Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/570/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615203559
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1615203559.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky rozhodol samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu:

CBA Slovakia a. s. so sídlom Dukelských hrdinov 2, Lučenec, IČO: 36 620 319, zastúpený advokátom
JUDr. Alexandrom Filom, AK so sídlom Ulica P. Rádayho 14/A, Lučenec, proti žalovaným: 1. Q. 2. M.
3. A., 4. Q. o 2.865,205 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.692.42 € s úrokom z omeškania 5,05 %
ročne zo sumy 1.333,09 € od 08.12.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Súd p o v o ľ u j e žalovanej v 1. rade prisúdenú sumu uhradiť v splátkach po 100,- € vždy do
15. dňa každého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

3. Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.001,- € s úrokom z omeškania 5,05
% ročne zo sumy 788,48 € od 15.12.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

4. Súd žalobu proti žalovanej v 3. z a m i e t a.

5. Súd žalobu proti žalovanej v 4. rade z a m i e t a.

6. Súd konanie v časti o 106,35 € vo vzťahu k žalovanej v 3. rade a v časti o 65,43 € vo vzťahu k
žalovanej v 4. rade z a s t a v u j e .

7. Súd konanie vo vzťahu k žalovanej v 1. a 2. rade ohľadne časti úrokovej sadzby úroku z omeškania

presahujúcu 5,05 % ročne, vo vzťahu k žalovanej v 1. rade v časti úroku z omeškania za obdobie od
16.08.2014 do 07.12.2015 a vo vzťahu k žalovanej v 2. rade v časti úroku zomeškania za obdobie od
16.08.2014 do 14.12.2015 z a s t a v u j e.

8. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanej v 1. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých
výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

9. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanej v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku

10. Žalovanej v 4. rade súd v späťvzatej časti a v zamietajúcej časti priznáva náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

11. Žalovanej v 3. rade súd v späťvzatej časti a v zamietajúcej časti náhradu trov konania n e p r i
z n á v a. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.04.2015 domáhal proti žalovaným v 1. až 4. rade
zaplatenia sumy 2.865,20 € a to tak, že žalovanú v 1. rade žiadal zaviazať na zaplatenie istiny 1.333,09

€ s 5,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.333,09 € od 16.08.2014 do zaplatenia, žalovanú v
2. rade žiadal zaviazať na zaplatenie istiny 788,48 € s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
788,48 € od 16.08.2014 do zaplatenia, žalovanú v 3. rade žiadal zaviazať na zaplatenie istiny 407,04
€ s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 407,04 € od 16.08.2014 do zaplatenia, žalovanú v 4.
rade žiadal zaviazať na zaplatenie istiny 336,59 € s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 336,59
€ od 16.08.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu zdôvodnil tým, že žalované boli v pracovnom pomere u žalobcu na základe pracovných zmlúv,
a to žalovaná v 1. rade ako vedúca predajne potravín, žalovaná v 2. rade ako zástupca vedúceho
predajne potravín a žalovaná v 3. a 4. rad ako predavačky, ktoré pracovali v predajni potravín CBA v
J., hospodárske stredisko (HS) č. 7279. Pri výkone dojednanej práce boli žalovaným, spolu s ostatnými

členmi kolektívu tejto predajne, zverované hodnoty, ktoré boli povinné vyúčtovať. Žalobca preto uzavrel
so všetkými zamestnancami v tejto predajni dohodu o hmotnej zodpovednosti s doložkou o
spoločnej hmotnej zodpovednosti. Okrem žalovaných na uvedenej predajni potravín pracovali aj ďalší
hmotne zodpovední zamestnanci, ktorí svoje podiely na schodku uhradili resp. ich splácajú (celkom 4
ďalší zamestnanci). Dňa 28.01.2014 bola v predajni potravín za obdobie od poslednej inventarizácie

od 12.11.2013, t.j. za inventúrne obdobie od 12.11.2013 do 28.01.2013 vykonaná inventarizácia
hodnôt určených na obeh a obrat zverených žalovaným a ostatným zamestnancom na vyúčtovanie.
Žalovaná v 2. rade ako zástupkyňa vedúcej predajne bola v tom čase práceneschopná, preto ju žalobca
písomne pozval, aby sa dostavila na túto inventúru. Vykonanou inventarizáciou bol iba na tovare,
zverenom žalovaným a s nimi aj ostatným hmotne zodpovedným zamestnancom na

vyúčtovanie v predmetnej prevádzke zistený tzv. „hrubý schodok“ vo výške 2.327,71 € (celkový rozdiel
medzi účtovným stavom tovaru zvereného na vyúčtovanie a jeho zisteným fyzickým stavom). Zistený
brutto schodok na tovare CBA Slovakia a.s. najprv znížila o DPH, potom aj o obchodné rozpätie (maržu).
Následne ho v zmysle vnútropodnikového predpisu znížila aj o koeficienty normovaných strát (NS) tak
z dosiahnutej tržby, ako aj z nákupu ovocia a zeleniny, resp. aj mäsa a mäsových výrobkov vyjadrených

v nákupných cenách (NC), čím sa tovarový schodok znížil na sumu netto 1.184,83 €. Počas tohto
inventúrneho obdobia ale došlo na tejto predajni ku krádeži časti tržby - peňažnej hotovosti v sume
3.350,-€, ktorú podľa tvrdení žalovaných mal údajne vykonať neznámy páchateľ v čase od 13:00 hod.
14.12.2013 do 08:30 hod. 15.12.2013 tak, že pravdepodobne počas prevádzky využil nepozornosť
zamestnancov, vnikol do kancelárie predajne, kde zo zásuvky stola zobral kľúč od železnej skrinky -

trezora, túto kľúčom odomkol a z nej odcudzil peňažnú hotovosť (tržbu) 3.350,-€ a následne odišiel
na neznáme miesto. Krádež bola hneď nahlásená polícii, ktorá vo veci podozrenia z krádeže začala
trestné stíhanie. V rámci tohto trestného stíhania si žalobca ako poškodený na polícii aj uplatnil nárok
na náhradu tejto škody v hodnote 3.350,-€. Zároveň si ale túto istú škodu žalobca uplatnil aj v
poisťovni Allianz, v ktorej má zmluvné poistenie majetku pre takéto prípady. Poisťovňa Allianz odmietla

žalovanému túto škodu z jeho zmluvného poistenia majetku uhradiť s odôvodnením, že z vlastného
šetrenia poisťovne, ako aj polície nebolo preukázané násilné vniknutie páchateľa do zabezpečeného
priestoru, t.j. násilné prekonanie zmluvne dohodnutého spôsobu zabezpečenia poistenej hotovosti pred
krádežou. Nakoniec polícia svojim uznesením zo dňa 14.04.2014 vec tohto trestného stíhania prerušila,
lebo sa jej nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Pretože

sa nepodarilo zistiť osobu, ktorá údajne odcudzila z predajne uvedenú tržbu v hodnote 3.350,- €, pričom
bolo zistené, že túto peňažnú hotovosť personál predajne zrejme riadne nechránil pred odcudzením
tak, ako ju chrániť mal, žalobca k celkovej sume zisteného netto tovarového schodku 1.184,83 €
prirátal aj túto hodnotu z predajne odcudzenej peňažnej hotovosti, t.j. tržby 3.350,-€, v dôsledku čoho
celková suma zisteného tovarového aj peňažného schodku dosiahla sumu 4.538,83 € (ďalej „celkový

schodok“). Na zistený schodok žalobca upozornil zamestnancov uvedenej predajne a zároveň všetkým
hmotne zodpovedným zamestnancom predajne vyčíslil ich podiel na vzniknutom schodku. a to podľa
ich priemerných alebo pravdepodobných hodinových zárobkov, ktoré sa u vedúcej (žalovaná v 1.
rade) a u jej zástupkyni (žalovaná v 2. rade) brali v úvahu v dvojnásobnej výške. Výšku celkového
schodku a aj požadované podiely zamestnancov na tomto schodku žalobca oznámil jednotlivým hmotne

zodpovedným zamestnancom uvedenej prevádzky predajne v Zohore a vyzval ich na ich úhradu do15.08.2014.Niektorízovšetkýchspoločnehmotnezodpovednýchzamestnancovpredajne svojepodiely
na celkovom schodku žalobcovi uhradili pred podaním žaloby. Len žalované v 1. až 4. rade svoje
podiely neuhradili resp. len čiastočne. Oznámenie výšky podielu na schodku jednotlivým žalovaným

boli žalobcom CBA Slovakia, a.s. vykonané doručením písomnej výzvy. Na tieto výzvy zareagovala iba
žalovaná v 3. rade, ktorá prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila žalobcovi, že odmieta
zaplatiť od nej požadovaný podiel na tomto celkovom schodku, s tvrdením, že ho nespôsobila. Uviedla,
že v čase, keď malo dôjsť ku krádeži tržby, bola v predajni prítomná aj žalovaná v 2. rade M. J.,
zástupkyňa vedúcej predajne; preto napriek skutočnosti, že bola počas tohto inventúrneho obdobia

práceneschopná, nemožno ju vylúčiť z okruhu osôb, zodpovedných za uvedený celkový schodok. V
tejto súvislosti žalobca poukazuje na ustanovenie § 189 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého ak
sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí
schodoktentozamestnanecpodľamierysvojhozavinenia.Zvyšnúčasťschodkuuhradiavšetcispoločne
zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3 tohto paragrafu (t.j. podľa pomerov ich
priemerných zárobkov). Žalobca v tejto žalobe požaduje úhradu schodku v časti 2.865,20 € od všetkých

