Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. december 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/379/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114238163
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5114238163.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: D.

Ď., A.. X.X.XXXX, S. W.S. H. XXX, okres L., právne zastúpený: STEHURA & partners, v.o.s., IČO: 47 246
863, advokátskou kanceláriou so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie
neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500003775 zo dňa 19.04.2011 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným, dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500003773 zo dňa 19.04.2011 uzavretá medzi

žalobcom a žalovaným, dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500012486 zo dňa 01.06.2012 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným a dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8200051580 zo dňa 22.11.2012 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným, sú neplatné.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde 27.11.2014 domáhal žalovanému určenia neplatnosti

dohôd o zrážkach zo mzdy č. 8500003775 zo dňa 19.4.2011, č. 8500003773 zo dňa 19.4.2011, č.
8500012486 zo dňa 1.6.2012 a č. 8200051580 zo dňa 22.11.2012 a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril konkrétne uvedené zmluvy o
revolvingovom úvere ako spotrebiteľ. Podľa ustálenej judikatúry systém na ochranu spotrebiteľov
zavedený smernicou Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľ je voči dodávateľovi v znevýhodnenom postavení.
Žalobca bol pri uzatvorení zmlúv o revolvingovom úvere nútený uzavrieť aj predmetné dohody o

zrážkach zo mzdy, ktoré umožňujú žalovanému zásah do majetkových práv žalobcu v rozpore s právom,
ide o neprijateľné zmluvné podmienky a žalobca sa domáha svojho práva na ochranu pred súdom.

3. Na návrh žalobcu zo dňa 28.11.2014 Okresný súd Žilina ako prvostupňový uznesením sp.zn. 8C
379/2014-25 zo dňa 5.12.2014 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa použitia predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným podľa
skutkového odôvodnenia žaloby. Uznesenie prvostupňového súdu bolo potvrdené uznesením Krajského

súdu Žilina sp.zn. 9Co 187/2015 zo dňa 31.3.2015.

4. Žalovaný sa k veci samej písomne vyjadril podaním zo dňa 27.12.2014 (č.l. 36) tak, že žalobu navrhuje
zamietnuť. Bližšie najmä uviedol, že zmluvy medzi žalobcom a žalovaným boli individuálne dojednané,preto sa nemôže jednať o neprijateľné zmluvné podmienky. Zistiť, aké konkrétne skutkové okolnosti
spôsobujú značnú nerovnováhu v postavení účastníkov dohody o zrážkach zo mzdy je nemožné.
Dohoda o zrážkach zo mzdy patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, tento právny

inštitút nebol zákonodarcom u spotrebiteľských zmlúv vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo
pri zabezpečovacom prevode práv k nehnuteľnostiam. Vykonávanie zrážok zo mzdy upravuje § 551
Občianskeho zákonníka, z právnej úpravy nevyplýva požiadavka verifikácie, ktorú predpokladá žalobca,
zo žaloby nevyplýva, ako by mala autorizácia prebiehať, čo by malo byť jej obsahom a kto by ju mal
vykonávať. Rozsah zrážok pritom upravuje zákon. Dňa 1.5.2014 nadobudol účinnosť zák. č. 102/2014

Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej
na diaľku, podľa jeho čl. VIII bol novelizovaný zák. č. 250/2007 Z.z. O ochrane spotrebiteľa, čím boli od
1.5.2014 stanovené predpoklady uplatňovania dohôd o zrážkach zo mzdy, čiže dohoda o zrážkach zo
mzdy je stále prípustná pre oblasť spotrebiteľských vzťahov.

5. Okresný súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 24.10.2016 tak, že žalobe žalobcu v celom

rozsahu vyhovel a určil, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné a zároveň žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Voči tomuto rozsudku podal žalovaný dňa
27.6.2017 odvolanie.

6. Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 7Co/302/2017-113 zo dňa 8.11.2017 rozsudok okresného

súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení uznesenia uviedol, že rozsudok je
nepreskúmateľný, nakoľko súd prvej inštancie dôsledne neposúdil všetky okolnosti prejednávanej veci
vo vzťahu k posúdeniu podmienok (ne)platnosti uzavretých Dohôd o zrážkach zo mzdy na základe
tvrdenia žalobcu vymedzeného v podanej žalobe aj vo vzťahu k obrane žalovaného (že sa jedná o
dojednanie v zmysle inštitútu § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s podmienkami Zákona

č. 286/2006 Z.z., 250/2007 Z.z. a 129/2010 Z.z.). Odvolací súd okrem toho poznamenal, že záver
okresného súdu o neplatnosti vyššie uvedených zmluvných podmienok je predčasný, nakoľko rozsudok
nemá atribúty preskúmateľnosti.

7. Po zmene zákonného sudcu súd vo veci nariadil pojednávanie na 3.12.2018, na ktorom vec prejednal

a rozhodol v právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný a jeho právna zástupkyňa svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti a nenavyšovania trov. Právny zástupca žalobcu
uviedol, že na podanej žalobe zotrváva a poukázal na ustáleného rozhodovaciu prax odvolacieho súdu,
ktorý uvedený typ dohôd o zrážkach zo mzdy považuje za neplatné. V ďalšom zotrval na svojich
predošlých vyjadreniach. Súd následne opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými

dôkazmi a vyjadreniami strán sporu, pričom vec posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákona:

8. Podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ):
(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako
so mzdou.

9. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 52 OZ:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.11. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

15. Podľa § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 23.12.2015
ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať,

vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá
súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie,
ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať
spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť
uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku

spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za
podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti
jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti
zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté.

16. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 neprípustné
je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd)
ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ
bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo

b) zmenkou alebo šekom.

17. Po opätovnom preskúmaní žaloby, vyjadrení a listinných dôkazov, súd v intenciách rozhodnutia
odvolacieho súdu vec opätovne právne posúdil a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na
uvedenej žalobe je daný tak, ako konštatoval odvolací súd v bode 9. odôvodnenia uznesenia sp.zn.

7Co/302/2017 zo dňa 8.11.2017. V ďalšom sa súd zaoberal samotným žalobným nárokom, a to
posudzovaním podmienok určenia platnosti, či neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy.

18. Z listiny zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 8500003775 zo dňa 19.4.2011 (čl. 4 spisu)
súd zistil, že žalovaný predložil žalobcovi ako dlžníkovi Žiadosť / Zmluvu zmluvy o revolvingovom úvere,

podľaobsahuktorej(včasti„schválenýúver“)veriteľposkytoldlžníkoviúver-úverovýlimitvovýške330,-
Eur. Dlžník sa zaviazal splatiť úver v 30 mesačných splátkach vždy do 18. dňa v kalendárnom mesiaci,
jednotlivo vo výške 20,31 Eur. Celková čiastka úveru bola 609,30 Eur, a to pri RPMN úveru vo výške 70
%, ročnej úrokovej sadzbe 70 % a priemernej RPMN 44,86 %. K zmluve o poskytnutí revolvingového
úveru č. 8500003775 žalobca a žalovaný uzatvorili Dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8500003775 zo

dňa 19.4.2011 (čl. 5 spisu - ďalej iba „prvá dohoda“), podľa obsahu ktorej dlžník umožňoval veriteľovi
vykonávať od zamestnávateľa dlžníka zrážky zo mzdy vo výške 20,31 Eur mesačne.

19. Z listiny zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 8500003773 zo dňa 19.4.2011 (čl. 6 spisu)
súd zistil, že žalovaný predložil žalobcovi ako dlžníkovi Žiadosť / Zmluvu zmluvy o revolvingovom úvere,

podľa obsahu ktorej (v časti „schválený úver“) veriteľ poskytol dlžníkovi úver - úverový limit vo výške
1.500,- Eur. Dlžník sa zaviazal splatiť úver v 30 mesačných splátkach vždy do 18. dňa v kalendárnom
mesiaci, jednotlivo vo výške 92,32 Eur. Celková čiastka úveru bola 1.661,76 Eur, a to pri RPMN
úveru vo výške 70,01 %, ročnej úrokovej sadzbe 70,01 % a priemernej RPMN 44,86 %. K zmluve oposkytnutí revolvingového úveru č. 8500003773 žalobca a žalovaný uzatvorili Dohodu o zrážkach zo
mzdy č. 8500003773 zo dňa 19.4.2011 (čl. 7 spisu - ďalej iba „druhá dohoda“), podľa obsahu ktorej
dlžník umožňoval veriteľovi vykonávať od zamestnávateľa dlžníka zrážky zo mzdy vo výške 92,32 Eur

mesačne.

