Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. máj 2019

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/141/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517218472
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2019:7517218472.4

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci žalobkyne: Y.. D. R.,
nar. XX.X.XXXX, bytom A. Š. Č..XXX, zast. W.. W. R., bytom A. Š. Č..XXX proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra SR, v zast. Okresný úrad Košice-okolie, Pozemkový a lesný odbor, Hroncova 13, Košice, o
určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným žalobným návrhom domáhala, aby súd určil, že je vlastníčkou
spoluvlastníckeho podielu uvedeného v rozhodnutí Pozemkového úradu Košice-vidiek č. 2290/95/
Mi zo dňa 10.6.1996, ako aj vo všetkých listoch vlastníctva založeným Katastrálnym úradom na

základe tohto rozhodnutia (LV č.XXX, XXX, XXX k.úz. N., okr. Košice-okolie) v celosti, t.j. vo
výške 604800/2177280. Zároveň žiadala priznať aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým,
že rozhodnutím Okresného súdu Košice-vidiek zo dňa 7.6.1995 č.D57/95, Dnot 26/95 Okresný súd
potvrdil, že dedičstvo po poručiteľke X. I., rod. Q.Á., nar. XX.X.XXXX, zomr. 28.8.1965, pozostávajúce
z nehnuteľnosti v kat.úz. obce N., okr. Košice-okolie, zapísaných v pozemno-knižnej vložke č.17, pod
B3, 5, spolu v celosti na mene poručiteľky, ako aj k tomu patriacu časť spoločného lesa vo vložke

č.45 a k tomu patriacu časť spoločného pasienku vo vložke č.46 (podiely v urbariáte) zdedila ona
v celosti. Dňa 29.12.1992 si oprávnené osoby združené v spoločnosti Urbariát Hodkovce uplatnili
reštitučný nárok na vydanie nehnuteľnosti a zároveň vyzvali PD Nováčany ako povinnú osobu na
vydanie nehnuteľnosti. Dohoda o vydaní nehnuteľnosti bola uzavretá dňa 30.11.1995 a bola doručená
pozemkovému úradu Košice-vidiek na schválenie. Pozemkový úrad Košice-vidiek vydal dňa 10.6.1996
rozhodnutie č.2290/95/Mi, ktorým schválil dohodu o vydanie nehnuteľnosti. Týmto rozhodnutím sa

oprávneným osobám vydalo do vlastníctva 21394800/21772800 podielov a bolo im priznané vlastnícke
právo k vydaným nehnuteľnostiam. Nevyriešených ostalo 378000/21772800 podielov. V predmetnom
rozhodnutí Pozemkový úrad priznal žalobkyni vlastnícke právo k podielu 302400/21772800, teda k 1/2 z
podielu patriaceho žalobkyni. Pri vybavovaní iných záležitosti na katastrálnom odbore Okresného úradu
Košice-okoliebolažalobkyňaupozornenánaskutočnosť,žerozhodnutímOkresnéhosúduKošice-vidiek
č.D 57/95 bolo potvrdené, že dedičstvo po poručiteľke X. I., U.. Q. nadobudla v celosti žalobkyňa, pričom

na LV č.464, 508 a 509 má zapísanú iba polovicu jej spoluvlastníckeho podielu, z toho dôvodu požiadala
katastrálny odbor Okresného úradu Košice-okolie o prešetrenie zápisu dedičského rozhodnutia, ktorý
jej listom zo dňa 3.12.2014 odpovedal v tom zmysle, že jej spoluvlastnícky podiel bol zapísaný na
základe rozhodnutia Pozemkového úradu Košice-vidiek a veľkosť jej spoluvlastníckych podielov je v
súlade s týmto rozhodnutím. Z toho dôvodu požiadala žalobkyňa Pozemkový a lestný odbor Košice-
okolie o opravu chyby, pričom tento žalobkyni odpovedal, že nemôže jej žiadosti vyhovieť z dôvodu,

že jej podiel uvedený v rozhodnutí č.2290/95/Mi je rovnaký s podielom uvedeným v podkladoch pre
rozhodnutie. Následne požiadala pozemkové spoločenstvo Urbariát obce Hodkovce o opravu výškyspoluvlastníckeho podielu a pozemkové spoločenstvo Urbariát obce Hodkovce požiadalo Okresný úrad
Košice-okolie, Pozemkový a lesný odbor o opravu výšky jej spoluvlastníckeho podielu. Poukázala
na rozhodnutie Pozemkového úradu Košice-vidiek č.2290/95/Mi, kde v odôvodnení je uvedené,

že nevyriešených ostalo 378000/21772800 podielov. Aj napriek tomu, že nehnuteľnosti uvedené v
pozemno-knižnej vložke č.17 zdedila v celosti, správny orgán jej vlastnícke právo k spoluvlastníckemu
podielu nepriznal iba 1/2.

