Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108010011
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6108010011.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jána Bobora v trestnej veci obžalovaného H. B., stíhaného pre zločin
lúpežepodľa§188ods.1Tr.zák.,účastníckouformouobjednávateľstvapodľa§21ods.1písm.c/Tr.zák.
a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. mája 2019, o odvolaní obžalovaného H. B. a poškodenej
X.. Q. W. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1Tk/2/2018 zo dňa 27.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného H. B. a odvolanie poškodenej X.. Q. W. sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Tk/2/2018 zo dňa 27.09.2018 bol obžalovaný
H. B. v bode 1.) napadnutého rozsudku uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák.,
účastníckou formou objednávateľstva podľa § 21 ods. 1 písm.c/ Tr.zák. , v bode 2.) napadnutého
rozsudku z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr.zák. č. 140/1961 Zb. účinného do

31.12.2005 na tom skutkovom základe, že

1) v presne nezistenom čase v mesiacoch júl - august 2006, na nezistenom mieste, v úmysle
získania výhodnejšieho majetkového a právneho postavenia v spoločných obchodných spoločnostiach
a majetkových vzťahoch, ako aj pri prebiehajúcich súdnych sporoch s X. S., si prostredníctvom Q.
Y. objednal u Y. V. za finančnú odmenu vo výške 2 milióny Sk získanie dokumentov týkajúcich sa

spoločného podnikania X. S. a H. B., aj za cenu použitia násilia, resp. hrozby bezprostredného násilia,
následne Y. V. zorganizoval skupinu, do ktorej patrili aj Y. E. a príslušník PZ X. Y. a dňa 14. novembra
2006 v čase asi o 18.00 h v rodinnom dome X. S. v obci V., časť Z. č. XX, okres O., maskovaní, ozbrojení
skuklaminahlaváchvtmavomoblečenísoznačením„polícia“,spútalivdomeprítomnéosobyazmocnili
sa dokumentov z trezoru, cestovných pasov, šperkov zo šitého kovu a finančnej hotovosti;
2) v presne nezistenom čase začiatkom roka 2005 v sídle spoločnosti Šajgaloil, a. s., na ulici SNP č.

49 v Brezne, v úmysle dosiahnuť zánik záložných práv zriadených X. S. a Q. S. na majetok spoločnosti
UNI, s.r.o.. SNP č. 49. Brezno, PETROL, s.r.o., SNP č. 49, Brezno a DERMAS GMB, s.r.o.. SNP č.
49. Brezno, v ktorých najú podiely rodinní príslušníci H. B., Q. S. povedal, „že, ak nezrušia tie záložné
zmluvy, že môžu pochodiť veľmi zle, aby si veľmi dobre rozmyslela, čo spraví a keď môže mať S. siroty,
že môže ich mať aj ona“ a
následne v presne nezistenom dni v mesiaci jún v roku 2005, na spoločnom stretnutí na Staničnej ulici

č. 9 v O. po tom, čo sa H. B. a X. S. spoločne nedohodli na spôsobe vysporiadania sa v obchodných
spoločnostiach, v ktorých majú podiely rodinní príslušníci H. B., ako aj X. S. a jeho rodinní príslušníci
a X. S. nesúhlasil s ponukou H. B., mu tento povedal, že „ak nebude súhlasiť s jeho ponukou, že ho
dá odjebať“.

Za toto konanie podľa § 188 ods. 1 Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák., § 36 písm.j/ Tr.zák., § 37 písm. h/ Tr.zák.,

§ 41 ods. 1, 2 Tr.zák., § 46 Tr.zák. okresný súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 8 rokov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 4 Tr.zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 1 Tr.zák. súd obžalovanému uložil aj peňažný trest vo výmere 35 000,-€, pričom pre
prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovil náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov.

