Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818203455
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818203455.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci nesvojprávnej U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., W. XX/X, zastúpenej
opatrovníkom Q. V., K. W. XX, V., v konaní zastúpenej procesným opatrovníkom Mgr. U. Z., vyššou
súdnou úradníčkou R. súdu V., o návrhu na zmenu opatrovníka nesvojprávnej, na odvolanie Q. V. proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.01.2019 č.k. 5Ps/5/2018-79 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh Q. V. na zmenu opatrovníka nesvojprávnej
U. S., nar. XX.XX.XXXX. V rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ - Q. V., ktorý bol nesvojprávnej U.
S. ustanovený za opatrovníka, sa svojím návrhom domáhal, aby ho súd zbavil funkcie opatrovníka
a za nového opatrovníka pre nesvojprávnu navrhol X. S., syna nesvojprávnej. Návrh odôvodnil tým,
že z jeho strany bola vôľa plniť si povinnosti vyplývajúce z funkcie opatrovníka, avšak problém je v

nemožnosti, resp. marení plnenia funkcie a odmietaní oprávnení a povinností opatrovníka zo strany
tretích osôb. Uviedol, že bez akejkoľvek odozvy zostala jeho výzva bývalej opatrovníčke nesvojprávnej,
ako aj požiadavka o súčinnosť zaslaná na ÚPSVaR V., OR PZ V., ale aj Okresný súd V.. Bez uvedených
subjektov, ale aj ďalších orgánov a inštitúcií Q. V. nie je schopné plniť súdom stanovené oprávnenia
a povinnosti opatrovníka nesvojprávnej. Poukázal pritom na skutočnosť, že za ostatné roky nemá
vedomosť o zdravotnom stave nesvojprávnej - či už fyzickom alebo psychickom, nemá vedomosť,

kto sa o ňu stará, kde sa nesvojprávna zdržuje, kde a či žije. Jeho snaha vybaviť nesvojprávnej
sociálne zariadenie a umiestniť ju v ňom kvôli poskytnutiu faktickej starostlivosti je nereálna, pretože v
súvislostistýmpotrebujelekárskyposudoknazisteniezdravotnéhostavunesvojprávnej,jehoposúdenie
a určenie stupňa odkázanosti, k čomu je potrebný osobný kontakt. Navrhovateľ ďalej uviedol, že
starobný dôchodok (predtým invalidný dôchodok) sa pre nesvojprávnu reálne nepreberal od mája 2012
a navrhovateľ ako opatrovník pri tomto stave zotrval, pretože čiastku povolenú na disponovanie (5,-

eur týždenne) nesvojprávnej reálne nemôže odovzdať ani posunúť do jej dispozičnej sféry a nevie ani
žiadnym iným spôsobom zabezpečiť užívanie dôchodku ňou alebo v jej prospech. Priebežne sa snažil
dostupným spôsobom skontaktovať s nesvojprávnou v mieste jej trvalého bydliska, opakovane tu jeho
zamestnanci vykonali obhliadky, ale ani v jednom prípade nebolo možné zistiť, či sa nesvojprávna v
tomto byte nachádza, okná na byte boli zatvorené, na zvonenie nikto neotvoril, susedia sa odmietali vo
veci angažovať, neboli prístupní na akýkoľvek kontakt. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhovateľ

žiadal, aby bol zbavený funkcie opatrovníka nesvojprávnej a za nového opatrovníka navrhol X. S., syna
nesvojprávnej, ktorý je prihlásený k pobytu na rovnakej adrese ako nesvojprávna, a preto je reálny
predpoklad, že X. S. nesvojprávnej pomáha a poskytuje jej základné osobné potreby.

2. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu opatrovníka nie je možné vyhovieť.
Vypočul navrhovaného opatrovníka X. S., ktorý v konaní uviedol, že za súčasného stavu odmieta

vykonávať funkciu opatrovníka svojej matke. Požadoval, aby najskôr bol odstránený protiprávny
stav vydraženia bytu nesvojprávnej ako osobitne chráneného subjektu práva a nevyplácanie dávkysociálneho zabezpečenia s príslušenstvom nesvojprávnej. V konaní namietal skutočnosť, že by
navrhovateľ bol riadne ustanovený ako opatrovník nesvojprávnej, podľa neho jeho matka žiadneho
opatrovníka nemá, je právne mŕtva. Z jeho výpovede bolo zistené, že v súčasnosti on zabezpečuje