2. Žalovaný Okresný úrad Košice-okolie Pozemkový a lesný odbor vo svojom písomnom vyjadrení
(č.l.45) potvrdil skutočnosti uvádzané žalobkyňou v žalobe a uviedol, že rozhodnutie č.2290/95/Mi
nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.1996 a v súčasnej dobe nie je možné uplatniť voči tomuto rozhodnutiu
žiadny opravný prostriedok. Proti tomuto rozhodnutiu mal účastník konania právo podať opravné
prostriedky v lehote max. do 3 rokov od právoplatnosti vydaného rozhodnutia. Zároveň uviedol,
že pasívna legitimácia pri určovacej žalobe podľa Občianskeho zákonníka v tejto veci neprislúcha

Ministerstvu vnútra SR, Okresnému úradu Košice-okolie, Pozemkovému a lesnému odboru, nakoľko
tento správny orgán nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v kat.úz. Hodkovce a nie je ani
jej správcom. Ministerstvo vnútra SR, Okresný úrad Košice-okolie, Pozemkový a lesný odbor teda
nie je nositeľom príslušnej zákonnej hmotno-právnej povinnosti (záväzku). Žalovaný správny orgán
Ministerstvo vnútra SR, OÚ Košice-okolie, Pozemkový a lesný odbor nie je vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti, ale orgánom, ktorý je podľa zák.č.180/2013 Z.z. o organizácií miestnej štátnej správy a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nástupcom PÚ Košice-vidiek, ktorý
vydal predmetné rozhodnutie o priznaní vlastníckeho práva. Lehoty na podanie opravných prostriedkov
voči rozhodnutiu už uplynuli. Rozhodnutia správneho orgánu vydané v 1.stupni správneho konania
preskúmava podľa správneho poriadku a ďalších predpisov Okresný úrad Košice, odbor opravných

prostriedkov, resp. následne Krajský súd Košice. Preto z týchto dôvodov uplatnený nárok žalobkyňou
neuznáva žalovaný a žiada žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

4. Žalobkyňa doručila súdu žalobu o určenie vlastníckeho práva dňa 21.8.2017. V žalobe je označený
ako žalovaný Ministerstvo vnútra SR, v zast. Okresný úrad Košice-okolie, Pozemkový a lesný odbor,
Hroncova 13, Košice.

5. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

6. Podľa § 135 ods. 1 CSP, ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu
štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

7. Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená, že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva. K pasívnej legitimácií sa súd vyjadruje v rozhodnutí vo veci samej,
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. Riadne označenie štátu ako
žalovanú stranu sporu je náležitosťou riadneho žalobného návrhu na začatie konania. Štát je ako strana
sporu označená riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať.

Pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na určenie vlastníckeho práva z
dôvodu nesprávneho uvedenia spoluvlastníckych podielov v rozhodnutí vydanom Pozemkovým úradom
Košice-vidiek môže byť len štát.

8. Okruh sporových strán vymedzuje procesné právo. To kto je v konaní vecne legitimovaný (aktívne
či pasívne), vymedzuje právo hmotné. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotno-právne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva
procesné právo si tento hmotno-právny nárok uplatňovať. Subjekt, ktorý je nositeľom hmotno-právnejpovinnosti (záväzku), teda žalovaný, má pasívnu legitimáciu. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už
na strane žalobcu alebo na strane žalovaného je súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Vecná

legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadne zistenie, že nositeľom
pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 18.1.2012, sp.zn. 6Cdo 214/2011).

9. Z výsledkov vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu
sa domáhala určenia vlastníckeho práva proti žalovanému Ministerstvu vnútra SR, v zast. Okresný
úrad Košice-okolie, Pozemkový a lesný odbor, Hroncova 13, Košice. Žaloba smerovala len proti
Ministerstvu vnútra SR, v zast. Okresný úrad Košice-okolie, Pozemkový a lesný odbor Košice, ktorému

ale zákonodarca nepriznal pasívnu vecnú legitimáciu v takomto konaní. Zodpovedným subjektom je
výlučne len štát- SR a nie označený žalovaný. Za štát koná v tej ktorej konkrétnej veci len štátny
orgán, pričom žalobkyňa sa proti štátu podanou žalobou o určenie vlastníckeho práva nedomáhala.
Otázku svojej pasívnej vecnej legitimácie žalovaný v spore nastolil už vo vyjadrení k žalobe, v ktorom
poukázal i na zák.č.180/2013 Z.z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého žalovaný je nástupcom Pozemkového úradu
Košice-vidiek, ktorý vydal predmetné rozhodnutie o priznaní vlastníckeho práva. Proti rozhodnutiu
správneho orgánu mal účastník konania právo podať opravný prostriedok v lehote max. do 3 rokov
od právoplatnosti vydaného rozhodnutia. Rozhodnutia správneho orgánu vydané v 1.stupni správneho
konania preskúmava Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, resp. následne Krajský súd

v Košiciach. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

10.Vdôsledkunedostatkupasívnejlegitimácienastranežalovanéhosúdsaužmeritomvecinezaoberal.

11. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo sporových strán, nakoľko
úspešnýžalovanýsináhradutrovkonanianeuplatnil(§255ods.1CSP)aneúspešnejžalobkynináhrada
trov nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať
odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie
odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd

vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.