žalovaných v 1. až 4. rade tak, že medzi nimi túto hodnotu rozpočítal postupom podľa § 189 ods. 2 a 3 ZP,
podľa vzájomného pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobky vedúcej a zástupkyne vedúcej sa
pri tomto postupe berú do úvahy v dvojnásobnej výške tak, ako sú tieto uvedené v petite žaloby. Pokiaľ
sa v priebehu konania bezpečne zistí, že časť alebo celý tento celkový schodok naozaj zavinila iba jedna
zo všetkých žalovaných, alebo len niektoré z nich, tak žalobca sa nebráni ani takému rozsudku súdu,

ktorým bude iba jedna zo žalovaných, alebo iba niektoré z nich, zaviazaná/é na úhradu celej hodnoty
tohto schodku a ostatné nebudú zaviazané, resp. ktorým bude jedna zo žalovaných, alebo iba niektoré
z nich zaviazané na úhradu väčšej hodnoty z tohto celkového schodku, než je jej/ich podiel zistený
postupom predpísaným v ustanoveniach § 189 ods. 2 a 3 ZP a ostatné žalované budú zaviazané iba na
úhradu zvyšku tohto celkového schodku. Podiel žalovanej v 4. rade na celkovom schodku predstavoval

sumu 396,59 €, z ktorého žalobcovi doteraz uhradila dňa 07.07.2014 sumu 60,- €, nevyrovnaný ostatok
jej podielu potom predstavuje sumu 336,59 €. Keďže žalované v 1. a 4. rade sa dostali do omeškania so
zaplatením na nich pripadajúcich súm z celkového schodku, a to každá z nich od 16.08.2014, žalobca
si uplatnil v konaní aj priznanie úrokov z omeškania a to vo výške 5,15% ročne zo žalovanej istiny.

2. Súd uložil žalovaným, aby sa do 15 dní od doručenia výzvy súdu k žalobe písomne vyjadrili a aby v
prípade, že uplatnený nárok v návrhu v celom rozsahu neuznali, uviedli vo vyjadrení rozhodujúce
skutočností na svoju obranu, pripojili k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy
preukázanie svojich tvrdení.
3. Žalovaná v 1. rade výzvu súdu spolu so žalobou, jej prílohami a poučením o procesných právach

prevzala dňa 27.11.2015, k žalobe sa písomne nevyjadrila.
4. Keďže súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanej v 2. rade na adresu jej trvalého pobytu a iný jej
pobyt súd nezistil, ustanovil jej uznesením opatrovníčku M. pracovníčku Okresného súdu v O. podľa §
29 ods. 2 O. s. p. Ustanovená opatrovníčka prevzala žalobu s výzvou a poučením dňa 07.12.2015, k
žalobe sa nevyjadrila.

5. Žalovaná v 3. rade výzvu súdu spolu so žalobou a poučením o procesných právach prevzala dňa
23.09.2015, k žalobe sa písomne nevyjadrila.
6. Žalovaná v 4. rade výzvu súdu spolu so žalobou a poučením o procesných právach prevzala dňa
07.10.2015. Vo vyjadrení k žalobe uviedla, že v predajni potravín došlo ku krádeži tržby - peňažnej
hotovosti v sume 3.500,- € v čase od 13,00 hod. dňa 14.13.2013 do 8,30 hod. dňa 15.12.2013. V

čase krádeže nebola zamestnancom žalobcu a do zamestnania nastúpila dňa 20.12.2013, takže sa
uplatnenie tejto náhrady škody jej osoby netýka. Čo sa týka jej podielu na schodku z inventúry zo dňa
28.01.2014, tak tento podiel žalobcovi uhradila v sume 125,43 € v dvoch splátkach so súhlasom žalobcu
a to dňa 04.07.2014 v sume 60,- € a dňa 15.08.2014 v sume 65,43 €. Z týchto dôvodov má za to, že
žalobcovi nedlhuje žiadnu sumu.

5. Pred začatím konania vo veci samej žalobca zobral späť žalobu proti žalovanej v 4. rade v časti istiny
uplatnenej proti jej osobe v sume 65,43 € a v tejto časti istiny žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že
žalovaná túto sumu uhradila ešte pred podaním žaloby. V konaní si proti žalovanej v 4. rade uplatnil
sumu 271,16 € s príslušenstvom.

6. Žalovaná v 3. rade pred začatím konania vo veci samej uviedla, že žalobcovi uhradila celú žalovanú
istinu, ktorá je žalobou uplatnená proti jej osobe, a preto nie je ochotná uhradiť žalobcovi uplatnený úrok
z omeškania.7. V priebehu konania žalobca zobral žalobu v časti uplatnenej proti žalovanej v 3. rade v sume 106,35
€ späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Uviedol, že žalovaná v 3. rade uhradila žalobcovi pred
podaním žaloby dňa 30.10.2014 sumu 10,92 € a po podaní žaloby uhradila dňa 14.05.2015 sumu 117,81

€, dňa 14.11.2015 sumu 150,- € a dňa 16.12.2015 sumu 139,02 €. Celkom uhradila sumu 417,75 €, z
čoho 407,04 € možno vzťahovať na samotnú od nej vymáhanú čiastku a sumu 10,71 € možno vzťahovať
na úroky z omeškania z tejto dlžnej istiny. Ak by sa na žalovanú v 4. rade vzťahovala iba uplatnená suma
podielu na tovarovom schodku, predstavuje táto časť sumu 106,35 €, a zvyšok 300,69 € by pripadol
na jej podiel na peňažnej časti schodku, ktorý si žalobca proti žalovanej uplatňuje. Žalobca zobral späť

taktiež žalobu v časti o 65,43 € proti žalovanej v 4. rade, keďže túto čiastku žalovaná v 4. rade uhradila
pred podaním žaloby. Taktiež zobral späť žalobu v časti vo vzťahu k žalovanej v 1. a 2. rade ohľadne
časti úrokovej sadzby úroku z omeškania presahujúcu 5,05 % ročne, vo vzťahu k žalovanej v 1. rade
v časti úroku z omeškania za obdobie od 16.08.2014 do 07.12.2015 a vo vzťahu k žalovanej v 2. rade v
časti úroku z omeškania za obdobie od 16.08.2014 do 14.12.2015, keďže v konaní nedokáže preukázať
doručenie výzvy na plnenie žalovaným v 1. a 2. rade a teda deň, kedy sa dostali do omeškania s plnením

dlhu.

8. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej C. s. p.) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej.

9. Súd na základe späťvzatia žaloby v zhora uvedených častiach proti žalovaným v 1., 2., 3. a 4.
rade v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil.

10. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

12. V prejednávanej veci súd odročil pojednávanie na vyhlásenie rozsudku na deň 04.04.2019.
Právnemu zástupcovi bol termín vyhlásenia rozsudku oznámený dňa 11.03.2019, žalovanej v 1. a 3.
rade dňa 14.03.2019, žalovanej v 2. rade dňa 28.02.2019

a žalovanej v 4. rade dňa 18.03.2019.

13. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a
právny stav.
14. Z pracovnej zmluvy zo dňa 05.09.2012 súd zistil že žalobca uzavrel so žalovanou v 1. rade Q.

pracovný pomer s dojednaným druhom práce - zástupca vedúceho predajne potravín s miestom výkonu
práce v prevádzke potravín CBA Slovakia s.r.o. v J. - prevádzka 7279). Deň nástupu do práce
bol dohodnutý na deň 05.09.2012. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do skončenia nájmu
zamestnávateľa v nebytových priestoroch predajne, najviac na 3 roky. Doplnkom k pracovnej
zmluve zo dňa 08.11.2013 bola dohodnutá zmena dohodnutého druhu práce na vedúcu tejto predajne

potravín a to od 12.11.2013.
15. Dňa 12.11.2013 uzavreli žalobca so žalovanou v 1. rade ako vedúcou predajne potravín dohodu
o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou
o spoločnej hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej žalovaná v 1. rade prevzala hmotnú zodpovednosť
za prevzaté hodnoty - ceniny, tovar a zásoby podľa inventúrneho súpisu zo dňa 12.11.2013, ako aj

za všetky iné hodnoty, ktoré jej v čase trvania pracovného pomeru budú zverené na vyúčtovanie.
Podľa bodu 3. dohody o hmotnej zodpovednosti ak bude zamestnankyňa vykonávať prácu spolu s
viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzavreli so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti,
bude za vzniknutý schodok zamestnanec zodpovedať spoločne s nimi. Podľa bodu 4. dohody o hmotnej
zodpovednosti v prípade vzniku schodku pri spoločnej hmotnej zodpovednosti sa jednotlivým hmotne

zodpovedným zamestnancom určí podiel na jeho náhrade podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých
zárobkov.
16. Z pracovnej zmluvy zo dňa 08.10.2012 súd zistil že žalobca uzavrel so žalovanou v 2. rade M.
pracovný pomer s dojednaným druhom práce predavač - pokladník s miestom výkonu práce v prevádzkepotravín CBA Slovakia s.r.o. v J., prevádzka č. 7279). Deň nástupu do práce bol dohodnutýna deň
08.10.2012. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do skončenia nájmu zamestnávateľa v
nebytových priestoroch predajne, najviac na 3 roky. Doplnkom k pracovnej zmluve zo dňa 08.11.2012

bola dohodnutá zmena dohodnutého druhu práce na zástupcu vedúceho tejto predajne potravín a to
od 12.11.2013.
17. Dňa 12.11.2013 uzavreli žalobca so žalovanou v 2. rade ako zástupcom vedúceho predajne potravín
dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o
spoločnej hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej žalovaná v 2. rade prevzala hmotnú zodpovednosť

za prevzaté hodnoty - ceniny, tovar a zásoby podľa inventúrneho súpisu zo dňa 12.11.2013, ako aj
za všetky iné hodnoty, ktoré jej v čase trvania pracovného pomeru budú zverené na vyúčtovanie.
Podľa bodu 3. dohody o hmotnej zodpovednosti ak bude zamestnankyňa vykonávať prácu spolu s
viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzavreli so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti,
bude za vzniknutý schodok zamestnanec zodpovedať spoločne s nimi. Podľa bodu 4. dohody o hmotnej
zodpovednosti v prípade vzniku schodku pri spoločnej hmotnej zodpovednosti sa jednotlivým hmotne

zodpovedným zamestnancom určí podiel na jeho náhrade podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých
zárobkov.
18. Z pracovnej zmluvy zo dňa 11.12.2012 súd zistil že žalobca uzavrel so žalovanou v 3. rade A.
pracovný pomer s dojednaným druhom práce predavač - pokladník s miestom výkonu práce prevádzke
potravín CBA Slovakia s.r.o. v J., prevádzka č. 7279). Deň nástupu do práce bol dohodnutý na deň

11.12.2012.Pracovnýpomerboluzatvorenýnadobuurčitúdoskončenianájmuzamestnávateľa v
nebytových priestoroch predajne, najviac na 3 roky.

19. Dňa 11.12.2012 uzavreli žalobca so žalovanou v 3. rade dohodu o hmotnej zodpovednosti za
hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, podľa

ktorej žalovaná v 3. rade prevzala hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty - ceniny, tovar a zásoby
podľa inventúrneho súdpisu zo dňa 31.10.2012, ako aj za všetky iné hodnoty, ktoré jej v čase trvania
pracovného pomeru budú zverené na vyúčtovanie. Podľa bodu 3. dohody o hmotnej zodpovednosti
ak bude zamestnankyňa vykonávať prácu spolu s viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzavreli
so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude za vzniknutý schodok zamestnanec

zodpovedať spoločne s nimi. Podľa bodu 4. dohody o hmotnej zodpovednosti v prípade vzniku schodku
pri spoločnej hmotnej zodpovednosti sa jednotlivým hmotne zodpovedným zamestnancom určí podiel
na jeho náhrade podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov.
20. Z pracovnej zmluvy zo dňa 20.12.2013 súd zistil že žalobca uzavrel so žalovanou v 4. rade Q.
pracovný pomer s dojednaným druhom práce predavač - pokladník s miestom výkonu práce

prevádzke potravín CBA Slovakia, s.r.o. v J. - prevádzka č. 7279). Deň nástupu do práce bol dohodnutý
na deň 20.12.2013. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do skončenia nájmu zamestnávateľa
v nebytových priestoroch predajne, najviac na 3 roky.
21. Dňa 20.12.2013 uzavreli žalobca so žalovanou v 4. rade dohodu o hmotnej zodpovednosti za
hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, podľa

ktorej žalovaná v 4. rade prevzala hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty - ceniny, tovar a zásoby
podľa inventúrneho súpisu zo dňa 12.11.2013, ako aj za všetky iné hodnoty, ktoré jej v čase trvania
pracovného pomeru budú zverené na vyúčtovanie. Podľa bodu 3. dohody o hmotnej zodpovednosti
ak bude zamestnankyňa vykonávať prácu spolu s viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzavreli
so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude za vzniknutý schodok zamestnanec

zodpovedať spoločne s nimi. Podľa bodu 4. dohody o hmotnej zodpovednosti v prípade vzniku schodku
pri spoločnej hmotnej zodpovednosti sa jednotlivým hmotne zodpovedným zamestnancom určí podiel
na jeho náhrade podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov.
22. Z popisu pracovnej činnosti žalovanej v 1. a 2. rade ako vedúcej predajne a ako zástupkyne
vedúcej predajne vyplýva, že ako zamestnanci žalobcu najmä: vykonávajú a zabezpečujú

potrebné uchovanie peňažných prostriedkov počas prevádzky až do ich odovzdania do peňažného
ústavu, prípadne iným dohodnutým spôsobom (bod 12 pracovnej náplne), ochranu majetkových hodnôt
pred zneužitím, odcudzením a poškodením najmä tovaru, tržieb, zariadenia a vybavenia predajne a
vlastného objektu predajne (bod 14. pracovnej náplne).

23. Z verejne dostupných informácií historického výpisu z obchodného registra žalobcu zverejneného
na internete súd zistil, že obchodná spoločnosť žalobcu zmenila právnu formu zo spoločnosti s ručením
obmedzeným na akciovú spoločnosť od 25.09.2013.24. Dňa 28.01.2014 bola v predajni potravín CBA a. s. vykonaná inventarizácia hodnôt zverených na
vyúčtovanie za obdobie 12.11.2013 do 28.01.2014, ako vyplýva zo zápisnice z vykonanej inventúry
tovarových zásob. Zo záznamu z vykonanej inventarizácie tovarových zásob súd zistil, že inventúra

bola vykonaná prepočítaním a prevážením tovarových zásob, pričom bol zistený schodok medzi stavom
zásob na základe účtovnej evidencie v sume 67.118,65 € v porovnaní so stavom zásob zisteným na
základe fyzickej inventúry v sume 64.790,94 €, t.j. zistený schodok v celkovej výške 2.327,71 €. Rozdiel k
náhrade zodpovedným pracovníkom po odpočítaní koeficientov normovaných strát v nákupných cenách
predstavuje sumu schodku 1.184,83 €.

25. Súd z uzatvorených dohôd o hmotnej zodpovednosti zistil, že pri nástupe do práce - uzavretí dohody
o hmotnej zodpovednosti so žalovanými v 1. až 4. rade bola vykonaná posledná inventarizácia dňa
12.11.2013, ktorou bol zistený stav zásob tovaru v hodnote 67.188,65 €.
26. Z tvrdení žalobcu a z trestného spisu OO PZ v Stupave ČVS: ORP - 1469/SA-MA-2013 súd zistil,
že v predajni potravín došlo ku krádeži a to ku krádeži tržby - peňažnej hotovosti v sume 3.350,-
€, ktorú vykonať neznámy páchateľ v čase od 13,00 hod. 14.12.2013 do 08,30 hod. 15.12.2013 zo