Súčasne podľa § 288 ods. 1 Tr.por. súd poškodenú X.. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XX, V., s
jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný, ktoré dodatočne prostredníctvom
svojich obhajcov písomne odôvodnil. Z dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že obžalovaný
podal odvolanie proti výrokom o vine, treste, náhrade škody, ako aj do konania, ktoré predchádzalo

vyhláseniu rozsudku. Podstatou rozsiahleho odvolania v bode 1.) bola požiadavka obhajoby na náležité
vysporiadanie sa s relevantnými argumentmi procesnej strany trestného konania, čo je jednou z
najdôležitejším súčastí práva na spravodlivý proces. Podľa obhajoby rozhodnutie prvostupňového súdu
ani po zrušujúcom rozsudku NS SR neobsahovalo vyššie uvedené požiadavky na súdne rozhodnutie.
V bode 2.) obhajoba poukázala na to, že účastníctvo na zločine lúpeže formou objednávateľstva bolo

až po 8 rokoch konania skutkovo ustálené. V podstate ide o nový skutok, aj novú právnu kvalifikáciu.
Preto je otázne, či bola dodržaná totožnosť skutku.

V bode 3.) obhajoba objasnila pojem „priama objednávka“, priama konkrétna požiadavka na páchateľa,
čo je základným predpokladom trestnej zodpovednosti za úmyselný zločin. V tejto súvislosti hodnotila

výpovede svedka E., Y., ako aj svedka V., ktoré podľa obhajoby nepreukázali obžalobou tvrdené
skutočnosti a už vôbec nie v intenciách ako to vyžadoval NS SR vo svojom rozhodnutí. Ďalej obhajoba
vyhodnotila prepis výpovede svedka V. z pojednávania v r. 2018, pričom ani B. ani Y. a ani V. nepotvrdili,
že B. bol o údajnom násilnom spôsobe získania dokumentov informovaný, teda že s tým bol B.
uzrozumený, nie to ešte že by si bol takúto formu objednal. Preto obhajoba má za to, že ani doplneným

dokazovaním nedošlo k preukázaniu, že B. si objednal u V. získanie dokumentov a už vôbec nie, že si
ich objednal, aby boli získané násilnou formou alebo hrozbou bezprostredného násilia. V tejto súvislosti
obhajoba napadla aj dôveryhodnosť výpovede svedka V. a to predovšetkým vo vzťahu k motívu jeho
zmeny výpovede.

V bode 4.) obhajoba napadla procesný postup výsluchu svedka V. zo dňa 13.11.2014, kde okresnému
súdu vytýkala, že nepostupoval v zmysle prvej vety § 132 ods. 1 Tr.por. Následne prvostupňový súd
na hlavnom pojednávaní dňa 21.6.2018 konštatoval „pri výsluchu svedka V. bol dodržaný procesný
postup“. V tejto súvislosti obhajoba hodnotila procesný postup okresného súdu zo svojho pohľadu, preto
konštatovala, že aj postup pri doplňujúcom výsluchu svedka zo dňa 21.6.2018 bol zaťažený vadou

nezákonnosti, preto že tento pomer zisťoval prokurátor.

V bode 5.) obhajoba poukázala na to, že pre obž. B. je priaznivejšia trestná sadzba zákona účinného v
čase jeho spáchania, ktorá podľa § 235 ods. 1 Tr.zák. je do 3 rokov ako kvalifikácia v zmysle § 189 ods.
1 Tr.zák. č. 300/2005 Z.z. V tomto smere uložený trest obž. B. podľa obhajoby nezodpovedá základným

zásadám ukladania trestov. Pri ukladaní trestu súd absolútne v rozpore s vykonaným dokazovaním
pričítal obžalovanému smrť S. ako následok. V neposlednej rade obhajoba spochybnila aj preukázanie
motívu konania obžalovaného a v tomto smere poukázala na charakter údajných dokumentov, ktorý
doposiaľ nebol ustálený.

Vo vzťahu k druhému skutku obžaloby obhajoba konštatovala, že závery okresného súdu
nezodpovedajúvykonanýmdôkazom.SpochybnilavýpoveďpoškodenejQ.S. akoajostatnýchsvedkov,
ktorí v prevažnej miere boli rodinnými príslušníkmi X. S. alebo mali sprostredkované informácie od
rodinných príslušníkov rodiny S., ktoré boli menené a upresňované. Súd nebral v úvahu výpovede
svedkov, ktorý nepotvrdili, že došlo k vydieraniu, pričom menoval najmä svedkov Q. Q., svedka Y.,