20. Z listiny zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 8500012486 zo dňa 1.6.2012 (čl. 8 spisu) súd
zistil, že žalovaný predložil žalobcovi ako dlžníkovi Žiadosť / Zmluvu zmluvy o revolvingovom úvere,
podľaobsahuktorej(včasti„schválenýúver“)veriteľposkytoldlžníkoviúver-úverovýlimitvovýške600,-

Eur. Dlžník sa zaviazal splatiť úver v 36 mesačných splátkach vždy do 18. dňa v kalendárnom mesiaci,
jednotlivo vo výške 34,06 Eur. Celková čiastka úveru bola 817,44 Eur, a to pri RPMN úveru vo výške 70
%, ročnej úrokovej sadzbe 70 % a priemernej RPMN 46,52 %. K zmluve o poskytnutí revolvingového
úveru č. 8500012486 žalobca a žalovaný uzatvorili Dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8500012486 zo
dňa 1.6.2012 (čl. 9 spisu - ďalej iba „tretia dohoda“), podľa obsahu ktorej dlžník umožňoval veriteľovi
vykonávať od zamestnávateľa dlžníka zrážky zo mzdy vo výške 34,06 Eur mesačne.

21. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200051580
(č.l. 10) vyplýva, že žalovaný ako veriteľ schválil žalobcovi ako dlžníkovi revolvingový úver vo výške
660,- Eur so splatnosťou 42 mesiacov a výškou mesačnej splátky 35,36 Eur. Úver bol splatný 17. dňom
v mesiaci, začiatok splatnosti 17.1.2013 a koniec splatnosti 17.6.2016, a to pri RPMN úveru vo výške

65,55 % a priemernej RPMN 46,35 %, celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.485,12 Eur. Podľa
obsahu listiny (č.l. 11) žalobca a žalovaný uzatvorili Dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8200051580 zo dňa
22.11.2012 (čl. 11 spisu ďalej iba „štvrtá dohoda“), a to k zmluve o poskytnutí revolvingového úveru
č. 8200051580, podľa obsahu ktorej dlžník umožňoval veriteľovi vykonávať od zamestnávateľa dlžníka
zrážky zo mzdy vo výške 35,36 Eur mesačne.

22. Uvedené dohody o zrážkach zo mzdy boli uzatvorené podľa ustanovenia § 551 zák. č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ). Súčasťou všetkých
štyroch dohôd je ustanovenie, že spoločnosť (žalovaný) má/bude mať pohľadávku, ktorá vznikne tým,
že žalovaný poskytne dlžníkovi čiastku vo výške 330,- Eur z prvej dohody, čiastku vo výške 1.500,- Eur z

druhej dohody, čiastku vo výške 600,- Eur z tretej dohody, čiastku vo výške 660,- Eur zo štvrtej dohody.
Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom, vrátane
všetkých prípadných revolvingov poskytnutých žalobcovi, príslušenstvom úveru, prípadne zmluvnými
pokutami, nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a
ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi, ktoré vyplynú/ vzniknú na základe alebo

v súvislosti s uvedenými zmluvami prípadne dodatkami. Dohody obsahovali zhodné ustanovenie, na
základe ktorého je zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy
žalobkyne v riadnom výplatnom termíne a odvádzať ich na určený bankový účet žalovaného z prvej
dohody vo výške 20,31 Eur, z druhej dohody vo výške 92,52 Eur, z tretej dohody vo výške 34,04 Eur
a zo štvrtej dohody vo výške 35,36 eur. Dohody obsahovali ďalej rovnaké ustanovenie, podľa ktorého,

strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v
dohodnutej výške, alebo bude vo výške nižšej, bude za účelom vyrovnania pohľadávok výška mesačnej
zrážky zo mzdy v nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku a to na najvyššiu
prípustnú výšku v zmysle zákona a to až do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.

23. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového
hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského
práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným.
Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve

odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho
prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a
to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so

zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre
takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto kogentnej právnej úpravy je tedasnaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených
v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve,

ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie
je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal
menej práv ako dodávateľ. V prejednávanej veci ide nepochybne o spotrebiteľský vzťah, nakoľko
žalobca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane žalovaný vystupoval v pozícii dodávateľa, nakoľko

poskytovanie úverov a pôžičiek realizoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto právnu úpravu
týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv súd nielenže môže, ale aj musí aplikovať.
24. V prejednávanej veci súd konštatuje, že pre dohodu zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací
prostriedok peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí
obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené
náležitosti ani jedna zo štyroch dohôd o zrážkach zo mzdy č. 8500003775 zo dňa 19.4.2011, č.

8500003773 zo dňa 19.4.2011, č. 8500012486 zo dňa 1.6.2012 a č. 8200051580 zo dňa 22.11.2012
neobsahovala. Ani jedna z predmetných dohôd neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť
zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky, ako
pohľadávky z úveru, vrátane revolvingov, prípadne zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v
súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne jeho ďalšie pohľadávky voči žalobcovi, ktoré do budúcna

vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov, je neurčité, a preto neplatné s poukazom na § 37 ods.
1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne
a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka

v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie.
Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne
určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať zrážky
zo mzdy v prospech veriteľa. To je prvý dôvod, pre ktoré sú uvedené dve dohody o zrážkach zo
mzdy neakceptovateľné a s poukazom na uvedené neplatné. Pri uzatváraní dohôd dlžník musí vedieť

druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Suma 330,- Eur v prvej dohode,
suma 1.500,- Eur v druhej dohode, suma 600,- Eur v tretej dohode a suma 660,- Eur vo štvrtej
dohode, v bode I. dohôd bola uvedená len v súvislosti s označením poskytnutého úveru, táto suma
nepredstavuje výšku pohľadávky, ktorá môže byť zrážaná zo mzdy dlžníka (táto v skutočnosti je oveľa
vyššia, navýšená o úroky či sankcie). Neurčité je aj zmluvné dojednanie v článku II. dohody (vo všetkých

štyroch dohodách obsiahnuté ustanovenie) týkajúce sa výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej
funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok), podľa ktorého ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo
mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch
zvýšená nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné, neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa,
lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Je neprípustné navyšovať zrážky zo

mzdy nad dohodnutú výšku, pretože potom to predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o zrážkach
zo mzdy - teda uvedenie výšky mesačných zrážok.

25. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že všetky štyri dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú
formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, jej obsah žalobca ako dlžník nemá možnosť

ovplyvniť, jej obsah sa neprispôsobuje okolnostiam prípadu. Ani sám žalovaný nespochybnil tvrdenie
žalobcu, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou poskytnutia úveru, žalovaný sa
k tomuto argumentu žalobcu vo svojom vyjadrení nevyjadril, nenamietal ho. Súd preto uzavrel, že
žalovaný pri podpise zmluvy požadoval za účelom zabezpečenia záväzkov a návratnosti úveru uzavretie
dohody o zrážkach zo mzdy, z čoho je zrejmé, že pokiaľ žalobca chcel úvery od žalovaného získať,

nemal inú možnosť, ako len pristúpiť na podpísanie dohody o zrážkach (buď podpíše dohodu a dostane
úver, alebo ju nepodpíše a veriteľ mu úver neposkytne). V deň podpisu zmlúv o revolvingovom úvere
žalobkyňa podpísala na samostatnej listine ku všetkým štyrom zmluvám aj dohodu o zrážkach zo mzdy,
podľa ktorej súhlasil, aby mu boli vykonané zrážky zo mzdy minimálne v predpísanej výške (a to z
prvej dohody minimálne vo výške 20,31 Eur, z druhej dohody minimálne vo výške 92,52 Eur, z tretej

dohody minimálne vo výške 34,04 Eur a zo štvrtej dohody minimálne vo výške 35,36 eur), podpísal,
že s každou dohodou súhlasí. Spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je tak chtiac -
nechtiac nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na úhradu pohľadávky
veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly podmienok obsiahnutých v zmluve. Podpisomsa musel žalobca podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohol zabrániť ich vykonávaniu v tých
prípadoch, ak sú zrážky uplatňované veriteľom napríklad aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z
neplatnej časti zmlúv pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, resp. z iných dôvodov (bezúročnosť