železnej skrinky - trezora, ktorá sa nachádzala v kancelárii predajne potravín CBA J. tak, že pravde-
podobne počas prevádzky využil nepozornosť zamestnancov, vnikol do kancelárie predajne, kde zo
zásuvky stola zobral kľúč od železnej skrinky - trezora, túto kľúčom odomkol a z nej odcudzil peňažnú
hotovosť (tržbu) 3.350,-€ a následne odišiel na neznáme miesto. Uznesením zo dňa 14.04.2014 OO
PZ Stupava prerušila vec tohto trestného stíhania, lebo sa jej nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce

vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.Trestné oznámenie vo veci krádeže podala vedúca predajne
potravín Q. dňa 15.12.2013 o 11,10 hod., ktorá bola vo veci vypočutá v postavení poškodená - svedok.
Vo výpovedi na polícii uviedla, že dňa 14.12.2013 o 13,00 hod. urobila uzávierku z dennej tržby a
uvedenú hotovosť uložila do trezora v kancelárií predajne, ktorý sa nachádzal v spodnej časti drevenej
skrinky, ktorá je v uvedenej kancelárií. Trezor riadne uzamkla a kľúč od trezora vrátila do vrchnej zásuvky

pracovného stola v kancelárií. V predajni následne aktivovala alarm a predajňu riadne uzamkla. Dňa
15.12.2013 v čase o 06.30 prišla do práce a zároveň s ňou prišli aj jej tri kolegyne L., V. a A.. Všetky sa
následne presunuli do šatne, do ktorej sa ide cez uvedenú kanceláriu, kde si uvarili kávu a spoločne išli
dopredajnepracovať.Včasekrátkopred08.30hod.dopredajneprišlaM., ktorájezástupkyňouvedúcej
predajne, ktorá bola práceneschopná od 12.11.2013. Táto išla priamo do kancelárie, v ktorej v tom

čase nikto nebol, čo si všimla L. ktorá bola pri pokladni. Potom prišla ku svedkyni a V., ktoré doplňovali
tovar na druhej strane od kancelárie, a povedala im, aby išli na zadnú rampu, ktorá sa nachádza v
zadnej časti predajne, že má pre nich vianočný darček. Následne nato išli na rampu kde s ňou ešte
chvíľku rozprávali a potom odišla preč a žalovaná v 1. rade a V.šli pracovať. Keď prišli do predajne, za
žalovanou v 1. rade prišla L. a spýtala sa, či jej môže rozmeniť 50,- € bankovku, pretože nemá z čoho

vydať zákazníkovi. Následne sa presunuli do kancelárie, kde žalovaná v 1. rade zobrala kľúč od trezora,
ktorý bol v zásuvke, odomkla trezor a zistila, že uvedená hotovosť 3350 ,-€ v trezore nie je. Vtedy jej
L. uviedla, že videla do kancelárie ísť M..
27. Žalobca si nárok na náhradu škody v hodnote 3.350,- € uplatnil aj v poisťovni Allianz a. s.
Bratislava, v ktorej má zmluvné poistenie majetku pre takéto prípady. Poisťovňa Allianz a. s. odmietla

žalovanému túto škodu z jeho zmluvného poistenia majetku uhradiť s odôvodnením, že z vlastného
šetrenia poisťovne, ako aj polície nebolo preukázané násilné vniknutie páchateľa do zabezpečeného
priestoru, t.j. násilné prekonanie zmluvne dohodnutého spôsobu zabezpečenia poistenej hotovosti pred
krádežou (viď stanovisko poisťovne).
28. Keďže sa nepodarilo zistiť osobu, ktorá odcudzila z predajne uvedenú tržbu v hodnote 3.350,-

€, pričom bolo zistené, že túto peňažnú hotovosť personál predajne zrejme riadne nechránil pred
odcudzením tak, ako ju chrániť mal, žalobca k celkovej sume zisteného netto tovarového schodku
1.184,83 € prirátal aj túto hodnotu z predajne odcudzenej peňažnej hotovosti, t.j. tržbu v sume 3.350,-€,
v dôsledku čoho celková suma zisteného tovarového aj peňažného schodku dosiahla sumu 4.538,83 € .
29. Z výpočtu podielu na schodku súd zistil, že na pracovisku v rozhodnom období pracovali hmotne

zodpovední zamestnanci a to žalovaná v 1. rade Q. ako vedúca predajne, žalovaná v 2. rade M. ako
zástupca vedúcej predajne, žalovaná v 3. rade A., žalovaná v 4. rade Q. a ďalej B., V., U. a L. ako
predavačky - pokladníčky, čo vyplýva aj z predložených mzdových listov (č.l. 109-123 spisu).
30. Podľa písomného vyjadrenia žalobcu priemerný hodinový zárobok žalovaných pred vznikom
schodku u žalovanej v 1. rade bol 4,078 €, započítaný 2 x z dôvodu pracovnej pozície vedúcej predajne,

s pravdepodobným mesačným zárobkom 650,- € , z čoho podiel žalovanej v 1. rade potom na schodku
bol 29,40 % a predstavuje sumu 1.333,09 €. Priemerný hodinový zárobok žalovanej v 2. rade pred
vznikom schodku bol 2,412 €, s priemerným mesačným zárobkom v sume 420,- €, započítaný 2 x z
dôvodu pracovnej pozície zástupca vedúceho predajne, podiel žalovanej v 2. rade potom na schodku bol17,39 % a predstavoval sumu 788,44 €. Priemerný hodinový zárobok žalovanej v 3. rade pred vznikom
schodku bol 2,4903 €, s priemerným mesačným zýárobkom 410,36 €, započítaný 1 x, z čoho podiel
žalovanej v 3. rade potom na schodku bol 8,98 % a predstavuje sumu 407,04 €. Priemerný hodinový

zárobok žalovanej 4. rade pred vznikom schodku bol 2,4264 €, s predpokladaným mesačným zárobkom
413,70 €, započítaný 1 x, z čoho podiel na schodku žalovanej v 4. rade bol potom 8,75 % a predstavuje
sumu 396,59 €. Priemerný mesačný zárobok žalobca vypočítal za obdobie III.Q.2013.

31. Z vyhlásenia zodpovedných osôb pred začatím inventarizácie zo dňa 28.01.2014 vyplýva, že

žalované spolu s ostatnými zodpovednými zamestnancami podpisom potvrdili, že pred začatím
inventarizácie tovarových zásob na prevádzke boli odovzdané všetky doklady týkajúce sa stavu a
pohybu tovarových zásob na zaúčtovanie, že všetky príjmy a výdavky do začatia inventarizácie boli
zachytené v účtovnej evidencii, príp. operatívnej evidencii.
32. Z vyhlásenia žalovaných zo dňa 12.11.2013 vyplýva, že podpisom potvrdili, že počas inventarizácie
bol všetok tovar riadne ščítaný, prevážený a nahlásený inventarizačnej komisii a súhlasia s vykázanou

fyzickou zásobou tovaru spísaného na hárkoch v inventúrnom súpise zásob tovaru ku dňu 12.11.2013
na prevádzke a spôsobom sčítania tovaru.
33. Skutočnosti uvádzané ohľadne výpočtov podielu žalovaných na tovarovom schodku žalované
nespochybnili, súd ich preto s poukazom na predložené listinné dôkazy a ustanovenie
§ 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné.

34. Žalobca vo svojom stanovisku prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalovaná v 2.
rade bola práceneschopná (PN) počnúc od 12.11.2013 bez prerušenia až do vykonania inventúry dňa
28.01.2014. Termín konania tejto inventúry jej žalobca vopred písomne oznámil listom z 21.01.2014,
ale žalovaná v 2. rade sa na inventúru dňa 28.01.2014, nedostavila. Priebežne bez prerušenia bola
žalovaná v 2. rade ďalej PN až do 31.08.2014, kedy bol na jej návrh jej pracovný pomer so žalobcom

ukončený vzájomnou dohodou. Počas sporného inventúrneho obdobia od 12.11.2013 do 28.01.2014
žalovaná v 2. rade z dôvodu jej PN neodpracovala na pracovisku v predajni CBA J., HS 7279, ani jednu
pracovnú zmenu, ani jeden deň. Na toto jej pracovisko do tejto predajne sa napriek trvaniu jej PN
žalovaná v 2. rade dostavila iba dňa 15.12.2013 a určitý čas sa tam vtedy aj zdržala, o čom svedčia aj
výpovede žalovaných v 1. a 3. rade. Nová zástupkyňa vedúcej žalovanej v 1. rade bola do tejto predajne

žalobcom ustanovená do funkcie počnúc od inventúry dňa 28.01.2014, kedy bola od 28.01.2014 do
funkcie zástupkyne vedúcej tejto predajne ustanovená V..