svedka X.. X. U., svedka J. a svedka plk. Q.. Q. J.. Preto obhajoba opätovne konštatovala, že závery
súdu idú nad rámec vykonaného dokazovania. Podľa nej je evidentné, že súd hodnotil vykonané dôkazy
jednostranne v neprospech obžalovaného, účelovo vyberal z kontextu vykonaného dokazovania tie
výpovede a závery, ktoré potvrdzovali jeho rozhodnutie, pričom nijakým spôsobom nebral do úvahyskutočnosti, dôkazy, svedecké výpovede v prospech obžalovaného. V závere odvolania obhajoba
namietala závery súdu, ktorý konštatoval, že pred vraždou X. S. existovali medzi rodinami B. a S. blízke
rodinné a priateľské vzťahy, čo mohlo objektívne ovplyvniť rozhodnutie poškodenej S., resp. neb. S.

oznámiť toto konanie obžalovaného na políciu. Z uvedeného dôvodu navrhla zrušiť napadnutý rozsudok
v zmysle § 321 ods. 1 písm.a/, b/, d/ Tr.por. a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Pokiaľ ide o písomné dôvody odvolania obhajcu X.. B. Q., ten pod bodom 1.) odvolania zhodnotil
doterajší priebeh trestného konania po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn.

1T/2/2008 zo dňa 29.01.2015, vrátane konštatovania podstaty rozhodnutia NS SR, ktorým došlo v rámci
dovolacieho konania k zrušeniu pôvodného rozsudku vo veci zo dňa 29.01.2015.

V tejto súvislosti obhajca konštatoval, že jediným priamym dôkazom, ktorý mal usvedčovať
obžalovaného bola svedecká výpoveď svedka V. na hlavnom pojednávaní 13.11.2014, o ktorej NS
SR konštatoval, že bola vykonaná v rozpore s § 132 ods. 1 Tr.por. a že sa nedá konvalidovať a

je nepoužiteľná. Okresný súd tento záver nerešpektoval s poukazom na doslovný prepis zvukového
záznamu z hlavného pojednávania. Následne obhajoba hodnotila prepis zvukového záznamu s
opätovným konštatovaním, že súd nepostupoval v intenciách ust. § 132 ods. 1 Tr.por. a ani ním
poverený prokurátor, preto obhajoba opätovne má za to, že výpoveď svedka V. nemôže byť pre svoju
nezákonnosť braná ako dôkaz a následne výsluch svedka vykonaný 26.6.2018 túto nezákonnosť

nemohol konvalidovať.

Ďalej obhajoba poukázala na motív skutku „získanie dokumentov týkajúcich sa spoločného podnikania
X. S. a H. B.“, pričom okrem iného konštatovala zásadný rozpor údajného motívu, či išlo o získanie
výhodnejšieho majetkového a právneho postavenia alebo o strach z podaných trestných oznámení,

navyše ani jeden z motívov nebol na 44 stranách rozsudku kvalifikovane a vierohodne rozvedený a
špecifikovaný. Ku skutku 2. uvedenom v napadnutom rozsudku obhajca uviedol, že tento považuje za
náhradný delikt, keďže ak by nedošlo k vražde S., nebol by oznámený, vyšetrovaný a žalovaný. Aj v
tomto prípade obhajoba poukázala na to, že jediným priamym svedkom obidvoch verbálnych útokov
mala byť Q. S. a neb. manžel X. S. a dcéra odsúdeného B. Q. Q.. Ďalej obhajoba vyhodnotila dôkaznú

situáciu ustálenú svedeckými výpoveďami svedkov uvedených v odvolaní na str. 6 a 7.

V závere tohto odvolania sa obhajoba nestotožnila ani s uloženými trestami obžalovanému. Súd sa v
tejto súvislosti nevysporiadal s dobou, ktorá uplynula od údajného spáchania predmetných trestných
činov, t.j. 12, resp. 13 rokov. Odkazoval na zaužívanú prax Európskeho súdu pre ľudské práva ako

aj slovenských súdov. V tomto kontexte obhajoba vysvetlila súdu, že dĺžka lehoty na vybavenie veci v
primeranej lehote síce nie je nikde výslovne stanovená, ale je riešená judikatúrou Európskeho súdu, z
ktorej vyplynulo, že v trestnom konaní začína lehota plynúť od vznesenia obvinenia a nie od podania
obžaloby súdu. V rozhodnutí Pretto vs. Taliansko zo dňa 08.12.1983 Európsky súd uznal za primeranú
lehotu v konaní pred vnútroštátnymi orgánmi 6 rokov. Pri zvažovaní primeranej lehoty v konkrétnom

prípade je nevyhnutné prihliadať na komplikovanosť prípadu, chovanie osôb, ktoré mohlo prispieť k
prieťahom, ako aj spôsob, ktorým štátne orgány záležitosť prejednávali.

