týždni kalendárneho roka do 19.00 hod. s tým, že k odovzdávaniu a preberaniu mal. dieťaťa
bude prichádzať vždy v mieste bydliska toho rodiča, u ktorého aktuálne končí zabezpečovanie osobnej
starostlivosti o mal. dieťa. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 90 eur
mesačne za obdobie od 01.01.2016 do 31.07.2018 a sumou vo výške 150 eur mesačne počnúc dňom
01.08.2018, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné
výživné za čas od 01.01.2016 do 31.07.2018 vo výške 2.790 eur povolil otcovi splácať v pravidelných

mesačných splátkach po 200 eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok. O náhrade trov konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mal. V. pochádza zo vzťahu jeho rodičov, ktorí
zabezpečujú starostlivosť o dieťa formou striedavej osobnej starostlivosti s tým, že si dieťa striedajú v
týždňových intervaloch, pričom takáto forma starostlivosti sa realizuje od decembra 2015. Mal za to,

že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému bol podaný dôvodne,
keď rodičia dieťaťa spolu nežijú. Konštatoval, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že obaja rodičia majú osobnostné predpoklady na vykonávanie striedavej osobnej starostlivosti, majú
vytvorené vhodné podmienky a predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o dieťa a aj dokážu
zabezpečiť komplexnú starostlivosť o maloletého s tým, že obaja sa maloletému plnohodnotne venujú,

zaujímajú sa o jeho potreby, trávia s ním voľný čas a pripravujú ho na vyučovanie. Bolo tiež preukázané,
že mal. V. je silno citovo naviazaný na oboch svojich rodičov, ktorých má rovnako rád a túži byť s nimi
v kontakte v rovnakom pomere, pričom striedavá osobná starostlivosť sa realizuje viac ako 2 roky bez
akýchkoľvek problémov, keď rodičia si dieťa striedajú v týždňových intervaloch a tento model vyhovuje
všetkým zúčastneným. Opierajúc sa o ust. § 24 ods. 4, 4 a § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o
rodine (ďalej len Zákon o rodine) preto mal. V. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov

spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku. Následne sa zaoberal vyživovacou povinnosťou otca
i napriek tomu, že dĺžka striedavej osobnej starostlivosti je u oboch rodičov rovnaká a to vzhľadom na
rozdielne schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V tejto súvislosti poukázal na to,
že matka v čase podania návrhu dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 559,11 eura, v
súčasnosti dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 650,09 eura a poberá prídavky na jedno

mal. dieťa. Pokiaľ ide o otca, tento v čase podania návrhu ako predseda predstavenstva dosahoval
príjem vo výške 815 eur netto mesačne a v súčasnosti 1.043 eur netto mesačne, pričom naviac je aj
jediným spoločníkom dvoch obchodných spoločností, ktoré za rok 2017 dosiahli oproti predchádzajúcim
zdaňovacím obdobiam hospodársky výsledok v podobe zisku. Vyvodil, že majetkové pomery a životná
úroveň rodičov je rozdielna a táto sa prejavuje aj pokiaľ ide o frekvenciu a náplň voľnočasových

aktivít, ktoré obaja rodičia s dieťaťom absolvujú. Pri posudzovaní schopností, možností a majetkových
pomerov rodičov neprihliadol na námietku otca, že aj matka môže za účelom dosahovania vyšších
príjmov vykonávať popri svojej práci akúkoľvek ďalšiu činnosť s ohľadom na skutočnosť, že matka je
riadne zamestnaná na plný pracovný úväzok a príjem, ktorý dosahuje je primeraný jej schopnostiam
a možnostiam. Rovnako tak neprihliadol na námietku, že matka je vlastníčkou rozostavaného domu

a pozemkov v hodnote cca 800.000 eur, keďže tieto nehnuteľnosti sú predmetom súdneho konania
o určenie vlastníckeho práva. Matke preto vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu neurčil a otca zaviazal
prispievať na jeho výživu od 01.01.2016 do 31.07.2018 sumou 90 eur mesačne, prihliadajúc jednak na
nižší príjem otca v čase podania návrhu, ako aj na množstvo výdavkov maloletého, ktoré otec uhrádza
výlučne sám. Od 01.08.2018 zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne,