faktickústarostlivosťonesvojprávnu.Súdoslovilajďalšíchpríbuznýchnesvojprávnej,atodetiB.,pričom
ani jeden z oslovených na výzvu súdu nereagoval. J. V. (vnučku nesvojprávnej) súd neoslovoval, keďže
v predchádzajúcom konaní sa v súvislosti s opatrovníctvom nesvojprávnej vyjadrila zamietavo a uviedla,
že osobu nesvojprávnej ani nepozná. Súd citoval ust. § 272, § 274 ods. 1,2, § 277 ods. 1,2 Civilného
mimosporového poriadku, § 26, § 27 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z výpovede osoby,

ktorá bola navrhnutá ako nový opatrovník, t.j. syna nesvojorávnej X. S. vyplynulo, že on síce fakticky
poskytujestarostlivosťnesvojprávnej,alenesúhlasilstým,abyjejbolsúdomustanovenýzaopatrovníka.
Vzhľadom k jeho výslovnému nesúhlasu nie je možné X. S. ustanoviť do funkcie opatrovníka pre
nesvojprávnu proti jeho vôli, nakoľko by to bolo v rozpore so zásadou, že nikoho nemožno nútiť, aby proti
svojej vôli zastupoval inú osobu. Súd nezistil žiadnu inú osobu z rodinných príslušníkov nesvojprávnej,
ktorá by mala záujem vykonávať túto funkciu. Za tejto situácie nemal súd inú možnosť, ako návrh

doterajšieho opatrovníka zamietnuť, keď poukázal na to, že nie je prípustné, aby nesvojprávna bola
ponechaná bez akéhokoľvek zástupcu, ktorý by za ňu konal, tak, aby boli vytvorené predpoklady jej
plnohodnotného vystupovania v právnych vzťahoch a tým aj predpoklady dôstojnej existencie. Poukázal
na rozhodnutie v konaní vedenom pred Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 12Ps/1/2015, podľa
ktorého v prípade, že nie je možné nesvojprávnemu ustanoviť za opatrovníka príbuzného tejto osoby

a ani inú osobu, ktorá by spĺňala podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, vznáša oprávnenú
požiadavku na obec, ako v zásade najbližšiu univerzálnu verejnú komunitu nesvojprávneho, aby sa
postarala o svojho člena. Opätovne, ako v predchádzajúcom konaní, súd uviedol, že do úvahy tu v prvom
rade prichádza najmä žiadosť o pomoc adresovaná polícii, ako operatívne riešenie veci a v prípade
potreby zabezpečenia osobného kontaktu s nesvojprávnou prichádza do úvahy aj žiadosť o poskytnutie

súčinnosti zo strany vlastníka bytu, v ktorom sa nesvojprávna má zdržiavať.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ - Q. V., ktorý žiadal, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že ho z funkcie opatrovníka odvolá a do funkcie
nového opatrovníka ustanoví X. S.. Opätovne vyslovil názor, že nie je možné od neho spravodlivo

požadovať, aby plnil oprávnenia a povinnosti z jemu ustanovenej funkcie vyplývajúce, keď plnenie
súdneho rozhodnutia nespočíva vo vôli, či nevôli, resp. ochote, či neochote opatrovníka, ale ich problém
spočíva v nemožnosti, resp. v marení funkcie a odmietaní jej výkonu zo strany tretích osôb. Bol toho
názoru, že zotrvanie Mesta V. vo funkcii opatrovníka nesvojprávnej U. S. je potrebné prehodnotiť a
posúdiť tento prípad individuálne, nielen z pohľadu všeobecne platných pravidiel, či predpisov. Ako

ďalší argument zdôvodňujúci podanie odvolania uviedol skutočnosť, že počas súdneho konania sa
navrhovateľovi podarilo zistiť neznámy pobyt ďalšieho rodinného príslušníka, a to syna nesvojprávnej
B., pričom mesto navrhovalo, aby bol menovaný zvažovaný ako prípadná ďalšia osoba ustanovená
za nového opatrovníka. Účasť a vypočutie na pojednávaní v predmetnej veci danej osoby nebola
zabezpečená, čo považuje za to, že v tejto časti nebol dôsledne vykonaný nimi navrhnutý dôkaz.