Záverom obhajoba zdôraznila, že súd sa v napadnutom rozsudku v podstatných a pre vec rozhodujúcich
skutkových a právnych otázkach nevysporiadal s rozhodnutím NS SR, ktorý bol pre neho vo všetkých

jeho výrokoch záväzný. Preto navrhla zrušiť napadnutý rozsudok z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm.
a/, b/, d/ Tr.por. a postup podľa § 322 ods. 1 Tr.por., resp. § 322 ods. 3 Tr.por.

Proti predmetnému rozsudku podala odvolanie aj poškodená X.. Q. W. (predtým S.) prostredníctvom
svojho obhajcu pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Z písomných dôvodov odvolania v podstate

vyplynulo, že poškodená požiadala súd, aby v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť škodu v celom rozsahu uplatneného nároku na náhradu škody vyčísleného v záverečnej reči
splnomocnenca poškodenej. Z toho dôvodu navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade
škody a požiadala odvolací súd, aby sám rozhodol vo veci uplatneného nároku na náhradu škody tak, že
H. B. zaviaže zaplatiť poškodenej X.. Q. W. sumu vo výške 8 298,48 € (250 000,-Sk) z titulu vzniknutej

nemajetkovej ujmy, H. S. sumu vo výške 3 319,39 € (100 000,-Sk) z titulu vzniknutej nemajetkovej ujmy.

Obhajca obžalovaného X.. G. sa na verejnom zasadnutí pridržiaval písomných dôvodov odvolania,
skutky sa podľa obhajoby nestali tak, ako sú uvedené v obžalobe. Z toho dôvodu požiadal v zmysle §321ods. 1, 3 Tr.por. o oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, prípadne podal alternatívny návrh a
to v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv, aby obžalovanému bol uložený podmienečný trest
odňatia slobody za použitia elektronických prostriedkov s probačným dohľadom, pričom obhajca X.. Q.

a X.. S. sa pridržiavali návrhu X.. G., keďže všetko už bolo v tomto zmysle povedané.

Prokurátor ÚŠP Generálnej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že prvostupňový rozsudok
považuje za zákonný a správny, tak isto považuje za zákonný výrok o uloženom treste obžalovanému,
z toho dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že on sa nikdy s V. nestretol, nikdy si u neho neobjednal
lúpež dokumentov, všetky potrebné dokumenty boli u nich vo firme zavreté v plechovej skrini. Ďalej
poukázal na uložený trest, keďže tento trest vzhľadom k jeho veku a chorobám je pre neho trestom smrti.

Na podklade podaných odvolaní krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania obžalovaného
a poškodenej X.. Q. W. nie sú dôvodné.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy v potrebnom rozsahu aj podľa požiadaviek NS

SR, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle zásad hodnotenia dôkazov.

Pokiaľ ide o skutkový stav uvedený pod bodom 1./ napadnutého rozsudku, obž. H. B. okrem iného
poprel aj na verejnom zasadnutí, že sa so svedkom V. nikdy nestretol a že nikdy si u neho neobjednal
lúpež dokumentov. Zo spáchania tohto skutku však obžalovaného B. usvedčuje svedok V., ktorý

zmenil svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní dňa 13.11.2014. V tomto smere musel okresný súd
vyriešiť otázku vierohodnosti tejto výpovede a navyše podľa požiadaviek NS SR mal vyhodnotiť túto
výpoveď ako procesne nespôsobilú, pretože podľa záverov NS SR uvedených v rozsudku, sp.zn.
4Tdo/57/2016 zo dňa 23.11.2017 na str. 24 „je svedecká výpoveď V. (č.l. 3607-3615) prima facie
vykonaná nezákonným spôsobom a preto je procesne nepoužiteľná, a to ani v prípade, keby následne

tento vzťah bol súdom objasňovaný, lebo akákoľvek jeho následná výpoveď by bola zaťažená už
vyjadrenou nezákonnosťou....“. Táto mala spočívať v súdom nedodržanom postupe pri výsluchu svedka
V. podľa § 132 ods. 1 Tr.por., keďže súd neskúmal na začiatku výsluchu jeho pomer k prerokúvanej veci
a k procesným stranám, navyše súd nedal svedkovi V. možnosť najprv o veci spontánne vypovedať.