ktorú považoval za primeranú ako veku, tak i odôvodneným potrebám dieťaťa, ako i schopnostiam,
možnostiam a majetkových pomerom otca. Mal za to, že plnenie vyživovacej povinnosti otca v peniazoch
miesto priamej úhrady niektorých výdavkov dieťaťa má význam v tom zmysle, že takto sa na bežných
výdavkoch bude môcť v polovičnej výške podieľať aj matka a nebude tak úplne vylúčená z praktického
zabezpečovania potrieb mal. V.. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca vychádzal z ust. § 62

ods. 1 - 5, § 62 ods. 6, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. S ohľadom na takto určenú
vyživovaciu povinnosť otca následne konštatoval, že otcovi od 01.01.2016 do 31.07.2018 vzniklo zročné
výživné v celkovej výške 2.790 eur (31 mesiacov x 90 eur), ktoré povolil otcovi splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 200 eur ako bežné výživné v súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP pod následkami
straty výhody splátok. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie len v časti týkajúcej sa určenia jeho vyživovacej povinnosti
voči maloletému a zročného výživného, domáhajúc sa ním jeho zrušenia v týchto častiach a vrátenia
veci súdu prvého inštancie na ďalšie konanie, alternatívne ich zmeny a neurčenia výživného počas

trvania striedavej osobnej starostlivosti, prípadne v období od 01.08.2018 určenia jeho povinnosti
platiť maloletému bežné potreby na školu, záujmové krúžky, prípadne vreckové alebo prispievať na
tvorbu úspor dieťaťa. Dôvodil, že s ohľadom na to, že maloletý bol zverený do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov v rovnakom časovom rozsahu nenastala okolnosť, pre ktorú by bolo potrebné
rozhodnúť o jeho povinnosti platiť výživné matke v zmysle § 62 ods. 6 Zákona o rodine. Pokiaľ súd

prvej inštancie vychádzal z výpovede matky, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby mohla s
maloletým chodiť na také voľnočasové aktivity ako on, v tomto smere namietal, že matka trávi voľný
čas v čase starostlivosti o dieťa s novým partnerom, finančné prostriedky vynakladá na tieto stretnutia
a nie na syna, ktorému sa nevenuje, pričom za tým účelom navrhol doplniť dokazovanie, ktoré súdprvej inštancie zamietol. Išlo tak o podstatné dôvody, čo vo svojom rozhodnutí súd nezdôvodnil, preto
označil rozhodnutie prvoinštančného súdu za nedostatočné, čím mu odňal jeho procesné práva. Vytkol
prvoinštančnému súdu, že jasne a zrozumiteľne neustálil, aké sú potreby maloletého a aké sú priemerné

mesačné výdavky na neho. Pokiaľ pri časovo rovnocennej striedavej starostlivosti určil jeho vyživovaciu
povinnosť vo výške 150 eur mesačne mal za to, že táto presahuje potreby mal. dieťaťa a pripomína
skôr klasické mesačné výživné rodiča, ktorý nemá vôbec dieťa zverené do svojej starostlivosti. Naviac
je v rozpore so zásadou schopností a možností otca pri posudzovaní rozdielneho čistého príjmu otca a
matky. V tejto súvislosti uviedol, že suma výživného 150 eur by tvorila 59% sumy, o ktorú má vyšší

