Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 5T/106/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215010465
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Buchvald

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1215010465.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Vladimírom Buchvaldom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 24. 5. 2018 v Bratislave rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
W.. B. Z., nar. X. X. XXXX O. G., trvale bytom Z. N., M. U.. Č.. XXXX/XX, nezamestnaná,

j e v i n n á , ž e

dňa 16. 7. 2014 v čase o 06.58 h v Bratislave, na Ivanskej ceste smerom od letiska M. R. Štefánika, ako
vodička osobného motorového vozidla zn. Honda CR-V, EČV: G.-XXXEV, sa nevenovala plne vedeniu
vozidla a situácii v cestnej premávke a pri odbočovaní vľavo nedala prednosť v jazde protiidúcemu
motocyklu zn. Piaggio VESPA GTS 300, EČV: Z.-XXXAT, ktorý viedol poškodený Z.. B. E. po Ivanskej
ceste smerom k letisku M. R. Štefánika, čím spôsobila zrážku s motocyklom pri pravom okraji jazdného
pruhu určeného pre priamu jazdu smerom k letisku, pri ktorej poškodený podľa znaleckého posudku č.
10/2014 a č. 48/2014, vypracovaného znalcami W.. W. E. a X.. W.. V. Š., H.., W., z odboru zdravotníctvo

a farmácia - odvetvie súdne lekárstvo, utrpel závažné poranenie trupu a končatín, ktoré boli nezlučiteľné
so životom a ktoré viedli dňa 16. 7. 2014 v čase o 08.05 h k smrti poškodeného Z.. B. E. a
obžalovaná B.H. Z. svojím konaním porušila zákonné ustanovenie § 19 ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke, podľa ktorého ustanovenia vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v
jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch a
chodcom prechádzajúcim cez vozovku,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ a § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo

výmere 2 /dva/ roky.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 61 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. ukladá sa obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na dobu 3 /tri/ roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaná povinná nahradiť škodu poškodenej spoločnosti Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, Mamateyova 17, vo výške 22,51 €.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 14. 7. 2015 obžalobu na W.. B. Z. pre vyššie uvedený
trestný čin /prečin/ s tým, že samosudca túto preskúmal, oboznámil sa s listinným materiálom a dňa
15. 7. 2015 vydal odsudzujúci trestný rozkaz, ktorým bola obžalovaná uznaná za vinnú zo spáchania
žalovaného skutku, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky so zaradením

pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom bol zároveň
obžalovanej uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 /tri/ roky s
povinnosťou nahradiť škodu poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava,
Mamateyova ul. č. 17, vo výške 22,51 € s tým, že poškodená W.. E. V. bola s nárokom na náhradu
škody odkázaná na občianske súdne konanie, pričom proti tomuto rozhodnutiu bol obžalovanou W.. B.

Z. prostredníctvom jej obhajcu podaný odpor, na ktorého základe bolo vo veci obligatórne nariadené
hlavné pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 13. 10. 2015 s tým, že v úvode hlavného pojednávania
obžalovaná zotrvala na odpore, prokurátor takisto zotrval na podanej obžalobe, ktorú predniesol zhodne
s písomne podanou, pričom súčasne vylúčil možnosť pristúpenia ku konaniu o dohode o vine a treste,
obhajca zaujal k obžalobe odmietavé stanovisko /obsiahnuté už v samotnom odpore proti trestnému

rozkazu/, pričom po vyriešení otázky prípadných nárokov na náhradu škody, obžalovaná po zákonnom
poučení podľa § 34 ods. 1 ods. 2 ods. 3 a § 257 ods. 2 - 8 Tr. por. urobila vyhlásenie o svojej nevine, na
ktorom základe bolo pristúpené k vykonaniu samotného dokazovania, v rámci ktorého boli vyslúchnutí
obžalovaná W.. B. Z., poškodení - svedkovia W.. E. V. a W. Z., znalec Ing. Rastislav Jurina, bola
konštatovaná procesná nepoužiteľnosť znaleckých posudkov X.. W.. V. Š., W.. W. E. a R.. Ľ. I.I., ako aj

znaleckého posudku R.. V. Z., a to z dôvodu, že menovaní znalci boli pribratí pred vznesením obvinenia
a svoje posudky vypracovali takisto v čase pred vznesením obvinenia, čo podľa zaužívanej súdnej praxe
vylučuje procesnú použiteľnosť týchto dôkazov, následne bol oboznámený relevantný listinný materiál
a na základe takto vykonaného dokazovania súd rozsudkom vyhlásenom na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 13. 10. 2015 oslobodil obžalovanú W.. B. Z. spod obžaloby, keďže skutok nie je trestným

