Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/171/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616211467
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616211467.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobkyne
I. N., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v W., C. č. XXX/XX, proti žalovanému N. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom v R., S. č. XXX/XX, zastúpenému Mgr. Ivanom Bugrim, advokátom so sídlom
vo Zvolene, Tehelná č. 4, o zaplatenie 53.333,33 €, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného

súdu Lučenec č.k. 12C/199/2016-326 zo dňa 05.04.2018, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie č.k. 12C/199/2016-304 zo dňa 08.02.2018; dospel k záveru, že návrh žalobkyne na zrušenie
rozsudkuprezmeškaniebolsícepodanývčas,niejevšakdôvodný,pretože„žalobkyňasvojuneúčasťna
pojednávaní konanom dňa 08.02.2018, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, vopred a včas
neospravedlnila, nepožiadala o odročenie pojednávania, na predmetné pojednávanie bola predvolaná
riadne a včas, bola jej zachovaná lehota na prípravu, a taktiež bola poučená o možnosti vydať rozsudok

pre zmeškanie“; súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 278 a § 281 ods. 1 a 2
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“).

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa včas odvolanie zo dňa 17.04.2018 (č.l.
334-336 spisu). Nesúhlasila s uznesením súdu prvej inštancie; vyjadrila názor, že súd nesprávne
vyhodnotil situáciu, ktorá nastala pred pojednávaním nariadeným na deň 08.02.2018 a ktorej dôsledkom

bola jej neprítomnosť na uvedenom pojednávaní, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu procesnému
postupu súdu a porušeniu jej práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.); stotožnila
sa so záverom súdu prvej inštancie, že na predmetné pojednávanie bola predvolaná riadne a včas
prostredníctvom jej vtedajšej právnej zástupkyne a predvolanie obsahovalo aj upozornenie na možnosť
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie; nesúhlasila však s tvrdením súdu, že z jej podania doručeného
súdu dňa 07.02.2018 nevyplývalo, že sa na predmetné pojednávanie nedostaví, pretože v ňom jasne

a zrozumiteľne uviedla, že žiada o vypočutie v iný deň tak, aby nebola v kontakte so žalovaným,
z čoho logicky vyplynulo, že sa na súd nedostaví; názor súdu, že ňou uvádzaný dôvod neúčasti
nie je ospravedlniteľný a z objektívneho hľadiska jej nič nebránilo v účasti na pojednávaní, keďže
objektívne nemohla vedieť, či sa žalovaný vôbec predmetného pojednávania zúčastní alebo bude
prítomnýlenjehoprávnyzástupca,nepovažovalazasprávny,pretožežalovanýsapojednávaníväčšinou
zúčastňoval osobne a podanie trestného oznámenia považovala za skutočnosť, ktorá jeho prítomnosť

dňa 08.02.2018 utvrdí, aby mohlo dôjsť k priamej konfrontácii, z čoho vyplynuli aj jej oprávnené obavy;
zdôraznila, že podanie doručené súdu dňa 07.02.2018 písala sama ako laik a v danej situácii jej zneho vyplývalo, že sa pojednávania nezúčastní z dôvodu obavy z priameho kontaktu so žalovaným, čo
považovala za opodstatnený dôvod; súd prvej inštancie mal jej podanie podľa § 183 C.s.p. vyhodnotiť
ako žiadosť o odročenie pojednávania a postupovať podľa § 183 ods. 4 C.s.p. alebo rozhodnúť o

odročení pojednávania; tým, že súd nepovažoval jej podanie ani za žiadosť o odročenie pojednávania
a ani za ospravedlnenie jej neprítomnosti na pojednávaní dňa 08.02.2018, došlo k znemožneniu
uskutočňovania jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; na základe uvedeného navrhla zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.05.2018 (č.l. 340-342 spisu) prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné; vyjadril názor, že z podania
žalobkyne doručeného súdu prvej inštancie dňa 07.02.2018 nevyplývalo ani len to, že sa pojednávania
dňa 08.02.2018 nezúčastní, pretože z jej žiadosti o vypočutie v iný deň nevyhnutne nevyplýva záver, že
sa žalobkyňa na pojednávanie nedostaví, preto jej žiadosť nemožno považovať ani za ospravedlnenie

neúčasti na pojednávaní; argumentoval, že žalobkyňa nespochybnila záver súdu o tom, že nemohla
objektívne vedieť, či sa žalovaný na pojednávanie dostaví, pričom jej odvolacia argumentácia je len
domnienkou; vyjadril názor, že vzhľadom na doterajšie správanie sa žalobkyne v konaní bolo jej snahou
zmariť pojednávanie a dosiahnuť jeho odročenie, ktoré vyvrcholilo krivým obvinením zo spáchania
trestného činu, ktoré bolo motivované získať dôvod neúčasti na pojednávaní; obsah podania žalobkyne