čistý príjem (pri podaní návrhu) ako matka, resp. by tvorila 38% zo sumy, o ktorú má vyšší čistý príjem
(v čase rozhodnutia) ako matka, čo by znamenalo, že má poskytnúť 59% z toho o čo zarába viac ako
matka na výživné na syna. Ďalej argumentoval, že matka žije v rodinnom dome spoločne s ďalšími tromi
dospelými osobami, takže jej výdavky na domácnosť sú diametrálne nižšie ako jeho výdavky, pretože
žije sám a aj výdavky uvádzané matkou sú nadnesené, pretože v ich úhrne sú vyššie ako jej čistý
mesačný príjem. Nesprávne právne posúdenie majetkových pomerov matky prvoinštančným súdom

vzhliadol i v tom, že matka doposiaľ je riadnou vlastníčkou pozemkov zapísaných na LV č. XXXX kat.
úz. Q. a rozostavanej stavby, a preto bolo nevyhnuté na neho prihliadať pri posudzovaní jej majetkových
pomerov. Naviac matka poberá aj prídavky na dieťa a daňový bonus, ktoré predstavujú jej ďalší čistý
príjem, čo znamená, že uvádzané percentuálne pomery v jeho neprospech by predstavovali 71% zo
sumy, o ktorú mal vyšší čistý príjem pri podaní návrhu, resp. 43% zo sumy, o ktorú mal vyšší čistý

príjem v čase rozhodovania. Konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil i jeho majetkové
pomery s ohľadom na jeho postavenie v spoločnosti D. s.r.o. a S-O. Y., s.r.o., keď mu neboli vyplatené
žiadne dividendy, či podiel na hospodárení týchto spoločností za roky 2015 - 2017, pretože ich kladný
hospodársky výsledok v roku 2017 znamená i nutnosť vysporiadať sa so zápornými hospodárskymi
výsledkami z minulých rokov 2015 - 2016. Nestotožnil sa ani s určením jeho vyživovacej povinnosti za

obdobie od 01.01.2016 do 31.07.2018 poukazujúc na to, že v tomto období platil rôzne výdavky na syna
len sám a mal nižší príjem, ako v čase rozhodovania. Naviac pre maloletého boli zabezpečené všetky
bežné náklady a potreby u oboch rodičov v rovnakej forme. Samotná matka uviedla, že za toto obdobie
finančné prostriedky nepotrebuje, pričom okrem hradenia potrieb dieťaťa mu vkladala na úspory sumu
25 eur mesačne. Uzavrel, že za toto obdobie preto nie je dôvod na poskytnutie bežného výživného

matky, ale prichádzalo by do úvahy len zloženie peňazí na úspory pre dieťa.

4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach ako vecne správny potvrdiť s ohľadom na to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Prezentovala

názor, že s ohľadom na zistené skutočnosti a rozdielne majetkové pomery rodičov súd prvej inštancie
postupoval správne, keď sa zaoberal aj určením výživného a správne tiež posúdil, že majetkové
pomery a možnosti otca sú v nepomere k jej majetkovým pomerom a možnostiam a správne určil popri
striedavej osobnej starostlivosti aj povinnosť otca platiť výživné na maloletého, čo je v súlade s princípom
najlepšieho záujmu dieťaťa. Tým sa budú eliminovať prípadné nezhody, ktoré vznikajú medzi rodičmi

ohľadne uhrádzania takých potrieb dieťaťa, ako sú poplatky za školu, školské potreby, záujmové aktivity,
zdravotná starostlivosť a nákupy sezónneho oblečenia. Mala za to, že otcov príjem a jeho životná úroveň
sú podstatne vyššie, jeho výdavky sú nadštandardné a jeho životná úroveň sa zreteľne prejavuje aj
pokiaľ ide o frekvenciu a náplň voľnočasových aktivít, ktoré s maloletým absolvuje. Poukázala na to, že
v konaní doložila potvrdenie o svojom príjme, kedy jej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje sumu

590 eur mesačne, pričom otec potvrdenie o príjme nepredložil, tejto povinnosti sa vyhýbal, a preto súd
pri výpočte jeho príjmu vychádzal z informácii zistených lustráciou v systéme Sociálnej poisťovne SR a
vo vzťahu k spoločnosti K. N. a.s. z vymeriavacieho základu vo výške 1.043 eura, pričom príjmy otca
vo vzťahu k ostatným obchodným spoločnostiam nebolo možné určiť. Podľa jej názoru však výdavky
otca a jeho životná úroveň poukazujú na to, že jeho príjmy sú vyššie ako samotný príjem zistených

lustráciou. V súvislosti s otcom navrhovaným znaleckým dokazovaním, ako aj konzultáciou na ÚPSVaR
argumentovala, že takéto dokazovanie by bolo nehospodárnym a bezúčelovým, keď otec ani neuviedol,
za akým účelom by malo byť toto doplnené dokazovanie vykonané a forma striedavej starostlivosti
vyhovuje obom rodičom, ktorí sú schopní spolu komunikovať a dohodnúť sa na veciach ohľadom
starostlivosti o maloletého.