činom, pričom proti tomuto prokurátor podal odvolanie, ktoré v podaní doručenom dňa 30. 11. 2015
odôvodnil tak, že má za to, že bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaná ako vodička osobného
motorového vozidla Honda CR-V, EČV: G.-XXXEV sa nevenovala plne vedeniu vozidla a situácii v
cestnej premávke pri odbočovaní doľava a na priehľadnom úseku nedala prednosť v jazde protiidúcemu
motocyklu poškodeného Z.. B. E., ktorý utrpel zranenia nezlučiteľné so životom, čím takýmto konaním

obžalovaná porušila zákonné ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
následne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 4. 2. 2016, sp. zn. 2To/137/2015 zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa s tým, aby ju v celom rozsahu prejednal
a rozhodol, pričom úlohou súdu bolo vykonať dokazovanie všetkými znaleckými posudkami, predvolať
znalcov - spracovateľov týchto posudkov na hlavné pojednávanie a vypočuť ich a v prípade, že znalci z

odborudopravyzotrvajúnasvojichstanoviskáchasúdrozpornézáveryjednoznačnenevyhodnotí,môže
pristúpiť k pribratiu ústavu do konania za účelom zistenia objektívnej pravdy vo veci. V súlade s takto
naznačeným smerom súd vykonal ďalšie dokazovanie, opätovným predvolaním znalcov X.. W.. V. Š.R.,
H.. W., R.. L. V., B.. F. R.. V. Z. s tým, že bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline za účelom odstránenia rozporov v znaleckých posudkoch, pričom

zistený skutkový stav možno opísať nasledovne:

II.
Obžalovaná W.. B. Z. vo svojej výpovedi pred súdom na hlavnom pojednávaní uviedla, že je jej v prvom

rade ľúto, čo sa stalo - je vodičkou 20 rokov, pričom nikdy nebola účastná dopravnej nehody. V kritickomčase išla motorovým vozidlom z Trnavy do Bratislavy s tým, že na inkriminovanom mieste odbočovala
doľava,atonadruhomrýchlostnomstupni,keďževidela,ževprotismernompruhusanepohybuježiadne
vozidlo. Pri samotnom odbočovaní doľava takisto nezaregistrovala žiadne vozidlo, až kým nedošlo k

nárazu do jej auta. Po tomto náraze vystúpila z vozidla, na mieste sa už nachádzali dvaja muži - pokúšali
sa poškodenému poskytnúť prvú pomoc, obžalovaná sa následne psychicky zrútila - bola prevezená
na psychiatriu, kde bola hospitalizovaná s tým, že do dnešného dňa sa ambulantne lieči. Vo vzťahu k
predmetnej udalosti obžalovaná zdôraznila, že do dnešného dňa si nevie vysvetliť, ako k predmetnej
nehode došlo.

Poškodená - svedkyňa W.. E. V. /sestra nebohého/ vypovedala pred súdom, že k samotnej nehode a jej
priebehusavyjadriťnevie-nebolaprítomnánamiestekolízie,onehodesadozvedelaažodsvojejmamy
s tým, že pokiaľ sa týka poškodeného, tento bol krátkozraký, nosil okuliare a užíval lieky na spanie.

Poškodený - svedok W. Z. /manžel obžalovanej/ vypovedal, že k samotnej dopravnej nehode sa vyjadriť

nevie - na predmetné miesto sa dostavil asi 15 minút po udalosti, a to na základe telefonátu svojej
manželky, ktorú hodnotí ako bezproblémovú a spoľahlivú vodičku, ktorá jazdí 20 rokov, prejazdila
prakticky celú Európu bez nehody.

Znalec R.. L. V., B.. /odbor Doprava cestná/ vypracoval v danej veci znalecký posudok i doplnok k tomuto

posudku s tým, že na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 13. 10. 2015 uviedol, že sa v plnej miere
pridržiava svojho znaleckého posudku, ako aj dodatku k tomuto znaleckému posudku, pri vypracovaní
ktorých vychádzal z rovnakých podkladov, ktoré mal k dispozícii aj predchádzajúci znalec /R.. Z./,
zároveň ohliadol miesto nehody za účelom zmerania základných údajov, potrebných k vypracovaniu
znaleckého posudku s tým, že pokiaľ sa týka zdokumentovaných stôp, išlo o ryhovú stopu a konečnú

polohu motocykla, zdokumentovanie polohy motorového vozidla bolo irelevantné, keďže došlo k jeho
preparkovaniu, ako aj miesto a polohu vozidiel v čase zrážky.

Pokiaľ sa týka samotného nehodového deja, ak by sa vychádzalo z toho, že vodič motocykla išiel riadne,
správnou technikou jazdy a vodička odbočovala za tejto situácie doľava, v takom prípade bola príčinou

dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodičky vozidla, pretože motocyklistovi vytvorila kolíznu
situáciu a zároveň motocyklista ani pri včasnej a správnej reakcii nemal možnosť zabrániť zrážke s
vozidlom.

Vyššie uvedený záver vyplýva zo samotného znaleckého posudku s tým, že znalec následne vypracoval

doplnok k znaleckému posudku, v rámci ktorého boli skúmané možnosti v prípade prípadnej nesprávnej
techniky jazdy poškodeného - vodiča motocykla. V predmetnom doplnku k posudku znalec vychádzal
z troch variantov technicky prijateľného pohybu poškodeného - motocyklistu, pričom tieto možnosti sú
uvedené ako varianty A, B, C.

Pri variante A sa predpokladá, že motocyklista sa pohyboval v jazdnom pruhu pre odbočenie vpravo,
približne 1 meter od ľavého okraja tohto jazdného pruhu s tým, že pokiaľ by sa mal dostať do priameho
jazdného pruhu z pruhu pre odbočenie doprava, musel vykonať manéver premiestnenia vľavo o 2,30
m na dráhe 40,30 m.

V prípade variantu A bola technickou príčinou nehody nesprávna technika jazdy motocyklistu, ktorý
svojim pohybom vytvoril pre vodičku kolíznu situáciu, a táto pri včasnej reakcii a správnej techniky jazdy
nemala možnosť zabrániť zrážke s motocyklistom.