35. Žalovaná v 1. rade k veci uviedla, že u žalobcu pracovala ako vedúca predajne žalobcu.
Predchádzajúca inventúra sa konala v novembri 2013 a vtedy bolo zistené manko asi 20.000,- € na

tovare. Ešte v lete bývalá vedúca predajne zobrala z trezoru postupne peniaze, k čomu sa priznala a
ohľadne tohto zisteného manka a aj odcudzenia peňažnej hotovosti z trezoru sa viedlo na tunajšom súde
konanie. Žalovaná v 1. rade nemala vedomosť o tom, ako sa vo veci rozhodlo, pretože jej ešte rozsudok
nebol doručený, v tom čase pracovala ako zástupkyňa vedúcej predajne. Keď sa zistilo v novembri 2013
manko, tak v tom čase vedúcu predajne M. žalobca prepustil a žalovanú v 1. rade dal do funkcie vedúcej

predajne. Zároveň jej ustanovil do funkcie zástupkyne M., ktorá do inventúry v novembri 2013 spolu s
vedúcou predajne si brala tovar, ktorý pri pokladni nezaplatila. Všetky pracovníčky v predajni to vedeli,
žalovaná v 1. rade sam zistila, že im chýba tovar, za ktorý menovite žalovaná v 2. rade nezaplatila. Nikdy
to písomne nespísali, len to telefonicky nahlásili inšpektorovi, ktorý nikdy nič nespravil. Dňa 14.12.2013
bola sobota. Žalovaná v 1. rade ako vedúca naposledy niesla tržbu do banky v piatok doobeda, pretože

v J. je pošta otvorená len do 12,30. Tržbu od piatka do poobedia, potom zo soboty do obeda a z nedele
do obeda, kedy v predajni riadne pracovali a mali otvorené, mala uzavretú v trezore. Tento trezor mala v
skrinke, ktorá mala výšku asi meter x 60 cm x 40 cm. V tejto skrinke boli v policiach papiere a naspodku
bol odložený tento trezor. Kľúč od trezora mávala žalovaná v 1. rade odložený v šuplíku od písacieho
stola a tento bol v papierovej krabičke. Tento kľúč tam býval aj za predchádzajúcej vedúcej, ktorá bola

vyhodená a žalovaná jej robila zástupkyňu. Takže tam kľúč od trezoru zostal ako predtým. O tomto kľúči
od trezoru vedeli asi tri staršie zamestnankyne. M. po inventúre v novembri 2013 bola práceneschopná
a po jej nástupe do funkcie vedúcej už do predajne neprišla. Nebola účastná ani inventúry v januári
2014 a prišla do predajne počas práceneschopnosti v nedeľu ráno 15.12.2013 v čase pred 08,30 hod.,
kedy im priniesla vianočný darček a to poháre, ktoré vyrábala. Priebeh tejto návštevy žalovaná v 1. rade

popísala na polícii a pridržala sa všetkých skutočností, ktoré uviedla v zápisnici na polícii dňa 15.12.2013
okolo 11,00 hod. K tomu uviedla, že si myslí, že túto hotovosť mohla zobrať práve žalovaná v 2. rade,
ktorá vedela kde je kľúč a v čase návštevy vošla do kancelárie, kde bol trezor, hoci tam nemala čo robiť.
Je pravdou, že cez túto kanceláriu sa išlo do šatne, a teda všetci pracovníci tam ráno prechádzali došatne a poobede tam prechádzali sa preobliecť, a odtiaľ odchádzali cez túto kanceláriu. Táto kancelária
bola pre vedúcu a jej zástupkyňu, kde sa mali ako vedúca a zástupkyňa striedať po týždni jedna do
obeda, druhá po obede. Keďže však žalovaná v 2. rade ako zástupkyňa vôbec nenastúpila do práce,

žalovaná v 1. rade ako vedúca pracovala každý deň obidve zmeny sama, sama brala tržby z pokladní
a sama ich nosila do banky. Ďalej uviedla, že vedúca predajne a zástupkyňa mali rovnaké povinnosti.
Inventúra v januári 2014 sa konala z dôvodu nástupu novej nástupkyne vedúcej predajne. K zistenému
tovarovému schodku uviedla, že tento uznáva čo do dôvodu a výšky a je ho ochotná uhradiť. Taktiež
uznala aj svoj podiel na peňažnej časti vyčísleného schodku vo vzťahu k jej osobe v sume 984,79 €,

keďže ako vedúca bola zodpovedná za tento schodok t. j. za odcudzenú tržbu a bola ochotná ho uhradiť.
Zostatok vyčísleného peňažného schodku by podľa nej mala uhradiť žalovaná v 2. rade, pretože podľa
žalovanej v 1. rade celú tržbu zobrala ona. Žalovaná v 1. rade však priznáva svoj podiel zodpovednosti
za tento peňažný schodok.
36. Žalovaná v 2. rade vo výpovedi uviedla, že nikdy nevykonávala zástupkyňu vedúcej predajne CBA
v J., aj keď ju ustanovili za zástupkyňu a podpísala papiere, ale bola od ustanovenia do funkcie

práceneschopná, kľúče od predajne neprevzala. Taktiež nevedela, kde je kľúč od trezoru, pretože
predtým nepracovala ani ako vedúca, ani ako zástupkyňa. Pracovala ako pokladníčka a keď išla
rozmieňať peniaze, tak nikdy neodchádzala od pokladne, pretože pokladňu nesmela opustiť. Potvrdila,
že počas práceneschopnosti prišla do predajne potravín, pretože mala vychádzky a prišla doniesť
darčeky na Vianoce a predsa počas práceneschopnosti mala právo si ísť napr. nakúpiť. Do predajne

prišla asi o 10.00 hod. a išla v predajni napravo, pričom kancelária je naľavo. Hneď stretla pani Z., ktorú
pozdravila a potom tam prišla pani I. a pani Z., ktorým povedala, aby išli dozadu do skladu na rampu,
že mám pre nich darčeky. Do žiadnej kancelárie nešla, taktiež neurobila žiadny nákup. Išla von a sadla
si do svojho auta, s ktorým prešla dozadu k rampe. Tam ju už čakali pani I., Z. a pani Z.. Pani W. tam
nebola, lebo bola za pokladňou a tú nesmela opustiť. Žalovaná v 2. rade z auta vybrala šálky a dala ich

všetkým trom pracovníčkam, jednu šálku dala aj pre pani W.. Potom si zapálili s pani I. a Z. cigaretu a
následne išla domov. Pani Z. nefajčí a tá odišla obsluhovať. Následne jej začala posielať SMS-ky pani I.,
v ktorých jej písala, že vie, čo spravila. Bola predvolaná na políciu na odber vzorky DNA z úst, brali jej aj
odtlačky a na polícii vypovedala, nevedela uviesť, či podpisovala zápisnicu o výpovedi. Nemá vedomosť
ako táto vec na polícii skončila. Práceneschopná bola až do uplynutia výpovednej lehoty.

37. Žalovaná v 3. rade uviedla, že svoj podiel na zistenom tovarovom schodku uhradila a následne
uhradila aj podiel na peňažnom schodku, pričom dlh aj preplatila. Podiel na peňažnom schodku
uhradila z dôvodu, aby potom nemusela platiť ďalšie peniaze ako úrok z omeškania a podobne. Podľa
žalovanej v 3. rade mala tento peňažný schodok uhradiť žalovaná v 2. rade, pretože bola v predajni

práve v čase, kedy sa potom zistilo, že peniaze chýbajú. Bola v kancelárii a videla ju L. a v tej kancelárii
nemala čo robiť, pretože v šatni za tou kanceláriou nikto nebol, a teda nemala ani tam za kým ísť. V ten
deň pracovala na zmene vedúca - žalovaná v 1. rade, žalovaná v 3. rade ako predavačka - predávala
salámy a potom tam bola ešte pokladníčka Leona Grandičová a Dáša Švarová. Keď zistili, že chýbajú
peniaze (vedúca im to hneď povedala), dospeli k záveru, že to musela zobrať jedine M.. Už predtým s

ňou žalovaná v 3. rade pracovala, aj keď na inej zmene, ale počula od kolegýň, že si viackrát brala
tovar z predajne, dala si ho bokom na taký stolík a nezaplatila ho.