5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. Zvýraznil, že plnenie vyživovacej povinnosti otca v
peniazoch miesto priamej úhrady niektorých výdavkov dieťaťa má význam v tom zmysle, že takto sa nabežných výdavkoch mal. dieťaťa môže podieľať v polovičnej miere aj matka nebude tak úplne vylúčená
z praktického zabezpečovania potrieb mal. V. a určené výživné zodpovedá i príjmom oboch rodičov.

6. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky k odvolaniu uviedol, že doplnenie dokazovania vo
forme vykonania novej konzultácie na ÚPSVaR s maloletým navrhol z dôvodu, že správa vypracovaná
dňa 01.03.2017 je neaktuálna a neodzrkadľuje okolnosti trávenia voľného času matky s jej partnermi
a so synom, vynakladanie finančných prostriedkov matky na tieto stretnutia a nová konzultácia by
mohla preukázať oprávnenosť námietok v tomto smere. Svojim tvrdením o nevykonaní dostatočného

dokazovania vo vzťahu k jeho príjmom zo spoločností mal na mysli posúdenie finančných výsledkov
týchto spoločností, v ktorých má majetkový podiel, z ktorých by vyplynulo, že po uhradení dane sú
hospodárske výsledky spoločnosti v mínuse. Poukázal tiež na to, že matka sa vo svojom podaní
nevyjadrila k tomu, že je vlastníčkou rozsiahleho majetku a to nehnuteľností v hodnote 800.000 eur, na
ktorý je potrebné prihliadať pri posudzovaní jej majetkových pomerov. Matka tiež nesprávne uvádza,
že má nadštandardné výdavky a vysokú životnú úroveň, pričom tieto svoje tvrdenia ničím nedoložila a

nepreukázala a rovnako tak sa nevyjadrila k relevantným nákladom na mal. dieťa, hoci nerozporovala,
že s maloletým chodila pravidelne na rôzne aktivity, výlety, dovolenky atď. Uzavrel, že pre maloletého
boli zabezpečené všetky bežné náklady a potreby a nebol teda dôvod zaväzovať ho platiť výživné za
obdobie od 01.01.2016 do 31.07.2018.

7.Matkavovyjadreníkvyjadreniuotcazvýraznila,žemedziňouaotcomnebolaspornáotázkastriedavej
osobnej starostlivosti, ktorú otec ani nenamieta v odvolaní a jej starostlivosť o maloletého rovnako tak
nespochybnil.Tvrdeniaotcaohľadnejejtráveniačasusdieťaťomvdobejejstarostlivostioznačilazajeho
subjektívny a ničím nepodložený názor, pričom ani vykonanie nového pohovoru s maloletým by žiadnym
spôsobom nepotvrdilo, ani nevyvrátilo otcove tvrdenia o neopodstatnenosti uloženia mu povinnosti platiť

výživné. Za správny označila záver prvoinštančného súdu, že majetkové pomery a možnosti otca sú v
nepomerekjejmožnostiam,pretožeotcovpríjemaživotnáúroveňsúpodstatnevyššieajehovýdavkysú
nadštandardné, a preto dôvodne popri striedavej starostlivosti súd určil aj povinnosť otca platiť výživné.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len

CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - §
67 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok - ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej
v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca je sčasti dôvodné.