V prípade varianty B znalec vychádzal z toho, že motocyklista sa pohyboval v strede jazdného pruhu

pre odbočenie vpravo - v tomto prípade manéver priečneho premiestnenia vľavo predstavuje 3,15 m.

Pri variante B bol čas a prejazd do priebežného jazdného pruhu motocyklistu taký, že znalec považuje
za otázku právneho posúdenia, či mala alebo nemala vodička predvídať, že vodič pri prejazde do
priebežného jazdného pruhu bude v tomto jazdnom pruhu pokračovať v jazde ďalej. Ak teda mala

vodička predvídať, že motocyklista bude ďalej pokračovať vo svojej jazde v priebežnom jazdnom pruhu,
potom príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika vodičky vozidla,
pretože manévrom odbočenia vytvorila motocyklistovi kolíznu situáciu a tento ani pri včasnej reakcii
a správnej technike jazdy nemal možnosť zrážke s vozidlom zabrániť. Ak vodička nemala povinnosťpredvídať pri variante B, že sa bude motocyklista ďalej pohybovať v priebežnom jazdnom pruhu, potom
bola príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy motocyklistu, pretože vytvoril vodičke kolíznu
situáciu a znemožnil jej zabrániť zrážke.

Pri variante C znalec predpokladal, že motocyklista sa pohyboval 1 meter od pravého okraja jazdného
pruhu pre odbočenie vpravo - v takom prípade vykonal manéver priečneho premiestnenia o 4,00 m.

V prípade variantu C bola príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodičky vozidla, ktorá

svojim pohybom po vozovke vytvorila motocyklistovi kolíznu situáciu a znemožnila mu zabrániť zrážke.

Vyššie uvedené technicky prijateľné manévre motocyklistu si znalec overil na mieste nehody, kde takéto
manévre priamo pozoroval, pričom všetky jeho závery ohľadom variantov A, B, C, ako aj závery v
znaleckom posudku č. 10/2015 sú podložené výpočtami s tým, že pokiaľ sa týka variantov A, B, C, išlo
o varianty, pri ktorých si znalec sám určil hranice technicky prijateľného pohybu motocyklistu, pričom

v pôvodnom znaleckom posudku sa vychádza z predpokladu, že vodič motocykla - poškodený išiel
celú dobu v priamom priebežnom pruhu. Znalec zdôraznil, že z podkladov a listinného materiálu nie
je možné jednoznačne určiť spôsob pohybu motocyklistu do miesta zrážky, preto aj bolo pristúpené k
hodnoteniu štyroch technicky prijateľných variantov, z ktorých jeden je obsiahnutý v posudku a ďalšie tri v
doplnku k posudku s tým, že z pohľadu znalca sú všetky 4 varianty rovnocenné, resp. žiadny z variantov

nie je možné vylúčiť. Je síce možné súhlasiť aj s takým variantom, že poškodený išiel nepretržite do
miesta zrážky v priebežnom priamom jazdnom pruhu, avšak súčasne nemôže ako znalec vylúčiť ani
ďalšie varianty, teda varianty A, B, C. Súčasne je v posudku uvedené, že z hľadiska poveternostných
podmienok bolo jasno, na nehodovom úseku neboli zistené žiadne prekážky či už prírodné, alebo
stavebné, teda nie je dôvod, pre ktorý by na seba vodička a poškodený nemali vidieť.

Znalec X.. W.. V. Š. H.. W. /odbor zdravotníctvo/ na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. 7. 2016, po
poučení v súlade s ustanovením § 144 ods. 1 Tr. por., sa pridržal záverov znaleckého posudku s tým, že
príčinou smrti bol úrazový krvácavý šok, vzniknutý v dôsledku závažného poranenia trupu a končatín,
ktoré poškodený utrpel ako motocyklista pri dopravnej nehode dňa 16. 7. 2014 o 06.58 h, pričom všetky

zistené poranenia boli v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a následnou smrťou, ku
ktorej došlo z dôvodu uvedených poranení. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia - tie pôsobili vo
viacerých oblastiach tela, poranená bola hlava, trup, končatiny a hlavný smer pôsobenia násilia na telo
bolo smerom zľava doprava a išlo o predmety tupého charakteru, ktoré pôsobili rôzne veľkou silou a
prudkosťou.

V súlade s § 268 ods. 2 Tr. por. bol prečítaný znalecký toxikologický posudok č. 15/2014 znalca
Ing. Ľ. I., B.. vypracovaný vo veci toxikologicko-chemickej analýzy biologických materiálov /krv, moč,
pečeň a oblička/, odobratých pri pitve mŕtvoly Bc. Petra Zemančíka, podľa ktorého analýza biologických
materiálov preukázala, že v krvi bol prítomný etanol, kofeín a amisulprid v toxikologicky nevýznamnom

množstve, v krvi sa ďalej nenachádzali liečivá, ich metabolity ani žiadne iné toxikologicky významné
cudzorodé aktívne látky. V moči bol prítomný kofeín, amisulprid a jeho metabolity.