38. Žalovaná v 4. rade vo výpovedi uviedla, že k žalobcovi nastupovala do pracovného pomeru podľa
pracovnej zmluvy dňa 20.12.2013. Taktiež podpísala dohodu o hmotnej zodpovednosti. Vyčíslený

tovarový schodok v sume 125,43 € uznala čo do dôvodu a výšky ako jej podiel na tovarovom schodku
pri inventúre a na túto sumu aj uzavrela so žalobcom dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dňa
25.04.2014. Túto dlžnú sumu podľa dohody so zamestnávateľom aj riadne zaplatila dňa 07.07.2014
sumu 60,-€ a dňa 18.08.2014 sumu 65,43 €. Tým považovala celú vec za vybavenú. Čo sa týka
druhej časti schodku v sume 271,16 € ako podielu na odcudzenej hotovosti z trezoru vo výške 3.350,-

€ poukázala na uznesenie OR PZ MA, OO PZ Stupava zo dňa 16.12.2013, podľa ktorého polícia
začala trestné stíhanie za skutok, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ presne v čase od 13.00
hod dňa 14.12.2013 do 8.30 hod dňa 15.12.2013, kedy malo dôjsť ku krádeži peňažnej hotovosti z
trezora v kancelárii predajne potravín CBA v J.. Keďže žalovaná v 4. rade nastúpila pracovať u žalobcu
dňa 20.12.2013 a to po dátume, kedy došlo k tomu skutku, nemôže niesť za tento skutok žiadnu

zodpovednosť. Z toho dôvodu namietala uplatnenú istinu voči jej osobe a žiadala súd žalobu v tejto
časti zamietnuť. Okrem toho poukázala na popis pracovnej činnosti vedúcej predajne potravín, pričom
podľa tohto popisu bodu 7, 11, 12, 14 a hlavne podľa podmienok a príkazu žalobcu na zabezpečenie
podmienok v zmysle uzavretej poistnej zmluvy (tretí odsek), v danom prípade jednoznačne zodpovedalaza akékoľvek hotovosti a tržby jedine vedúca predajne a aj to nie je zrejmé, či mohla mať takú hotovosť v
trezore. Podľa pracovnej náplne vedúcej predajne ide o jedinú osobu, ktorá zodpovedala za akúkoľvek
hotovosť tržby v trezore, pretože zodpovedala za zabezpečenie uchovania týchto prostriedkov počas

prevádzky až do odovzdania peňažnému ústavu. Nikto iný nemal zo zamestnancov ani kľúče, ani
prístup do trezoru a tým pádom ani nikto iný nemôže zodpovedať za vzniknutú škodu. Tieto skutočnosti
dala do pozornosti z dôvodu, ak by súd neprijal jej obranu ohľadne tvrdenia, že za peňažný schodok
nezodpovedá, keďže v čase jeho vzniku u žalobcu nepracovala.

39. Z výpovede svedkyne L. súd zistil, že v období inventúry v CBA v januári 2014 pracovala u žalobcu
ako pokladník. Presne si pamätá na ten deň, kedy zistili, že v trezore chýbajú peniaze, lebo práve vtedy
išla za vedúcou I., aby jej rozmenila 500,- €, ktoré jej dal klient. Išli spolu do kancelárie, kde vedúca
otvorila šuplík, vybrala odtiaľ kľúč a s tým kľúčom išla do zadnej skrinky, ktorá skrinka bola otvorená, a
v tej skrinke bol trezor, ktorý otvorila a obidve videli, že peniaze tam nie sú. Svedkyňa sa vrátila k svojej
pokladni a vedúca išla k druhej, zavretej pokladni a odtiaľ doniesla nejaké peniaze. K tomu doložila

jej peniaze a takto nejako jej rozmenila tú 500,- € bankovku. Nepamätá si to presne ale vie, že do
obsluhovali zákazníkov a potom zavreli obchod, lebo vedúca predajne všetkým oznámila, že sa stala
krádež a malo tam chýbať okolo 2.000,-€. Vtedy ich vedúca predajne požiadala o to, že im všetkým
musí pozrieť osobné veci. Prezrela všetky veci v šatni a aj ich kabelky, ktoré priniesli do šatne. Žiadne
peniaze sa ani u jednej pracovníčky nenašli, tak vedúca predajne zavolala políciu s tým, že sa stala

krádež. Polícia zobrala všetkým DNA z úst. Trestné konanie neprebehlo a polícia nič nezistila. Keď jej
prišla výzva na zaplatenie zisteného schodku aj tovarového a aj peňažného, tak to všetko zaplatila v
sume 402,25 €. Čo sa týka kľúča od trezoru, tak všetky predavačky vedeli, že tento kľúč od trezoru je v
šuplíku, pretože chodili rozmieňať peniaze a vedúca tento šuplík nezamykala. Je teda fakt skutočnosť,
že ktokoľvek z pracovníčok mohla ísť do kancelárie a zobrať si kľúč od trezoru a otvoriť si ho. O tom,

kde je kľúč od trezoru nevedela A., ktorá pracovala vzadu pri mäse a tam si aj dokladala tovar.

40. K výpovedi svedkyne žalovaná v 1. rade uviedla, že pri rozmieňaní peňazí nemohla rozmieňať
peniaze z dvoch pokladní, pretože táto tržba sa nemohla zamieňať a muselo ísť o menšiu bankovku.

41. Svedkyňa V. vo výpovedi uviedla, že predajňu vždy otvárala vedúca predajne, pretože len ona mala
kľúče a kľúče od predajne mala aj zástupkyňa vedúcej. Všetci vždy vošli dnu a cez kanceláriu išli do
šatne a tam sa prezliekli. V deň, kedy malo dôjsť ku krádeži svedkyňa uvarila kávu pre seba aj vedúcu
predajne. Svedkyňa nepracovala za pokladňou ale dokladala tovar. Kávu išli piť do skladu. Potom sa
vracalizoskladudokancelárieapocestepaniW.prišlazavedúcou,abyjejrozmenilapeniazeasi100,-€.

Ešte predtým, ako W. išla rozmeniť tú stovku, do predajne prišla žalovaná v 2. rade a v predajni sa zjavila
bez ohlásenia. Povedala im, že nesie každej darček. Darček dala svedkyni a videla, ako tie šálky dáva aj
ostatným zamestnancom. Nepamätá sa, koľko sa žalovaná v 2. rade v predajni zdržala, ale mohlo to byť
pol hodiny alebo aj trištvrte hodiny. Bola pri tom, keď W. prišla za vedúcou a chcela rozmeniť tú stovku,
pretože vtedy išla cez kanceláriu do kuchynky. Videla, ako vedúca vyberá zo šuplíka kľúč od trezoru

a s tým kľúčom išla na opačnú stranu kancelárie k takej drevenej skrinke, kde bol zabudovaný trezor,
ktorý otvorila a v tom trezore bol košík s obálkou. V obálke neboli žiadne peniaze. Svedkyňa vedela, že
vedúca predajne dávala peniaze do tejto jednej obálky a šuplík s kľúčom od trezoru nezamykala. Okrem
pani Z. všetky pracovníčky vedeli, kde má vedúca kľúče od trezoru. Svedkyňa vyčíslený schodok na
tovarovom aj peňažnom schodku žalobcovi uhradila.

42. Z listinných dôkazov, ktoré doložil do spisu žalobca súd zistil, že žalovaná v 2. rade bola
práceneschopná od 12.11.2013 do 28.04.2014 (č. l. 154 - 158 spisu). Žalobca listom zo dňa 21.01.2014
oznámil žalovanej v 2. rade, že dňa 28.01.2014sa v prevádzke potravín na Kováčskej 2 v Zohore bude
konať fyzická inventúra a požiadal ju o účasť na tejto inventúre. . Predmetné oznámenie si žalovaná v

2. rade prevzala dňa 03.02.2014 s tým, že zásielku mala uloženú na prevzatie na pošte od 23.01.2014.
Dňa 05.09. 20124 žalobca
žalovanou v 2. rade uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.08.2014.

43. Žalobca vo svojom vyjadrení k meritu veci uviedol, že žalovaným sa doteraz nepodarilo preukázať,

kto z nich zavinil peňažnú časť schodku, údajnú krádež hotovosti 3.350,-€, a ani to, či príčina, pre ktorú
chýba, je skutočne jej údajná krádež, spáchaná niekedy v dňoch 14.-15.12.2013. Podľa žalobcu preto
nemožno vylúčiť ani to, že táto hotovosť chýba z úplne iného dôvodu, než z dôvodu jej údajnej krádeže.
K tomu uviedol, že po úhradách, resp. po čiastočných späť vzatiach žaloby iba vo vzťahu k žalovanej v3. a 4. rade vymáhané sumy klesli a celkové vymáhané sumy od jednotlivých žalovaných v 1., 2., 3. a 4.
rade sú nasledovné: proti žalovanej v 1. rade suma 1.333,09 €, proti žalovanej v 2. rade suma 788,48
€, proti žalovanej suma 300,69 € a proti žalovanej v 4. rade suma 271,16 €. Žalobca naďalej vymáha

od všetkých žalovaných istinu 2.693,42 € s príslušenstvom nasledovne:

Por. Čísto Meno iba tovarová časť iba peňažná časť
1 2 3 4 5

1) I. 1 333,09 € 348,30 € 984,79 €
2) Z. 788,48 € 206,00 € 582,48 €
3) Z. 300,69 € 0,00 € 300,69 €
4) O. 271,16 € 0,00 € 271,16€
Pomocné a kontrolné súčty 2 693,93 € 554,30 € 2 139,12 €
súčet tovarových a peňažných častí celého vymáhaného schodku 2 693,42 €

44. Na základe predbežného právneho názoru a posúdenia veci zo strany súdu žalobca doložil do spisu
výpočet percentuálneho pomeru priemerných hodinových zárobkov žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré by

mohli spoločne zodpovedať za celú iba peňažnú časť vymáhaného schodku v sume 2.139,12 €. Podľa
pripojených kópií mzdových listov s výpočtami priemerného hodinového zárobku žalovanej v 1. rade je
4,0780 € a priemerný hodinový zárobok žalovanej v 2. rade je 2,4120 €. Vzájomný percentuálny pomer
týchto ich priemerných hodinových zárobkov je potom u žalovanej v 1. rade 62,8351 % u žalovanej v
2. rade 37,1649 %. Podľa týchto percentuálnych pomerov by na žalovanú v 1. rade pripadol podiel na

peňažnom schodku v sume 1.344,12 € a na žalovanú v 2. rade podiel v sume 795,- €. K týmto súmám
je potom potrebné pripočítať aj podiel na tovarovej časti schodku a to u žalovanej v 1. rade sumu 348,30
€ a u žalovanej v 2. rade sumu 206,- €. Žalobca nenamietal rozhodnutie vo veci podľa predbežného
posúdenia veci zo strany súdu, alternatívne však zotrval na svojom pôvodne uplatnenom petite.