podľa jeho názoru neumožňoval vyložiť ho ako žiadosť o odročenie pojednávania, pretože takáto vôľa
z neho nevyplývala a z hľadiska výkladu procesného úkonu nie je podstatné to, či existuje zhoda
medzi obsahom podania a vnútornou vôľou toho, kto podanie urobil; ďalej argumentoval, že pokiaľ
žalobkyňa spochybňuje splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, tieto námietky nie sú
podstatné v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a nemôžu spochybniť zákonnosť a

správnosť napadnutého uznesenia, pretože v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
posudzujesúdlento,čidôvodneúčastižalobkynenapojednávaníjeospravedlniteľnýačijehoexistenciu
žalobkyňapreukázala;vkonaníonávrhunazrušenierozsudkuprezmeškanievšaksúdniejeoprávnený
skúmať správnosť záverov súdu prvej inštancie o tom, že boli splnené zákonné predpoklady pre
vydanie rozsudku pre zmeškanie; zdôraznil, že žalobkyňou tvrdený dôvod neúčasti na pojednávaní dňa

08.02.2018 nebol nikdy preukázaný, keď v tomto smere poukázal na to, že pokiaľ dôvodom jej neúčasti
na pojednávaní malo byť trestné oznámenie manžela žalobkyne na osobu žalovaného za nebezpečné
vyhrážanie, z čoho mala sprostredkovane nadobudnúť obavu aj samotná žalobkyňa, neskončilo začatím
trestného stíhania a ani vznesením obvinenia a aj priestupkové konanie bolo zastavené z dôvodu
nepreukázania tvrdeného skutku; uzavrel, že žalobkyňa tak nepreukázala existenciu ospravedlniteľného

dôvodu svojej neúčasti na pojednávaní; vyjadril názor, že samotné podanie trestného oznámenia
nemôže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a samo osebe nemôže
byť ospravedlniteľným dôvodom neúčasti na pojednávaní, za ktorý možno vo všeobecnosti považovať
len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane, neboli mu vopred známe a objektívne
mu zabránili dostaviť sa na pojednávanie a žalobca ich v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre

zmeškanie preukázal; namietol, že žalobkyňou tvrdený dôvod neúčasti na pojednávaní dňa 08.02.2018
nespĺňa tieto atribúty, žalobkyňa sa na pojednávaní nezúčastnila vedome, účelovo a z vlastnej vôle bez
toho, aby jej v účasti bránila akákoľvek skutočná prekážka; na základe uvedeného uzavrel, že žalobkyňa
nepreukázala existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie; žalovaný navrhol potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

2.3Vyjadreniežalovanéhodoručilsúdprvejinštanciežalobkynidovlastnýchrúkdňa28.05.2018(č.l.344
spisu) so stanovenou lehotou na vyjadrenie. Žalobkyňa na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagovala.

3. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec

bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobkyne podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobkyne podľa § 380 ods. 1 C.s.p.
a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

3.1 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a obsah spisu v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie o podanom odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je
dôvodné.

4.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie, ktorý súd prvej inštancie vyhlásil na pojednávaní dňa 08.02.2018 vo vzťahu k žalovanému
(rozsudok vyhlásený vo vzťahu k pôvodnej ďalšej žalovanej nepovažoval súd prvej inštancie podľa
obsahu napadnutého uznesenia za rozsudok pre zmeškanie, keďže žalobu žalobkyne voči nej

nezamietol, čo bolo vyjadrené v záhlaví napadnutého uznesenia); odvolací súd sa nestotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že z písomného podania žalobkyne zo dňa 06.02.2018 (doručeného súdu dňa
07.02.2018) nevyplýva, že sa pojednávania nariadeného na deň 08.02.2018 nezúčastní, pretože táto
skutočnosť podľa obsahu podania (§ 124 ods. 1 C.s.p.) vyplýva z toho, že žalobkyňa požiadala o
„vypočutie v iný deň, aby na súdnom pojednávaní nebola v kontakte so žalovaným“; súčasne však
ani podľa odvolacieho súdu nešlo o žiadosť žalobkyne o odročenie pojednávania, pretože to z obsahu

podania nevyplýva a v prípade procesných úkonov (na rozdiel od hmotnoprávnych úkonov) nie je
skutočná vôľa žalobkyne pri zisťovaní obsahu podania rozhodujúca, pokiaľ nenašla odraz v samotnom
obsahu podania; nakoniec sa odvolací súd stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že samotné
podanie trestného oznámenia zo strany manžela žalobkyne na žalovaného nie je ospravedlniteľným
dôvodom zmeškania pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, pretože táto

skutočnosť žiadnym spôsobom objektívne žalobkyni nebránila v účasti na pojednávaní dňa 08.02.2018,
keď v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.); nakoľko žalobkyňa nepodala proti predmetnému rozsudku pre zmeškanie
odvolanie, nebolo možné v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie preskúmavať samotné
splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktoré možno skúmať len v odvolacom konaní

(§ 356 písm. b/ C.s.p.); na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1
C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.

5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie

konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v
odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobkyni nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania

formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady
(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa
23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.
zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).