V tejto súvislosti prvostupňový súd priznal určité nedostatky pre protokolácii v zápisnici z hlavného
pojednávania dňa 13.11.2014. Z uvedeného dôvodu po vrátení veci Najvyšším súdom SR predseda
senátu dal vyhotoviť prepis zvukového záznamu z predmetného hlavného pojednávania. Zistil, že
prokurátor poverený predsedom senátu, aby vykonával výsluch svedka, najprv zisťoval vzťah svedka
V. k osobe obžalovaného, následne ho vyzval, aby spontánne vypovedal o veci. Svedok v niekoľkých

vetách sa vyjadril k predmetu výsluchu, v ktorých potvrdil, že B. aj Y. si objednali nie vraždu, ale lúpež
istých dokumentov v dome S.. Potom sa prokurátor svedka opýtal, či ešte chce niečo uviesť samostatne,
alebo ho má vypočuť na otázky. Svedok uviedol, že sa mu môžu klásť otázky. Preto ani odvolací súd
to, že svedok vypovedal spontánne krátko, nemôže vyhodnotiť ako nezákonnú výpoveď, pretože súd
ani vypočúvajúca osoba nemá možnosť svedka donútiť k spontánnej výpovedi o veci, keď ona nemá

čo sama k veci dodať.

Vo vzťahu k námietke, že súd neskúmal na začiatku výsluchu vzťah svedka k veci (§ 132 ods. 1 Tr.por.) k
tomuto odvolací súd musí konštatovať, že v tomto prípade nešlo o prvý výsluch svedka V., keďže tento v
trestnomkonanívypovedalopakovane,navyševčasevýsluchu13.11.2014bolprávoplatneodsúdenýza

vraždu poškodeného S., ktoré skutočnosti súd poznal zo spisového materiálu ako aj z celého trestného
konania (svedok bol opakovane vypočúvaný aj konfrontovaný počas trestného konania). Preto názory
svedka na samotnú vec a jeho vzťah k veci boli prvostupňovému súdu známe.

Z uvedeného dôvodu aj keď formálne na hlavnom pojednávaní 13.11.2014 nebol svedok v tejto súvislosti

dotazovaný, napriek tomu súd de facto bol schopný výpoveď svedka V. objektívne vyhodnotiť.

Najvyšší súd SR súčasne s vyššie uvedenou výčitkou nariadil doplniť dokazovanie vo vzťahu k prvému
bodu napadnutého rozsudku, tiež za účelom ustálenia, či obž. B. skutočne objednal aj násilie alebohrozbu násilia a objasnenie rozporov vo výpovediach svedka V. pri rešpektovaní ust. § 132 ods. 1 Tr.por.,
vrátane dôkazov, ktoré navrhla obhajoba, prípadne ak to súd nebude považovať za nutné, musí právnu
kvalifikáciu zmeniť tak, aby v celom rozsahu vystihovala skutkovú vetu v bode 1 vyjadrenú vo výrokovej

časti napadnutého rozsudku.

Z uvedeného dôvodu okresný súd dňa 26.6.2018 na hlavnom pojednávaní vypočul okrem iného
aj svedka V., ktorý jednoznačne zopakoval, že objednávateľom lúpeže dokumentov bol obž. B.
prostredníctvom svedka Y., ktorý mu konkretizoval podrobnosti postupu.

V tomto smere ani odvolací súd nemal pochybnosť o tom, že objednávateľom lúpeže dokumentov z
rodinného domu S. bol obž. B. a že tento bol minimálne uzrozumený s tým že pri akcii sa môže použiť
násilie, prípadne hrozba násilia. Svedčia o tom skutkové okolnosti, o ktorých vypovedal svedok V..
Predovšetkým svedok Y. pri rozhovore s V. odmietol získanie dokumentov krádežou, ako to navrhol V..
Y. totiž trval na tom, že akcia musí prebehnúť za prítomnosti poškodeného S., aby mal istotu, že sa

dostanú k požadovaným dokumentom, aby S. nemal možnosť urobiť protiopatrenia.