45. Podľa § 182 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len “Zákonník práce”), v
znení účinnom ku dňu zistenia schodku, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o
hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné
hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s

viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za
schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
46. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,
inak je neplatná.
47. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak

preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
48. Podľa § 184 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou,
ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo
bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený
najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.

49. Podľa § 184 ods. 4 Zákonník práce ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú
zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie,
zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou
inventarizáciou.
50. Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým

zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich
vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

51. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých
zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému

mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok
je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.52. Podľa § 189 ods. 4 Zákonníka práce ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý
zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho
zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými

podľa odsekov 2 a 3.
53. Podľa § 33 ods. 3 Zákonníka práce, ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym
predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do siedmich
dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.
54. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
55. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, avšak nie vo
vzťahu ku všetkým žalovaným. Žalobca uplatnil proti žalovaným nárok na náhradu škody na zverených
hodnotách, ktoré boli ako zamestnanci povinné vyúčtovať, a to v podiele na škode žalovanej 1. rade
v podiele 29,40 % ako vedúcej predajne, žalovanej v 2. rade v podiele 17,39 %, žalovanej v 3. rade

v podiele 8,98 % a žalovanej v 4. rade v podiele 8,75 % ako vyplýva zo zápisu z vykonanej inventúry
ako aj výpočtu schodku. Predpokladmi vzniku subjektívnej zodpovednosti zamestnanca za schodok
na zverených hodnotách je platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existencia schodku na
zverených hodnotách, ktorá je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt zverených
mu zamestnávateľom. Všetky predpoklady zodpovednosti preukazuje zamestnávateľ. Zodpovednosť

zamestnanca za schodok je subjektívnou zodpovednosťou, teda predpokladom jej vzniku je existencia
zavinenia žalovaného. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca ide o zodpovednosť s
prezumpciou viny, to znamená, že zavinenie žalovaných sa zo zákona prezumuje, predpokladá, pokiaľ
sa nepreukáže opak. Dôkazné bremeno ohľadne neexistencie zavinenia znáša zamestnanec, ktorý sa
v prípade unesenia bremena zbaví celkom alebo sčasti zodpovednosti za škodu.

56. Predpokladom zodpovednosti je, že došlo ku škode vo forme schodku, t. j. na hodnotách (veciach)
určených na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec prevzal. Ak nebola dohodnutá spoločná hmotná
zodpovednosť viacerých pracovníkov, nerobí to ich individuálne dohody o hmotnej zodpovednosti
neplatnými; každý z pracovníkov zodpovedá za schodok na hodnotách, ktoré bol povinný vyúčtovať.
57. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými

vznikol dňom ich nástupu do práce pracovný pomer, založený písomnou pracovnou zmluvou. Súčasne
so vznikom pracovného pomeru účastníci uzavreli písomnú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti,
ktorou žalované prevzali hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty - ceniny, tovar a zásoby, ako
aj za všetky iné hodnoty, ktoré jej v čase trvania pracovného pomeru budú zverené na vyúčtovanie.
Inventarizáciou hodnôt zverených na vyúčtovanie za obdobie od 12.11.2013 do 28.01.2014 bol zistený

schodok, ktorého hodnota po úprave koeficientmi bola vyčíslená v sume 1.184,83 €.
58. Podľa ustálenej súdnej judikatúry schodok, ako jeden z predpokladov zodpovednosti
zamestnanca za schodok, vyjadruje skutočnosť, že hodnoty, ktoré sa spoločne hmotne zodpovední
zamestnanci zaviazali vyúčtovať, chýbajú, a že nie je objektívne možné - ako napr. pri všeobecnej
zodpovednosti za škodu zistiť, kedy, akým spôsobom, poprípade na akých hodnotách daný schodok

vznikol (viď. rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. 21Cdo 3263/2010 z 15.05.2012, ako aj rozsudok
Najvyššieho súdu SR č. 5Cdo 248/2009 z 31.08.2010). Na základe uvedeného sa súd plne stotožnil
s názorom žalobcu, že k takto vyčíslenému tovarovému schodku zisteného pri inventúre je potrebné
pripočítať aj peňažnú hodnotu, ktorá bola z predajne podľa vyjadrení žalovaných odcudzená a
predstavovalatržbu vsume3.350,-€,ktorámalabyťuschovanávtrezorevkanceláriivedúcejpredajne.

Celková suma takto ziteného tovarového a peňažného schodku potom predstavovala sumu 4.538,83 €.

59. Súd sa zaoberal osobitne zodpovednosťou žalovaných za vzniknutý tovarový schodok v
sume 1.184,83 € a samostatne zodpovednosťou žalovaných za vzniknutý peňažný schodok v sume
3.350,- € Eur. Súd mal za to, že žalobca v prípade zisteného tovarového schodku uniesol dôkazné

bremeno ohľadne predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaných za vzniknutý schodok. Preukázal, že
bola platne uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti medzi ním a žalovanými, že porušili právnu
povinnosť tým, že nesplnili vyúčtovaciu povinnosť a že mu ich protiprávnym konaním vznikla škoda
v podobe nevyúčtovaného schodku na zverených hodnotách. V priebehu konania žalované ničím
nepreukázali, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia, skutkové tvrdenia žalobcu

nesporovali, na prípadné zbavenie sa zodpovednosti za zistený schodok nenavrhli vykonanie žiadnych
dôkazov, pričom súd dáva do pozornosti, že na prípadné zbavenie sa zodpovednosti za zistený schodok
nepoukazujú ani iné okolnosti na strane ďalších hmotne zodpovedných zamestnankýň, ktoré nároky niesú predmetom konania z dôvodu zaplatenia schodku na základe dohody so žalobcom (i keď v súdenej
veci ostatné zamestnankyne schodok uznali a uhradili).
60. Z dikcie vyššie citovaných zákonných ustanovení § 182 Zákonníka práce a nasl. vyplýva, že

žalované za vznik schodku zodpovedajú podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok
vedúceho a jeho zástupcu (t.j. žalovanej 1. a žalovanej 2.) sa započítava v dvojnásobnej sume.
Pri stanovení okruhu hmotne zodpovedných pracovníkov na určenie podielu náhrady jednotlivých
zamestnancov zodpovedajúcich za schodok v inventúrou zistenej výške 1.184,83 € súd vychádzal zo
zoznamu zamestnancov predložených žalobcom, ktorý nebol spochybnený. V zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení § 189 Zákonníka práce, keďže žalované v 1., 2. a 3. rade netvrdili, a teda ani
nepreukazovali, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov,
ani sa iným spôsobom nezbavili ani čiastočne zodpovednosti za vzniknutý schodok, sú povinné schodok
uhradiť podľa podielu na schodku vypočítaného podľa pomeru priemerných zárobkov jednotlivých
zamestnancov,pričomzárobokžalovanej1.akovedúcejpredajneažalovanej2.akozástupcuvedúceho
sa započítal v dvojnásobnej sume. Podiel žalovanej 1. na zistenom schodku bol 29,40 %, čo predstavuje

sumu 348,30 €, podiel žalovanej 2. bol 8,98 %, čo predstavuje sumu 206,- €, podiel žalovanej 3. bol
6,87 % čo predstavuje sumu 106,35 € a podiel žalovanej 4. bol 8,75 % čo sumu 125,43 €.
61. Žalovaná v 1. rade svoj podiel na zistenom tovarovom schodku vyčíslený žalobcom uznala a bola
ho ochotná zaplatiť, žalované v 3. a 4. rade vyčíslený podiel na tovarovom schodku žalobcovi uhradili.
Preto súd zaviazal žalovanú v 1. rade na úhradu jej podielu na tovarovom chodku v sume 348,30 €.

