Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/359/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6399897344
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6399897344.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej
veci oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad
Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, XXX XX V., o
vymoženie 82,98 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom,

Exekútorský úrad so sídlom Námestie SNP 538/16, 09101 Stropkov, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 2Er/939/1999-40 zo dňa 15. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno uznesením č.k. 2Er/939/1999-40 zo dňa 15. júna 2018 exekúciu zastavil.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej veci je
Zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Zm 1163/97 zo dňa 16.02.1998.
Súdny exekútor súdu prvej inštancie dňa 10.02.2016 predložil podanie oprávneného označené ako
„Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“. V tomto podaní oprávnený uviedol, že vlastný vzťah s

povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., IČO: 31
631 053, Bratislava, Pánska 33 (právny predchodca oprávneného) a že v tomto exekučnom konaní
sa nejedná o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o obchodnoprávny vzťah medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným a uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že vec bola na krajskom
súde prejednávaná ako obchodnoprávna. Dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu medzi oprávneným a
povinnou, tieto nevie priložiť z dôvodu, že právny predchodca oprávneného už zanikol a oprávnený

nebol vzhľadom na právny stav k 22.12.2015 povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným. V
čase vydania exekučného titulu neplatila na území Slovenskej republiky právna úprava ukladajúca
súdom povinnosť posudzovať právny vzťah povinnej a právneho predchodcu oprávneného ako právny
vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
neprichádza v tomto prípade do úvahy.

3. Keďže sa exekúcia vykonáva na základe návrhu priznaného zo zmenky a povinný je fyzickou osobou,
pričom oprávnený svoj návrh na začatie exekúcie nedoplnil v lehote podľa ust. §243f ods. 1 Exkeučného
poriadku súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii.5. V odvolaní uviedol, že konajúci súd rozhodol o zastavení exekúcie s odôvodnením, že z pripojeného
základného spisu nemal za preukázané, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného
a povinným bol obchodnoprávnym vzťahom. Oprávnený opätovne uviedol, že preukazuje svoje právo

nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, pričom vlastný vzťah s
povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., že sa
jednalo o obchodnoprávny vzťah a v čase základného súdneho konania neplatila právna úprava, ktorá
by ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. ako právny
vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto podľa jeho názoru opätovný prieskum právoplatného

a vykonateľného rozhodnutia neprichádza do úvahy. Podľa odvolateľovho názoru neexistoval dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Namietal, že súd prvej inštancie
mal pri svojom rozhodovaní o doplnenom návrhu uplatniť výklad Exekučného poriadku v súlade so
zásadou právnej istoty a zákazom retroaktivity. Uviedol, že súd nemal zastaviť exekúciu len na základe
toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné.
Na záver oprávnený navrhol, aby súd posúdil súladnosť prechodných ustanovení s § 243f Exekučného

poriadku s ústavou a v prípade, že dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou, nech
postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a odvolacie konanie do toho času preruší.

6. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné, a preto podľa § 386 písm. c) CSP odmietol odvolanie oprávneného.

8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 09.08.1999 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh

na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie súhlasu
s vykonaním exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 20.08.1999 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je Zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 1Zm 1163/97 zo dňa 16.02.1998. Súdny exekútor dňa 10.02.2016 doručil súdu prvej inštancie
podanie oprávneného označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“ zo dňa 13.01.2016.

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil podľa ust. § 243f ods. 5
Exekučného poriadku.

9. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“)aktopovaha

veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

10. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

12. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Odvolací súd uvádza, že pre exekučné konanie bolo zákonodarcom zakotvené pravidlo (zásada),
podľa ktorého odvolanie proti uzneseniu v tomto druhu konania o nútenom výkone súdnych rozhodnutí
a iných rozhodnutí nie je prípustné, a že výnimka z tohto pravidla sa uplatní len tam, kde osobitný zákon

(Exekučný poriadok) výslovne odvolanie pripúšťa. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu, ktorým súd
exekučné konanie zastavil podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku osobitný zákon (Exekučný
poriadok) nepripúšťa. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie odvolateľa podľa § 386 písm. c)
CSP odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

14. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.15. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, na exekučné konania podliehajúce právnemu režimu
Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia CSP, a teda aj ustanovenia o prerušení konania, ak
to povaha veci nevylučuje. Ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku však priamo ex lege

nepripúšťa možnosť prerušenia exekučného konania, a to z akéhokoľvek zákonného dôvodu. Súdy
v exekučných konaniach preto nemôžu exekučné konanie prerušiť, nakoľko prerušenie exekučného
konania priamo vylučuje ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, pričom opačný postup súdu by
založil rozhodnutie z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné, pričom takýmto postupom
súdu by bolo porušené základné právo účastníka exekučného konania na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 Ústavy SR. Odvolací súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze zo dňa
10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013-26. S poukazom na znenie ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného
poriadku, v nadväznosti na závery vyplývajúce z uvedeného nálezu, návrh oprávneného na prerušenie
konania zamietol.

16. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).