9. V tomto konaní sa matka svojim návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k mal. V. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorým žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otcovi
uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 500 eur mesačne počnúc dňom 01.12.2015
a upraviť styk otca s mal. V. spôsobom uvedeným v jej návrhu. Súd prvej inštancie preskúmavaným
rozsudkom maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v rozsahu špecifikovanom v

enunciáte rozhodnutia, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého za obdobie od 01.01.2016 do
31.07.2018 sumou vo výške 90 eur mesačne a od 01.08.2018 sumou vo výške 150 eur mesačne
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zročné výživné za čas od 01.01.2016 do
31.07.2017 vo výške 2.790 eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 200 eur spolu s bežným
výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod následkami

straty výhody splátok. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Za situácie, že účastníci konania odvolaním nenapadli výrok, ktorým maloletý bol zverený do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov, predmetom odvolacieho konania sú tak len výrokové časti rozsudku
týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca, zročného výživného a na ne nadväzujúci výrok o náhrade trov
konania.

10.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú
primerane.11. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti súd musí vychádzať zo všeobecného ust. §
75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené
potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti,

obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky
vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj
majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú

nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.
Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb
(jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie,
príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie
výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery

každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje,
že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to,

ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti,
ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

15. Novela Zákona o rodine vykonaná zák. č. 217/210 Z. z. zaviedla do rodinného práva inštitút tzv.
striedavej osobnej starostlivosti (§ 24 ods. 2 Zákona o rodine). V súvislosti s týmto novým inštitútom bol

do § 62 vložený nový ods. 6, podľa ktorého, ak je mal. dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje. Zo znenia tohto ustanovenia teda vyplýva, že súd rozhoduje o výživnom aj pri striedavej
osobnej starostlivosti s tým, že prihliadne pri určení výživného na dĺžku striedavej starostlivosti, a

ako možnosť uvádza, že počas trvania striedavej starostlivosti rodičov súd výživné neurčí. Neurčenie
výživného by tak malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách, teda
približne rovnakých majetkových pomeroch matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti oboch
rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Ak však majetkové pomery rodičov nie sú približne
rovnaké alebo ak jednému z rodičov je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej

starostlivosti, súd o určení výživného rozhodne, pričom prihliadne na dobu, počas ktorej je dieťa v
osobnej starostlivosti povinného rodiča.16. Vo svetle zhora uvedených teoreticko-právnych východísk súd prvej inštancie v danej veci
postupoval a pri zverení mal. V. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v rovnakom rozsahu v
súlade s ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine správne od 01.08.2018 určil otcovi vyživovaciu povinnosť voči

maloletému. Vychádzajúc z prvoinštančným súdom riadne zistených pomerov na strane oboch rodičov,
ktoré si odvolací súd osvojil, a preto ich duplicitne opakovať nebude, je totiž nepochybné, že tieto sú
rozdielne, keď preukázateľný príjem otca je takmer dvojnásobný oproti zárobku matky, ktorý dosahuje v
zamestnaneckom pomere, pričom naviac je jediným spoločníkom v dvoch obchodných spoločnostiach,
ktorévrozhodnomobdobídosiahlizisk.Pokiaľsútedapomeryjednéhozrodičovpriaznivejšie,jepovinný

prispievať na výživu dieťaťa vyššou sumou, s ohľadom na svoje možnosti, schopnosti a majetkové
pomery a pri zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Odvolací súd na rozdiel
od prvoinštančného súdu po zohľadnení všetkých, v tomto smere významných atribútov však dospel k
záveru, že primeraným výživným, ktorým otec je povinný prispievať na maloletého v období, ktoré trávi
u matky, je 100 eur mesačne. Výživné v takomto rozsahu nielenže reflektuje individuálne schopnosti,
možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako i potreby dieťaťa, čím zodpovedá príslušným zhora

citovaným ustanoveniam Zákona o rodine, ale umožňuje matke v čase jej starostlivosti o maloletého
poskytnúťmuporovnateľnúživotnúúroveň,akomumôžeposkytnúťotec.Samotnýotectotižpoukazoval
na plnenia, ktoré dieťaťu poskytoval, pričom nie je žiaduce a vhodné, aby dieťa svojich rodičov hodnotilo
cez ich možnosti, ktoré sú schopní v rámci starostlivosti poskytnúť. Rovnako tak zohľadňuje i skutočnosť,
žepotrebydieťaťasúkrytéiprídavkaminadieťa,ktorépoberámatkaajejvýdavkyvsúvislostisbývaním,