Ďalej poukázal na to, že okrem už prebiehajúcich a aj skončených súdnych konaní, ktoré sú uvedené
v pôvodnom návrhu, v súvislosti s nesvojprávnou boli podané a mestu ako opatrovníkovi doručené
ďalšie dva žalobné návrhy, a to žalobný návrh na vypratanie bytu, v ktorom má nesvojprávna hlásený
trvalý pobyt, ktorý podal súčasný vlastník bytu a ďalší návrh rovnako súčasného vlastníka, ktorým
sa domáha na nesvojprávnej zaplatenia bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu bez právneho

dôvodu. Aj tieto súdne konania sú pokračovaním ťažko riešiteľnej situácie mesta ako opatrovníka
súvisiacej s nesvojprávnou, ktorú má mesto povinnosť zastupovať pred súdom v predmetných veciach
a má ju chrániť tak, aby neutrpela žiadnu ujmu na svojich majetkových a ostatných právach, pričom
skutočný stav je taký, že mesto nevie a nemôže sa objektívne a kvalifikovane s uvedením rozhodujúcich
skutočností a s potrebným označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení zodpovedne vyjadriť a

zaujať právne stanovisko v súlade so zákonom a s povinnosťou vyplývajúcej z funkcie opatrovníka.

X. X. S. na základe výzvy súdu sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril písomným vyjadrením, v ktorom
uviedol, že rozhodnutie v predmetnej veci mu bolo doručené v rozpore so zákonom. Rozsudok
o osobnom stave osobitne chráneného subjektu práva porušením zákonných povinností revízneho

súdu v I. (povinnosť nariadiť hlavné pojednávanie, povinnosť predvolať všetkých účastníkov konania
nesporového a povinnosť preskúmať všetky výroky rozhodnutia), nadobudol formálne a materiálne
znaky trestnej činnosti. Opatrovnícky sudca JUDr. Y. Q. a prokurátorka z úradnej povinnosti neoznámili
a neprekazili trestnú činnosť senátu odvolacieho súdu. Y. Q. v trestnej účasti s Q. V. a ÚPSVaR v V.porušovali povinnosti dozoru formálneho a materiálneho výkonu funkcie opatrovníka na právne úkony
obete ich zavinenia. Obe sprisahania spolupáchateľov lúpežnej vraždy v štádiu pokusu olúpili najmä o
právnu ochranu dôchodkového zabezpečenia, vlastníckeho práva, zdravotnej starostlivosti, nároku na

funkciu opatrovníka na fyzické úkony - teda hmotných a procesných práv. Prokuratúra ako celok zlyhala
a padla pri ochrane objektívneho práva SR. Ex sudkyňa JUDr. S. B. je účelovo nastrčená tzv. zákonná
sudkyňa obdareným a vydareným JUDr. Y. B., aby prekryla a násilne legalizovala trestnú súčinnosť
vyššie uvedených deviantov. Q. V. nedisponuje právnou subjektivitou. JUDr. S. Q. a spol. si uzurpovali
moc obyvateľov samosprávy, menšinou oprávnených voličov.

5. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú
za nich zákonní zástupcovia.

6. Podľa § 27 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd

rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím
menom (§ 18 ods. 1).

7.Vpreskúmavanejvecizpredloženýchlistinnýchdôkazovvyplýva,žeU.S.bolarozsudkomOkresného
súdu Prievidza č.k. 13Ps/14/2004-36 zo dňa 23.11.2004 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín
č.k.5CoP/89/05-88zodňa29.12.2005obmedzenávspôsobilosti naprávneúkonytak,ženiejeschopná
sama seba zastupovať pred súdmi, orgánmi verejnej správy, peňažnými a finančnými ústavmi, orgánmi
činnými v trestnom konaní, notárskymi úradmi, nie je schopná zúčastniť sa volieb a referend, nie je

schopná zložitých majetkových právnych úkonov , je schopná jednoduchých právnych úkonov a je
schopná disponovať s finančnými prostriedkami týždenne vo výške 150 Sk. Zároveň jej súd ustanovil za
opatrovníka dcéru U., ktorej vymedzil jej práva a povinnosti opatrovníka tak, že je oprávnená a povinná
starať sa o oprávnenú, preberať za ňu dôchodok, zastupovať ju pred súdmi, orgánmi verejnej správy,
peňažnými a finančnými ústavmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, notárskymi úradmi a spravovať

jej veci tak, aby neutrpela žiadnu ujmu na svojich majetkových právach s tým, že úkony presahujúce
rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdu.