Žalobu žalobcu proti žalovaným v 3. a 4. rade v tejto časti zamietol ako nedôvodnú. Úhradou podielu
na vyčíslenom schodku žalovanej v 2. rade sa súd zaoberá v nižšie uvedených bodoch odôvodnenia
rozsudku.
62. V rámci procesnej obrany žalovaná v 1. rade priznala svoju zodpovednosť za vyčíslený schodok
na peňažnej časti, keďže ako vedúca bola zodpovedná za tento schodok t. j. za odcudzenú tržbu a

bola ochotná ho uhradiť. Žiadala však, aby zodpovednosť za túto peňažnú časť schodku bol vyvodený
aj voči žalovanej v 2. rade, ktorá aj keď bola práceneschopná, prišla do predajne potravín, odišla do
kancelárie, kde sa zdržala a to práve v deň, keď v predajni zistili odcudzenie tejto peňažnej
hotovosti. Mala za to, že predmetnú hotovosť odcudzila žalovaná v 2. rade. Žalovaná v 2. rade potvrdila
skutočnosť, že bola v inkriminovaný deň v predajni, avšak poprela skutočnosť, že by išla do

kancelárie. Žalovaná v 3. rade vyčíslený podiel na peňažnom schodku žalobcovi uhradila a žalovaná v
4. rade tvrdila, že v čase vzniku tohoto peňažného schodku u žalobcu nepracovala, a preto nenesie za
tento zistený scchodok žiadnu zodpovednosť a zároveň poukázala na skutočnosť, že za tento schodok
podľa popisu činnosti zodpovedá výlučne žalovaná v 1. rade ako vedúca predajne.
63. Súd v rámci zodpovednosti za peňažnú časť schodku dospel k záveru, že zodpovednosť za peňažnú

hotovosť t. j. tržbu v rámci zamestnancov žalobcu v predajni mali podľa popisu činnosti (pracovnej
náplne) len vedúca predajne t. j. žalovaná v 1. rade a zástupkyňa vedúcej predajne t. j. žalovaná v
2. rade. Ako výplýva z popisu ich činnosti, obe mali okrem iných činností vykonávať a zabezpečovať
potrebné uchovanie peňažných prostriedkov počas prevádzky až do ich odovzdania do peňažného
ústavu a ochranu majetkových hodnôt najmä tržby pred zneužitím, odcudzením a poškodením. Na

základeuvedenéhosúdvyvodil vdanomprípadezodpovednosťobochžalovanýchnatomtozistený
peňažný schodok, keďže v konaní nebolo preukázané, že by tento schodok vznikol trestným činom t. j.
krádežou tržby inou osobou resp. niektorým zamestnancom žalobcu v predajni žalobcu. Žalovaná v 1.
rade svoj podiel na peňažnom schodku nepoprela. Nemožno však vylúčiť ani zodpovednosť žalovanej v
2.radezatentoschodokatovrámciuzavretejdohodyohmotnejzodpovednosti.Ajkeďmalsúdvkonaní

preukázané, že žalovaná bola počas celej doby od poslednej inventarizácie tovaru dňa 11.12.2013 do
28.01.2014, kedy bola vykonaná inventzarizácie za inventúrne obdobie od 12.11.23013 do 28.01.2014,
práceneschopná, v konaní bolo preukázané, že dňa 15.12.2013 prišla do predajne potravín, kde sa
zdržala istú dobu. Súd považoval za hodnoverné skutočnosti, ktoré uviedla tak žalovaná v 1, rade, ako i
žalovaná v 3. rade k tomu, že žalovaná v 2. rade po príchode do predajne potravín bola v kancelárii, kde

sa finančná hotovosť - tržba nachádzala a zároveň sa pohybovala v priestoroch predajne. Výpovede
žalovaných sú podporované aj skutočnoťami, ktoré uviedla žalovaná v 1. rade v rámci výsluchu na polícii
vpozíciisvedka-poškodeného(viďzápisnicaovýsluchu)pričomvypovedalabezprostrednepotom,ako
vpredajnipotravínzistila,žetržbazpredchádzajúcichdnísanenachádzavtrezore. Nazákladetakéhoto
konania žalovanej v 2. rade nemožno vylúčiť zodpovednosť žalovanej v 2. rade tak za zistenú tovarovú

časť schodku ako i peňažnú časť schodku. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je subjektívnou
zodpovednosťou, ide o zodpovednosť s prezumpciou viny, to znamená, že zavinenie žalovaných sa zo
zákona prezumuje, predpokladá, pokiaľ sa nepreukáže opak. Dôkazné bremeno ohľadne neexistencie
zavinenia znáša zamestnanec. Žalované v 1. a 2. rade ničím nepreukázali, že táto časť schodku vzniklacelkom alebo sčasti bez ich zavinenia, na prípadné zbavenie sa zodpovednosti nenavrhli vykonanie
žiadnych dôkazov a podľa pracovného zaradenia iba ony zodpovedali za túto časť schodku.
64. Keďže žalované v 1. a 2. rade v konaní taktiež nepreukázovali, že peňažný schodok alebo jeho

časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, ani sa iným spôsobom sa nezbavili ani
čiastočne zodpovednosti za tento schodok, sú povinné schodok uhradiť podľa podielu vypočítaného
podľa pomeru ich priemerných zárobkov. Keďže priemerný hodinový zárobok žalovanej v 1. rade bol
4,0780 €, priemerný hodinový zárobok žalovanej v 2.rade bol 2,4120 €, vzájomný percentuálny pomer
na tejto časti schodku je potom u žalovanej v 1. rade 62,8351 %, čo predstavuje sumu 1.344,12 € a u

žalovanej v 2. rade 37,1649 %, čo predstavuje sumu 795,- €.
65. Súd potom zaviazal žalované na zaplatenie podielov pripadajúcich na ich osoby z
vyčísleného peňažného schodku tak, že žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 1.344,12 € žalovanú v 2.
rade na zaplatenie sumy 795,- €. V časti žaloby, ktorou si žalobca uplatnil podiel na peňažnom schodku
proti žalovanej v 3. a 4. rade potom zamietol ako nedôvodný.
65. Keďže žalované v 1 a 2. rade sú v omeškaní s plnením peňažného záväzku a toto omeškanie ku dňu

rozhodnutia súdu trvá, žalobca uplatnil rovnako nárok na úrok z omeškania dôvodne. Okamih
omeškania súd posúdil s poukazom na § 33 ods. 3 Zákonníka práce, keď boli žalované povinné plniť
do sedem dní po tom, čo ich žalobca o plnenie požiadal. Žalobca si uplatnil proti žalovaným v 1. a 2.
rade úrok z omeškania odo dňa, kedy uplynula 7 dňová lehota na splnenie dlhu a to po doručení žaloby
žalovaným. Žalovaná v 1. rade si žalobu prevzala dňa 27.11.2015, lehota na zaplatenie dlhu uplynula

dňom 04.12.2015. Žalobca si uplatnil úrok z omškania u žalovanej v 1. rade od 08.12.2015. Žalovaná
v 2. rade si prevzala žalobu prostredníctvom ustanoveného opatrovníka dňa 07.12.2015, lehota 7 dní
na splnenie dlhu uplynula dňom 14.12.2015 a žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 15.12.2015. Súd
potom zaviazal žalované na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako to požadoval žalobca a to s výškou
úroku zomeškania 5,05 % vychádzajúc zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu 0,05 % ročne navýšenej o 5 % ročne tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Úrok z omeškania priznal žalobcovi tak ako to požadoval a to
len z pôvodne uplatnených súm proti žalovaným, na zaplatenie ktorých žalované vyzval.

66. Súd zároveň povolil žalovanej v 1. rade uhradiť prisúdenú sumu celkom vo výške 1.692.42 € v

splátkach po 100,- €, keďže žalovaná v 1. rade je t. č. na rodičovskej dovolenke, a to predĺženej po troch
rokoch veku dieťaťa a nepoberá žiadne sociálne dávky, iba prídavky na deti a to od augusta 2018. O
povolení uhradiť dlh v splátkach súd rozhodol v súlade s § 232 CSP s tým, že omeškanie s
plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

68. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

70. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pri rozhodovaní o náhrade trov konania
súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Žalobca bol v spore úspešný vo vzťahu k žalovanej

v 1. a 2. rade, preto mu vzniklo právo na náhradu jeho účelne vynaložených trov proti každej z týchto
žalovaných v rozsahu 100 %. V zastavenej časti a v zamietajúcej časti boli úspešné žalované v 3. a
4. rade, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovaná v 3. rade si náhradu troov konania
neuplatnila a ani jej žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú, preto jej súd náhtradu trov konania
nepriznal. Žalovaná v 4. rade si náhradu trov konania uplatnila, preto jej súd v zamietajúcej časti a v

zastavenej časti priznal náhradu trov koania v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).