Znalec R.. L. V., B.. /odbor Doprava cestná/, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. 9. 2016, po
poučení v súlade s ustanovením § 144 ods. 1 Tr. por., sa v plnom rozsahu odvolal na písomne podaný

znalecký posudok i doplnok k znaleckému posudku s tým, že zadokumentované stopy sú len od okamihu
zrážky a tieto nasvedčujú tomu, že k zrážke medzi vozidlom a motocyklom došlo v priebežnom jazdnom
pruhu z pohľadu jazdy motocyklu, avšak tieto zadokumentované stopy nemôžu jednoznačne vyjadriť
pohyb motocykla do miesta zrážky v určitom časovom úseku pred zrážkou. Miesto zrážky je dané a
nemenné s tým, že k zrážke došlo v priebežnom jazdnom pruhu, pričom každá z variant, ktoré sú

uvedené v posudku ako A, B, C je technicky prijateľná a týka sa jazdy motocykla v jazdnom pruhu
pre odbočenie vpravo. Znalec záverom konštatoval, že pred vypracovaním posudku mal k dispozícii aj
znalecký posudok R.. Z., s ktorého závermi sa nestotožnil.

Znalec R.. V. Z. /odbor Doprava cestná/, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. 9. 2016, po poučení

v súlade s ustanovením § 144 ods. 1 Tr. por., zotrval na záveroch znaleckého posudku s tým, že
so znalcom R.. V. sa nerozchádza v otázke miesta nehody, ale vylúčil závery, že by sa motocyklista
pohyboval v strede jazdného pruhu na odbočenie vpravo, prípadne jeden meter od pravého okraja
pruhu na odbočenie vpravo. Pokiaľ sa týka variantu A posudku R.. V., že motocyklista sa pohyboval vovzdialenosti cca 1 meter od ľavého okraja odbočovacieho pruhu vpravo, znalec z technického hľadiska
zhodnotil, že sa jedná o maximálne krajnú vzdialenosť pohybu motocykla pred vznikom kolíznej situácie
a následne zrážky vozidla a motocykla s tým, že znalec sa k otázke, v akej vzdialenosti by sa musel

nachádzať motocyklista od vozidla, aby vodička vozidla stihla zastaviť svoje vozidlo nevedel vyjadriť.
Znalec pri vypracovaní posudku nemal k dispozícii posudok znalca R.. V. a nerobil žiadne výpočty v
súvislosti s prípadnou jazdou motocykla pri ľavom okraji jazdného pruhu pre odbočenie vpravo. Aj v
prípade, že by motocyklista išiel v jazdnom pruhu pre odbočenie vpravo maximálne vo vzdialenosti
jeden meter od ľavého okraju, i tam sa pohyboval priamo - tak to mali vyhodnotiť aj ostatní účastníci

cestnej premávky s tým, že podľa názoru znalca, ktorý nie je podložený výpočtom, išlo o plynulú priamu
jazdu, takže v takom prípade by bol technickou príčinou kolízie pri tomto variante spôsob jazdy vodičky
motorového vozidla.

Znalec X.. R.. B. N., B.. /odbor Doprava cestná/, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 5. 2018,
po poučení v súlade s ustanovením § 144 ods. 1 Tr. por., zotrval na záveroch znaleckého posudku s

tým, že dospeli k dvom variantom možného priebehu nehodového deja. Pri variante A bolo uvažované
tak, že motocyklista viedol motocykel stále jazdným pruhom pre jazdu priamym smerom rýchlosťou,
ktorú mal v čase zrážky a vodička vozidla Honda odbočovala tak, že rýchlosť jazdy znižovala z 50
km/h na nárazovú rýchlosť až po okamih zrážky a pri variante B sa uvažovalo tak, že motocyklista
vykonal priečne premiestnenie motocykla z jazdného pruhu pre odbočenie vpravo do jazdného pruhu

pre jazdu priamym smerom cez pozdĺžnu súvislú čiaru rýchlosťou, ktorú mal v čase zrážky a vodička
už počas zatáčania pri odbočovaní jazdila rýchlosťou, ktorú mala v čase zrážky. V prípade variantu A
neboli zistené v technike jazdy motocykla žiadne nesprávne prvky, v prípade variantu B, t. j., pokiaľ
sa motocyklista premiestnil cez pozdĺžnu súvislú čiaru, išlo o nesprávny prvok v jeho technike jazdy. V
prípade vodičky bol zistený neprávny prvok v jej technike jazdy v oboch variantoch priebeh nehodového

deja s tým, že pri variante A technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy
vodičky vozidla Honda, ktorá vykonávala odbočenie vľavo takým spôsobom, že nedala prednosť v
jazde motocyklistovi, pričom v prípade B technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola súčinnosť
nesprávnej techniky jazdy vodičky Honda a nesprávnej technicky jazdy motocyklistu - vodička reagovala
na situáciu s oneskorením 1,6 s, v dôsledku čoho nedokázala odvrátiť kolíznu situáciu, ktorú vyvolal

motocyklista priečnym premiestnením motocykla cez pozdĺžnu súvislú čiaru z jazdného pruhu určeného
pre odbočenie vpravo do jazdného pruhu určeného pre jazdu priamym smerom. Znalec ďalej uviedol,
že rozdiel medzi ich znaleckým posudkom a posudkom R.. Z. vyplýva z toho, že R.. Z. sa nezaoberal
možným pohybom motocyklistu v odbočovacom jazdnom pruhu, a čo sa týka rozdielu medzi nimi
podaným posudkom a posudkom R.. V., rozdiel vyplýva z toho, že v posudku R.. V. nebola venovaná