8. Na základe návrhu U. S. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 07.07.2016 č.k. 12Ps/1/2015-125
v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 14.07.2017 č.k. 17CoP/74/2016-138 odvolal

opatrovníčku U. S. z funkcie opatrovníka nesvojprávnej U. a do funkcie opatrovníka pre nesvojprávnu
ustanovilnavrhovateľa -MestoV..Zodôvodneniarozhodnutiavyplýva, žepredchádzajúcaopatrovníčka
U. S. si dlhodobo neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, zanedbávala starostlivosť o
opatrovanú, nepreberala za ňu dôchodok, nesvojprávna nenavštevovala svoju ošetrujúcu lekárku,
opatrovníčka sa u lekárky nesvojprávnej ani nezaujímala o jej zdravotný stav a bránila zamestnancom

Mesta V. zistiť v domácnosti u nesvojprávnej, ako je o opatrovanú zo strany opatrovníčky postarané.
V danom konaní súd zisťoval osobu, ktorá by bola spôsobilá a ochotná zabezpečovať nesvojprávnej
vo funkcii hmotnoprávneho opatrovníka osobnú starostlivosť, avšak bezvýsledne. Z uvedeného dôvodu
napriek nesúhlasu Mesta V. súd ustanovil nesvojprávnej tzv. verejného opatrovníka v súlade s
ustanovením § 27 ods. 3 Obč. zákonníka (R 54/1984) v osobe navrhovateľa.

9. V preskúmavanej veci sa ustanovený opatrovník domáha zbavenia funkcie opatrovníka s poukazom
na to, že nemá možnosť riadne si plniť úlohy vyplývajúce mu z tejto funkcie a navrhuje za nového
opatrovníka ustanoviť syna nesvojprávnej X. u ktorého podľa zistených informácii nesvojprávna má
bývať.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že syn X. s ustanovením do funkcie opatrovníka nesvojprávnej
nesúhlasil. S ustanovením za opatrovníka nesvojprávnej nesúhlasili ani ďalší príbuzní nesvojprávnej,
ktorých súd oslovil. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že súd prvej inštancie v súvislosti so žiadosťou o
prevzatie funkcie opatrovníka oslovil aj navrhovateľom v odvolaní označeného syna B. S., bytom E., B.

XXX/XX, ktorý si výzvu súdu, či súhlasí s opatrovníctvom nesvojprávnej, prevzal (čo vyplýva z pripojenej
doručenky), avšak na výzvu súdu nereagoval. Nebola tak dôvodná námietka navrhovateľa uvedená v
odvolaní, že súd prvej inštancie sa s týmto príbuzným nesvojprávnej neskontaktoval a že názor tejto
osoby v predmetnej veci súdom prvej inštancie nebol zabezpečený.11. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom potvrdzujúcom rozhodnutí v konaní vedenom na
odvolacom súde pod sp. zn. 17CoP/74/2016 uviedol, že pokiaľ navrhovaný opatrovník s funkciou

opatrovníka pre nesvojprávneho nesúhlasí a s výkonom opatrovníctva nesúhlasí ani ďalšia príbuzná
osoba, nie je iná možnosť, ako ustanoviť nesvojprávnej tzv. verejného opatrovníka v súlade s § 27 ods.
3 Občianskeho zákonníka, teda orgán miestnej správy, ktorým je v danom prípade navrhovateľ - Mesto
V., a to aj napriek jeho nesúhlasu, nakoľko nie je možné nájsť inú osobu, ktorá by bola v danom prípade
ochotná a spôsobilá funkciu opatrovníka vykonávať, pričom opatrovník nesvojprávneho je povinný

vystupovať za nesvojprávneho iba v právnych vzťahoch. Odvolací súd aj v posudzovanej veci na tomto
vyslovenom právnom názore zotrváva. Za rovnakej situácie, keď žiaden z príbuzných nesvojprávnej
U. S. nie je ochotný (a niektorí z nich ani spôsobilí) funkciu opatrovníka nesvojprávnej prijať a do tejto
funkcie ich nie je možné ustanoviť proti ich vôli, ani odvolací súd nevidí inú možnosť, ako ponechať
navrhovateľa vo funkcii opatrovníka nesvojprávnej. Odvolací súd pritom opakovane zdôrazňuje, že
navrhovateľ zastupuje nesvojprávnu iba v právnych vzťahoch a nie je povinný vykonávať faktickú

starostlivosť o nesvojprávnu, pričom z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že opatrovník vyvinul všetko
úsilie pre to, aby mohol osobu nesvojprávnej riadne zastupovať, plne dostál výkonu svojej funkcie, urobil
všetky potrebné úkony pre to, aby sa s nesvojprávnou osobne skontaktoval, takže za danej situácie
nemožno ustanovenému opatrovníkovi nič vytknúť a nemožno od neho vyžadovať viac, pretože svoju
funkciu vykonáva zodpovedne a s potrebným úsilím.

12. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu nezostávalo iné, ako uznesenie súdu prvej inštancie,
ktorým zamietol návrh Mesta V. na zmenu opatrovníka potvrdiť, nakoľko niet inej osoby, ktorá by mohla
byť ustanovená za opatrovníka nesvojprávnej.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).