Za týmto účelom, ak by dokumenty neboli nájdené v dome S., mali S., hoci násilím, odviezť do iných
jeho nehnuteľností. Z výpovede svedka V. jednoznačne vyplynulo, že svedok Y. za týmto účelom bol s
ním denno-denne aj v telefonickom kontakte. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z veľkého množstva

uskutočnených telefonických rozhovorom medzi Y. a V. (52-krát).

Ďalej svedok V. potvrdil, že Y. každý postup konzultoval s obžalovaným B. a následne mu oznamoval
ďalší postup. Tiež potvrdil, že Y. vedel, že realizačný tím pôjde akciu vykonať ako policajti a že budú
ozbrojení.

Preto aj odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný B. bol minimálne uzrozumený s tým, že počas
akcie sa môže použiť násilie. Podstatné v tomto smere bolo to, že to nebola akcia samotného Y., keďže
tento musel plniť pokyny obž. B., pre ktorého pracoval ako prostredník.

Vzťah medzi Y. a obžalovaným B. ozrejmil svedok V. tým, že konštatoval, že Y. bol prostredník, že so B.
sa stretli dvakrát, pričom v iniciovanom stretnutí sa V. uisťoval, že za vykonanie akcie dostanú zaplatené,
čo B. potvrdil vyjadrením, že s peniazmi nebude problém.

Samotná poškodená S. (W.) v tomto smere uviedla, že Y. bol poskok obž. B..

O eminentnom záujme na získaní dokumentov od S. svedčil aj odkaz od B. pre V., že ak neposúri akciu,
najme si na to Rusov. Navyše naliehavosť získania dokumentov o spoločnom podnikaní s S. svedčí
práve obž. B. a nie Y., ktorý nepodnikal spolu s S.. Tieto skutočnosti potom dokazujú, že celú akciu
riadil obž. B. prostredníctvom Y. a že obž. B. si objednal predmetnú lúpež dokumentov aj za prípadného

použitia násilia, resp. s tým bol minimálne uzrozumený.

Z uvedeného dôvodu okresný súd správne kvalifikoval konanie obž. B. pod bodom 1) napadnutého
rozsudku ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. účastníckou formou objednávateľstva podľa § 21
ods. 1 písm.c/ Tr.zák., keďže obžalovanému nebola bez akýchkoľvek pochýb preukázaná objednávka

usmrtenia poškodeného S., pričom obž. B. naplnil subjektívnu stránku predmetnej skutkovej podstaty
vo forme minimálne nepriameho úmyslu.

V tomto smere prvostupňový súd svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, preto aby sa odvolací súd
neopakoval, v podrobnostiach naň poukazuje.

Z vyššie uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožnil s námietkami obhajoby, pokiaľ ide o
nepreukázanie formy zavinenia obžalovaného. Z vykonaných dôkazov, najmä z výpovede svedka V.
vyplynulo, že obžalovaný B. si objednal lúpež dokumentov, pričom bol stotožnený aj s prípadným
použitím násilia, prípadne hrozby násilia. V tejto súvislosti svedok X. Y. potvrdil, že boli pripravení použiť

násilieaurčiténejakénásilieajpoužili,pričomdohoduoprípadnomnásilnomvniknutídodomuS.potvrdil
aj svedok E.. V tomto smere sa odvolací súd nestotožnil s hodnotením obhajoby týchto svedeckých
výpovedí.Krajský súd sa ďalej nestotožnil s námietkou obhajoby pokiaľ ide o hodnotenie vierohodnosti výpovede
svedka V.. Prvostupňový súd sa touto skutočnosťou zaoberal, pričom ozrejmil pohnútku svedka V. k
zmene jeho výpovede, ktorou bola nevyplatená dohodnutá odmena v priebehu 8 rokov od skutku. Za

tejto situácie svedok nevidel dôvod naďalej kryť obžalovaného, preto sa rozhodol vypovedať. V rámci
hodnotenia vierohodnosti výpovede svedka V. prvostupňový súd správne poukázal na nepriame dôkazy
(str. 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku), ktoré korešpondovali s výpoveďou tohto svedka.

Odvolací súd sa tak isto nestotožnil s námietkou obhajoby, že prvostupňový súd opäť pripustil výpoveď

svedka V., ktorá nepreukazovala obžalobou tvrdené skutočnosti a už vôbec nie v intenciách uznesenia
NS SR. K tejto námietke je potrebné konštatovať, že okresný súd ozrejmil svoje pochybenie pri
protokolácii zápisnice z hlavného pojednávania dňa 13.11.2014, z ktorej vychádzal aj NS SR. Z
uvedeného dôvodu zadovážil do spisu po jeho vrátení z NS SR prepis zvukového záznamu hlavného
pojednávaniazuvedenéhodňa,zktoréhosúdzistilvyššieuvádzanéskutočnostivsúvislostisvýsluchom
svedka V.. Preto prvostupňový súd sa od záväzného právneho názoru NS SR vysloveného v jeho

zrušujúcom rozhodnutí vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré nastali až po rozhodnutí NS SR v časti
týkajúcej sa procesnej použiteľnosti zmenenej výpovede svedka V. na hlavnom pojednávaní dňa
13.11.2014, dovolil odchýliť, keďže vychádzal z nových skutočností, ktoré z písomne vyhotovenej
zápisnice z hlavného pojednávania dňa 13.11.2014 nevyplývali. V tomto smere okresný súd na str. 6 až
7 napadnutého rozsudku vysvetlil, prečo tak postupoval, s ktorým postupom sa aj odvolací súd stotožnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil námietky na procesný postup okresného súdu pri
výsluchu svedka V. za irelevantné a nestotožnil sa ani s ďalšími námietkami obhajoby, ktoré mali za cieľ
zbaviť obžalovaného B. trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum.

Vo vzťahu k druhému skutku uvedeného v napadnutom rozsudku je potrebné uviesť, že prvostupňový
súd na str. 39 až 41 tohto rozsudku vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti, na ktoré zo zákona
prihliadať mal, pričom vyhodnotil aj námietky obhajoby vo vzťahu k tomuto skutku.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje na podstatu obhajobných námietok, ktoré obhajoba smerovala k

spochybneniu svedeckých výpovedí svedčiacich v neprospech obžalovaného uvedených na str. 39, 40
odôvodnenia napadnutého rozsudku s poukazom na to, že to boli v prevažnej miere rodinní príslušníci
X. S. alebo mali sprostredkované informácie od rodinných príslušníkov rodiny S..

V tomto prípade krajský súd na rozdiel od obhajoby nezistil, že by prvostupňový súd pochybil pri

hodnotení jednotlivých svedeckých výpovedí, ktoré aj podľa záveru odvolacieho súdu boli vyhodnotené
v súlade so zásadami hodnotenia dôkazov. Účelovosť hodnotení predmetných svedeckých výpovedí
odvolací súd zistil práve zo strany obhajoby, ktorá na jednej strane spochybňovala výpovede rodinných
príslušníkov S. a na druhej strane vyzdvihovala pravdivosť výpovede svedkyne Q. Q. - dcéry
obžalovaného. Predovšetkým je potrebné poukázať na vyjadrenie obhajoby, ktorá namietala tvrdenie

prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku v súvislosti s hodnotením vzťahu medzi
rodinami S. a B.. V tomto smere svedkyňa Q. Q. negovala hodnotenie obhajoby týkajúce sa týchto
vzťahov tým, keď uviedla vo svojej výpovedi : „že jej otec bral S. ako syna“, čo dostatočne poukazuje
na kvalitu ich vzťahu pred vraždou poškodeného S.. V tomto smere bolo potrebné neprihliadnuť na
námietky obhajoby.

Vzhľadom na vyššie uvedené aj pod bodom 2) napadnutého rozsudku okresný súd správne ustálil
skutkový stav a právnu kvalifikáciu tohto skutku ako pokračovací zločin vydierania podľa § 235 ods.
1 Tr.zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005. Pre úplnosť je potrebné v tomto prípade dodať,
že práve vražda poškodeného X. S. zvýraznila relevantnosť vyhrážok smerovaných k poškodeným zo

strany obž. B.. Preto zľahčovanie ich závažnosti a významu zo strany obhajoby bolo odvolacím súdom
vyhodnotené ako účelové.

Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému. Pri jeho ukladaní prihliadol na všetky
skutočnosti, na ktoré podľa zákona prihliadnuť mal, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho

pomery ako aj možnosti nápravy. Svoje úvahy a závery v tomto smere uviedol v napadnutom rozsudku
na str. 41 až 43, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a aby sa
neopakoval, v podrobnostiach naň poukazuje. Okresný súd uložil obž. B. úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 8 rokov s poukazom na závažnosť spáchaných zločinov, ich následok, ako aj povahu azávažnosť predmetnej objednávky lúpeže a vydierania. Po úprave trestnej sadzby v zmysle § 41 ods.
2 Tr.zák., nálezu ÚS SR v súvislosti s ukladaním trestu za použitia tzv. asperačnej zásady, pri rovnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ukladal trest odňatia slobody v rozmedzí upravenej trestnej

sadzby od 3 rokov do 9 rokov 8 mesiacov. V tomto prípade pri ukladaní úhrnného trestu odňatia
slobody vo výmere 8 rokov nepodmienečne, uprednostnil represívnu funkciu trestu práve s poukazom
na charakter a závažnosť trestnej činnosti obžalovaného, pričom neopomenul zohľadniť aj preventívnu
a výchovnú funkciu trestu, ktorý má pôsobiť nielen na obžalovaného (v rámci individuálnej prevencie),
ale aj na ostatných občanov v spoločnosti (v rámci generálnej prevencie). Vzhľadom na uvedené potom

správne zaradil obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 4 Tr.zák. V tomto smere sa odvolací súd nemohol stotožniť s
tvrdením obhajoby o neprimeranosti trestu.

V neposlednej rade, keďže obžalovaný sa snažil svojím konaním získať okrem iného aj majetkový
prospech, okresný súd mu uložil tak isto peňažný trest vo výmere 35 000,- € a pre prípad, že by výkon

tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov.

Takto uložené tresty odvolací súd považuje za zákonné a primerané konaniu obžalovaného a v tomto
smere sa nemohol stotožniť ani s tvrdením obžalovaného, že to je pre neho trest smrti. Na túto okolnosť

totiž mal myslieť v čase, keď páchal trestnú činnosť. Vo všeobecnosti pri hodnotení osoby obžalovaného,
je možné v tejto súvislosti poukázať na jeho tzv. komplex všemocnosti, ktorý vyplýva z jeho samotného
konania, správania a vyjadrovania sa. Preto sa odvolací súd nestotožnil ani s námietkou obhajoby
vo vzťahu k dĺžke trestného konania a uloženému trestu. Od vznesenia obvinenia obžalovanému dňa
22.6.2007 do vyhlásenia prvého právoplatného rozsudku vo veci samej dňa 29.10.2015 uplynulo cca

8 rokov, čo vzhľadom k rozsiahlosti spisového materiálu a náročnosti veci bolo možné vyhodnotiť ako
primeranú dobu trestného stíhania. Následne obžalovaný ušiel a skrýval sa až do dňa 10.12.2018, ktorú
dobu nebolo možné zarátať do prípadných prieťahov v konaní, ktoré by mohli umožniť obžalovanému
uložiť miernejší trest. Vzhľadom na postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti a na to, že ušiel a skrýval
sa, odvolací súd nemal dôvod použiť určité dobrodenie vo vzťahu k obžalovanému.

Okresnýsúdvkonečnomdôsledkunepochybilaniprivýrokuonáhradeškody,keďpoškodenúX..Q.W.s
jejnárokomnanáhraduškodyodkázalnacivilnýproces.Pritomsúdsprávnepoukázalnanepreukázanie
viny obžalovaného vo vzťahu k trestnému činu úkladnej vraždy účastníckou formou objednávateľstva
podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr.zák. k § 21 ods. 1 písm.c/ Tr.zák. účinného do 31.12.2015, preto

obžalovaný nemohol niesť zodpovednosť za nemajetkovú ujmu spôsobenú poškodenej S.. V tomto
ohľade prvostupňový súd predmetný výrok dostatočne v napadnutom rozsudku odôvodnil, s ktorým
odôvodnením sa krajský súd stotožnil.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie obžalovaného H.U. a poškodenej X.. Q. W. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.