či bezpoplatkovosť úveru a iné). Na základe uvedeného môže nastať situácia, v ktorej si veriteľ môže
vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené
prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom
súdnom preskúmaní nekalostí a podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí
vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takého

postupuodradenýneprimeranýminákladmiaťažkosťami. Inštitútzrážokzomzdy neprimeraneuľahčuje
veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach.
Žalovaný v prejednávanom prípade navyše ani nepreukázal, že by prípadne poskytol žalobcovi inú
alternatívu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, jednoducho, so zmluvou o úvere žalobca musel
pristúpiť na takúto formu zabezpečenia záväzku. Žalovaný navyše nepreukázal a ani netvrdil, že žalobcu
poučil o následkoch uzavretia dohôd o zrážkach zo mzdy, hoci je uvedený postup osobitne dôležitý v

prípade spotrebiteľských zmlúv. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že dohody o zrážkach zo
mzdy predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a 5 OZ. Tomu nebráni ani fakt,
že dohody o zrážkach zo mzdy a úverové zmluvy sa nenachádzajú na jednej listine a neobsahujú iba
jeden podpis žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje podporne aj na závery Komisie na posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri MS SR zo

dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že
dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s § 53 OZ, keďže
spotrebiteľ je už v čase vzniku záväzku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

26. Vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti súd dospel k záveru, že dohody o zrážkach zo mzdy
č. 8500003775 zo dňa 19.4.2011, č. 8500003773 zo dňa 19.4.2011, č. 8500012486 zo dňa 1.6.2012
a č. 8200051580 zo dňa 22.11.2012 (keďže obsah všetkých štyroch dohôd je totožný, vzťahujú sa na
zabezpečenie totožných záväzkov z obsahovo totožných zmlúv, k ich podpisu došlo za rovnakých
podmienok), sú neplatné. Preto súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

27. V závere považuje súd za nutné vyjadriť sa k argumentácii žalovaného vo vzťahu k platnej právnej
úprave v čase uzavretia zmluvy a následnej novelizácie spotrebiteľských zákonov, podľa ktorých aj
zákon č. 250/2007 Z.z. účinný od 1.5.2014 umožňoval zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľských
zmlúv dohodou o zrážkach zo mzdy. Súd v tomto smere poukazuje na to, že s uvedeným tvrdením

sa stotožňuje, avšak dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle v súčasnosti platnej legislatívy je značne
sprísnená. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., na ktorý žalovaný poukazuje, je možné
zabezpečenie pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho
alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený
o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Rovnako poukázal aj na novelu zákona č.

129/2010 Z.z. účinnú od 23.12.2015, kedy zákonodarca do § 9 ods. 13 rovnako vložil právnu úpravu o
dohodách o zrážkach zo mzdy. Na základe týchto skutočností žalovaný považoval samotný inštitút tejto
formy zabezpečenia aj vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám za legálny a dovolený. Súd v tomto smere
nespochybňuje samotnú zákonnú možnosť zabezpečenia záväzku z úverovej spotrebiteľskej zmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy, avšak za striktne uvedených podmienok. V tomto konkrétnom prípade súd

individuálne posudzoval dohody o zrážkach zo mzdy, pričom zo znenia zmlúv o revolvingovom úvere
a následných dohôd o zrážkach zo mzdy vyplýva, že sú to závislé zmluvy. Túto skutočnosť samotný
žalovaný nepopieral a nespochybnil fakt, že žalobca bol nepriamo nútený uzavrieť spolu so zmluvou o
revolvingovom úvere aj dohodu o zrážkach zo mzdy, i keď nebola súčasťou jednej listiny. Súd v ostatnom
pri posudzovaní neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy poukazuje na odsek 25. odôvodnenia tohto

rozsudku.

28. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci

29. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.30. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP o trovách konania rozhodol v zmysle zásady
úspechu v konaní. Nakoľko bol žalobca úspešný v prvoinštančnom konaní, súd mu priznal voči
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, a tak
mu súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.