pozornosť možnosti zabránenia dopravnej nehody vodičky vozidla Honda úpravou smerového vedenia,
t. j., že by vodička na pohyb motocyklistu reagovala tak, že by nezačala odbočovať, brzdila by v priamom
smere. Znalec ďalej uviedol, že na vyhodnotenie príčiny nehody nemá vplyv odchýlka nárazovej rýchlosti
motocykla, a je možné povedať, že R.. Z. stanovil rozpätie rýchlosti nesprávne, a v prípade posudku
R.. V. je ním určená rýchlosť podstatne bližšia správnemu rozpätiu. Znalec záverom konštatoval, že

pokiaľ sa týka variant A a B nemá žiadne podklady pre posúdenie rovnocennosti týchto variant, nakoľko
k dispozícii nie sú technické podklady na toto vyhodnotenie.

Z písomného znaleckého posudku č. 170/2017 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline
vypracovaný znalcami X.. R.. B. N., B.., B.. R.. Q. N., H.. F. R.. V. L., znalcov z odboru Doprava cestná,

vypracovaného vo veci dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 16. 7. 2014 v čase o 06:58 hod. v
okrese Bratislava II, obec Bratislava, komunikácia sledovaná medzi dvoma uzlami (hl. m. Bratislava,
Košice), 317 - Ivanská cesta - Vrakunská, 318 - Ivanská cesta za účelom odstránenia rozporných
záverov znaleckých posudkov znalcov R.. L. V., B.. a R.. V. Z. vyplýva, že k dopravnej nehode došlo
tak, že vodička vozidla Honda uskutočňovala odbočovanie vľavo cez protijazdný pruh v čase, kedy sa

z protismeru pohyboval motocyklista na motocykli značky Piaggio, pričom ku zrážke došlo v jazdnom
pruhu určenom pre priamy smer jazdy smerom k letisku, čiže v jazdnom pruhu, ktorým sa pohyboval
motocyklista. V čase zrážky bola rýchlosť motocykla Piaggio cca 50 km/h a rýchlosť vozidla Honda bola
cca 31 km/h. Vzhľadom k tomu, že pred zrážkou neboli zistené žiadne stopy, na základe ktorých by bolo
možné určiť presný priebeh rýchlosti motocykla, jeho koridor jazdy a taktiež sa nedal presne vypočítať

intenzita spomaľovania vozidla Honda, boli vypracované dva varianty možného priebehu nehodového
deja a to:variant A, pri riešení ktorého bolo uvažované s tým, že motocyklista viedol motocykel stále jazdným
pruhom pre jazdu priamym smerom rýchlosťou, ktorú mal v čase zrážky a vodička vozidla Honda
odbočovala tak, že rýchlosť jazdy znižovala z 50 km/h na nárazovú rýchlosť až po okamih zrážky,

pričom vodička vozidla Honda mohla predísť kolíznej situácii tak, že by na pohyb motocyklistu reagovala
nenáhle ale pritom včasným prerušením odbočovania a zastavením, čím by nechala najskôr prejsť
motocykel a až potom vykonala odbočenie. Za predpokladu, že by nastala táto situácia t. j., že
motocyklista jazdil stále v jazdnom pruhu určenom pre priamy smer jazdy, v jeho technike jazdy neboli
zistené nesprávne prvky,

a variant B, pri riešení ktorého bolo uvažované s tým, že motocyklista vykonal priečne premiestnenie
vozidla z jedného jazdného pruhu pre odbočenie vpravo do jazdného pruhu pre jazdu priamym smerom
cez pozdĺžnu súvislú čiaru rýchlosťou, ktorú mal v čase zrážky a vodička už počas zatáčania pri
odbočovaní jazdila rýchlosťou, ktorú mala v čase zrážky vyplynulo, že aj v tomto prípade mohla vodička
vozidla Honda nehode zabrániť tak, že by na pohyb motocyklistu reagovala intenzívnym brzdením

vozidla a prerušením zatáčania vľavo, čím by nechala najskôr prejsť motocykel a až potom vykonala
odbočenie, avšak táto situácia nastala ako dôsledok nesprávnej techniky jazdy motocyklistu, pri ktorej
jazdil tak, že sa do jazdného pruhu pre priamy smer jazdy premiestnil z jazdného pruhu určeného pre
odbočenie vpravo cez pozdĺžnu súvislú čiaru, z čoho vyplýva, že technickou príčinou vzniku dopravnej
nehody v prípade tohto variantu bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy motocyklistu s tým, že vodička

reagovalanasituáciusoneskorením1,6s,vdôsledkučohovodičkanedokázalaodvrátiťkolíznusituáciu,
ktorú vyvolal motocyklista.

Pokiaľ sa týka znaleckého posudku č. 26/2014 znalca R.. V. Z. z písomného znaleckého posudku
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyplýva, že znalec R.. Z. spracoval priebeh

nehodového deja pre variant, kedy sa motocyklista pohyboval stále v jazdnom pruhu určenom pre
priamy smer jazdy a vo vzťahu k tomuto vyhodnotil technickú príčinu vzniku dopravnej nehody, pričom v
doplnku znaleckého posudku nespracoval komplexnú analýzu priebehu nehodového deja požadovaným
spôsobom, v dôsledku čoho na hlavnom pojednávaní dňa 27. 9. 2016 v odpovedi na položenú otázku
nesprávne určil technickú príčinu vzniku dopravnej nehody pre takýto variant priebehu nehodového deja.

Pokiaľ sa týka znaleckého posudku č. 10/2015 znalca R.. L. V., B.. z písomného znaleckého posudku
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyplýva, že znalec R.. V. správnym postupom
analýzy dokázal stanoviť techniku jazdy účastníkov nehody, možnosti zabránenia zrážke a na základe
toho dokázal správne určiť technickú príčinu vzniku dopravnej nehody, avšak v doplnku znaleckého

posudku č. úkonu 15/2015, kde znalec analyzoval pohyb motocykla aj v jazdnom pruhu pre odbočenie
doprava, z ktorého sa mohol premiestniť do jazdného pruhu pre priamy smer jazdy cez pozdĺžnu súvislú
čiarku, ktorá oddeľuje jazdné pruhy, znalec pri stanovení možnosti zabránenia nehode uvažoval s
nezmeneným koridorom jazdy vozidla Honda, v dôsledku čoho nesprávne určil možnosti zabránenia
nehode zo strany vodičky vozidla Honda, keď dospel k záveru, že vodička v takomto prípade nemala

možnosť zabrániť zrážke a ako príčinu vzniku dopravnej nehody určil len konanie motocyklistu, nakoľko
pri spracovaní znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline bolo zistené,
že aj vodička mala možnosť zrážke zabrániť, pričom túto možnosť nevyužila, čo bolo nesprávnym
prvkom v jej technike jazdy, pričom ide o prvok, ktorý znemožnil odvrátiť vzniknutú kolíznu situáciu
vyvolanú nesprávnou technikou jazdy motocyklistu s tým, že technickou príčinou vzniku dopravnej

nehodyvtakomtovariantepriebehunehodovéhodejanebolalennesprávnatechnikajazdymotocyklistu,
ale aj nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Honda.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj celý relevantný listinný materiál, všetky vykonané dôkazy
vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých

okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom je potrebné
upozorniť aj na nasledovné faktory:

- obžalovaná W.. B. Z. sa cíti byť nevinná, pričom sama si nevie vysvetliť, ako k predmetnej nehode
vôbec došlo,

- poškodení - svedkovia W.. E. V. F. W. Z. sa v čase nehody nenachádzali na predmetnom mieste, teda
nehodový dej popísať nevedeli,- podľa vyjadrenia znalca X.. W.. V. Š. H.. W. /odbor zdravotníctvo/ príčinou smrti poškodeného bol
úrazový krvácavý šok vzniknutý v dôsledku závažného poranenia trupu a končatín, ktoré poškodený
utrpel ako motocyklista pri dopravnej nehode dňa 16. 7. 2014 o 6:58 hod. s tým, že všetky zistené

poranenia boli v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a následnou smrťou, ku ktorej
došlo z dôvodu uvedených poranení,

- znalec z odboru Doprava cestná R.. L. V., B.. stanovil štyri technicky prijateľné varianty priebehu
nehodového deja, z ktorých jeden je obsiahnutý v posudku a ďalšie tri v doplnku k posudku s tým,

že z pohľadu znalca sú všetky 4 varianty rovnocenné, resp. žiadny z variantov nie je možné vylúčiť -
je teda nemožné kategoricky vysloviť zavinenie na strane obžalovanej, keďže prijateľná a rovnocenná
je i vyššie popísaný variant A, pri ktorej bola technickou príčinou nehody nesprávna technika jazdy
motocyklistu, ktorý svojim pohybom vytvoril pre vodičku kolíznu situáciu, a táto pri včasnej reakcii a
správnej technike jazdy nemala možnosť zabrániť zrážke s motocyklistom. Tento znalecký posudok a
doplnok k znaleckému posudku bol podrobený preskúmaniu Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzity v Žiline, výsledkom čoho bol záver, že znalec analyzoval pohyb motocykla aj v jazdnom pruhu
pre odbočenie doprava, z ktorého sa mohol premiestniť do jazdného pruhu pre priamy smer jazdy cez
pozdĺžnu súvislú čiarku, ktorá oddeľuje jazdné pruhy, pričom pri stanovení možnosti zabránenia nehode
uvažoval s nezmeneným koridorom jazdy vozidla Honda, v dôsledku čoho nesprávne určil možnosti
zabránenia nehode zo strany vodičky vozidla Honda, keď dospel k záveru, že vodička v takomto prípade

nemala možnosť zabrániť zrážke a ako príčinu vzniku dopravnej nehody určil len konanie motocyklistu,
keďže následne bolo preukázané, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody v takomto variante
priebehu nehodového deja nebola len nesprávna technika jazdy motocyklistu, ale aj nesprávna technika
jazdy vodičky vozidla Honda,

- znalec z odboru Doprava cestná R.. V. Z. vykonal analýzu predmetnej dopravnej nehody, obsiahnutú
v znaleckom posudku, výsledkom ktorej bolo konštatovanie, že technickou príčinou vzniku dopravnej
nehody bola nesprávna technika jazdy vodičky, ktorá pri odbočovaní vľavo vošla do jazdnej dráhy
motocyklistu, ktorý jazdil v protismere priamo, s tým, že znalec súčasne vylúčil v dodatku k znaleckému
posudku, že by sa motocyklista pohyboval v strede jazdného pruhu na odbočenie vpravo, prípadne

jeden meter od pravého okraja pruhu na odbočenie vpravo. Tento znalecký posudok a dodatok k
znaleckému posudku bol podrobený preskúmaniu Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
v Žiline, výsledkom čoho bol záver, že znalec spracoval priebeh nehodového deja pre variant, kedy
sa motocyklista pohyboval stále v jazdnom pruhu určenom pre priamy smer jazdy a vo vzťahu k
tomuto vyhodnotil technickú príčinu vzniku dopravnej nehody, pričom v doplnku znaleckého posudku

nespracoval komplexnú analýzu priebehu nehodového deja požadovaným spôsobom, v dôsledku čoho
na hlavnom pojednávaní dňa 27. 9. 2016 v odpovedi na položenú otázku nesprávne určil technickú
príčinu vzniku dopravnej nehody pre takýto variant priebehu nehodového deja,

- na základe zistených rozporných záverov znalcov R.. L. V., B.. F. R.. V. Z. v nimi vypracovaných

znaleckých posudkoch a k dodatkom k znaleckým posudkoch, ktoré nebolo možné jednoznačne
vyhodnotiť,súdpribraldokonaniaznaleckýústav-ÚstavsúdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzityvŽiline
za účelom odstránenia uvedených rozporov a zistenia objektívnej pravdy vo veci, na základe čoho bolo
jednoznačne preukázané, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodička vozidla Honda uskutočňovala
odbočovanie vľavo cez protijazdný pruh v čase, kedy sa z protismeru pohyboval motocyklista na

motocykli značky Piaggio, pričom ku zrážke došlo v jazdnom pruhu určenom pre priamy smer jazdy
smerom k letisku, čiže v jazdnom pruhu, ktorým sa pohyboval motocyklista. Vzhľadom k tomu, že pred
zrážkou neboli zistené žiadne stopy, boli vypracované dva varianty možného priebehu nehodového deja
a to variant A, v prípade ktorého bol vodičke vozidla Honda zistený nesprávny prvok v technike jazdy
s tým, že motocyklistovi neboli v jeho technike jazdy zistené nesprávne prvky a variant B, v prípade

ktorého technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodičky
vozidla Honda a nesprávnej techniky jazdy motocyklistu s tým, že vodička mohla dopravnej nehode
zabrániť iba takým spôsobom, ak by reagovala na túto situáciu včas, prerušením odbočovania vľavo a
intenzívnym brzdením vozidla, avšak táto reagovala na situáciu s oneskorením 1,6 s v dôsledku čoho
nebolo možné odvrátiť kolíznu situáciu.

Prokurátorka titulom záverečnej reči uviedla, že je názoru, že vzhľadom na vykonané dokazovanie má
za to, že skutok sa stal a s poukazom na znalecký posudok, vodička mala možnosť zrážke zabrániť,
pričom tento nesprávny prvok bol tak závažný, že znemožnil odvrátiť nehodu. Vo vzťahu k otázke trestu,prokurátorka navrhla uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody so súčasným uložením trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá a zaviazaním obžalovanej nahradiť spôsobenú škodu.

Splnomocnenec titulom záverečnej reči poukázal na vyčíslenie materiálnej škody, s tým, že oveľa väčšia
bola morálna škoda a to najmä u otca poškodeného, pričom stále očakáva ospravedlnenie zo strany
obžalovanej.

Obžalovaná titulom záverečnej reči prostredníctvom svojho obhajcu uviedla, že z vykonaného

dokazovania síce nepochybne vyplynulo, že žalovaný skutok sa stal a spáchala ho obžalovaná, avšak
tento nie je trestným činom a jej konanie nie je možné posudzovať v zmysle § 138 písm. h/ Tr. zák. alebo
podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., nakoľko obžalovanej nie je možné pričítať žiadne zavinenie, a preto v jej
konaní absentuje subjektívna stránka. Záverom sa obžalovaná k veci vyjadrila, že žiadne slová nebudú
dostatočne vyjadrovať hĺbku zármutku a akékoľvek ospravedlnenie z jej strany nebude dostatočné.
Obžalovaná sa stretla tri mesiace po nehode s poškodenou s tým, že sa chcela stretnúť aj s ich matkou,

čo jej nebolo odporučené vzhľadom na zdravotný stav a po určitom čase bola schopná napísať slová v
liste, ktoré adresovala pani E. a aspoň takýmto spôsobom vyjadriť svoj hlboký zármutok.

III.
Podľa názoru súdu bolo nepochybne preukázané, že obžalovaná W.. B. Z. dňa 16. 7. 2014 v čase o

06.58 h Bratislave, riadiac osobné motorové vozidlo značky Honda CR-V, EČV: G.-XXXEV, na Ivánskej
ceste smerom od letiska M. R. Štefánika sa nevenovala plne vedeniu vozidla, v dôsledku čoho pri
odbočovaní vľavo nedala prednosť protiidúcemu motocyklu zn. Piaggio VESPA GTS 300, EČV: Z.-
XXXAT, idúcemu vo vyhradenom jazdnom pruhu po jej ľavej strane, ktorý viedol poškodený Z.. B. E.
po Ivanskej ceste smerom k letisku M. R. Štefánika, čím spôsobila kolíznu situáciu s motocyklom,

následkom čoho poškodený utrpel úrazový krvácavý šok, vzniknutý v dôsledku závažného poranenia
trupu a končatín, čo malo za dôsledok následnú smrť poškodeného, ktorý podľahol na zranenia, ktoré
príčinnesúviselisospôsobenoukolíznousituáciouzapríčinenouobžalovanoutým,žeobžalovanásvojim
konaním porušila zákonné ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Súd má za to, že na základe vypracovaného znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline bola zistená objektívna pravda a je toho názoru, že obžalovaná ako vodička
motorového vozidla Honda bola v zmysle pravidiel cestnej premávky povinná dať prednosť protiidúcemu
motocyklu, ktorý viedol poškodený, a ktorý sa v čase začiatku odbočovania vozidla Honda, podľa
znaleckého posudku, jednoznačne nachádzal v jazdnom pruhu určenom pre priamy smer jazdy, a to

aj v prípade variantu B - ak motocyklista pred zrážkou vykonal premiestnenie z jazdného pruhu pre
odbočenie vpravo do jazdného pruhu určeného pre priamy smer jazdy. Súd sa nemohol prikloniť k úvahe
obhajoby, podľa ktorej znalec pri vypracovaní znaleckého posudku, konkrétne pri variante B, počítal len
so situáciou, že účastníkmi cestnej premávky je len vodič motocykla a obžalovaná, a teda že nevieme
bezpečne vylúčiť to, či by prudkým brzdením a vybočením z odbočovacieho pruhu nemohla obžalovaná

spôsobiť kolíznu situáciu pre iných účastníkov cestnej premávky, keď zo znaleckého posudku vyplynula
práve tá skutočnosť, že v prípade, že by kolízna situácia nastala podľa variantu B, tejto situácii
mohla obžalovaná zabrániť tak, že by na situáciu reagovala včasným prerušením odbočovania vľavo
a intenzívnym brzdením vozidla a nie tak, že by obžalovaná mohla zabrániť kolíznej situácii jedine
vybočením z odbočovacieho pruhu tak, ako si to obhajoba nesprávne vyložila. Nemožno nespomenúť,

že obhajoba sa v svojej záverečnej reči odvolávala len na variant B priebehu nehodového deja, pričom
podľa jej názoru za takejto situácie nie je možné obžalovanej pričítať žiadne zavinenie. V tejto súvislosti
treba konštatovať, že nemožno vylúčiť ani existenciu varianty A s tým, že aj keby došlo ku kolíznej
situácii podľa variantu B, obžalovanú nič neviviňuje zo skutočnosti, že bola povinná dať motocyklistovi
prednosť v jazde, hoci nesprávne si v tomto prípade počínal aj motocyklista, ktorý pri tomto variante /

B/ spoluzavinil vznik kolíznej situácie.

Vykonané dokazovanie, poukazujúc najmä na listinný materiál, znalecký posudok Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, podľa ktorého bol u obžalovanej zistený nesprávny prvok v jej
technike jazdy vo variante A a rovnako tak vo variante B a s poukazom na vyjadrenie X.. W.. V. Š.

H.. W., že medzi nehodou a smrťou poškodeného je priama príčinná súvislosť, smerujú jednoznačne k
záveru o preukázaní toho, že žalovaný skutok sa stal, tento skutok nepochybne je trestným činom a že
jeho páchateľom je práve obžalovaná W.. B. Z., ktorá svojim vyššie popísaným konaním naplnila všetky
znaky skutkovej podstaty nedbanlivostného prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.IV.
Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny

obžalovanej a právnej kvalifikácie jej konania, súd pristúpil k úvahám o možnom trestnoprávnom
postihu menovanej podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pričom zvážil všetky relevantné okolnosti, prihliadol
na spôsob počínania obžalovanej a jeho následok, nedbanlivostné zavinenie, existenciu poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., a absenciu priťažujúcich okolností, a teda na prevyšujúci pomer
poľahčujúcichokolnostípodľa§38ods.3Tr.zák.,pričombolotakistoprihliadnuténaosobuobžalovanej,

na jej doterajší spôsob života, ako i na jej pomery a možnosti nápravy s tým, že súhrn vyššie uvedených
okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že na obžalovanú postačí pôsobiť primeraným
podmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky, a to s podmienečným odkladom výkonu
trestu na skúšobnú dobu vo trvaní 3 /tri/ roky s tým, že obžalovanej uložil aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 roky. Súd je toho názoru, že takto uložený trest môže
v danom konkrétnom prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia

tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods.
1 Tr. zák., pričom pri variante B podľa kontrolného znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline a podľa výpovede znalca X.. R.. B. N., B.. /spoluzavinenie motocyklistu/ by
bolo prokurátorom navrhované uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody neprimerane prísne
a nadmieru represívne.

O otázke náhrady škody súd rozhodol v súlade so zákonným ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por., keďže
vyššie menovaná poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, Mamateyova
17, včas uplatnila nárok na náhradu škody. Čo sa týka dodatočne uplatneného nároku na náhradu škody
splnomocnencom poškodenej W.. E. V. vo výške 6.155,72 €, súd o ňom nerozhodoval, nakoľko tento

návrh v spojení s vyčíslením nároku na náhradu škody bol uplatnený oneskorene.

S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky o
vine, treste a náhrade škody plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností,
pomerov obžalovanej W.. B. Z., možností jej nápravy, ako i otázky potreby zabezpečenia ochrany

spoločnosti.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.