s ohľadom na to, že v domácnosti žije spolu s ďalšími tromi dospelými osobami, ktoré sú rovnako tak
povinnépodieľaťsanatýchtovýdavkochsúbezosporunižšie,akonastraneotca,ktorýbývavbytesám.
Odvolací súd tiež v súvislosti s otcom prezentovaným percentuálnym výpočtom pomeru výživného na
jehovyššompríjme,oprotipríjmumatkydodáva,žetakýtomatematickýprepočetneobstojí,keďurčujúce
hľadiská pre stanovenie vyživovacej povinnosti poskytuje zákonodarca v § 65 a § 75 Zákona o rodine.

V rovine dohadov sú aj tvrdenia otca o tom, že matka finančné prostriedky vynakladá na stretnutia s
partnerom a nie na syna a v tomto smere otcom navrhované doplnenie dokazovanie správne súd prvej
inštancie zamietol, keďže by bolo právne irelevantné. V neposlednom rade, pokiaľ otec označil mesačné
výdavky uvádzané matkou za nadnesené a presahujúce jej čistý mesačný príjem, zrejme opomenul, že
i jeho tvrdené mesačné výdavky v sume 1.238 eur (č.l. 493 spisu) presahujú ním proklamovaný príjem

1.043 eur mesačne.

17. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil otcovi vyživovaciu povinnosť v rozsahu 90 eur
mesačne i za obdobie od 01.01.2016 do 31-07.2018. Odvolací súd v tejto časti nepovažuje však
rozhodnutie prvoinštančného súdu za správne, keď neboli splnené podmienky pre určenie výživného

otcovi i za toto obdobie. Nepochybne, striedavá osobná starostlivosť rodičov o mal. V. v rovnakom
rozsahusadoposiaľrealizujeužod 01.01.2016,čonespochybnilžiadenzrodičov.Užsúdprvejinštancie
vo svojom rozhodnutí poukazoval na príjmové pomery rodičov v čase podania návrhu matkou a v
čase rozhodovania prvoinštančného súdu vo veci. Za situácie, že ku dňu podania návrhu v rozhodnej
dobe matka dosahovala čistý priemerný mesačný príjem 559,11 eura a otec vo výške 815 eur, pričom

spoločnosti, v ktorých bol spoločníkom podľa ich daňových priznaní dosahovali stratu, nemožno hovoriť
o takej rozdielnosti majetkových pomerov matky a otca, ktoré by evokovali záver o dôvodnosti určenia
vyživovacej povinnosti otca v tomto období zvlášť, pokiaľ otec nad rámec bežnej starostlivosti o dieťa
v každom nepárnom týždni, vyfinancoval v nie zanedbateľnom rozsahu ďalšie potreby dieťa, napr.
úhradaobedovvškolepočasceléhoroka,nákladyspojenésozdravotnoustarostlivosťou(zubnýstrojček

v sume 800 eur), športovými a kultúrnymi aktivitami dieťaťa, čo potvrdila i matka. Berúc na zreteľ
všetky tieto skutočnosti je tak dôvodný záver pre neurčenie výživného počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičom v dobe od 01.01.2016 do 31.07.2018.

18. S ohľadom na tento zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu v časti vyživovacej povinnosti otca, otcovi

za obdobie od 01.08.2018 do 31.01.2019 vzniklo zročné výživné v sume 600 eur (6 mesiacov x 100
eur), ktoré odvolací súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia v zmysle § 232 ods. 4 CSP.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd v intenciách § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže zákon v tomto smere neustanovuje inak.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane

za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP).
Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa,
súdmôžerozhodnúťotom,žepríslušnýštátnyorgánzastavívýplaturodičovskéhopríspevkupovinnému
podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa
osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP).

Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd
výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP).
Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom

sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
b/ prikázaním pohľadávky
c/ predajom hnuteľných vecí
d/ predajom cenných papierov

e/ predajom nehnuteľnosti
f/ predajom podniku
g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu